Akcie

11.5.2025   10:00 - 16:00

Múzeum slovenskej dediny SNM, Martin

Ovčiarska nedeľa

Ovčiarstvo ako súčasť pastierstva má so svojimi prejavmi trvalé miesto v slovenskej tradičnej kultúre. Jeho každodenné činnosti, výrobky aj význam v živote našich predkov môžete spoznať a zažiť v nedeľu 11. mája 2025 od 10.00 do 16.00 hod. v Múzeu slovenskej dediny na podujatí Ovčiarska nedeľa.

V programe o 10.30, 12.30 a 14.30 hod. Vám Folklórna skupina Sklabiňa predstaví jarné sťahovanie na salaš. O pastierske a ovčiarske piesne sa postará Gajdošská ľudová hudba Folklórneho súboru Turiec – Dulickí pastieri.

Neodmysliteľným symbolom salašníctva sú dodnes obľúbené výrobky z ovčieho mlieka ako napríklad ovčí syr, oštiepky, parenice alebo syrové nite. S tradičnými procesmi spracovania mlieka a výroby syra sa návštevníci a návštevníčky múzea budú môcť zoznámiť pri živých ukážkach so začiatkom o 11.00 a 13.00 hod. a produkty si u výrobcu aj kúpiť.

Okrem ukážok výroby syra sú pripravené aj ukážky spracovania ovčej vlny, v rámci ktorých sú pre záujemcov prichystané tvorivé dielne, kde si budú môcť vyskúšať krampľovanie a plstenie vlny. 

Tradičné pastierstvo a ovčiarstvo je aj ústrednou témou výstavy „Od Juraja do Mitra. Pastierstvo a ovčiarstvo v tradičnom prostredí“, ktorú otvoríme počas podujatia v priestoroch Vozárne z Moškovca. Výstava prezentuje najdôležitejšie aspekty tradičného pastierstva a ovčiarstva so zameraním na salašníctvo a návštevníkom bude sprístupnená až do 30. septembra 2025.

K tradičnému pastierstvu a ovčiarstvu patrí spracovanie rôznych druhov dreva. Na podujatí predstavíme ľudovoumeleckú výrobu – rezbárstvo (výroba zo svoru) a korytárstvo, nebude chýbať ani predaj a výroba ďalších ľudovoumeleckých a remeselných výrobkov.

Súčasťou podujatia budú aj ev. a. v. služby Božie v kostole z Rudna o 13.30 hod.

O špeciality spojené s ovčiarstvom bude obohatená aj ponuka krčmy z Oravskej Polhory.

Organizátor si vyhradzuje právo na zmenu programu.

11.5. - 14.5.2025  

Múzeum v Kežmarku

S čertom opreteky

Veselá rozprávka na motívy pôvabných starých slovanských povestí.

Mimoriadne obľúbené divadelné predstavenie na Kežmarskom hrade. Magický príbeh a krásne scény premenia hrad na rozprávkovú krajinu. Divadelné predstavenie pre malých aj veľkých v podaní hercov ExTeatro je zárukou neopakovateľného zážitku.

KDE: Kežmarský hrad

KEDY:

• nedeľa 11. mája 2025 pre širokú verejnosť vstupy od 15:00 do cca 20:20, podľa záujmu, posledný vstup skončí cca o 21:40)
• pondelok - streda 12. - 14. mája 2025 pre školy a skupiny (od 8:00 do 15:00, posledný vstup skončí cca o 16:20)
• vstup do hradu každých 20 minút
• rozprávka má 80 minút

REZERVÁCIE: tel.: 0918 742 726

VSTUPNÉ:

• Dospelí 9,00 €
• Deti Základná škola 8,00 €
• Deti Materská škola 7,00 €

Aktuálny prehľad rezervácií vstupov na našej web stránke.

26.1. - 11.5.2025  

Kaštieľ Radoľa

Všetko najlepšie!

