Akcie
21.3. - 11.5.2025

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici
Historická portrétna maľba zo zbierky ZGJM
Výber šiestich diel z historickej portrétnej maľby zo zbierok Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici.
Otvorenie výstavy: 21. 3.2025 (piatok) o 17.00
Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici prezentuje výber 6 historických maliarskych portrétov zo svojho zbierkového fondu. Zväčša reštaurované olejomaľby predstavujú podobizne významných osobností z druhej polovice 18. stor. – cisára Jozefa II., grófa Gvadányiho, ďalšieho neznámeho šľachtica a jeden portrét rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa z konca 19. stor. Jedná sa o ich oficiálne popisné zobrazenie z dielne zväčša neznámych autorov.
Zoznam diel:
J. Sonenschein: František Jozef I. 1891, olej, plátno, 99,8 x 73,5 cm, M 1
Slovenský maliar z 18. stor.: Portrét Františka Jozefa v bielej uniforme, olej, plátno, 110,5 x 83,5 cm, M 13
Neznámy autor z 18. stor.: Portrét generála, grófa Józsefa Gvadányiho, 2. polovica 18. stor., olej, plátno, 102,9 x 76,6 cm, M 490
Neznámy barokový maliar: Portrét Jozefa II., 2. polovica 18. stor., olej, plátno, 89,4 x 71 cm, M 538
Neznámy barokový maliar: Portrét šľachtica. 2. polovica 18. stor., olej,plátno, 141 x 96,8 cm, M 539
Portrét veľmoža, 2. polovica 18. storočia, olej, plátno, 104,5 x 71,3 cm
21.3.2025 - 31.3.2026

Považské múzeum v Žiline
Dosky, ktoré znamenali svet
Fantázia, emócie, inšpirácia – to je len zlomok toho, čo sa spája s novou výstavou Dosky, ktoré znamenali svet, ktorá bude od 21. marca 2025 prístupná v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu. Výstava prezentuje prepojenie medzi špecifickým remeslom – drotárstvom a divadlom, ako jedným z viacerých druhov pre vyjadrenie umenia. Jej zámerom je nadviazanie na predchádzajúcu výstavu Postava drotára v literatúre.
Táto originálna výstava vznikla v spolupráci s Divadelným ústavom, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Múzeom bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň a Slovenskou národnou knižnicou. Pozostáva z niekoľkých inscenácií, ktoré sa odohrali na pôde slovenského profesionálneho divadla. „Vo väčšine z nich je postava Drotára zobrazená ako kladná bytosť nesúca vznešené atribúty inšpirujúce nás všetkých, hoci nie vždy je hlavnou postavou. Prostredníctvom predstavení zameraných na Drotárov príbeh, tvorcovia reflektovali dianie politických udalostí a vnímanie drotárstva v našich reáliách, no v neposlednom rade nastavovali zrkadlo spoločnosti. Inscenátori sa v jednotlivých obdobiach snažili slovenskú klasiku prispôsobiť súčasníkom, či už prostredníctvom žánru alebo interpretáciou textu,“ približuje jedna z autoriek výstavy Mgr. Tatiana Kubáňová – teatrologička a múzejná pedagogička Považského múzea.
Priestorovo je výstava koncipovaná tak, aby vytvorila ilúziu divadelnej budovy. „Začína vstupom do vestibulu, v našom prípade do foyer, výstavná časť predstavuje divadelnú sálu a podkrovie evokuje divadelnú neopakovateľnosť, fantáziu a emócie v podobe rozprávkových príbehov. V rámci výstavy predstavíme nielen činoherné, ale aj bábkové divadlo. Návštevníci sa môžu tešiť na kostýmy z pôvodných inscenácií, dobové materiály ako fotografie, recenzie, bulletiny, pozvánky, kostýmové a scénické návrhy. Lákadlom budú určite rôzne druhy bábok, napríklad Čierna pani v životnej veľkosti,“ vysvetľuje T. Kubáňová.
Výstava bude pre verejnosť prístupná do 31. marca 2026 v čase otváracích hodín Drotárskeho pavilónu.
28.3. - 30.5.2025

Galéria SPP, Bratislava
Medzi archetypom a snom
Galéria SPP predstavuje výstavu s názvom Medzi archetypom a snom, v ktorej sa stretávajú umelecké svety maliarky Xénie Bergerovej a sochára Michala Šudu. Výstava bude pre návštevníkov Galérie SPP otvorená do 30. mája 2025.
Spojenie dvoch umeleckých vízií
Výstava Medzi archetypom a snom vytvára dialóg dvoch osobností súčasného slovenského umenia. Xénia Bergerová, autorka s citom pre detail, kompozíciu a svetlo, vnáša do svojich obrazov hĺbku a atmosféru. Michal Šuda, ktorý sa venuje figurálnej plastike, zase skúma vzťah medzi hmotou, priestorom a časom. Spoločným menovateľom ich tvorby je hľadanie archetypov a symbolov, ktoré formujú náš vizuálny aj mentálny svet.
„Archetyp je prvoforma bez nezmyselných, nadbytočných dekorácií. Do snov sa dá zase v ťažkých časoch schovať. Rád sa pohybujem v prienikoch reálneho priestoru a paralelných snových situácií,“ odhaľuje Michal Šuda svoj pohľad na výstavu.
Svetlo, priestor a ornamenty v maľbe Xénie Bergerovej
Obrazy Xénie Bergerovej balansujú medzi reálnym a imaginárnym, medzi konkrétnym a abstraktným. „To, čo sa v mojich obrazoch deje, považujem za akési uchopovanie priestoru z rôznych strán a uhlov,“ vysvetľuje autorka. Ako sama hovorí, inšpiruje ju svetlo byzantských mozaík, farebná sýtosť stredovekých tapisérií, ale aj fragmenty starých fresiek, ktoré nesú stopy času. Výstava Medzi archetypom a snom bude už druhou výstavou umelkyne v Galérii SPP. „Do priestorov galérie sa moje diela vracajú po trinástich rokoch, z čoho sa veľmi teším,“ hovorí Xénia Bergerová.
Figúra ako symbol v sochárstve Michala Šudu
Michal Šuda venuje pozornosť práci s bronzovými, oceľovými a drevenými objektmi, v ktorých skúma ľudskú figúru a jej premeny. Jeho sochy často pracujú s fragmentáciou tela, torzami a kontrastom hmoty a prázdneho priestoru. „Svet okolo nás je dnes plný ruchu, hluku, neustáleho pohybu a záplavy informácií. Socha v tomto prostredí nesie posolstvo – nie priamo, ale ukryté vo svojom vnútri. Odhaľuje sa postupne, vrstvu po vrstve, rafinovane a tajomne,“ vysvetľuje svoje umelecké vnímanie autor.
Xénia Bergerová sa narodila v roku 1977 v Bratislave.V roku 2001 absolvovala štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, študijný pobyt na Akadémii Sztuk Pięknych v Krakove a v roku 2015 bola habilitovaná na docentku. Má za sebou veľa samostatných aj kolektívnych výstav na Slovensku aj v zahraničí. Je držiteľkou Ceny kritiky Premio Internationale d’Arte, San Crispino (2011) a Ceny Martina Benku (2016). Pedagogicky pôsobila na VŠVU v Bratislave a dodnes učí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského.
Michal Šuda sa narodil v roku 1974 v Bratislave.Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Juraja Meliša. Vzdelanie si rozšíril na Muthesius Kunsthochschule v Kieli a Universität für Angewandte Kunst vo Viedni. Vo svojej tvorbe sa venuje sochárstvu, objektu a realizáciám do architektúry, pričom jeho diela boli vystavené v zahraničí. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Ústave výtvarnej tvorby a multimédií v Bratislave.
31.3. - 8.6.2025

