Akcie

30.4.2025 - 28.2.2026  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Marie Antoinette z Viedne do Versailles až pod gilotínu

Unikátna výstava kráľovniných šiat na Bratislavskom hrade

Čo spája svetoznámy Zámok Versailles a Bratislavský hrad? Príbeh malej rakúskej princeznej, z ktorej sa stala nešťastná francúzska kráľovná, sťatá gilotínou.

Mária Antoinetta sa narodila vo Viedni rakúskej arcivojvodkyni, uhorskej a českej kráľovnej Márii Terézii, ktorej oficiálnym sídlom v Uhorskom kráľovstve bol práve Bratislavský hrad.

Najnovšia  výstava o jednom z najzaujímavejších životných osudov európskej histórie – dramatický príbeh Márie Antoinetty, ktorá sa vďaka svadobnej politike svojej matky Márie Terézie stala najznámejšou francúzskou kráľovnou.

Do veľkolepej Rytierskej siene Bratislavského hradu prichádza nádhera a honosnosť Versailles. Vy si tak budete môcť  pozrieť kostýmy, parochne, obrazy, nábytok a ďalšie umelecké predmety zapožičané Versaillským zámkom. Výstavu doplnia  aj predmety zo zbierok slovenských múzeí a ukážky z filmov, ktoré vám priblížia život tejto známej kráľovnej od detstva na cisárskom zámku Schönbrunn, cez prepychový život francúzskej panovníčky vo Versailles až po jej smrť na popravisku.

Mária Antoinetta bola absolútnou módnou ikonou svojej doby a dodnes slúži niektorým módnym návrhárom ako inšpirácia. Jej životný príbeh bol mnohokrát zachytený v knihách, filmoch a seriáloch, či stvárnený na divadelných doskách.

Prijmite naše pozvanie a príďte si aj vy vychutnať kúsok luxusu a veľkoleposti Versailles na Bratislavský hrad.

Výstava otvorená od 30. 4. 2025 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu – vstup z nádvoria.

Na výstave spolupracovali Château de Versailles Spectacles, SNM – Historické múzeum a Beart production s.r.o. 

Kurátori výstavy: Mgr. Peter Barta, riaditeľ SNM – Historického múzea a historik a diplomat Dr. Alexandre Pajon; 

Nad výstavou prevzali záštitu predseda NR SR Richard Raši a francúzsky veľvyslanec na Slovensku J. E. Nicolas Suran.

1.5. - 31.10.2025  

Galéria Jána Kulicha, Zvolenská Slatina

„Trvanie v čase I.“ - Medaily a mince Jána Kulicha

Chcete spoznať jedinečný svet drobnej plastiky, v ktorom sa stretáva umelecké gesto s portrétom, symbolom, či príbehom na ploche niekoľkých centimetrov?

Navštívte výnimočnú výstavu „"TRVANIE V ČASE I." - MEDAILY A MINCE JÁNA KULICHA“ a objavte menej známe diela jedného z najvýznamnejších slovenských sochárov 20. storočia.

V Galérii Jána Kulicha na ploche takmer 300 m² uvidíte:

•             230 liatych medailí  voľnej tvorby z bronzu, hydronália, epoxidu i železa,  modely pre razené medaily a pamätné mince

•             185 razených medailí a pamätné strieborné mince

•             Veľkoformátové fotografie - makrodetaily z vybraných diel na 14 paneloch

•             Dokument o procese vzniku medaily /mince (v spolupráci s Mincovňou Kremnica)

_______________________________________

Tento projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Viac na www.galeriajanakulicha.sk

7.5. - 30.9.2025  

Poštové múzeum, Banská Bystrica

2. svetová vojna v slovenskej známkovej tvorbe

Výstava 2. svetová vojna v slovenskej známkovej tvorbe pripravená Slovenskou poštou, a. s., Poštovým múzeom pri príležitosti 80. výročia ukončenia bojov najväčšej a najtragickejšej vojny v dejinách predstavuje 14. emisií slovenských poštových známok vydaných od roku 1993 až do súčasnosti v piatich ucelených blokoch venovaných holokaustu, Slovenskému národnému povstaniu, osobnostiam v boji za mier, pamätným miestam a koncu vojnových hrôz.