Starožitné sviatočné pohľadnice v renesančnom Kaštieli Radoľa

Pekným zvykom medzi ľuďmi je posielať priania pri príležitosti rôznych sviatkov blízkym, rodine a známym a dať im tak najavo, že na nich myslíme. V  dnešnej dobe sme navzájom spojení cez mobilné telefóny, internet. Posielame sms-ky, emaily, správy cez rôzne aplikácie, gify, či dokonca obrázky a videá vytvorené AI, ktoré sa dajú jedným klikom rozposlať hoci aj celému telefónnemu zoznamu. Čo by na to tak povedali naši starí rodičia či prarodičia... 😊

Ešte nie v tak dávnej dobe sme sa s tými, ktorí boli od nás vzdialení, a na ktorých sme mysleli, mohli spojiť cez analógové telefóny (ak voľajaký v domácnosti vtedy bol) či telefónne búdky, napísať im list alebo pohľadnicu. Práve pohľadnice, ľudovo zvané „karty“, boli dôležitým „médiom“ pri posielaní blahoprianí k rôznym sviatkom či životným jubileám. Okrem toho, mnohí sme ich aj zbierali...

Kysucké múzeum sa tak rozhodlo sprístupniť svoje zbierky a usporiadať opätovne výstavu pohľadníc – tentokrát sviatočných, nazývaných „žánrové“. Pozýva všetkých do renesančného Kaštieľa Radoľa zaspomínať si na staré časy.

Návštevníci tu uvidia rôzne „Srdečné blahoželania“ k meninám a narodeninám, pozdravy k Veľkej noci, novoročné a vianočné priania, ako  aj blahopriania k sviatku MDŽ. Mnohé pohľadnice majú vyše sto rokov.

Najstaršou, 123-ročnou, je vianočná pohľadnica s anjelom trúbiacim na trúbku z roku 1902. Máme tu tiež srdečný pozdrav v maďarskom jazyku z roku 1908, veľkonočnú pohľadnicu Hanácka nevesta z roku 1909, secesný veľkonočný pozdrav (Husvéti üdvőzlet) z roku 1911, „dopisnicu“ s kresbou dievčat s vŕbami z roku 1912, pohľadnicu s farebným motívom ruží v prútenom košíku z roku 1913 atď.

Pre Kysuce zaujímavou starou pohľadnicou je pohľadnica s vyobrazením Jezuliatka rozsvecujúceho vianočný stromček zvieratkám v lese, s notovou osnovou piesne v maďarčine „Ó ty radostný, ó ty blažený.“ Napísaná je po slovensky v Kysuckom Novom Meste  pre Jána Augustína (Johan Augusztinyi) v roku 1917, adresovaná k vojsku do Klagenfurtu. Text na adresnej strane je nasledovný: „Szerus mili Brat jacza pekne a srdeczne pozdravujem A vinsujem czi tito scsaszlive Vanocsnye Zvatky, abi szi sza dobre cziczel nati vanocze aj tvoimi kamaratmi a pozelam czi tento vanocsnyi ztromcsek..“

Najbohatšie zastúpenie na výstave majú pohľadnice z obdobia 1. ČSR, resp. 1. polovice 20. storočia. Sú najmä československej proveniencie, ale nájdu sa aj kúsky z Maďarska a Nemecka. Z vydavateľstiev sú zastúpené Orbis, Minerva, Václav Krátkoruký Královské Vinohrady (VKVK), Komenský, J. Burger Praha a iné.

Pohľadnice z 2. polovice 20.storočia sú s tematikou Veľkej noci a MDŽ. Z nakladateľstiev tohto obdobia sú zastúpené napr. Pravda, Pressfoto, Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, Svépomoc atď.

7.2. - 11.5.2025  

Pohronské múzeum v Novej Bani

Prierez tvorbou drotárov Anny Kamody Budovej a Henricha Kamodyho

Drotárstvo na Slovensku predstavuje ojedinelý fenomén, ktorý nemá obdobu čo do rozsahu na určitom území v žiadnom inom štáte. Meno tomuto zamestnaniu dal základný materiál – drôt, bez ktorého by sme si kedysi potulného slovenského drotára nevedeli predstaviť. V súčasnosti zažíva drotárstvo renesanciu. „Drotárine“ sa venuje čím ďalej tým viac majstrov a každý z nich má svoj špeciálny drotársky rukopis. Tak je to aj u drotárov Anny Kamody Budovej a Henricha Kamodyho.

