Akcie

2.7. - 27.8.2025  

Považské múzeum v Žiline

Budatínske leto - Prázdninové aktivity

Užite si s nami leto plné aktivít! Počas celých prázdnin vás čaká zaujímavý program vhodný pre všetky vekové kategórie, ale najmä pre rodiny s deťmi.

JÚL

2. 7. Tvorivá streda – Môj herbárik, 10.00 – 16.00 (park)
Máte radi herbáre? Príďte si jeden vyrobiť aj k nám do Budatínskeho parku s botaničkou Květou Kickovou. Môžete sa tešiť na rôzne variácie s lepením listov aj ich odtlačkami. Strávte chvíle v parku tvorivo!

Cena: 3 €/osoba

3. 7. Deň v múzeu – Spoznaj nás, 10.00 a 14.00 (hrad a park)
Čo sa deje v múzeu? Kto v ňom pracuje a čomu sa jednotliví pracovníci venujú? Strávte s nami deň a dozviete sa o rôznych činnostiach viacerých odborných zamestnancov.  Stretnete historikov, etnologičku, botaničku, zoológa, dokumentátorku, knihovníčku a múzejnú pedagogičku. Okrem zaujímavého rozprávania sa môžete tešiť na rôzne tvorivé aktivity.

Cena: 10 €/osoba

9. 7. Tvorivá streda – V dielni pisára, 10.00 – 16.00 (hrad)
Pozývame vás do našej hradnej pisárskej dielne, kde sa spolu s historičkou Darinou Bellovičovou stanete na chvíľu pisárom. Vyskúšate si prepisovanie stredovekého a novovekého písma a iluminovanie iniciál zo stredovekých rukopisov.

Cena: 3 €/osoba

16. 7. Tvorivá streda – Bol raz jeden predmet, 10.00, 12.00, 14.00, 16.00 (hrad)
Prečo sa v múzeu nachádzajú zbierkové predmety? A ako sa tam vlastne dostali? Vypočujte si originálnu rozprávku o ceste zbierkových predmetov do múzea v podaní dlhoročnej dokumentátorky Margity Lehotskej.

Cena: 3 €/osoba

23. 7. Tvorivá streda – Tkané dekorácie, 10. – 16.00 (hrad)

Ak radi tvoríte a chceli by ste si utkať svoj vlastný výrobok, nenechajte si ujsť tvorivé dielne s etnologičkou Adrianou Bárdyovou. Vyskúšate si svoju zručnosť a domov si odnesiete originálnu dekoráciu vhodnú ako podložku pod pohár.

Cena: 3 €/osoba

24. 7. Dobrodružstvo v hrade, 10.00 a 14.00 (hrad)

Špeciálna prehliadka Budatínskeho hradu s múzejnou pedagogičkou Tatianou Kubáňovou. Čaká vás množstvo zaujímavých informácií a aktivít, ktoré vám priblížia nielen dejiny hradu. Dozviete sa, ako ho postavili, koho v ňom zamurovali či aké meče sa v ňom ukrývajú. Okrem iného vás čakajú aj tvorivé dielne.

Cena: 5 €/osoba

28. 7. Hľadanie pokladu v hrade, 10.00 a 14.00 (hrad)
V Budatíne sa stratil poklad kráľa Dobromila. Myslí si, že je za to zodpovedný zlý čarodej Kazisvet. Dobromil je z toho nešťastný a pozýva každého, aby mu pomohol s hľadaním. Príďte aj vy a vyriešte túto záhadu spolu s múzejnou pedagogičkou Tatianou Kubáňovou. Bude to však náročné. Cestou vás čaká viacero prekážok, ktoré musíte zdolať. Za nájdenie je sľúbená sladká odmena.

Cena: 5 €/osoba

30. 7. Tvorivá streda – Letné drôtohranie, 10.00 – 16.00 (hrad)
Obľúbené drotárske tvorivé dielne potešia všetky vekové kategórie. Popustite uzdu svojej fantázii a príďte sa hrať s drôtom. Výsledkom bude jedinečný predmet, ktorý sami vytvoríte. Pomocnú ruku vám podajú zamestnanci drotárskeho oddelenia Katarína Kendrová a Zdeno Hogh.