Múzeum ukrajinskej kultúry SNM, Svidník
Kraslice 2025
Veľkonočné kraslice, v regióne známe ako ,,pysanky“, jednoznačne patria k typickým a originálnym prejavom ľudového výtvarného umenia obyvateľov severovýchodného Slovenska i prihraničných regiónov. Tradičná prezentácia vo svidníckom múzeu je nielen pastvou pre oči, predveľkonočnou inšpiráciou, ale aj dokladom uchovávania dedičstva našich predkov, ktoré nestráca na svojej intenzite ani v súčasnosti.
Príďte sa na vlastné oči presvedčiť, že nie vždy je všetko len čierne a biele...
1.4. - 3.6.2025

Podtatranské múzeum v Poprade
Dvojníci – menovci z prírody
V spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo panelovú výstavu pod názvom „Dvojníci – menovci z prírody“, ktorá zoznamuje návštevníka s priebehom tvorby názvoslovia v prírodovede.
V prírode sa stretávame s rôznymi menami rastlín a živočíchov. Názvy všetkých druhov organizmov tvorí dvojslovné pomenovanie, ktoré býva odvodené od ich charakteristických čŕt. Často to býva zafarbenie a výzor tela, životný priestor, typické pohybové prejavy alebo je v názve niektorých živočíchov obsiahnutý odkaz na jeho charakteristický zvuk, ktorý vydáva. Výstava zoznamuje návštevníka s týmito zaujímavými zvláštnosťami.
Zmena programu vyhradená.
https://www.muzeumpp.sk/vystavy/dvojnici-menovci-z-prirody/
2.4. - 30.9.2025

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
Tá vaša Carpathia
Bola tu skôr ako uhoľné bane a žije ďalej! Vedúca či podriadená, vždy úspešná aj bez štátnych dotácií. Carpathia je kráľovnou industriálnej éry Prievidze od jej počiatkov cez súčasnosť až do budúcnosti, ktorá sa javí rovnako sľubne. Jej základy sú pevne ukotvené v tradícii, okná však denne otvára v ústrety novým výzvam. Za 150 rokov našli v legendárnom prievidzskom závode živobytie stovky otcov, matiek, synov i dcér ťažko skúšaného regiónu. Od majiteľov cez manažment, úradníkov, výrobných robotníkov až po upratovačky, všetci po častiach písali spletité dejiny závodu, ktoré sa pre Vás od 2. apríla do 30. septembra 2025 rozpletú na koprodučnej výstave v priestoroch Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi na Košovskej ceste 9.
Tá vaša Carpathia intenzívne zaujme všetky vaše zmysly v štýle retro i najnovších trendov, tak ako to priebežne robí už pol druha storočia.
3.4. - 10.5.2025

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch
Ján Sajkala - Otázka
Komentovaná prehliadka: 29. apríla 2025, štvrtok o 17.00 hodine
Kurátor: Daniela Čarná
Ján Sajkala nevyhľadáva možnosti prezentácie, ale tvorba je pre neho prirodzeným a nevyhnutným spôsobom vyjadrovania neoddeliteľným od bežných činností. Aj preto je jeho výstava vzácnou príležitosťou nadviazania dialógu s divákom. Ten jeho tvorbu môže vidieť skôr zriedka – aktuálne napríklad v dlhodobej expozícii Dizajn v kocke v Slovenskej národnej galérii. Sajkala pracuje s témou času, s procesmi premeny materiálu a jeho recyklácie, a to prostredníctvom šperku, kresby, objektu či inštalácie.
Prvá časť výstavy predstavuje časozberný cyklus kresieb – detailne, až filigránsky vypracovaných farebných labyrintov od komorných po veľkoplošné formáty, tvorených tenkými fixami. Sú autobiografickými záznamami autorovho senzitívneho vnímania sveta aj formou meditácie, ktorú každé ponorenie sa do tvorby mimovoľne prináša. − Do vzniku kresieb príležitostne zapojil aj detskú kresbu syna Oskara. Spôsob presne cizelovanej techniky kresby ukazuje vnútorné príbuznosti s tvorbou jeho dizajnových objektov (napr. ocenenie Via Bona udeľované nadáciou Pontis) a šperkov, ktoré nesú zakódovaný príbeh pre budúceho nositeľa. Vo voľnej tvorbe šperkárske postupy využíva napríklad v cykle hrdzí. Poukazujú na príbuznú poetiku s tvorbou manželky Ľuby Sajkalovej (1973 − 2019), ktorá témy procesuálnosti, recyklácie, rozkladu a premeny materiálu rozvíjala v médiu textilu. Druhá časť výstavy je rekapituláciou vybraných diel zo študentských a predštudentských čias. Jána Sajkalu už od detstva zaujímalo „ako veci fungujú“ a začal sa profilovať ako mimoriadne talentovaný kresliar – samouk. V začiatkoch sa inšpiroval poetikou surrealizmu, grafikami Albína Brunovského, nájdeme v nich aj odozvu na hravo-existenciálnu tvorbu Paula Kleeho. Tretia časť predstavuje spomínanú šperkársku tvorbu voľne roztrúsenú po výstave. V jej závere graduje site-specific inštaláciou brošní či miniatúrnych objektov s pridanou hodnotou. Evokujú rozprávkové postavičky organicky prepletené s rastlinným svetom, ktoré akoby vystúpili zo sveta fantázie. Za každým dielom Jána Sajkalu nájdeme osobný príbeh, jeho prežívanie vzťahov s najbližšími a vzťahmi v ich univerzalite. Pre komunitu Cirkvi bratskej napríklad vytvoril kalich a misky z roztavených šperkov (a príbehov) ľudí, ktorí sa pravidelne stretávajú pri spoločných bohoslužbách.
Názov výstavy súvisí so životnou skúsenosťou autora a schopnosťou klásť (si) v živote tie správne otázky. V správny čas a v správnej situácii. Podobne ako Ježiš pri biblickom stretnutí so slepcom, ktorého sa opýtal: „Čo chceš aby som ti urobil?“. Pýtanie sa bolo aj metódou gréckeho filozofa Sokrata, od jednoduchých otázok smeroval k tým zložitejším, existenciálnym. Vo vizuálnej podobe nám ich (a sebe) kladie sám autor. V dielach Jána Sajkalu môžeme nájsť hravú aj existenciálnu polohu. Obe sa dopĺňajú a vedú nás do labyrintu rôznych zákutí tvorivosti.
Ján Sajkala (1967, Bruntál) študoval v Ateliéri šperku (prof. Anton Cepka a Karol Weisslechner) a v Ateliéri priestorovej komunikáciu (prof. Anton Čierny) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Za diplomovú prácu získal Cenu rektora (2002). Jeho tvorba je zastúpená v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave a súkromných zbierkach. Samostatne vystavoval v Galérii Tatrasoft, Bratislava (2000) a na výstave Pamäť vecí v Turčianskej galérii v Martine (s Ľ. Sajkalovou a M. Moravčíkom, 2005). Jeho tvorba bola prezentovaná na kolektívnych výstavách Šperk (2000, SNM, Bratislava, Londýn, Rím, Mníchov); Veľké mlieko, Nitrianska galéria (2001); Ľ.S. (de)materializovaná, Galéria mesta Bratislavy a Turčianska galéria v Martine (2023); Spoznaj šperk v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici (2024), Tichý hlas v spektre, Dočasný kultúrny priestor, Bratislava (2024) a i. Venuje sa tiež pedagogickej práci, ako lektor workshopov spolupracoval s bratislavskou Bibianou.
8.4. - 25.5.2025

