Akcie

10.7. - 20.9.2025  

Múzeum v Kežmarku

Mária Hanusková - Folklór v keramike

Výstava z tvorby keramikárky Márie Hanuskovej s folklórnymi motívmi, v kontraste motívov zo západného Slovenska a folklórnych motívov spod Tatier.

štvrtok 10. júla 2025 - vernisáž výstavy o 16:00 

Počas festivalu EĽRO od piatka 11. júla do nedele 13. júla 2025 bude otvorené v čase 9:00 – 17:00

Bežne otvorené v dňoch pondelok - piatok, v čase 8:00 - 16:00

KDE: Výstavná sieň múzea ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok

Výstava je doplnená o pohľadnice a návrhy na papierový betlehem s folklórnymi motívmi spod Tatier a zo Západného Slovenska a súčasťami ľudových krojov zo zbierok Múzea v Kežmarku.

10.7. - 31.12.2025  

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

50 rokov Liptovskej Mary

Srdečne vás pozývame na vernisáž výstavy 50 rokov Liptovskej Mary, ktorá dokumentuje vodné dielo z prírodného a krajinárskeho pohľadu a v rámci roku Liptovskej Mary tematicky nadväzuje na výstavy Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši a Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši zamerané na vodné dielo Liptovská Mara aj z iných aspektov.

Vernisáž doplnená prednáškou pracovníkov prečerpávacej vodnej elektrárne Liptovská Mara sa bude konať 10. júla o 16:00 h.

Výstavu si môžete prísť pozrieť do konca tohto roku.

17.7. - 6.9.2025  

Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede

Mária Szakáll - Dúha

Vernisáž sa uskutoční 17. júla 2025 o 17:00

23.7. - 28.9.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Ján Triaška: Pod Kriváňom

Vo svojom novom projekte pokračuje autor v aktivistickom uchopení umenia a odkrýva potenciál kriticko-angažovanej súčasnej maľby. Zaoberá sa rýchlou pominuteľnosťou a ohýbaním hodnôt občianskej spoločnosti v stredoeurópskom prostredí a pýta sa na charakter nových istôt v tejto turbulentnej dobe.
Cyklus výstav Profily. Kurátorka: Mgr. art. Katarína Balúnová, ArtD. – GUS
Vernisáž 23. 7. 2025 o 17.00

Premiérová výstava predstavuje výrazný príspevok do diskusie o súčasnej angažovanej maľbe a jej spoločenskej úlohe v stredoeurópskom priestore. Ján Triaška vo svojom novom projekte pokračuje v aktivistickom uchopení umenia a tematizuje ohýbanie hodnôt občianskej spoločnosti. Výstava je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Profily.

Ján Triaška sa vo svojej tvorbe dlhodobo zaoberá kritikou spoločensko-kultúrnej situácie. Jeho diela sú vizuálnym manifestom o otázkach národnej identity, kultúrnej kontinuity a našich morálnych postojoch. Vo svojich prácach využíva postmoderný naratív, v ktorom sa stretávajú odkazy na historickú figuratívnu maľbu s ikonografiou pop kultúry súčasnosti. Veľkoformátové maľby z poslednej autorovej série pracujú s témou slovenských veľhôr, pričom centrálnym motívom je Kriváň. Tento vrch je chápaný nielen ako geografický bod, ale aj ako symbol národnej identity, slobody a historickej pamäte. Autor sa neuspokojuje s tradičným poňatím krajinomaľby, ale posúva ju do polohy vizuálneho komentára k aktuálnym spoločenským témam. V obrazoch nachádzame odkazy na deštrukciu a premenu, čo môžeme čítať ako metaforu ohrozených hodnôt, neistotu a krehkosť súčasného sveta. Apokalyptická krajina je tiesnivou výpoveďou o meniacich sa spoločenských paradigmách, pričom vyvstávajú otázky o charaktere nových istôt v tejto turbulentnej dobe. Zobrazené hory sú fragmentované a opätovne vrstvené v postmodernej farebnosti. Kriváň sa stáva prvkom, s ktorým je možné voľne manipulovať, skladať ho a prekladať podľa ľubovôle. Výsledné totemické architektúry balansujú na hrane stability a rozpadu, stávajú sa akýmsi legom na lokálno-globálnom ihrisku sveta. Kto je tou mocou, ktorá sa s nami hrá? Nakoľko nás naša „suverénnosť“ vytrháva z historických a morálnych väzieb a vytvára z nás (opustené) ostrovy? Kedy si uvedomíme nutnosť konať a jasne sa vymedzíme voči zlu? Umelec apeluje na aktívny postoj skôr ako sa súčasné príbehy stanú naším vlastným epitafom.