Cena: 3 €/osoba

AUGUST

5. 8. Deň v múzeu – Spoznaj nás, 10.00 a 14.00 (hrad, Drotársky pavilón a park)
Čo sa deje v múzeu? Kto v ňom pracuje a čomu sa jednotliví pracovníci venujú? Strávte s nami deň a dozviete sa o rôznych činnostiach viacerých odborných zamestnancov.  Stretnete historikov, etnologičku, botaničku, zoológa, dokumentátorku, knihovníčku a múzejnú pedagogičku. Okrem zaujímavého rozprávania sa môžete tešiť na rôzne tvorivé aktivity.

Cena: 10 €/osoba

6. 8. Tvorivá streda – Zvieratám pod kožu, 10.00 – 16.00 (hrad)
Zaujímalo vás niekedy, prečo sú v múzeu vypchaté zvieratá? A ako vlastne vyzerá práca preparátora? Zoznámte sa s preparátorom Fedorom Sedilkom a spoznajte nevšednú odbornú činnosť dlhoročného zamestnanca múzea.

Cena: 3 €/osoba

12. 8. Dobrodružstvo v hrade, 10.00 a 14.00 (hrad)
Špeciálna prehliadka Budatínskeho hradu s múzejnou pedagogičkou. Čaká vás množstvo zaujímavých informácií a aktivít, ktoré vám priblížia nielen dejiny hradu. Dozviete sa, ako ho postavili, koho v ňom zamurovali či aké meče sa v ňom ukrývajú. Okrem iného vás čakajú aj tvorivé dielne.

Cena: 5 €/osoba

13. 8. Tvorivá streda – Hravá keramika, 10.00 – 16.00 (hrad)
Hlina je ideálny materiál na tvorenie. Je poddajná a prispôsobivá, ale má rada pevnú ruku. Pridajte sa k tvorivej dielni pod vedením reštaurátorky Petronely Vlhovej a vyskúšajte si svoju jemnú motoriku. Odmenou vám bude originálny výrobok.

Cena: 3 €/osoba

18. 8. Ako šiel drotárik do rozprávky, 10.00 a 14.00 (Drotársky pavilón)
Príbeh o drotárikovi prostredníctvom divadelnej výstavy Dosky, ktoré znamenali svet môžete navštíviť v Drotárskom pavilóne. Budete môcť vidieť rôzne  kostýmy, bábky, divadelnú šatňu i javisko. V závere si spolu vyrobíme maňušky.

Cena: 4 €/osoba

20. 8. Tvorivá streda – Modeluj z papiera, 10.00 – 16.00 (hrad)
Túžite mať vlastný model Budatínskeho hradu? Alebo vás viac zaujímajú dopravné prostriedky či zvieratá? Modelovanie z papiera môže byť naozaj zábavné. Chcete si to vyskúšať? Skúsený modelár a historik dopravy Peter Šimko vám predstaví základy práce s papierom, ako rezanie, ryhovanie, ohýbanie či retušovanie.

Cena: 3 €/osoba

27. 8. Tvorivá streda – Vec: hrabavec, 10.00 a 14.00 (park)
Zahrajte sa s nami na hrabavce. Spolu so zoológom Jánom Topercerom preskúmate v parku povrchový humus a priľahlú pôdu pod starými stromami. Zistíte, z čoho sa ten humus skladá, čo v ňom žije a aký to má význam pre pôdu, stromy, les, krajinu a biosféru.

Cena: 3 €/osoba

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.