Prvok „Drotárstvo – remeslo a umenie“ bol zapísaný v roku 2019 do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Anna Kamody Budová, ktorá pôsobí pod umeleckým menom Drotárka Anna, sa dostala k drotárstvu v roku 2015, kedy darovala Henrichovi model lietadla od umeleckého drotára Ľubomíra Smržíka. Práve tu začala obdivovať neskutočnú „mravenčiu“ prácu a šikovnosť ľudských rúk a tak sa zrodila jej láska k drotárstvu. Začínala tvoriť ako úplný samouk. Veľmi rýchlo pochopila, že drôt je živý a dá sa ohýbať, formovať a meniť svoje vlastnosti len v skúsených rukách. Drotárstvo sa tak stalo jej najväčšou výzvou a zároveň relaxom. Vďaka kurzu vo Vyšehradnom a v ÚĽUV-e v roku 2017, ktoré absolvovali spolu s Henrichom,  náročnosť výtvorov postupne rástla. Rozširoval sa okruh mét, ktoré sa snažila dosiahnuť, objavovali sa nápady na prvé veľkolepé diela a výtvory.

Vďaka Henrichovej láske k lietadlám často navštevovali letisko Sliač, kde vzhliadla na stíhačke vyobrazenú hlavu tigra a zrodila sa prvá veľká výzva. Znak 1. Bojovej letky bol veľkolepá vízia, pri ktorej najviac potrápilo práve vydrôtovanie tigrej tváre. Na diele autorka pracovala viac ako tri mesiace, pričom jej venovala každú voľnú chvíľku. Už tu sa ukázala miera Henrichovho prínosu, pretože bez jeho pomoci a zručnosti ohýbať hrubé drôty, vypaľovať a pripevňovať jednotlivé časti by požadovaný výsledok nikdy nedosiahla. Henrich ju v záľube vždy podporoval. Dodnes je jej najväčším podporovateľom, kritikom,  spolupracovníkom a oporou. Vďaka spoločnej záľube a nadšeniu vytvorili mnohé zložité diela ako: štátny znak Slovenskej republiky, Modré srdce veliteľa vzdušných síl, mestský erb Novej Bane, rôzne vydrôtované logá, obrazy, plastiky, šperky či originálne školské tablo.

Tak, ako kedysi majstri drotári spevňovali nádoby a splietali potrebné výrobky, prepojili Anna a Henrich drotárstvom spoločný osobný život s originálnou záľubou. Svoje zručnosti a vedomosti ohľadne drotárstva obaja predvádzajú na rôznych podujatiach, sprievodných akciách, momentálne aj v rámci tvorivých dielní a workshopov v Pohronskom múzeu. Cieľom je vnútorný pocit uspokojenia, že krásu drôtu šíria ďalej, a že aj možno práve ich malým prispením história drotárstva nezanikne.

Súčasťou výstavy „Prierez tvorbou drotárov Anny Kamody Budovej a Henricha Kamodyho“ bude niekoľko tvorivých dielní pre rôzne vekové kategórie. Už počas prvého týždňa jarných prázdnin to bude tradičný drôtený vešiak, neskôr opletaný džbánok, či náramok z drôtu so vsadeným polodrahokamom.

21.3. - 11.5.2025  

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Richard Marco: Styx - Στνξ

Druhá zo série piatich tématických výstav mladého maliara.
Kurátor: doc. Peter Megyeši, PhD.
Otvorenie výstavy: 21. 3.2025 (piatok) o 17.00

Posvätná rieka Styx je v starogréckej mytológii a topografii hranicou medzi svetom živých a mŕtvych. Kúpanie v nej spôsobovalo nezraniteľnosť, ale zároveň boli jej vody jedovaté.

Práve hraničné situácie a ambivalencie, ktoré rieka Styx evokuje, sú pre tvorbu maliara Richarda Marca typické. Zaujíma ho napätie medzi profánnym a sakrálnym, súčasným a minulým. Svojou maľbou vytvára komentáre k pominuteľnosti artefaktu, ale aj k prežívaniu tém a nesmrteľnosti umeleckého diela. Maliarske variácie a reinterpretácie sú v podaní Marca spojené s úsilím vzdorovať zániku a rozpadu v ich rôznych podobách.