Profil autora 
Ján Triaška (1977) sa narodil v Novom Sade, Srbsko. V r. 1996 – 1999 študoval na Akadémii umení Nový Sad, Katedra maľby, v ateliéri prof. Jovana Rakidžića. V r. 1999 – 2003 pokračoval v magisterskom štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, Katedra maľby, ateliér prof. Jána Bergera, kde neskôr v r. 2007 úspešne ukončil doktorandské štúdium. V r. 2000 získal UNESCO Bursaries for Artist grant pre pobyt na Centre d’Art i Natura v Španielsku. V r. 2008 bol finalistom Maľby roka – Cena Nadácie VÚB. V r. 2012 sa zúčastnil medzinárodnej prehliadky umenia Bienále architektúry v Česko-Slovenskom pavilóne v Benátkach, Taliansko. Samostatne vystavoval na Slovensku, v Srbsku, Českej republike, Nemecku a Turecku. Prezentoval sa na mnohých kolektívnych výstavách v Európe a zúčastnil sa sympózií v Slovinsku, Maďarsku, Bosne a Hercegovine a Macedónsku. Od r. 2014 pracuje na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde od r. 2017 pôsobí ako vedúci Katedry maľby a vedie ateliér maľby STARTUP.

23.7. - 16.11.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

3 (prí)behy ženy

Cyklus výstav Zbierka. Kurátorka: Mgr. Kamila Paceková – GUS
Vernisáž 23. 7. 2025 o 17.00

Premiérová tematická prezentácia diel 42 autorov, zo zbierky galérie, v maľbe, soche, fotografii, kresbe a grafike, uvádza tri kľúčové etapy ženského života: detstvo, dospelosť a starobu. Analýza fenoménu ženy v „behu“ času zdôrazňuje premeny a rozmanité roly, ktoré žena počas života zastáva. Akcentuje otázky identity, času a ľudských vzťahov. Cyklus výstav Zbierka.

Výstava skúma rôzne podoby a roly ženy – od nevinnosti detstva, cez zodpovednosť a tvorivú silu materstva, až po múdrosť a introspekciu staroby. Tematické celky reflektujú nielen biologické a sociálne aspekty týchto etáp, ale aj ich kultúrne a umelecké zobrazenie. Koncept výstavy je vizuálne aj emocionálne bohatým skúmaním toho, ako sa ženskosť mení a ako ju umelci interpretujú vo svojich dielach.

Prvým príbehom ženy v rámci výstavného konceptu je Detstvo. V kolorovaných grafikách Štefana Cpina, kresbách Emila Makovického, Andora Borútha, maľbe (Sándora?) Streliského i objektoch súčasných autoriek Evy Moflárovej a Paulíny Halasovej je znázornená nevinnosť, krehkosť, ale i bezstarostnosť a hravosť patriaca k detskému veku.