3.9.2024 - 31.8.2025  

Považské múzeum v Žiline

Dejiny textilnej výroby v Žiline a jej okolí

Žilina stáročia patrila medzi dôležité centrá textilnej produkcie. V staršom období bola  známa kvalitným, remeselnícky vyrábaným súknom, od  konca 19. storočia modernou továrňou na spracovanie vlny a v druhej polovici 20. storočia aj šitím kvalitných odevov. Práve dejinám textilnej výroby v Žiline a jej okolí je venovaná nová výstava v Budatínskom hrade, ktorá je verejnosti prístupná do 31. augusta 2025.

„Súkenná továreň, dnes známa ako Slovena, priniesla v roku 1891 do Žiliny nový, v tej dobe najmodernejší spôsob spracovania vlny v celom Uhorsku. Jej tovar si našiel odberateľov nielen doma, ale aj v zahraničí. V období Rakúsko-Uhorska napríklad dodávala poťahové látky do vagónov prvej triedy Uhorskej kráľovskej štátnej železnice,“ hovorí historička a kurátorka výstavy Zuzana Kudzbelová.

V Žiline pôsobilo aj niekoľko zaujímavých odevných podnikov. Jedným z nich bola Prvá slovenská továreň odevov Rolný, založená v roku 1939 moravským priemyselníkom Arnoštom Rolným. Ten nechal v Žiline postaviť aj Závodnú školu práce – prvú učňovskú školu svojho druhu na Slovensku, kde vychovával svojich budúcich zamestnancov. Podnik však neskôr premiestnil do Púchova. V roku 1946 bol  znárodnený, v rámci reorganizácie sa  z neho v roku 1949 sformoval samostatný podnik Makyta, odevné závody v Púchove, ktorý spustil pobočnú prevádzku aj v Žiline.

Ďalším významným odevným podnikom bol Modex. Vznikol v roku 1950 znárodnením krajčírskych živnostníkov zo Žiliny a jej okolia a  snažil sa uspokojiť dopyt po nekonfekčnom oblečení. „Podnik sa najskôr volal Vkus a pozostával z niekoľkých dielní, napríklad v roku 1961 ich bolo 16 a pôsobilo v nich 318 ľudí, prevažne ženy. V roku 1967 sa premenoval na Modex. O tri roky neskôr mal 670  zamestnancov a v polovici 70. rokov aj učňovské stredisko s vyše 100 žiakmi. Okrem zákazkového šitia časom začal ponúkať aj konfekciu. Aby sa však vyhol uniformite, vyrábal odevy v menšom objeme. Preslávil sa nielen kvalitou svojich výrobkov, ale aj tzv. progresívnou zákazkou. V predajni v Žiline si zákazník vybral  jeden z ponúkaných modelov, vyskúšal si ho a zistil, či mu sedí fazóna a farba. Ak nebol spokojný, mohol si nechať upraviť odev na mieru, zvoliť inú farbu a za 16  –  21 dní sa tešiť z nového, dobre sediaceho oblečenia,“ približuje ďalej historička Kudzbelová.

Výstava  sprístupňuje verejnosti viac ako päťdesiat predmetov dokumentujúcich dlhú tradíciu remeselného a neskôr priemyselného spracovania vlny a výrobu odevov a kobercov v Žiline a jej okolia. Zo zbierkového fondu Považského múzea návštevník môže obdivovať cechové knihy žilinských súkenníkov z 18. storočia, sériu fotografií z výstavby súkennej továrne z 19. storočia alebo detské oblečenie značky Vkus zo 60. rokov 20. storočia. Z dielne Modexu sú vystavené napríklad dámske šaty zo zbierok Slovenského múzea dizajnu a Múzea Janka Kráľa, alebo podniková kronika zapožičaná spoločnosťou Teraz a. s.  Medzi zaujímavé predmety určite patria aj pohľadnice zobrazujúce pobočku súkennej továrne v Čadci zo začiatku 20. storočia, ktoré zapožičal zberateľ Anton Laš. Vystavené exponáty na výstave dopĺňajú  zaujímavé videozáznamy z archívu Slovenského filmového ústavu.

10.10.2024 - 30.9.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Hin amen muzeum! / Máme múzeum!