Richard Marco (*1994) patrí k najmladšej generácií umelcov na Slovensku, ale vďaka svojej maliarskej technike inšpirovanej historickou maľbou a jej kombináciou s vizuálnym jazykom fotografie, už patrí k výrazným solitérnym autorom v médiu maľby. Pre jeho tvorbu je typické zaujatie bytostnými otázkami človeka, prelínajúci sa vzťah prítomného a minulého, či dôraz na emotívny charakter. Už počas štúdia na Vysokej  škole výtvarných umení, (katedra maľby 2015 – 2021: Prof. Daniel Fisher, prof. Ivan Csudai), vstúpil na umeleckú scénu výraznou samostatnou výstavou Silentium (2020) v Galérii  mesta Bratislavy.  Po absolvovaní štúdia pokračoval v prezentácii svojej tvorby samostatnou výstavou Lethé (2022) v Nitrianskej Galérii. Prezentoval sa na viacerých skupinových výstavách na Slovensku a Nemecku. Je zastúpený v súkromných zbierkach doma aj v zahraničí. 

29.4. - 11.5.2025  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Bonsaje

Bonsaje nie sú len rastliny v kvetináči. Sú to živé sochy, ktoré vznikajú rokmi starostlivej práce. Krásu prírody v jej najjemnejšej forme budú môcť obdivovať milovníci prírody, estetiky a japonskej kultúry na jedinečnej výstave Bonsaje v Tihányiovskom kaštieli Stredoslovenského múzea.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila  spolu s banskobystrickým Bonsaj klubom výstavu Bonsaje v Tihányiovskom kaštieli. Výstava od 29. apríla 2025 predstaví desiatky starostlivo tvarovaných miniatúrnych stromčekov domácich aj exotických druhov, ktoré sú výsledkom dlhoročnej práce členov klubu. Návštevníci budú mať možnosť obdivovať umenie trpezlivosti, precíznosti a hlbokého vzťahu k prírode, ktoré je s pestovaním bonsajov neodmysliteľne spojené.

Na začiatku bola miska

Preložené slovo bonsaj má význam strom v miske. Bonsaj je miniatúrny strom pestovaný v miske, ktorý je bonsajovými technikami tvarovaný tak, aby navodzoval ilúziu starého stromu. Počiatky pestovania bonsajov nie sú doložené. Prapôvod klasických vaničkovitých bonsajistických misiek siaha s veľkou pravdepodobnosťou až 4 tisíc rokov do minulosti. Podobajú sa totiž niektorým archeologickým artefaktom z tej doby, a to oltárnym ohniskám na spaľovanie obetín. Nie je však jasné, kedy boli prvýkrát využité ako pestovateľské nádoby.

„Umenie tvarovania bonsajov má svoj pôvod v starovekej Číne, kde sa prvé zmienky o stromoch pestovaných v miskách objavujú už pred začiatkom nášho letopočtu. Čínske bonsaje sú hlboko symbolické, často zachytávajú krajinné motívy a využívajú prvky ako mŕtve drevo či obnažené korene. Silno v nich cítiť zásah pestovateľa – jeho vôľu a víziu. V 6. storočí sa toto umenie dostalo do Japonska, kde prešlo významným vývojom. Japonci ho zjednodušili a prepracovali, pričom kládli dôraz na estetiku i pestovateľské techniky. Pozorovaním prírodných tvarov vo voľnej krajine vytvorili klasické štýly, ktoré dnes tvoria základ bonsajového umenia. Japonské bonsaje sa vyznačujú eleganciou a subtílnosťou – aj pri výrazných zásahoch pôsobia prirodzene a harmonicky,“ vysvetľuje Jaroslava Bobáková, kurátorka výstavy Stredoslovenského múzea.

Bonsaj ako tovar

V Európe sa prvé postupy pre pestovanie bonsajov objavujú na prelome 18. a 19. storočia, pravdepodobne to však nie je z dekoratívnych, ale rýdzo z praktických dôvodov. Pre podomových obchodníkov bolo výhodné nosiť predávané stromy so sebou v nádobách. Skutočné bonsaje sa objavujú prvýkrát na výstave v Paríži na konci 19. storočia. Veľký rozmach pestovania bonsajov v Európe aj vo svete nastal po skončení druhej svetovej vojny, kedy si vojaci bojujúci na ďalekom východe priviezli veľké množstvo bonsajov ako vojnovú korisť. Bonsaje sa postupne rozširujú do celého sveta a s nimi aj postupy pre správne pestovanie. Do USA sa bonsaje dostali predovšetkým vďaka čínskej a japonskej emigrácii.