Systematické neľudské vyvražďovanie židovského obyvateľstva pripomínajú emisie Pocta obetiam holokaustu a Oslobodenie koncentračných táborov. Skutočnosť, že aj v tomto hroznom období sa našlo veľa dobrých ľudí ukazuje emisia Spravodlivým medzi národmi pripomínajúca statočnosť osôb nežidovského pôvodu, ktorí aj za cenu ohrozenia vlastného života a životov svojich blízkych prispeli k záchrane mnohých Židov pred holokaustom. Ďalšie emisie sú venované ozbrojenému vystúpeniu slovenského národa proti totalitnej vojnovej Slovenskej republike, nemeckému fašizmu a za slobodu v Slovenskom národnom povstaní. Povstaleckí generáli Golian a Viest, francúzski partizáni bojujúci na strane povstalcov pod Strečnom a Michael Strank, americký vojak narodený na východnom Slovensku a preslávený ikonickou fotografiou pri vztyčovaní americkej zástavy na dobytom japonskom ostrove Iwo Jima sú hlavnými postavami ďalších troch emisií poštových známok.  Tri emisie sú venované aj pamätným miestam vojnových udalostí: Duklianskemu bojisku, priestoru na východe Slovenska, kde sa odohrávala jedna z najväščích horských bitiek 2. svetovej vojny, obciam Ostrý Grúň a Kľak, kde nemeckí okupanti zavraždili desiatky ľudí a obidve obce vypálili, ako aj cintorínu rumunskej kráľovskej armády, príslušníci ktorej tiež oslobodzovali Slovensko a mnohí z nich tu zahynuli. Posledné dve emisie sú pomyselnou bodkou za vojnovými hrôzami a nabádajú nás k ostražitosti, aby sme nedopustili ich zopakovanie.  

Každá emisia poštovej známky zaberá jeden panel, kde je v kópii ukázaný jej výtvarný návrh a v origináli obálka prvého dňa s príležitostnou poštovou pečiatkou a nalepenou známkou.

Výstava situovaná vo výstavnej miestnosti Poštového múzea v  budove ústredia Slovenskej pošty na Partizánskej ceste č. 9 v Banskej Bystrici bude návštevníkom sprístupnená od 7. 5.  2025 do 30. 9. 2025.

11.5. - 30.9.2025  

Múzeum slovenskej dediny SNM, Martin

Od Juraja do Mitra. Pastierstvo a ovčiarstvo v tradičnom prostredí

Nová výstava „Od Juraja do Mitra. Pastierstvo a ovčiarstvo v tradičnom prostredí“ predstavuje návštevníkom zaujímavý svet tradičného ovčiarstva a salašníctva, ktoré formovalo hospodárstvo aj tradičnú kultúru Slovenska od 15. do polovice 20. storočia. Prostredníctvom autentických predmetov, fotografií a filmových záberov ožíva každodenný život pastierov, spojený so spracovaním ovčieho mlieka, výrobou syrov či pastierskym folklórom. Návštevníci výstavy v Múzeu slovenskej dediny sa môžu tešiť aj na interiér koliby s pôvodným vybavením a objavia remeselné činnosti, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou salašníckeho spôsobu života.

Chov dobytka bol odpradávna neoddeliteľnou súčasťou poľnohospodárstva a zabezpečoval dôležité suroviny (mäso, mlieko, vlnu, kože). Až do rozšírenia železničnej a automobilovej dopravy bolo nemenej dôležité aj využívanie dobytka ako ťažnej sily pri preprave ľudí a tovaru.