20 rokov Múzea kultúry Rómov na Slovensku

Rómovia žijú na území dnešného Slovenska už takmer sedemsto rokov, napriek tomu sú ich dejiny, tradičná aj súčasná kultúra stále málo známe. Ostatných dvadsať rokov sa druhej najpočetnejšej národnostnej menšine venuje Slovenské národné múzeum v Martine prostredníctvom Múzea kultúry Rómov na Slovensku.

Nová výstava „Hin amen muzeum! / Máme múzeum!“ mapuje činnosť tohto špecializovaného múzea, ktoré sa od roku 2004 aktívne podieľa na výskume, dokumentácii a prezentácii bohatého kultúrneho dedičstva Rómov.

Výstava návštevníkom priblíži históriu múzea a jeho predchodcu – Dokumentačného centra rómskej kultúry, jeho vývoj a odbornú činnosť, ako aj dôležitosť zachovania kultúrnej identity Rómov prostredníctvom múzejných aktivít. Medzi ne patrí výskum, dokumentácia a prezentácia histórie a kultúry Rómov prostredníctvom vzdelávacích aktivít, výstav a podujatí. Tak, ako múzeum, aj podujatie Te prindžaras amen/Spoznajme sa oslávilo tento rok 20. výročie. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku na ňom každoročne približuje hudbu, tanec, remeselnú zručnosť a výtvarnú tvorivosť Rómov.

Prostredníctvom predmetov každodennej potreby, odevu, umeleckých diel a remeselných výrobkov priblíži výstava aj spôsob života, osobnosti a tradičné remeslá Rómov. Tými boli v minulosti najmä kováčstvo, košikárstvo a výroba z dreva, ktoré zastupujú výrobky zo starších zbierok múzea. Vďaka rodinnej tradícii v umelecko-kováčskych dielňach alebo snahe o revitalizáciu remesiel zo strany odborných škôl alebo občianskych združení sa zbierky Múzea kultúry Rómov na Slovensku rozširujú aj o súčasnú produkciu.

Nemalú časť zbierok tvoria aj umelecké diela, ktoré pochádzajú predovšetkým od neprofesionálnych výtvarníkov. Prostredníctvom nich spoznajú návštevníci nevšedný svet farieb a námetov rómskeho sveta. Výstava predstaví aj významné osobnosti – spisovateľku a dramaturgičku Elenu Lackovú, hudobníkov Jána Berkyho-Mrenicu st. a Michala Končeka a umeleckého rezbára a sochára Jaroslava Cicka.

Až do 90. rokov 20. storočia neboli Rómovia na Slovensku oficiálne uznanou národnostnou menšinou a ich kultúrne dedičstvo nebolo systematicky skúmané ani prezentované. Napriek tomu sa v priebehu rokov do zbierkových fondov Slovenského národného múzea v Martine – Etnografického múzea podarilo nadobudnúť viac ako 200 predmetov súvisiacich s rómskou kultúrou. Deväťdesiate roky upozornili na potrebu systematického výskumu rómskej kultúry, preto v roku 2002 vzniklo v Martine Dokumentačné centrum rómskej kultúry, ktoré sa o dva roky neskôr transformovalo na Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.

Dnes je múzeum súčasťou Slovenského národného múzea a patrí medzi jeho osem špecializovaných pracovísk, ktoré sa venujú národnostným menšinám na Slovensku.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov vás pozývame na komentovanú prehliadku výstavy „Hin amen muzeum!/Máme múzeum!“, ktorá sa uskutoční v utorok 8. apríla o 16.00 hod. v Etnografickom múzeu.

22.11.2024 - 28.8.2025  

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

Tatranský sen Otakara Štáfla

Krása Vysokých Tatier zamotala hlavu nejednému umelcovi. Rodákovi z Havlíčkovho Brodu Otakarovi Štáflovi ju poplietla dvojnásobne. Ako maliar a navyše vášnivý horolezec totiž dokázal zachytiť jej veľkoleposť vo svojich dielach – málokto liezol po skalách s maliarskou výbavou...