Horehronské múzeum, Brezno
ŠPERKovnica Horehronia
Kurátorka: Mgr. Martina Ťažká
Horehronské múzeum verejnosti od 8. 4.2025 sprístupní jedinečnú výstavu šperkárky Kataríny Žiak pod názvom ŠPERKovnica Horehronia.
Katarína Žiak nie je breznianskej verejnosti neznámou osobou. Jej šperky sa nachádzajú v mnohých šperkovniciach a sú ozdobou mnohých žien. „Navrhujem šperky s cieľom, aby sa stali elegantným doplnkom každej ženy. Či už obľubuje výrazné kúsky, ktoré ihneď upútajú, alebo nosí iba decentné jemné šperky. Preto každý vzor navrhnem vo viacerých rozmeroch a farebných prevedeniach,“ hovorí Katarína Žiak. Jej snahou je tvoriť šperky, ktoré nie sú len „pekným“ kúskom kovu, ale majú v sebe ukryté niečo viac, kúsok histórie či jedinečný príbeh. Inšpiráciou pre ňu je okolitý svet, príroda ale aj ľudová tradícia, v ktorej je ukrytá nevšedná krása histórie nášho národa. Ornamentika je pre ňu nekonečným zdrojom inšpirácie, pretože práve vďaka detailom minulosti ukrytých v novom modernom prevedení, si môžeme pripomenúť fragment histórie, ktorý je pre mnohých už zabudnutou súčasťou našej národnej identity.
Výstava obsahuje tri kolekcie šperkov vyrobených z chirurgickej ocele doplnené pravými sladkovodnými perlami a drahými kameňmi ako rubínový achát a ametyst. Kolekcie – POLOMKA, ZÁVADKA A POHORELÁ. Inšpiráciou jej boli predmety zo zbierkového fondu Horehronského múzea, ktoré chce aj touto novou formou predstaviť rozmanitosť a jedinečnosť svojho bohatstva ukrytého v depozitároch. Vybrané šperky z predstavených kolekcií je možné si zakúpiť počas celého trvania výstavy.
8.4. - 31.5.2025

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch
Eva Koníček - Môžeš sa ma dotknúť!
Vernisáž: 8. apríla 2025 o 17.00 hodine
Kurátorka: Martina Bábinová
Výstava Môžeš sa ma dotknúť! je interaktívnou prezentáciou projektu Evy Koníček. Predstavuje vybrané diela zo série Nezavesíš!, v ktorej autorka posúva hranice tradičných prístupov k maľbe, skúma jej materiálne hodnoty a kladie dôraz na interakciu s divákom v kontexte galerijného priestoru. Reflektuje tiež strety s rôznymi konvenciami a normami, ktoré sú na človeka spoločnosťou kladené. Výstava poukazuje na proces uvoľnenia sa od očakávaní, pričom si kladie otázky, čo môžem, smiem, mám, musím alebo naopak, už nemusím?
Eva Koníček (1989) študovala maľbu na Akadémii umení v Banskej Bystrici v ateliéri prof. Stanislava Balka. V magisterskom štúdiu pokračovala na Fakulte výtvarných umění Vysokého učení technického v Brne v ateliéri Intermédií u Václava Stratila. Počas štúdia absolvovala stáž v ateliéri intermediálnej tvorby III u Tomáša Vaňka na Akadémií výtvarných umení v Prahe. Vystavovala na viacerých kolektívnych a samostatných výstavách na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a Rumunsku. V roku 2015 získala Cenu kritiky pre mladú maľbu v Českej republike a v roku 2016 tretie miesto Ceny nadácie NOVUM na Slovensku. Žije a tvorí v Prahe.
_ _ _
Projekt-1 je platformou na prezentáciu súčasného vizuálneho umenia a jeho presahov v pivničných priestoroch galérie. Funguje ako “plug-in” galérie s aktívnym zapájaním jej návštevníkov. Prináša výstavy z rôznych oblastí (maľba, kresba, socha, typografia, šperk, intermédiá) s dôrazom na site-specific inštalácie.
9.4. - 13.7.2025