Pastierstvo a ovčiarstvo boli tradičnými spôsobmi chovu zvierat, pri ktorých sa využívali voľné prírodné plochy – lúky a horské pastviny – na pasenie. Už od 15. storočia sa pod vplyvom valaskej kolonizácie na Slovensku začal rozvíjať vysokohorský chov oviec, zameraný najmä na výrobu mlieka a mliečnych výrobkov. Tento spôsob chovu neovplyvnil len hospodárstvo, ale výrazne prispel aj k formovaniu špecifickej časti tradičnej kultúry.

Nová výstava „Od Juraja do Mitra. Pastierstvo a ovčiarstvo v tradičnom prostredí“ prezentuje tradičné formy pastierstva a ovčiarstva so zameraním na salašníctvo ako kultúrny fenomén, ktorý výrazne vplýval na život spoločnosti v horských a podhorských oblastí Slovenska od 15. do polovice 20. storočia.

Výstava bola otvorená v nedeľu 11. mája 2025 v rámci podujatia Ovčiarska nedeľa v Múzeu slovenskej dediny a návštevníkom bude sprístupnená do 30. septembra 2025.

Výstava návštevníkom priblíži pastierstvo, tradičné formy a organizovanie pasenia jednotlivých druhov dobytka, pastierov ako nositeľov príslušného sociálneho statusu, historické formy ovčiarstva a najdôležitejšie špecifiká salašníctva – tradičnú architektúru i spracovanie mlieka a výrobu produktov.

Prostredníctvom predmetov z fondov Slovenského národného múzea v Martine priblíži výstava spôsob života salašníkov, ťažkú prácu počas dňa, štruktúru a podobu salašníckeho roka a tradičnú remeselnú výrobu na salaši (napríklad rezbárstvo či píšťalkárstvo). Zároveň predstaví súvisiace témy, ako sú spracovanie vlny, odev ovčiarov a pastiersky folklór. Zaujímavým oživením prehliadky bude aj prezentácia interiéru koliby s autentickým inventárom.

Pre záujemcov o hlbšie poznanie doplní jednotlivé témy výstavy textovo-obrazová časť s archívnymi fotografiami z fotoarchívu múzea. Obsah výstavy rozšíri aj zaujímavá audiovizuálna projekcia krátkych filmových dokumentov zo 60. rokov minulého storočia z videoarchívu múzea – o tradičnom „rediku“ (jarnom sťahovaní na salaš), pradení ovčej vlny a práci pri výrobe súkna na valche.

15.5. - 28.9.2025  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

BB●770●SM / Banská Bystrica 770 rokov mestom

Tento rok si Banská Bystrica pripomína významné jubileum – 770 rokov od chvíle, keď jej kráľ Belo IV. v roku 1255 udelil mestské práva a povýšil ju na slobodné kráľovské mesto. Výstava v Thurzovom dome sa sústredí na zaujímavé a vzácne artefakty, či momenty z vývoja administratívneho a politického života mesta. Návštevníci sa dozvedia viac o mestských privilégiách ale aj o vývoji verejnej správy až po moderné obdobie.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila pri príležitosti 770. výročia udelenia mestských práv Banskej Bystrice výstavu s názvom BB●770●SM / BANSKÁ BYSTRICA 770 ROKOV MESTOM. Svoje priestory otvorí 15. mája 2025 o 16:00 h slávnostnou vernisážou v Thurzovom dome. Výstava sa zameriava na vývoj administratívneho a politického života v meste – od kľúčového roku 1255, keď uhorský kráľ Belo IV. udelil Banskej Bystrici mestské výsady, až po moderné formy samosprávy. Prostredníctvom bohatého zbierkového fondu predstaví významné udalosti a osobnosti mesta, ktoré vytvárali jeho kultúrno-politickú identitu. Výstava vznikla s podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a mesta Banská Bystrica.