Výstava Tatranský sen Otakara Štáfla v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku predstavuje výber reprodukcií z jeho cyklu akvarelov Vysokých Tatier vydaných v roku 1928.

Otakar Štáfl (1884 – 1945) v roku 1903 napriek nesúhlasu rodičov opustil gymnázium a odišiel do Prahy, kde študoval na krajinárskej škole Ferdinanda Engelmüllera. Jeho fantázia a láska k prírode sa najviac prejavili v kresbách, drevorytoch i akvareloch ako ilustráciách desiatok kníh, určených hlavne deťom a mládeži.

Neskôr si ako milovník prírody i vášnivý horolezec zamiloval Vysoké Tatry. Až do núteného odchodu zo Slovenska pred druhou svetovou vojnou bol nájomcom Chaty pri Popradskom plese a krátko aj najvyššie položenej Chaty pod Rysmi. Spolu s priateľmi založili Symbolický cintorín obetiam Tatier. Žiaľ, krátko po vojne naň pribudla aj tabuľa venovaná Otakarovi a Vlaste Štáflovcom, ktorí zahynuli pri bombardovaní Prahy.

Krásu Tatier zachytil Štáfl v nespočetných akvareloch i monumentálnych olejoch, ktoré sú dnes súčasťou zbierok slovenských i českých galérií. Nemaľoval však len Tatry, akvarelovou technikou zachytil aj údolie Váhu, Dunaj a Vltavu. Počas druhej svetovej vojny sa zdržiaval hlavne v Prahe. Maľoval a ilustroval knihy, vrátil sa k téme rodnej Vysočiny, hlavne okolia Havlíčkovho Brodu, Humpolca a Chotěboře a Slovensko sa z jeho námetov vytratilo.

Do života Štáflovcov tragicky zasiahol 14. február 1945. Počas leteckého útoku bol Štáflov ateliér na pražských Vinohradoch zasiahnutý bombou spojeneckých lietadiel určenou mestu Drážďany a v troskách domu obaja manželia zahynuli.

Výstavu Tatranský sen Otakara Štáfla Vám predstavíme na komentovanej prehliadke v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku vo štvrtok 26. júna 2025 o 16.00 hod.

18.12.2024 - 25.1.2026  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Roľník a jeho svet

Pre ľudí obývajúcich územie Slovenska bolo poľnohospodárstvo oddávna hlavným zamestnaním. Základom bolo zabezpečenie potravín, no dôsledky tejto činnosti sa prejavili na vzhľade okolitej krajiny, ľudských sídel a ovplyvňovali aj spôsob života roľníkov.

Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov, a jej vedecké skúmanie predstavuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied na výstave Roľník a jeho svet. 

Materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie – to všetko bolo výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bola agrárna kultúra a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia a tvorila harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností.

Výstava Roľník a jeho svet rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej tematickej línie je prezentácia sveta roľníka formou modelovej situácie – dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Stodola je umiestnená pri obytnom dome za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera...) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané i deti. Ich povinnosti budú môcť spoznať nielen najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj mnohé zaujímavé aktivity.

V druhej línii výstava približuje historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale i veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Z tohto základu vznikla súčasná etnografia ako vedná disciplína s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava túto vývinovú líniu slovenskej vedy sleduje a na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov i názorne dokumentuje.

Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia, textovo-obrazové panely a zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.

21.3.2025 - 31.3.2026  

Považské múzeum v Žiline

Dosky, ktoré znamenali svet

Fantázia, emócie, inšpirácia – to je len zlomok toho, čo sa spája s novou výstavou Dosky, ktoré znamenali svet, ktorá bude od 21. marca 2025 prístupná v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu.  Výstava prezentuje prepojenie medzi špecifickým remeslom – drotárstvom a divadlom, ako jedným z viacerých druhov pre vyjadrenie umenia. Jej zámerom je nadviazanie na predchádzajúcu výstavu Postava drotára v literatúre.