„V rámci výstavy Bonsaje sme pre návštevníkov pripravili aj prednášku spojenú s praktickými ukážkami tvarovania týchto rastlín. Prednášku odborne zastreší Vladimír Kriško a Štefan Mlích 3. mája o 14:30 h v Tihányiovskom kaštieli. Veríme, že aj takýmto spôsobom návštevníkom sprostredkujeme krásu prírody a filozofiu tohto starobylého umenia,“ uzatvára Dana Kurtíková, PR manažérka Stredoslovenského múzea.

1.1.2020 - 31.12.2025  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.

18.5.2024 - 31.5.2025  

Ponitrianske múzeum v Nitre

Tajomstvá depozitára

Výstavná séria Tajomstvá depozitára má za cieľ poodhaliť návštevníkom skryté poklady Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktoré doteraz neboli prezentované verejnosti. V depozitároch múzea sa ukrýva veľké množstvo jedinečných zbierkových predmetov, ktoré stále čakajú na svoju chvíľu. Teraz nastal čas,  Vám tieto unikátne predmety predstaviť.

Každý mesiac vyberieme z depozitárov jeden mimoriadny predmet, ktorý bude vystavený v chodbových priestoroch múzea. Prvý z nich budete môcť obdivovať počas Noci múzeí a galérií v roku 2024. Aj po tom, ako sa predmety stiahnu z pomyselného piedestálu, budú aj naďalej vystavené, až kým Vám postupne neodhalíme všetkých dvanásť predmetov. Budú tak postupne vytvárať  samostatnú a unikátnu výstavu, ktorá Vám bude slávnostne predstavená počas Noci múzeí a galérií v roku 2025.

Potom bude Vašou úlohou vybrať ten, ktorý sa Vám bude zo všetkých páčiť najviac a tento predmet  sa stane predmetom roka.

https://www.muzeumnitra.sk/vystavy/tajomstva-depozitara/

15.8.2024 - 18.5.2025  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Levoča kráľov

Výstava venovaná výročiu stretnutia bratov Jagelovcov v Levoči, v roku 1494.

Na sklonku stredoveku Jagelovská dynastia zjednotila krajiny strednej Európy, z ktorých sa na čas stala Európa jagelovská. Takmer dva roky po smrti svojho otca, poľského kráľa Kazimíra IV. Jagelovského, sa v apríli 1494 v Levoči na Spiši stretli bratia Jagelovci: český a uhorský kráľ Vladislav II., poľský kráľ Ján Albert, knieža Žigmund a knieža Fridrich, ktorý koncom roku 1493 celebroval svoju prvú pontifikálnu omšu v krakovskej katedrále. Dovtedy nikdy neboli tak dlho spolu. Čo tým chceli ukázať? Jednotu dynastie? Snahu diskutovať o rôznych naliehavých problémoch? Mier v strednej Európe bol len zdanlivý. V liste adresovanom bratovi Jánovi Albertovi vo februári 1494 iniciátor stretnutia, kráľ Vladislav II., naznačil, že by sa mali prediskutovať záležitosti kresťanstva všeobecne, ako aj oboch kráľovstiev.

Na stretnutí malo byť prerokovaných mnoho otázok. Samotný kráľ Vladislav II. bol v ťažkej situácii, pretože jeho vládu ohrozoval nemecký kráľ Maximilián Habsburský (1459 – 1519), ktorý chcel pre seba získať uhorský trón. Vzrástla aj moc palatína Štefana Zápoľského (†1499). Mnohí magnáti rozhodnutia panovníka otvorene ignorovali. Medzi nimi hral prím vodca Vavrinec Ujlaki (1460 – 1524). Aj Ján Albert bojoval s rôznymi problémami. Bolo potrebné objasniť otázku príslušnosti Moldavska i zabezpečenie pozície pre ich mladšieho brata, kniežaťa Žigmunda. Boli to všetky témy, o ktorých sa rokovalo? Tajná povaha stretnutia dáva priestor rôznym špekuláciám a dohadom. Vyvoláva mnoho otázok. Zo stretnutia sa zachoval iba jeden dokument, podpísaný oboma panovníkmi a potvrdený ich pečaťami.