„Banská Bystrica je od svojich počiatkov až dodnes jedným z najvýznamnejších Slovenských miest. Pre nás je zároveň určite aj  tým najkrajším. Som preto hrdý na to, že sa nám s kolegami a kolegyňami v múzeu podarilo pripraviť zaujímavý darček k jeho významnému jubileu. My sme dnes krajským metodickým múzeom, ale vznikli sme v roku 1889 pôvodne ako mestské múzeum. Teda máme určite čo ukázať aj pri tejto príležitosti. Všetkých Banskobystričanov i návštevníkov nášho mesta v mene múzea i jeho zriaďovateľa, srdečne pozývam  a verím, že výstava osloví...,“ uvádza riaditeľ Stredoslovenského múzea a iniciátor výstavy, historik Marcel Pecník.

„Prezentácia nosnej témy výstavy bude rozdelená do štyroch rovín – štyroch samostatných miestností. V prvej bude mesto a jeho minulosť sprítomnená prostredníctvom faximile dobových písomností vrátane listiny z roku 1255 – Administratívna Banská Bystrica. V druhej miestnosti budú prezentované zbierkové predmety viažuce sa k osobnostiam politického života mesta – richtárom. Dva podzemné priestory sa zmenia na Lapidárium mesta, ktoré predstavia zachované časti zo starých meštianskych domov, alebo mestských brán a posledná - Pietna miestnosť, bude venovaná spomienke - pohrebu jedného z najobľúbenejších starostov mesta Júliusa Cesnaka prostredníctvom dobových fotografií “, informuje kurátor výstavy Filip Glocko.

Výstava bude výsledkom výskumnej činnosti kurátorov Stredoslovenského múzea, kde sa predstavia tie najkrajšie a najrelevantnejšie zbierkové predmety súvisiace s danou tematikou. Prostredníctvom osôb – richtárov/starostov poskytnú návštevníkovi komplexnú informáciu z politického prostredia mesta 18. - 20. storočia, v rámci spracovania a prezentácie ich osobných a profesijných životov v spojení s jedinečnými zbierkovými predmetmi. Návštevníci sa dozvedia, ako fungovali mestské rady, kto boli richtári, aké právomoci mali cechy, ako sa riešili spory, či ako sa formovala verejná správa v rôznych obdobiach dejín. Súčasťou výstavy budú historické listiny, dobové pečate či erbové privilégiá, ktoré priblížia každodenné fungovanie mestskej správy. Osobitná pozornosť bude venovaná aj symbolom moci a právneho poriadku. V jednej z výstavných miestností sa dokonca pozrú, ako vyzerala kancelária starostu Júliusa Cesnaka.

Kurátor výstavy Peter Račko prezrádza: „Chceme ukázať, že právo a správa boli základnými piliermi fungovania mesta. Banská Bystrica ako slobodné kráľovské mesto mala svoj vlastný poriadok, ktorý ovplyvňoval životy jej obyvateľov po stáročia.“

Výstava potrvá do 28. septembra 2025 a bude sprevádzaná odbornými prednáškami, komentovanými prehliadkami a špeciálnymi programami pre školy.

16.5. - 5.10.2025  

Pohronské múzeum v Novej Bani

Obzri sa! Éra najväčšieho krvavého konfliktu

Pohronské múzeum – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás pozýva na výstavu Obzri sa! Éra najväčšieho krvavého konfliktu. Dňa 8. mája si každoročne pripomíname výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. V roku 2025 to bolo už 80. v poradí. Druhá svetová vojna trvala šesť rokov a jeden deň a okrem veľkých strát na ľudských životoch a materiálnych škôd spôsobila aj historické zmeny v dejinách sveta. Počtom obetí a svojou krutosťou sa stala najväčšou tragédiou v dejinách ľudstva.