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
dizajnéri
Vernisáž: 9. 4. 2025 o 17.00 hod.
PEDAGÓGOVIA FAKULTY UMENÍ TECHNICKEJ UNIVERZITY V KOŠICIACH
Mária Bujňáková, Michaela Bujňáková, Pavol Capik, Samuel Čarnoký, Andrej Haščák, Eva Jenčuráková, Rastislav Jurčík, Patrik Knoblich, Peter Kopkáš, Marian Oslislo, Štefánia Suchodolinská, Dušan Šuch, Tibor Uhrín, Martin Vysoký, Eduard Weiss, Peter Wohlfahrt
Premiérový výstavný projekt etablovaných dizajnérov a dizajnérok, ktorých spája pedagogické pôsobenie na Katedre dizajnu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, prezentuje v dielach 16-tich autorov široké spektrum dizajnových prístupov od art dizajnu až po priemyselne vyrábané produkty priestorového a grafického dizajnu. Cyklus výstav Téma.
Dizajn je disciplína, ktorá nepozná pevné hranice. Pohybuje sa na pomedzí umenia, technológií a spoločenských výziev, pričom neustále reflektuje meniace sa potreby doby. Výstava dizajnových produktov pedagógov predstavuje prierez súčasnými prístupmi a konceptmi, ktoré formujú vzdelávací a tvorivý proces. Pedagógovia, ktorí sú zároveň aktívnymi dizajnérmi, prezentujú výsledky svojho autorského výskumu a praxe v štyroch hlavných oblastiach – Industrial, Inovácia, Priestor a Vizuálna komunikácia.
Na výstave sú zastúpení dizajnéri, ktorých diela sú zamerané na priemyselný dizajn od konceptu až po samotnú realizáciu prístrojov a zariadení (Peter Wohlfahrt – kabína portálového žeriavu, dizajn lisu a stoličiek, Eduard Weiss – dizajn nízkozdvižného vozíka, peletková pec), prezentačnými zobrazovacími technikami v dizajne (Eduard Weiss), či konceptuálnymi vizionárskymi projektmi s presahmi do budúcnosti (Peter Kopkáš – MEH, Skyflower). Rastislav Jurčík v dizajne pracuje s novými technológiami, ktoré sa postupne dostávajú aj do automobilového priemyslu. Dušan Šuch sa zameriava na riešenie každodenných potrieb v domácom, pracovnom a verejnom prostredí, ako aj na oblasť virtuálneho dizajnu, digitálneho modelovania a virtuálnej reality.
Výstava ďalej prezentuje diela dizajnérov, ktorí sa zameriavajú najmä na produktový dizajn. Tibor Uhrín sa špecializuje na nábytok, interiérové doplnky, drevené hračky a experimentálne drevené misy. Pavol Capik a Patrik Knoblich sa venujú prepájaniu dizajnu, remesla a nových technológií s dôrazom na udržateľnosť, precízne spracovanie a eleganciu výsledného objektu. Naratívny dizajn a symbolizmus je charakteristický pre dizajnovú tvorbu Márie Bujňákovej. Štefánia Suchodolinská vytvára originálne a atraktívne série nábytkových setov. Michaela Bujňáková sa vo svojej tvorbe zameriava na série nábytkov, ktoré sú inšpirované izbovými kvetmi či tradíciou vyšívania, venuje sa aj priestorovému dizajnu.
Okrem priemyselného, priestorového a produktového dizajnu výstava ďalej prezentuje diela z oblasti vizuálnej komunikácie a zahŕňajú plagátovú tvorbu, dizajn písma, kaligrafiu a multimediálne predstavenia, knižný dizajn či fotografickú tvorbu. Plagátový dizajn je charakteristický najmä pre tvorbu Andreja Haščáka, nachádzame ho tiež v tvorbe Mariana Oslisla, ktorý sa zároveň zameriava na multimediálnu tvorbu. Samuel Čarnoký sa vo svojej tvorivej praxi venuje nielen dizajnu písma, ale aj knižnému dizajnu, čo dokladuje niekoľko vystavených publikácií, na ktorých participoval. Téma inkluzívneho dizajnu je príznačná pre tvorbu Evy Jenčurákovej, ktorá sa zároveň venuje aj dizajnu plagátov. Kolektív vystavujúcich dizajnérov uzatvára Martin Vysoký, ktorý sa venuje reklamnej, reportážnej a produktovej fotografii.
Andrej Haščák a Eva Jenčuráková, kurátori výstavy
9.4. - 13.7.2025

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Viktor Šefčík a Ester: Florebit Sicut Lilium (Ozeáš 14:5)
Vernisáž: 9. 4. 2025 o 17.00 hod.
Výstava dvojice umelcov (otca a dcéry), čerpajúcich inšpiráciu z morfologických detailov rastlín. Veľkoplošné kresliarske, maliarske diela a objekty reflektujú podmanivú jemnosť a eleganciu (ale aj neúprosnosť) prírody, ktorá je aktuálne kľúčovým faktorom v tvorivom procese autorov. Cyklus výstav Dvojice.
Verš „Florebit sicut lilium“ je súčasťou starozákonného posolstva o nádeji a obnove. Vo svojom pôvodnom kontexte symbolicky hovorí o renesancii prírody a sveta, je paralelou k tomu, čo dnes aktuálne všetci potrebujeme. Nielen ekologická kríza, ale aj nespútaný nárast straty ľudskosti a narušená komunikácia sú naše biblické nečistoty, ktoré musíme napraviť. Podobne ako biblická ľalia, požadujeme čistú vodu a čistý vzduch, musíme chrániť udržateľný spôsob života. Ak sa v tomto momente začneme správať zodpovedne a šetrne, môžeme ešte dosiahnuť, aby naša Zem kvitla ako ľalia. Ľalia je tu zástupným symbolom krehkej krásy a čistoty a úvodný verš hovorí o duchovnom i fyzickom prekvitaní, o návrate k hodnotám.
Viktor Šefčík čerpá inšpiráciu z morfologických detailov rastlín, uprostred ktorých momentálne žije – slnečnice, ruže, ľalie, ale aj suchá tráva, vinič, či kukurica. Pozoruje a skúma ich každodenný život od narodenia po smrť. Tieto prírodné biologické procesy ho fascinujú, reprezentujú neustály prirodzený kolobeh obnovy. Je pozorovateľom. Zaujímajú ho netradičné výrezy, či detaily. Usiluje sa spoznať stavbu a tvar kvetu do takej miery, aby mohol zovšeobecňovať, vstúpiť do mikroprocesu života. Je to zároveň autorov ponor do seba, spojenie mentálnych a vizuálnych vnemov. Táto tvorivá poloha je v súčasnom slovenskom výtvarnom umení ojedinelá, nielen námetom, ale aj dôslednou technikou zobrazenia.
Kto je Ester? Podľa Viktora Šefčíka je Ester jeho najlepším dielom, čo predstavuje krásne emocionálne vyznanie otca dcére. Vizuálnu metaforu ich života možno nájsť na malom akvareli Magnólia z roku 2005, kde je zobrazený krehký kvitnúci výhonok na pevnom kmeni. Ester prežila väčšinu svojho doterajšieho života v blízkosti svojho otca. Život v jeho ateliéri jej poskytol množstvo podnetov na umelecké vzdelávanie, neformálne sa učila z vizuálnych impulzov a dialógov v procese tvorby. Napriek potenciálnym rizikám epigónstva sa Ester etabluje ako zaujímavá samostatná osobnosť. V jej tvorbe je obsiahnutá spoločná myšlienková línia s otcom, avšak vybrala sa vlastnou cestou – tvorbou citlivých organických plastík. Sú protipólom k otcovým maľbám, a zároveň ich skvelo dopĺňajú. Obnova je procesom, ktorý sa dotýka nielen prírody a človeka, ale aj umenia. Výstava Viktora Šefčíka a jeho dcéry Ester nás pozýva na cestu introspekcie, vnímania záznamov detailov procesu života. Spolu s autormi veríme, že prostredníctvom ich diel sa aj my sami môžeme stať súčasťou tejto premeny.
PhDr. Edita Vološčuková, PhD., kurátorka výstavy
Profil autorov
Viktor Šefčík (*1960, Košice) študoval v r. 1975 – 79 SUPŠ v Košiciach, v r. 1983 – 89 na VŠVU v Bratislave. Počas štúdií pracoval v ateliéri Juraja a Márie Bartuszových. V 80. r. 20. storočia sa zúčastňoval neformálnych výtvarných akcií a výstav, vrátane projektov so zakladajúcimi členmi východoslovenskej umeleckej skupiny C+S. V r. 1989 bol spoluzakladateľom Občianskeho Fóra Košice (neskôr VPN). V r. 1989 – 90 pôsobil ako posledný predseda ZSVU, spoluzakladal Slovenskú výtvarnú úniu a obec reštaurátorov. Cestoval a stážoval v Európe, USA, Rusku a Izraeli (90. r. 20. storočia). Od r. 1997 na 15 rokov vynechal výtvarné aktivity. Od r. 2015 sa vracia k intenzívnej výtvarnej tvorbe a vystavuje so spolkom C+S, ako i v súkromných galériách. Šefčíkova tvorba bola uvedená na cca 30-tich autorských a cca 50-tich kolektívnych výstavách. Autorove diela sú zastúpené vo Východoslovenskom múzeu, Východoslovenskej galérii, Galérii umelcov Spiša a v mnohých súkromných zbierkach. Žije a tvorí v Füzérradvány v Maďarsku.
Ester Šefčíková-Zaňáková (*1999, Košice) študovala pod vedením Mgr. art. Andrey Čepiššákovej, Mgr. art. Mariána Straku, akad. soch. Jána Borka, akad. mal. Zbyňka Prokopa. Momentálne študuje pod vedením akad. mal. Viktora Šefčíka. Venuje sa maľbe, kresbe a soche. Tvorí organické plastiky a skulptúry s biomorfným tvaroslovím. V ateliéri na Strojárenskej 3 v Košiciach viedla ateliér keramiky a ateliér kresby/maľby pre deti a dospelých.
9.4. - 13.7.2025