Energia lásky a materstva je prezentovaná v druhom celku Dospelosť, v ktorom je žena predstavená ako matka, pracujúca žena a milujúca partnerka. Žena, vedomá si svojej sily, je zosobnená ako bohyňa v dielach Paulíny Halasovej, Evy Moflárovej a Amalky Ľudmily Valenčíkovej. Pracovné motívy rozpracoval Štefan Cpin na kolorovaných drevorezoch, Emil Makovický v kresbových skiciach, Michal Petrek, Vladimíra (Weiss) Savkaničová na veľkoformátových maľbách a Viktória (Šoltisová) Lukačková v printovej grafike. Motív partnerskej lásky demonštrujú diela Ajlo Berana a Ruth Dubayovej. Nesmelosť ženy je zachytená na fotografii Roba Kočana, rutinné momenty zo života žien sú zaznamenané na fotografiách Jaroslava Malíka. Frustráciu a únavu z každodenných povinností reflektujú diela Andora Borútha, Jany Kiselovej-Sitekovej, Márie Ferenc a Jaroslava Čecha. Svet ženskej psychiky interpretuje psychoanalytička Clarissa Pinkola Estés v kultovom diele Ženy, ktoré behali s vlkmi. Glorifikuje nespútanú energiu, silu, vyzdvihuje duchaplnosť a vytrvalosť žien. Akcentuje ženskú dušu. Tieto danosti interpretujú početné akty v maliarskom, grafickom, kresbovom a sochárskom prevedení. Téma aktu sa objavuje v maliarskej kompozícii Mariána Hennela, v bronzových plastikách Ondreja Priatku, Arpáda Račka, v drevenej štylizovanej figúre Daniela Tatarku, v grafikách Oresta Dubaya ml., Mariána Hennela, Zdeňka Jeřábka, Evy Čarnokej, i v kresbách a prípravných štúdiách Andora Borútha, Emila Makovického, Vincenta Hložníka, Jozefa Kostku, Ladislava Kacvinského, Jána Šimo-Svrčeka, Petra Jedličku a Jaroslava Čecha.

V tvorbe mnohých umelcov (Dezider Milly, Ladislav Kacvinský, Ján Ilavský, Mikuláš Siranko, Imrich Svitana, Eva Melkovičová, Miroslav Bonk, Eva Moflárová, Zuzana Kacvinská) sa opakovane stretávame so zobrazením matky s dieťaťom v náručí, ktoré vyjadruje hlboký cit, lásku a zosobňuje kult materstva. Ikonografický typ Madony s dieťaťom odkazuje na archetyp Panny Márie v dielach Štefana Cpina, Evy Melkovičovej, Márie Rudavskej, Mikuláša Kravjanského, Martina Mlynariča a Amalky Ľudmily Valenčíkovej. Fotografia Kataríny Balúnovej zobrazuje samotnú autorku, ktorá sa štylizuje do pózy svätice.

Výstavu uzatvára téma Staroba, ktorá interpretuje podoby pokročilého veku v radostných i strastných momentoch. Táto životná fáza dáva priestor pre bilancovanie prežitých okamihov, nostalgické spomienky, možnú frustráciu z nenaplnených snov a premrhaných príležitostí, ale aj pre radostné chvíle. Život v starobe nekončí, je to príležitosť, ako zúročiť nadobudnuté skúsenosti a prijať plynutie času s pokorou. Pozitívne momenty a radosť z prítomného okamihu sledujeme v dielach Petra Jedličku a Daniely Kapráľovej. Spoločným menovateľom vystavených diel Andora Borútha, Štefana Cpina, Zdeňka Jeřábka, Petra Jedličku, Viliama Pirchalu a Daniely Kapráľovej je smútok, nostalgia, akési zamyslenie sa nad životom.

Výstava prostredníctvom diel z rôznych období a štýlov reflektuje témy identity, plynutia času a premenlivosti života, čím otvára priestor na zamyslenie a emocionálne spojenie s univerzálnou ľudskou skúsenosťou. Oslavuje tak ženskosť vo všetkých jej podobách a zároveň ponúka široký priestor na interpretáciu. Kladie dôraz na jedinečnosť a význam ženy v spoločenskom a kultúrnom dianí.

3.8. - 28.9.2025  

Múzeum slovenskej dediny SNM, Martin

Uč sa v múzeu!