V Pohronskom múzeu sme pri tejto príležitosti pripravili výstavu Obzri sa! Éra najväčšieho krvavého konfliktu, ktorá je venovaná práve 80. výročiu ukončenia tejto hrôzostrašnej vojny. Téma druhej svetovej vojny stále rezonuje v spoločnosti. Je komplikovaná, krvavá a zásadne zmenila pohľad ľudí na ľudstvo.

Výstava je koncipovaná tak, aby zoznámila návštevníka nielen s bojovými akciami ale aj prostredím, v akom vtedajší človek žil. Slovenský štát, vtedajší štátny útvar, bol plný paradoxov a právom je v súčasnosti označovaný ako „deravá totalita“. Druhá časť návštevníka prevedie cez bojový front na všetky svetové strany chronologicky cez najvýznamnejšie boje a boje, ktoré boli špecifické pre túto vojnu. Do vojnových operácií bolo zapojených približne 60 štátov, ktorých obyvatelia tvorili 80 % svetovej populácie. Vojna zasiahla všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy a Južnej Ameriky. Priamo sa však bojovalo hlavne v Európe, Severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, Južnej a Juhovýchodnej Ázii. Vojenské operácie priamo zasiahli územie 40 štátov. Podľa najvyšších čísel zahynulo viac ako 62 miliónov ľudí z radov vojakov i civilistov. Veľká časť z nich bola zavraždená v koncentračných táboroch. Výstava je aj spomienkou na milióny zavraždených a apeluje ľudí, aby mysleli na mier.

Slovné spojenie „obzri sa“ je výzvou. Výzvou k človeku k uvedomeniu si vlastnej krehkosti a smrteľnosti. K uvedomeniu si, že vojna nikdy nič nevyriešila, len pochovala nádeje miliónov ľudí na pokojný a šťastný život. Obzretie sa do minulosti je hlavne v dnešnej dobe nevyhnutné. Veď už vtedajší ľudia označovali prvú svetovú vojnu ako „veľkú“ dúfajúc, že podobný konflikt sa už nikdy nezopakuje. História však hovorí, že sa, žiaľ, strašne pomýlili.

Okrem zbierkových predmetov Pohronského múzea do výstavy zapožičali predmety: Novohradské múzeum a galéria, Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch, Múzeum Slovenského národného povstania, Ponitrianske múzeum, Military Historical Museum Pohronský Ruskov, Šatnica Matice Slovenskej Martin, Divadlo Andreja Bagara Nitra a súkromní zberatelia.

Súčasťou výstavu budú aj QR kódy s príbehmi štyroch osobností z obdobia druhej svetovej vojny a dvoch predmetov so zaujímavým osudom. Za realizáciu tohto prvku ďakujeme Strednej odbornej škole Žarnovica.

17.5. - 31.8.2025  

Vlastivedné múzeum v Galante

IDA - dievča z Galanty, dáma v Paríži

Aktuálna výstava vo Vlastivednom múzeu v Galante predstaví rodáčku z Galanty, Idu Michnay.

Ida Michnay, dcéra okresného sudcu sa narodila v roku 1882 v Galante, vydala sa za francúzskeho inžiniera, usadili sa v Paríži, a zomrela v roku 1983 vo veku 101 rokov. Doteraz sme o nej vedeli veľmi málo aj napriek tomu, že sa stala legendou.

Ženích bol synom Georgesa Clemensauea - neskoršieho predsedu vlády Francúzska, ktorý koordinoval rokovania o vyznačení nových hraníc v Európe po prvej svetovej vojne. Desaťročia pretrvávala legenda, podľa ktorej politik nemal rád svoju maďarskú nevestu a kvôli neúspechu synovho manželstva mal negatívny prístup k maďarskej mierovej delegácii. Idu obviňovali z toho, že nevyužila svoje rodinné väzby na to, aby sa zastala záujmov Maďarska.

Zatiaľ vieme, že Ida sa ešte dvakrát spomína v memoároch.