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Jindřich Štreit: Príbehy v čase
Vernisáž 9. 4. 2025 o 17.00 hod.
„Vždy som vychádzal zo surrealizmu a z absurdného prístupu k životu, z postavenia dvoch nesúrodých vecí k sebe. Fascinuje ma, keď na pôde živočíšnosti, naturalizmu a pudovosti sa objaví vzťah, ktorý je láskavý, plný nehy a krásy…“
Jindřich Štreit vo filme Jana Špáty Mezi světlem a tmou, 1991
Po celé desaťročia monitoruje Jindřich Štreit fotoaparátom dianie vo svojom najbližšom okolí i vo svete s neuveriteľnou presvedčivosťou a takmer s kinematografickou dynamikou: jeho záznamy nie sú reportážne, sú výsledkom osobného dialógu a zblíženia, subjektívnym príbehom v čase na danom mieste, umením zachytiť okamih. Dielo tejto charizmatickej legendy dokumentárnej fotografie je v Galérii umelcov Spiša uvedené po prvýkrát: výstava je poctou majstrovstvu a reflexiou tvorby ako spôsobu života „humanistického fotografa s veľkým srdcom“ (Tomáš Pospěch).
Výstava Jindřicha Štreita v Galérii umelcov Spiša nie je retrospektívou, ale cieleným výberom štyroch z nespočetných cyklov, bez chronologického akcentu, s dôrazom na „príbehy v čase“ v čierno-bielych i farebných ucelených sekvenciách. Výber zo sérií Vesnice je svět, Kde domov můj, …s láskou a Brána naděje korešponduje s autorským pohľadom do rôznych sociálnych svetov a búra mýtus o “klasike” v dokumentárnej fotografii. Nastavené zrkadlo v skrytých príbehoch od narodenia po smrť sa stáva nadčasovým a globálnym svedectvom o živote, či prežívaní, schopnosti vidieť a v zlomku sekundy zachytiť alarmujúce, no láskavé obrazy ako odkazy o dobe, v ktorej žijeme.
Cyklus veľkoformátových čierno-bielych tlačí, uvedený ako Ohlédnutí (1978–1989), je unikátnou zostavou Štreitových ikonických fotografií z vidieka, ktorý sa stal nosnou inšpiráciou v autorovej tvorbe: predstavuje záznamy z dôverných stretnutí s ľuďmi v ich prostrediach s nadsádzkou, láskavosťou i humorom. Štreit je majstrom zvečneného okamihu a to nielen v monochróme, ale i vo farbe – dramatický cyklus o bezdomovcoch a paliatívnej starostlivosti je výsledkom dôsledného prieskumu terénu a nadväzovaniu krehkých priateľstiev. Cyklus Kde domov můj (2018–2019) autor realizoval počas dvoch rokov v spolupráci s Charitou a Armádou spásy, vizuálna esej …s láskou (2019) citlivo dokumentuje činnosť mobilného hospicu Nejste sami. Výstavu v samostatnom priestore uzatvára výber z tematického sakrálneho cyklu Brána naděje (1967-2007), ktorý vznikal v priebehu štyridsiatich rokov. Jindřich Štreit v ňom sleduje rôzne cirkvi v plynutí času, meniacich sa ľudí, humorné i smutné okamihy a nezabúda pripomenúť ani to, ako sa komunistický režim choval nielen k duchovným, ale tiež k cirkevným a historickým pamiatkam.
Štreitova tvorba je stredoeurópskym fenoménom, balansuje na pomedzí záznamu reality a výtvarnej výpovede. Prioritne je výpoveďou o medziľudských vzťahoch, pôvabe každodennosti, o komunikácii, poetike všedného života, o viere a v neposlednom rade o priamom kontakte s fotografovaným.
Kurátorka: Mgr. Lucia Benická – GUS
Profil autora
Jindřich Štreit je český dokumentárny fotograf, vysokoškolský pedagóg, kurátor a organizátor kultúrneho života. Vo svojej tvorbe sa zameriava na dokumentovanie života na vidieku, práce v poľnohospodárstve a továrňach, ako aj sociálnym témam o drogovo závislých, nevidiacich, handikepovaných, o väzňoch, starých ľuďoch, cudzincoch, o ľuďoch bez domova a fotografovaniu sakrálnych a iných spoločensky závažných tém. Za svoje poslanie považuje Štreit poukazovať svojimi projektami na problémy v spoločnosti, ktoré sa nerieša, alebo len veľmi pomaly. Viac informácií
10.4. - 10.5.2025