Na nové vedomosti nemusíte čakať, kým sa začne škola. Letné prázdniny a začiatok školského roka môžete užitočne stráviť aj pri návšteve Múzea slovenskej dediny. Pripravili sme pre Vás tretí ročník vzdelávacieho programu Uč sa v múzeu!, počas ktorého sa zoznámite s rôznymi prácami a tradičnými remeslami, ktoré si budete môcť aj aktívne vyskúšať.

Vzdelávací program Uč sa v múzeu! priblíži návštevníkom rôzne témy každodenného i pracovného života našich predkov. Cyklus vzdelávacích programov sa uskutoční počas štyroch víkendových dní: 3. augusta, 10. augusta, 31. augusta a 28. septembra 2025 v čase od 10.00 do 16.00 hod. v Múzeu slovenskej dediny.

Na prvom stretnutí v nedeľu 3. augusta 2025 získate praktické vedomosti a zručnosti v oblasti hrnčiarstva, korytárstva, drotárstva, pradenia ovčej vlny, medovnikárstva a výroby figúrok zo šúpolia od samotných majstrov ľudových remesiel.

Počas národopisného podujatia Ľanová nedeľa (10. augusta 2025) Vás lektorka modrotlačových dielní Lucia Dovalová zasvätí do tajov modrotlače, ktorej výrobu si budete môcť aj sami vyskúšať. Spolu s ňou sa oboznámite s touto špeciálnou technikou farbenia a potláčania látky – postupmi tlačenia vzorov na látku s použitím špeciálnej krycej zmesi „papu“ a prípravou farbiacej indigovej zmesi „kypy“.

Počas poslednej prázdninovej nedele 31. augusta 2025 si budete môcť vyskúšať, aké je to byť rezbárom, tkáčom alebo kováčom. Ukážeme Vám, ako sa kedysi priadla ovčia vlna na kolovrate a naučíme Vás rôzne spôsoby farbenia látok, ich viazanie špagátom a skladanie – takzvané batikovanie.

Na poslednom štvrtom stretnutí, ktoré sa uskutoční počas podujatia Michalský jarmok (28. septembra 2025) Vás zasvätíme do tajov „čierneho“ remesla – kováčstva. Majsterka tohto remesla – Andrea Kosecová Vám ukáže, ako zaobchádza s ručnými nástrojmi pri tepelnom spracovávaní kovov, z ktorých následne vytvára umelecké diela.

Organizátor si vyhradzuje právo na zmenu programu.

11.8.2025 - 17.1.2026  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Alojz Čobej (1935 – 2025)

Kurátor výstavky:  Mgr. Peter Filín             

Pri príležitosti 90. výročia narodenia slovenského pedagóga, rozhlasového redaktora, dramatika, textára a hudobného skladateľa Mgr. Alojza Čobeja si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu.

Narodil sa 7. októbra 1935 v Stropkove. Vysokoškolské vzdelanie získal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove. Po ukončení štúdia sa presťahoval do Banskej Bystrice, kde nakoniec strávil takmer celý svoj život. V rokoch 1957 – 1972 pôsobil ako pedagóg slovenského a latinského jazyka na gymnáziu v Banskej Bystrici. Po svojom odchode zo školstva sa zamestnal v banskobystrickom štúdiu Československého rozhlasu, kde takmer dvadsať rokov zastával pozíciu vedúceho literárno-dramatickej redakcie (1972 – 1990). V rokoch 1990 – 2000 pôsobil ako odborný lektor latinského jazyka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a od roku 2000 až do svojho odchodu na starobný dôchodok pracoval ako dramaturg a režisér Rádia Lumen.