Prvý zdroj je maďarský maliar Lajos Kunffy, ktorý sa s Idou stretol u Munkácsyho vdovy, kde sa spriatelili a následne sa navštevovali v Paríži a na panstve Kunffyovcov. Lajos Kunffy namaľoval v roku 1910 nádherný pastelový obraz Idy, ktorý dostal významné miesto na tejto výstave. Aj týmto by sme sa chceli poďakovať Múzeu Rippl-Rónai v Kaposváre za jeho sprístupnenie.

Ďalším zdrojom je Gyula Michnay, Idin synovec, ktorý ju spomína vo svojom životopise Mint Mohamed koporsója. Bol jediným väzňom, ktorému sa podarilo utiecť na Západ začiatkom 50-tych rokov z pracovného tábora v Recsku. Keď prekročil maďarsko-rakúsku hranicu, považovali ho za špióna a až po niekoľkých dňoch mu dovolili zavolať svojej tete Ide v Paríži, ktorá potvrdila jeho totožnosť.

Nevesta Georgesa Clemenceau, priateľka Lajosa Kunffyho, teta Gyulu Michnay. V každom prípade, je niekomu niekto. Ale doteraz sme o tom, kým skutočne bola, vedeli len málo. Cieľ tejto výstavy je neskutočne jednoduchý: spoznať a oboznámiť s osobou, ktorá sa skrýva za legendou. Mojím oporným bodom bol Idin vek: ak zomrela vo veku 101 rokov, jej potomkovia si ju ešte musia pamätať. Podarilo sa mi spojiť s Idiným pravnukom, Ericom, ktorý bol v čase jej smrti dvadsaťročným mladým mužom. Ukázalo sa, že Idina krása očarila nielen pánov z Galanty, ale aj z Paríža. Bola vždy elegantná, často nosila perlový náhrdelník, ktorý jej daroval syn, a že si vždy nechávala k čaju nosiť croissanty a makrónky z jej obľúbenej cukrárne. Jej parfum voňal po margarétkach, ale rovnako milovala všetky jarné kvety. Bola otvorená technickým inováciám 20. storočia. Väčšinu času trávila vyšívaním servítok a v lete sa rada prechádzala po rodinnom panstve. Zostala verná svojej maďarskej identite až do konca svojho života. Idine osobné veci, ktoré nám rodina Clemenseau sprístupnila, nám ešte viac pomáhajú vykresliť obraz dievčaťa z Galanty, ktoré sa stalo parížskou dámou.

Najdôležitejšia zo všetkého je láska k Ide, ktorá bola cítiť v každom jednom telefonickom rozhovore a v každom liste, v jednom sa jej pravnuk Eric vyjadril nasledovne „Ida bola úžasná matka, babka a prababka.“

Judit Pukkai, kurátor

Vo Vlastivednom múzeu v Galante organizujú komentovanú prehliadku aktuálnej výstavy IDA – dievča z Galanty, dáma v Paríži, ktorá sa uskutoční 12. júna 2025, vo štvrtok o 18:00 hodine. Návštevníkov bude sprevádzať Eva Sudová.  

17.5.2025 - 17.5.2026  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Ex50zícia

Slovenské národné múzeum v Martine – Etnografické múzeum si pripomína významné jubileum. Aktuálna výstava s názvom EX50ZÍCIA oslavuje päťdesiat rokov od otvorenia stálej národopisnej expozície, ktorá návštevníkom približuje tradičnú kultúru slovenskej dediny od druhej polovice 19. storočia po prvú polovicu 20. storočia. Výstavu sme otvorili pri príležitosti Noci múzeí a galérií 17. mája 2025 a prístupná bude do 17. mája 2026.

Stála expozícia, ktorá vznikala v rokoch 1974 – 1975 pod vedením PhDr. Igora Krišteka, CSc., patrí medzi najvýznamnejšie projekty svojho druhu na Slovensku. Jej cieľom bolo zachytiť a sprístupniť rýchlo miznúce fenomény tradičnej ľudovej kultúry, ktorú v čase vzniku expozície rýchlo menila modernizácia a socialistické reformy. Národopisná expozícia zložená z častí Človek a pôda, Človek a materiál a Človek a odev je unikátna nielen svojím obsahom, ale aj výtvarným a priestorovým riešením, ktoré prekonalo dobové výstavnícke štandardy.