Banícke múzeum v Rožňave
100. výročie Košickej župy
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých do areálu Zážitkového centra Sentinel na exteriérovú putovnú výstavu pod názvom 100. výročie Košickej župy. Sprievodným podujatím k výstave bude prednáška kurátora múzea Martina Hajduka Roľnícky život na Gemeri v medzivojnovom Československu.
Výstava je primárne určená študentom stredných škôl. Predstavuje netradičnú hodinu dejepisu, keďže texty použité na výstave sa pridŕžajú učebných osnov. Záujemcovia sa prostredníctvom jedenástich grafických panelov dozvedia množstvo zaujímavostí z histórie Košického kraja. K výstave múzejníci pripravili sprievodný program, a to vo forme prednášky o roľníckom spôsobe života slovenského obyvateľstva na Gemeri v období vzniku Košickej župy. Prednáška je určená pre verejnosť, ale rovnako svoj záujem o ňu môžu vopred nahlásiť žiaci 2.stupňa základných škôl a študenti stredných škôl.
Putovná výstava bude sprístupnená zadarmo od 10. apríla do 10. mája 2025 v areáli Zážitkového centra Sentinel (Šafárikova 43, Rožňava). Prednáška Roľnícky život na Gemeri v medzivojnovom Československu sa uskutoční 7. mája 2025 o 16.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave (Nám. baníkov 25). Vstupné na prednášku je vo výške 1 Eur/osoba.
10.4. - 31.5.2025

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen
Zelený objektív 2024
Výstava fotografií súťaže mladých fotografov na tému les.
10.4. - 15.6.2025

Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Diela konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s.
Kurátorka: Mgr. Zuzana Bartošová, Ph.D.
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. apríla 2025 o 16.30 hod.
Diela konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s. po prvýkrát v Oravskej galérii.
Výstava predstaví výber diel slovenských konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov z prestížnej súkromnej zbierky. Jedinečnú výtvarnú tendenciu, ktorá je na slovenskej výtvarnej scéne prítomná od polovice šesťdesiatych rokov a vďaka aktivitám konkrétnych umelcov prežila, napriek ideologickému tlaku, i nasledujúce dve dekády, zastupujú presvedčivé diela významných umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s.
Konceptuálne umenie oslovilo viac ako pred polstoročím mladých nastupujúcich autorov. Popri akčnom umení i umení objektu a inštalácie, sa stalo súčasťou ich generačnej výpovede. Najvýznamnejšie osobnosti spomedzi nich sa ho nevzdali ani po nástupe tvrdej tzv. normalizácie našej kultúry po 2. zjazde Zväzu slovenských výtvarných umelcov na jeseň 1972. Napriek tomu, že stratili členstvo v tejto stavovskej organizácii, pestovali ho v okruhu autorov neoficiálnej výtvarnej scény slobodne ďalej. Špecifikum slovenského konceptuálneho umenia je skutočnosť, že jeho autori sú – na rozdiel od väčšiny autorov euro-amerického kontextu – profesionálnymi výtvarníkmi, absolvovali Vysokú školu výtvarných umení. Nevzdali sa úplne maľby. To dáva tejto disciplíne jedinečné výrazové možnosti, ktoré ocení aj publikum. Výstava mu prinesie okrem intelektuálnych podnetov aj estetický zážitok.
Kompozície Stanislava Filka, Júliusa Kollera, Petra Bartoša, Rudolfa Sikoru, partitúry Milana Adamčiaka, Dezidera Tótha, Juraja Meliša, Michala Kerna i objekty Juraja Bartusza a Jany Želibskej, predstavia jasne artikulovanú polohu slovenského konceptuálneho umenia. Ľubomír Ďurček, rovnako ako viacerí z menovaných autorov, tvorí na pomedzí akčnej a konceptuálnej tendencie, čo je tiež špecifikom slovenskej situácie. Spomedzi tvorby autorov, ktorí do výtvarného diania vstúpili len o čosi neskôr, výstava predstaví diela umelcov, ktorí sa na základe dlhoročných priateľských a tvorivých kontaktov združili po Nežnej revolúcii do skupiny A-R (Avance Retard). Spomedzi nich Marián Mudroch, Milan Bočkay, Daniel Fischer, Igor Minárik aj Ladislav Čarný zúročili vo svojej tvorbe – každý vlastným spôsobom – intelektuálny prínos konceptuálneho umenia. Mimo tohto generačného zoskupenia tvorí v postkonceptuálnom nasadení multimediálny umelec Vladimír Havrilla.
Výstava upozorní na kvalitatívne vyrovnanú, koncepčne budovanú privátnu zbierku Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s. Tá sa sústredila práve na diela autorov, ktorí počas tzv. normalizácie nepodľahli ideologickému tlaku a tvorili slobodne, hoci v skromných životných podmienkach. Prínosom výstavy bude okrem estetického zážitku aj pocta osobnej statočnosti umelcov.
10.4. - 15.6.2025

Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Súčasná poľská maľba zo zbierok Bielskej galérie BWA
Kurátorka: Agata Smalcerz, riaditeľka Bielskej galérie BWA
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. apríla 2025 o 16.30 hod.
Krajina poľského maliarstva prezentovaná na Orave
Paralelne s výstavou „Súčasná poľská maľba zo zbierok Galérie Bielska BWA“ prezentuje Oravská galéria od 22. marca 2025 do 22. apríla 2025 svoje zbierky v Galerii Bielska BWA pod názvom „Súčasná slovenská maľba zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne“. Spolupráca medzi slovenskou a poľskou galériou vznikla v dôsledku cezhraničnej výmeny v rámci Euroregiónu Beskydy. Predmetné výstavy konajúce sa na oboch stranách hranice ukazujú, ako málo vieme o umení a kultúre našich najbližších susedov.
Obe výstavy sa zameriavajú na maľbu, ktorá v druhej polovici 20. storočia ustúpila konceptuálnemu umeniu a novým médiám. Pre obe galérie však zostáva kľúčová, o čom svedčí počet maliarskych diel v ich zbierkach. Kolekcia umenia Bielskej galérie BWA obsahuje vyše 1 130 diel, z toho viac ako 530 malieb. Významný podiel na tom má súťaž Bienále maľby Bielska jeseň (Biennale Malarstwa Bielska Jesień), organizovaná od roku 1962. Od začiatku 21. storočia sa ocenené diela čoraz častejšie dostávajú do zbierok galérie s finančnou podporou Ministerstva kultúry a národného dedičstva, i formou darov alebo finančnou podporou sponzorov.
Väčšina obrazov na výstave pochádza z rokov 2006 –2020 a získala ocenenia v súťaži Bielska jeseň. Päť z nich získalo Grand Prix – diela Wilhelma Sasnala, Ewy Juszkiewicz, Martyny Czech a Karola Palczaka. Táto súťaž pomáha umelcom v kariére, keďže dnes patria medzi najvýznamnejších predstaviteľov poľskej maľby. Výstavu dopĺňajú aj staršie diela významných umelcov, ako Józef Hałas, Ryszard Grzyb, či Tamara Berdowska. Zúčastnení umelci zastupujú aj mladú generáciu z rôznych poľských miest, pričom niektorí pôsobia priamo v Bielsku-Białej, čo potvrdzuje jej význam v súčasnej maľbe.
Na výstavu boli vybrané diela, ktoré v priestoroch Oravskej galérie vytvárajú príbeh. Obrazy sa venujú témam ako rodové stereotypy, náboženstvo, vzťah človeka k prírode a zvieratám. S humorom, no citlivo zobrazujú každodenné rozhodnutia i voľnočasové aktivity. Uzavretí do štyroch stien si často neuvedomujeme, aký vplyv má architektúra na našu náladu a kontakt s okolím. Nechýbajú ani krajinárske scenérie s netradičnými pohľadmi. Medzi nimi je aj obraz „Na Orave“ od nedávno zosnulého Józefa Krzempka, ktorý vznikol počas jeho umeleckých ciest.
Hoci súčasná maľba rozširuje svoje výrazové prostriedky, väčšina vystavených diel je namaľovaná tradične – olejom na plátne, prípadne akrylom alebo kombinovanou technikou. Jedna z najpopulárnejších poľských umelkýň Małgorzata Mirga-Tas využíva priemyselnú tkaninu v kolážach, zatiaľ čo Weronika Teplicka tvorí z olejových obrazov rozrezaných na pásiky. Výstava ponúka takmer 60 rôznorodých diel, ktoré odrážajú témy dôležité pre poľských umelcov. Slovenským divákom výstava ponúka možnosť porovnať vývoj maľby v oboch krajinách.
10.4. - 28.8.2025