Už ako stredoškolský učiteľ začal aktívne písať texty populárnych piesní a spolupracoval s viacerými známymi interpretmi – Karolom Duchoňom, Janou Kocianovou, Evou Kostolányiovou, Dušanom Grúňom alebo s Karolom Konárikom. Spolupracoval aj s  dirigentom a skladateľom Jurajom Velčovským a jeho orchestrom. Bol mimoriadne plodným textárom a skladateľom. Vytvoril viac ako 300 piesní a 3000 textov a za svoju piesňovú tvorbu získal viacero ocenení na súťažiach populárnej hudby, ako napríklad Bystrické zvony či Oravské minisynkopy. Je autorom textu Hymny Univerzity Mateja v Banskej Bystrici, ktorý následne zhudobnil Igor Bázlik. Medzi jeho najznámejšie piesne patrí Júlia, si čarovná (autor textu) napísaná pre vyššie spomínaného Karola Konárika, Kľúče k detským snom (interpret Karol Duchoň), Nádherný dážď (víťazná pieseň festivalu Bystrické zvony); Malý výpredaj snov či Večerný zvon. Texty piesní pre deti publikoval v dobových detských časopisoch, predovšetkým Včielka, Zornička alebo Ohník.

Okrem populárnych a detských piesní napísal (nielen) počas svojho pôsobenia v rozhlase niekoľko stoviek rozhlasových relácií a hier – Ja musím byť zbojník (1973), Dezertér (1985), Panenská veža (1998), Prekliate husle (2001), rozhlasových dramatizácií diel slovenskej a svetovej literatúry – P. O. Hviezdoslav: Gábor Vlkolínsky (1975), M. Kukučín: Na Podkonickom bále (1976), T. Hardy: Ľudia z lesa (1988), J. G. Tajovský: Tma (1992), literárnych a dramatických pásiem – Moje sladké Horehronie (1973), Sedliak a pán (1977), Banskobystrický hrad (1988), Diaľka je smútkom zaliata (2004), či humoristických scénok – Hry lásky rozmarné (2002), Dobrodružstvá Tilla Ullenspiegla (2003) alebo Keď som šiel cez Bystricu (2004). Je autorom muzikálov a hier pre deti – Na zelenej lúke (1974), Vláčik do rozprávky (1975), Princezná je smutná (1977), Pionierske leto (1978), Tajomstvo starej šperkovnice (1981), Snehuľka a sedem trpaslíkov (1982). Písal tiež poéziu a básničky pre deti, epigramy, satirické texty a humoresky, ktoré publikoval prevažne časopisecky.

V roku 2006 mu bolo udelené čestné občianstvo rodného mesta Stropkov a v roku 2011 získal Cenu Andreja Radlinského. Posledné roky svojho života strávil v kruhu svojej rodiny v Tomášove. Alojz Čobej zomrel 27. februára 2020 v Bratislave vo veku 84 rokov.

Na výstavke s názvom Alojz Čobej (1935 – 2020) môžu návštevníci od 11. augusta 2025 do 17. januára 2026 vo vitrínach na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vidieť rukopisné ukážky autorových prác, knižné vydania rozhlasových hier, ako aj notové autografy jeho populárnych piesní.

15.8. - 3.11.2025  

Považské múzeum v Žiline

Strieborné roky Marty Filovej

V rámci prebiehajúceho Roku drotárstva, ktorý pripomína 35 rokov úsilia inštitúcie  o revitalizáciu drotárstva na Slovensku, pripravilo Považské múzeum reprezentatívnu retrospektívnu výstavu šperkárky Marty Filovej. Predstavuje prierez tromi desiatkami tvorivých rokov autorky a koná sa pri príležitosti jej významného životného jubilea.   

Rodáčka z Malženíc (okr. Trnava) žije a tvorí v Rosine, neďaleko Žiliny. Prostredie, v ktorom vyrastala, bolo bohaté na folklórne tradície, osobité kroje a výšivky, čo formovalo jej estetické cítenie. Z rodiny si odniesla remeselnú zručnosť aj výtvarný talent, tvorbe sa však začala venovať až v zrelom veku. Inšpirovala ju práca umeleckých remeselníkov na podujatí Stretnutie drotárskych majstrov v Budatínskom hrade v roku 1995.