3.9.2024 - 31.8.2025  

Považské múzeum v Žiline

Dejiny textilnej výroby v Žiline a jej okolí

Žilina stáročia patrila medzi dôležité centrá textilnej produkcie. V staršom období bola  známa kvalitným, remeselnícky vyrábaným súknom, od  konca 19. storočia modernou továrňou na spracovanie vlny a v druhej polovici 20. storočia aj šitím kvalitných odevov. Práve dejinám textilnej výroby v Žiline a jej okolí je venovaná nová výstava v Budatínskom hrade, ktorá je verejnosti prístupná do 31. augusta 2025.

„Súkenná továreň, dnes známa ako Slovena, priniesla v roku 1891 do Žiliny nový, v tej dobe najmodernejší spôsob spracovania vlny v celom Uhorsku. Jej tovar si našiel odberateľov nielen doma, ale aj v zahraničí. V období Rakúsko-Uhorska napríklad dodávala poťahové látky do vagónov prvej triedy Uhorskej kráľovskej štátnej železnice,“ hovorí historička a kurátorka výstavy Zuzana Kudzbelová.

V Žiline pôsobilo aj niekoľko zaujímavých odevných podnikov. Jedným z nich bola Prvá slovenská továreň odevov Rolný, založená v roku 1939 moravským priemyselníkom Arnoštom Rolným. Ten nechal v Žiline postaviť aj Závodnú školu práce – prvú učňovskú školu svojho druhu na Slovensku, kde vychovával svojich budúcich zamestnancov. Podnik však neskôr premiestnil do Púchova. V roku 1946 bol  znárodnený, v rámci reorganizácie sa  z neho v roku 1949 sformoval samostatný podnik Makyta, odevné závody v Púchove, ktorý spustil pobočnú prevádzku aj v Žiline.

Ďalším významným odevným podnikom bol Modex. Vznikol v roku 1950 znárodnením krajčírskych živnostníkov zo Žiliny a jej okolia a  snažil sa uspokojiť dopyt po nekonfekčnom oblečení. „Podnik sa najskôr volal Vkus a pozostával z niekoľkých dielní, napríklad v roku 1961 ich bolo 16 a pôsobilo v nich 318 ľudí, prevažne ženy. V roku 1967 sa premenoval na Modex. O tri roky neskôr mal 670  zamestnancov a v polovici 70. rokov aj učňovské stredisko s vyše 100 žiakmi. Okrem zákazkového šitia časom začal ponúkať aj konfekciu. Aby sa však vyhol uniformite, vyrábal odevy v menšom objeme. Preslávil sa nielen kvalitou svojich výrobkov, ale aj tzv. progresívnou zákazkou. V predajni v Žiline si zákazník vybral  jeden z ponúkaných modelov, vyskúšal si ho a zistil, či mu sedí fazóna a farba. Ak nebol spokojný, mohol si nechať upraviť odev na mieru, zvoliť inú farbu a za 16  –  21 dní sa tešiť z nového, dobre sediaceho oblečenia,“ približuje ďalej historička Kudzbelová.

Výstava  sprístupňuje verejnosti viac ako päťdesiat predmetov dokumentujúcich dlhú tradíciu remeselného a neskôr priemyselného spracovania vlny a výrobu odevov a kobercov v Žiline a jej okolia. Zo zbierkového fondu Považského múzea návštevník môže obdivovať cechové knihy žilinských súkenníkov z 18. storočia, sériu fotografií z výstavby súkennej továrne z 19. storočia alebo detské oblečenie značky Vkus zo 60. rokov 20. storočia. Z dielne Modexu sú vystavené napríklad dámske šaty zo zbierok Slovenského múzea dizajnu a Múzea Janka Kráľa, alebo podniková kronika zapožičaná spoločnosťou Teraz a. s.  Medzi zaujímavé predmety určite patria aj pohľadnice zobrazujúce pobočku súkennej továrne v Čadci zo začiatku 20. storočia, ktoré zapožičal zberateľ Anton Laš. Vystavené exponáty na výstave dopĺňajú  zaujímavé videozáznamy z archívu Slovenského filmového ústavu.