Banícke múzeum v Rožňave
Slovenské hrady a zámky
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára atraktívnu fotografickú výstavu Mareka Hajkovského pod názvom Slovenské hrady a zámky. Výstava pozostáva z panoramatických fotografií hradov a zámkov z perspektívy, ako ich verejnosť možno ešte nepozná.
Prostredníctvom prirodzeného prístupu autora a génia loci fotografovaných objektov a okolitej krajiny vznikol originálny umelecký rozmer fotografií, kedy sa autor približuje k anglickej a talianskej krajinomaľbe 19. storočia. Snaha o prepojenie fotografie a maľby nevzniká naraz, ale prelínajú sa až v post procese. Záujemca bude mať možnosť cez päťdesiatku fotografií vnímať pútavý príbeh vznešenej, ale rovnako aj násilnej minulosti v spojení časopriestoru minulosti a súčasnosti. V spôsobe, akým sú hrady a zámky na fotografiách zachytené, možno vnímať aj ich edukatívny rozmer. Fotografie nezobrazujú len samotné architektonické objekty, ale je tu aj ľahko čitateľná ich pôvodná funkcia v krajine, kedy plnili najmä ochrannú a kontrolnú funkciu panstva a prezentáciu jeho moci a postavenia. V neposlednom rade cieľom výstavy je demonštrovať množstvo a jedinečnosť hradov a zámkov na Slovensku a motivovať k ich návšteve.
Marek Hajkovský aktívne vstúpil do diania slovenskej fotografie v roku 2005 a postupne sa zaradil medzi najuznávanejších profesionálnych fotografov na Slovensku. Je držiteľom prestížneho titulu QEP (Qualified European Photographer) a nositeľom množstva medzinárodných ocenení. Špecializuje sa najmä na komerčnú reklamnú fotografiu, fotografovanie hradov a zámkov vníma ako svoj osobný projekt, ktorý bol v roku 2021 aj knižne spracovaný.
Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 10. apríla 2025 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava bude súčasťou Župných dní Košického samosprávneho kraja a potrvá do 28. 08. 2025.
11.4. - 1.6.2025

Nitrianska galéria, Nitra
Fatalizmus
Vystavujúce autorky ↘ Diana Beňová, Katarína Borguľová, Virág Csillagová, Markéta Foltánová, Sofia
Kostolná, Martina Kukučková, Františka Milánová, Barbora Nováková, Melinda Olléová, Nikoleta Tarajová,
Natália Pavlovičová
Kurátori ↘ Martin Kratochvil, Jana Mináriková
Vernisáž ↘ 10. 4. 2025 o 17.00 hod.
Miesto konania ↘ Bunker
Študenti Katedry výtvarnej výchovy a tvorby na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (ďalej KVTV), dostávajú už tradične priestor na prezentáciu svojich diel v Bunkri Nitrianskej galérie. Tohtoročná výstava FATalizmus, sa zaoberá vzťahom medzi fyzickou tučnotou (fat) a filozofickým fatalizmom. Obe sú metaforami ochrany i pasce, útočiska aj izolovanosti. Tuk chráni telo pred vonkajšími vplyvmi, ale zároveň ho robí ťažším, spomaľuje a obmedzuje pohyb. Stáva akousi symbolickou bariérou medzi jednotlivcom a svetom – môže byť komfortnou vrstvou, ktorá oddeľuje človeka od nepriaznivých vonkajších vplyvov, ale zároveň môže pôsobiť ako prekážka, ktorá bráni rozletu, stiesňuje a zväzuje. Podobne aj fatalizmus – viera v predurčenosť – môže byť útechou, ale aj pascou, ktorá síce oslobodzuje od zodpovednosti, no zároveň pripútava k alibistickej nehybnosti.
Diela študentiek KVTV ponúkajú umelecké reflexie na tieto témy aj v širšom zmysle slova. Viaceré z nich sa zaoberajú jedlom, ktoré v spojení s hlboko osobnými témami (napr. nahliadnutie do rodinných rituálov, spomienky na starých rodičov, či boj o sebaprijatie), dostáva celkom iný, symbolický charakter. Iná skupina vystavovaných prác sa snaží prekonať pomyselnú bariéru fatalistiskej nečinnosti a púšťa sa do angažovaných tém, ktoré hýbu ich súčasným svetom.
Vystavené diela otvárajú dialóg o vzťahu človeka k vlastnému telu a k svojmu osudu. Namiesto jednoznačných odpovedí ponúkajú priestor na zamyslenie. Aké sú hranice našej slobody? Do akej miery nás formuje telo a do akej miery myšlienky, ktorým veríme? Je ochrana vždy žiaduca, alebo sa z nej môže stať bremeno? A ak všetko smeruje k nevyhnutnému koncu, aký má vôbec zmysel snažiť sa prekročiť vlastné hranice?
11.4. - 7.9.2025