Ako vyštudovaná strojná inžinierka mala ku kovu vždy blízko, a tak prirodzene nadviazala na drotársku tradíciu severozápadného Slovenska. Spočiatku s kovovým vláknom pracovala len vo voľnom čase,  po odchode do dôchodku sa šperkárstvu začala venovať naplno a profesionálne. Špecializuje sa na autorský šperk. Inšpiruje ju príroda, vesmír, zvláštne geografické lokality, kultúra, história i duchovné témy. Pracuje výlučne so strieborným drôtom rýdzosti 925/1000. Kombinuje ho s polodrahokamami, riečnymi perlami, koralmi, minerálmi, špecifickými horninami či fosíliami. Z techník najčastejšie spája siete zo šitej čipky s voľne tvarovaným drôtom, sporadicky využíva aj plátnovú väzbu, viazané uzly a  svoje vlastné autorské postupy.

„Marta Filová je príkladom nevšedného harmonického kontrastu technickej mysle a citlivej umeleckej duše. Prostredníctvom jemného strieborného drôtu a atraktívnych kameňov posúva staré drotárske remeslo do novej  polohy. Šperk ako druh úžitkovo-dekoratívneho artefaktu chápe ako výtvarný objekt, do ktorého pretavuje kus svojej osobnosti a tvorivého ducha, zároveň jej diela nestrácajú svoj pôvodný účel a všetky sú plnohodnotne nositeľné,“ priblížila kurátorka výstavy – historička drotárstva z Považského múzea Katarína Hallonová.

Marta Filová tvorí spontánne, intuitívne, imaginatívne. „Niektorý šperk vznikne za pár hodín, iný v procese tvorby dozrieva aj celé mesiace. Symbolicky do nich pretavuje svoje pocity, spomienky, posolstvá, ale aj prírodné deje a mikropríbehy kódované výtvarným jazykom. Srdcom jej šperkov sú kamene a prírodniny, ktoré do nich vkladá. Určujú ich druh, charakter, formu, kompozíciu, použité techniky i názov a okolitému svet ponúkajú asociácie  sprostredkúvajúce autorkine videnie sveta,“ doplnila K. Hallonová.

Autorka tvorí primárne pre ženy, experimentuje však aj so šperkmi pre mužov a svadobnými súpravami pre páry. Každý z jej výtvorov je originál ošetrený ochrannou známkou Úrady priemyselného vlastníctva a značkou Puncového úradu Slovenskej republiky. Zhotovuje ich ako solitéry, alebo v malých sériách maximálne do piatich kusov. Jej práce sú zaujímavé, atraktívne a efektné. Úspešne nimi reprezentovala kultúrne tradície Slovenska v zahraničí a Kancelária prezidenta Slovenskej republiky ich  využila ako  oficiálne štátne dary pre významné zahraničné osobnosti. Dnes ich nosia ľudia vo viac než 35 krajinách sveta, medzi nimi aj viaceré prvé dámy či princezná.

31.8. - 7.9.2025  

Slanický ostrov umenia, Námestovo

Samuel Velebný / Štvrté zastavenie - Korábové kupoly

Kurátor: Michal Čajka

Otvorenie: 31.8.2025 o 11.15 hod.

Odchod lode o 10.30 hod. z prístavu č. 2 - Slanická Osada, cena za prepravu: dospelý 2 €, dieťa 1 €.

Návštevníci Slanického ostrova umenia v rámci tretieho ročníka festivalu súčasného vizuálneho umenia budú môcť vidieť dielo Štvrté zastavenie  - Korábové kupoly od slovenského vizuálneho umelca Samuela Velebného.

Prehliadka diela, ako aj ostrova v termíne od 31. 8. do 7. 9., sa koná v štandardnom návštevníckom režime, pri rovnakom časovom harmonograme plavieb a za obvyklú cenu vstupenky.