Výstava EX50ZÍCIA návštevníkov prevedie hlavnými míľnikmi päťdesiatročného príbehu expozície – od jej slávnostného otvorenia, cez obdobie rozmachu, až po tragickú udalosť v roku 1999, keď časť expozície zničil požiar. Výstava prezentuje nielen pôvodne inštalované zbierkové predmety so silným príbehom, ale aj autentické dobové fotografie, architektonické makety a dokumenty zo zákulisia príprav.

Hravou súčasťou výstavy je aj 37 interpretačných štítkov, ktoré prevedú návštevníkov po zaujímavých miestach, zoznámia s pozoruhodnými predmetmi a predstavia osobnosti, ktoré sa na vzniku našej päťdesiatročnej expozície podieľali. Práve tieto faktory stoja za úspechom národopisnej expozície Etnografického múzea, ktorá bola v čase svojho vzniku hodnotená ako nadčasová a moderná.

21.5. - 31.7.2025  

Múzeum mincí a medailí v Kremnici

Výstava absolventských prác žiakov Výtvarného odboru ZUŠ J. L. Bellu v Kremnici

Termín vernisáže: 21. 5. 2025 o 16:00 hod.
Súčasťou vernisáže bude aj vystúpenie žiakov z hudobného a literárno-dramatického odboru ZUŠ.

V roku 2025 si Múzeum mincí a medailí v Kremnici pripomína 135. výročie založenia a zároveň si kremnická Základná umelecká škola J. L. Bellu historicky píše 75-ty rok svojej existencie. Z dôvodu tejto slávnostnej príležitosti sa v priestoroch galérie NBS-Múzea mincí a medailí uskutoční výstava absolventských prác žiakov Výtvarného odboru ZUŠ J. L. Bellu v Kremnici.
Aktuálnou výstavou nadväzujeme na výbornú spoluprácu a tradíciu konania podobných výstav. Prvá výstava sa konala v roku 1991 (pri príležitosti 40. výročia založenia ZUŠ), v roku 1994 to bola spoločná výstava prác žiakov ZUŠ Kremnica a ZUŠ Žiar nad Hronom, tretia výstava sa uskutočnila v roku 2000 (50. výročie ZUŠ) a štvrtá v roku 2005 (55. výročie ZUŠ).
Mladí talentovaní výtvarníci sa rozhodli absolventské práce realizovať ako veľké kašírované sochy na rôzne témy podľa ich vlastného výberu. Na výstave návštevníci uvidia celkom až 26 sôch. Budú to postavy ľudí, postavy zvierat, draci z rozprávky, niekoľko exotických zvierat, či vodné tvory. Všetky sochy sú riešené formou základnej nosnej konštrukcie z drôtu alebo kartónu, na ktorú sa postupne pridávalo nekonečné vrstvenie z novín, molitanu a pások. Záverečnou vrstvou je kašírovanie z bieleho baliaceho papiera.
Autormi vystavených sôch sú žiaci Výtvarného odboru ZUŠ J. L. Bellu v Kremnici, ktorí vytvorením absolventskej práce ukončia Základné umelecké štúdium na ZUŠ.
Absolventi počas svojho štúdia vo výtvarnom ateliéri pracovali pod odborným vedením pedagógov výtvarného odboru - PaedDr. Zuzana Hufková Bódiová, Mgr. Dárius Bóna.

23.5. - 31.10.2025  

Mestské múzeum Sereď

Hubert J.E., 200 rokov perlivej histórie

Srdečne Vás pozývame na výstavu z histórie výroby šumivého vína v Bratislave a v Seredi.