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava
Krehké tvary predstavivosti. Pestrofarebné desaťročia poľského skla
Päť individuálnych výstav „KREHKÉ TVARY PREDSTAVIVOSTI. Pestrofarebné desaťročia poľského skla. HORBOWY – DAJEWSKA – ILLO – ŁABIŃSKI – WÓJCIK“ predstavuje tvorbu uznávaných poľských umelcov – Zbigniewa Horbowého, Igora Wójcika, Małgorzaty Dajewskej a Mariusza Łabińského, ktorí vyštudovali dizajn skla na Akadémii výtvarných umení vo Vroclave, a Patrika Illa, slovenského dizajnéra, ktorý spolupracuje s poľskými sklárňami. V ich tvorbe môžeme objaviť hlavné východiská tzv. vroclavskej školy skla, platformu nestora poľského skla a akademického pedagóga Zbigniewa Horbowého, ktorej cieľom je podnecovať technologickú vynaliezavosť, odvahu a dôslednosť v nasledovaní vlastnej tvorivej cesty.
Projekt v sídelnej budove SNM je doplnený o tvorbu najmladšej generácie poľských umelkýň s názvom: „TRI INÉ. Mladé poľské sklo. Výstava zviditeľní poľské umelecké remeslo a sklárske umenie na medzinárodnej scéne, kde umelci predstavia súčasný dizajn a diela vytvorené tradičnými technikami, s cieľom preskúmať aktuálny trend v poľskom skle, ktorý inicioval profesor Zbigniew Horbowy a v ktorom pokračovali jeho žiaci až po súčasných sklárskych umelcov. Výstavy tvoria ucelený príbeh o histórii a premenách poľského sklárskeho umenia a dizajnu, ako aj o ich viacrozmernom charaktere. Kurátorom výstav je poľský umelec Mariusz Łabiński a slovenský dizajnér Patrik Illo, ktorý bol dlhé roky spätý s poľským sklárskym priemyslom, okrem iného aj ako hlavný dizajnér sklárne v Krosne v rokoch 2006 – 2009. Na výstave predstaví kolekcie, ktoré vytvoril pre túto skláreň.
Organizátori výstavy:
Slovenské národné múzeum, Poľský inštitút v Bratislave, Centrum kultúry a umenia vo Vroclave
Architekt výstavy:
Michal Illo
Súčasťou projektu sú aj ďalšie 2 výstavy v Bratislave:
GLASS WITHOUT BORDERS
od 11. apríla 2025 v Poľskom institúte v Bratislave, Námästie SNP 27
Projekt je iniciatívou Centra kultúry a umenia vo Vroclave, s cieľom propagovať sklárske umenie ako umelecké médium celosvetového významu a zároveň sa zameriava na medzinárodnú spoluprácu umelcov, organizáciu výstav, workshopov v sklárňach a umeleckých podujatí spojených so skllom. Pracuje na medzikultúrnom dialógu a prezentuje sklo ako formu súčasného umenia. Výstava predstaví práce z posledného ročníka Dolnosliezskych workshopov a sympózia umeleckého skla a dizajnu e-Glass Festival v Szklarskej Porębe v roku 2024 (koná sa každoročne od roku 2008), ako aj diela hosťujúcich umelcov zo Slovenska, ktorí sa v predchádzajúcich rokoch zúčastnili na tomto plenérnom podujatí. Okrem umelcov, hutmajstrov a technológov z Poľska sa na festivale zúčastnia aj výtvarníci z Česka, Slovenska, Ukrajiny a ďalších krajín. Ide o jedinečný projekt v oblasti sklárskeho umenia v medzinárodnom – transeurópskom – priestore, ktorý prepája vzdelávanie, tvorbu a výmenu nových umeleckých technológií a kultivovanie regionálneho kultúrneho dedičstva.
Výsledky spolupráce umelcov, ktorí sa zúčastnili na festivale, prezentuje pravidelne cyklus výstav, ktoré sa po skončení festivalu konajú v Poľsku i v zahraničí. Výstavy sprevádza katalóg, resp. album v poľštine a angličtine. Album obsahuje okrem iného profily umelcov, fotografie diel vytvorených počas festivalu a texty o sklárskom umení a technológii.
Organizátori výstavy: Centrum kultúry a umenia vo Vroclave, Poľský inštitút v Bratislave
Kurátor: Mariusz Łabiński
Architekt výstavy: Michal Illo
Vystavujúci umelci: Agata Drąg (PL), Peter Ďuriš (SK), Justyna Dżaman (PL), Brianna Gluszak (CA/US), Marta Havlíčková (CZ), Patrik Illo (SK), Jakub Berdych Karpelis (CZ), Su-yeon Kim (KR), Mariusz Łabiński (PL), Kamila Mróz (PL), Martin Múranica (SK), Amelia Mercedes Nowak (PL), Katarzyna Pilic (PL), Evelina Salanda (UKR) Aleksandra Stencel (PL/SK), Igor Wójcik (PL),, Róża Wójcik (PL)
a
(NE)MOŽNÁ Alexandrea Stencel
od 11. apríla 2025, ILLOLA, Májkova 2
Proces autorskej tvorby v sklárskej technológii, ktorý tvorivo transformuje princípy dizajnu od ich absolutizácie až k ich popretiu, sa dnes často označuje ako art design. Aleksandra Stencel, Poľka žijúca na Slovensku, sa neprikláňa ani k jednému extrému a neobmedzuje sa ani funkčnosťou, no zároveň ju ani nevylučuje. Zameriava sa predovšetkým na myšlienku, a nie na formu. Objekty vytvorené v rámci koncepcie (NE)MOŽNÁ sú vo svojej podstate takmer telesné. Hoci ide v podstate o vázy a misky, tie sa nepôsobujú statickým, ale živým dojmom tak, ako organizmy neznámeho pôvodu, ktoré sú zachytené v pohybe alebo transmutácii. Azda sú to zväčšeniny buniek nášho tela alebo dosiaľ neznáma morská fauna či návštevníci zo vzdialeného okraja vesmíru? Interpretácia záleží len na fantázii diváka. Alebo aj nie, sklenené nádoby s neobvyklými tvarmi čakajú len na praktické využitie – (NE)MOŽNÉ. Objekty v estetickej rovine pôsobia nielen individuálne, ale spolu aj ako skupina, keď ponúkajú atraktívne interakcie.
Organizátor výstavy: ILLOLA
Kurátor: Petr Nový
15.4. - 29.6.2025

Považské múzeum v Žiline
Človek hravý
Komunitná miestnosť v kaplnke Budatínskeho hradu láka návštevníkov na rôzne zaujímavé výstavy. Od 15. apríla tam bude inštalovaná nová výstava s názvom Človek hravý – Homo ludens, ktorá predstaví prierez dizajnérskymi prácami študentov odboru Tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov zo Školy umeleckého priemyslu v Ružomberku. Kurátormi výstavy sú historička umenia a pedagogička na Škole umeleckého priemyslu v Ružomberku Mária Martinková a historik umenia Považského múzea Zdeno Hogh.
Prezentované výrobky si žiaci väčšinou sami navrhli a potom na hodinách praxe aj vyrobili. „Návštevníci si budú môcť pozrieť hračky rôzneho druhu, napríklad kinetické, zvukové alebo plošné skladačky, ale tiež interiérové a nábytkové prvky ako misy, detské stolčeky, kreslá či vešiaky. Dominantným materiálom je drevo, ale nechýbajú ani kombinácie s textilom, kožou alebo plastom. Jednotlivé produkty vznikali na konkrétne témy, ako napríklad hlavolam, hrkálka, plošná skladačka, stavebnica či nábytkový solitér. V čase umelohmotných hračiek, neraz s krátkou životnosťou, pôsobí výstava pozitívne a osviežujúco návratom k prírodným materiálom a k tradičným remeselným technikám, “ priblížil Zdeno Hogh.
- ‹ Predošlá
- 1
- 2
- 3
- 4
- Ďalšia »