Samuel Velebný
Samuel Velebný je multimediálny umelec, dizajnér a teoretik. Jeho kreatívny záber je široký, čo vyplýva aj z dôvodu, že študoval architektúru, dizajn i vizuálne umenie. Jednotlivé odbory však od seba neseparuje, naopak synkretizuje ich už v štádiu uvažovania nad tvorbou. Často totiž ide o materializovanie myšlienok, ktorých pozadie sa opiera o témy späté s mestom, urbanizmom, dizajnom a umením, ktoré často umiestňuje vo verejnom priestore. Ďalším dôležitým bodom jeho tvorby je vzťah medzi športom a politikou. Formálne pracuje na báze nájdeného objektu, ktorý rôznym spôsobom redizajnuje a rekontextualizuje za použitia ďalších materiálov. Tie svojim pôvodom alebo poetikou vychádzajú z určenej témy, ktorú vizualizujú a materializujú. Dôležitým vizuálnym východiskom je tiež práca s grafickými programami a vytváranie generatívnych obrazov. Okrem toho sa venuje aj maľbe a kurátorstvu.

Štvrté zastavenie – Korábové kupoly
Dielo Samuela Velebného Štvrté zastavenie – Korábové kupoly vychádza ideovo a koncepčne zo špecifickej situácie bývalej slanickej kalvárie pochádzajúcej zrejme už z 1. tretiny 19. storočia, ktorá po vzniku Oravskej priehrady v roku 1953, prišla o tri zo svojich pôvodne štrnástich zastavení. Tým sa bývalé štvrté zastavenie ocitlo v pozícii prvého zastavenia a dostalo sa do polohy na rozhraní pevniny a vody, na hranici dvoch živlov – vody a vzduchu. Pri vyšších stavoch hladiny býva zaplavené vodou, preto ako jediné z preživších nebolo začlenené do expozície Oravskej kamenárskej tvorby a jeho nika ostala prázdna. Štvrté zastavenie tak zhodou okolností nadobudlo nový neurčitý význam, stratilo svoj náboženský a ideologický rozmer a stalo sa vyprázdnenou drobnou stavbou bez akéhokoľvek účelu.

Velebný, tak ako sme u neho zvyknutí, uvažuje nad svojim videním štvrtého zastavenia vo viacerých významových rovinách, v ktorých umne prepája svoje poznatky zo sféry architektúry, dizajnu a vizuálneho umenia. Zastavenie kalvárie v sebe nesie zakódovaný odkaz na bývalý náboženský význam, referuje o osude troch zničených zastavení, svojim neistým stavebným osudom v súvislosti s občasným zaplavovaním evokuje pocit dočasnosti, zraniteľnosti a ohrozenia. Velebný pridáva ku existujúcej architektúre zastavenia novú umeleckú realitu tvorenú dvomi podobnými objektami kreovanými rovnakým spôsobom vypletaním vŕbových prútov. Objekty sú doplnené kruhovými zrkadlami, ktoré odrážajú oblohu a vytvárajú tak ďalšie „hladiny“, ale aj priestor pre náboženskú reflexiu. Tým dávajú zastaveniu kalvárie opäť kontemplatívny rozmer. Úloha objektu zastavenia je inštalačne posilnená o nový prvok „záhrady vo fľaši“ umiestnený v prázdnej nike, odkazujúci na zaniknutú trojicu objektov kalvárie.

Štvrté zastavenie sa tak na krátky čas stalo kľúčovým objektom celej kalvárie. Na ňom a v jeho blízkosti sa skoncentrovala história celej stavebnej pamiatky. Velebný však zachádza ďalej za tento rozmer. Štvrté zastavenie sa vymklo z pozície outsidera zachovanej kalvárie, prázdnej niky, ktorou kurátorsky „opovrhli“ tvorcovia expozície oravského kamenárstva a vďaka jej polohe na nestabilnom rozhraní vody a pevniny ju akoby ponechali jej osudom. Naopak, zastavenie sa stalo ústredným objektom nového umeleckého zámeru, ideálnym priestorom na jeho realizáciu. Stúpajúca voda sa zastavila na štvrtom zastavení s pôvodným odkazom: „Ježiš sa stretol so svojou matkou“. Na mieste, kde sa voda stretáva so vzduchom, pevnina s vodnou hladinou, minulosť s prítomnosťou a človek sám so sebou a svojím svetom. A že voda je nemá.

1.9. - 30.9.2025  

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen

September v múzeu