Táto originálna výstava vznikla v spolupráci s Divadelným ústavom, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Múzeom bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň a Slovenskou národnou knižnicou. Pozostáva z niekoľkých inscenácií, ktoré sa odohrali na pôde slovenského profesionálneho divadla. „Vo väčšine z nich je postava Drotára zobrazená ako kladná bytosť nesúca vznešené atribúty inšpirujúce nás všetkých, hoci nie vždy je hlavnou postavou. Prostredníctvom predstavení zameraných na Drotárov príbeh, tvorcovia reflektovali dianie politických udalostí a vnímanie drotárstva v našich reáliách, no v neposlednom rade nastavovali zrkadlo spoločnosti. Inscenátori sa v jednotlivých obdobiach snažili slovenskú klasiku prispôsobiť súčasníkom, či už prostredníctvom žánru alebo interpretáciou textu,“ približuje jedna z autoriek výstavy Mgr. Tatiana Kubáňová – teatrologička a múzejná pedagogička Považského múzea.

Priestorovo je výstava koncipovaná tak, aby vytvorila ilúziu divadelnej budovy. „Začína vstupom do vestibulu, v našom prípade do foyer, výstavná časť predstavuje divadelnú sálu a podkrovie evokuje divadelnú neopakovateľnosť,  fantáziu a emócie v podobe rozprávkových príbehov. V rámci výstavy predstavíme nielen činoherné, ale aj bábkové divadlo. Návštevníci sa môžu tešiť na kostýmy z pôvodných inscenácií, dobové materiály ako fotografie, recenzie, bulletiny, pozvánky, kostýmové a scénické návrhy. Lákadlom budú určite rôzne druhy bábok, napríklad Čierna pani v životnej veľkosti,“ vysvetľuje T. Kubáňová.

Výstava bude pre verejnosť prístupná do 31. marca 2026 v čase otváracích hodín Drotárskeho pavilónu.

9.4. - 13.7.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

dizajnéri

Vernisáž: 9. 4. 2025 o 17.00 hod.

PEDAGÓGOVIA FAKULTY UMENÍ TECHNICKEJ UNIVERZITY V KOŠICIACH

Mária Bujňáková, Michaela Bujňáková, Pavol Capik, Samuel Čarnoký, Andrej Haščák, Eva Jenčuráková, Rastislav Jurčík, Patrik Knoblich, Peter Kopkáš, Marian Oslislo, Štefánia Suchodolinská, Dušan Šuch, Tibor Uhrín, Martin Vysoký, Eduard Weiss, Peter Wohlfahrt

Premiérový výstavný projekt etablovaných dizajnérov a dizajnérok, ktorých spája pedagogické pôsobenie na Katedre dizajnu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, prezentuje v dielach 16-tich autorov široké spektrum dizajnových prístupov od art dizajnu až po priemyselne vyrábané produkty priestorového a grafického dizajnu. Cyklus výstav Téma.

Dizajn je disciplína, ktorá nepozná pevné hranice. Pohybuje sa na pomedzí umenia, technológií a spoločenských výziev, pričom neustále reflektuje meniace sa potreby doby. Výstava dizajnových produktov pedagógov predstavuje prierez súčasnými prístupmi a konceptmi, ktoré formujú vzdelávací a tvorivý proces. Pedagógovia, ktorí sú zároveň aktívnymi dizajnérmi, prezentujú výsledky svojho autorského výskumu a praxe v štyroch hlavných oblastiach – Industrial, Inovácia, Priestor a Vizuálna komunikácia.

Na výstave sú zastúpení dizajnéri, ktorých diela sú zamerané na priemyselný dizajn od konceptu až po samotnú realizáciu prístrojov a zariadení (Peter Wohlfahrt – kabína portálového žeriavu, dizajn lisu a stoličiek, Eduard Weiss – dizajn nízkozdvižného vozíka, peletková pec), prezentačnými zobrazovacími technikami v dizajne (Eduard Weiss), či konceptuálnymi vizionárskymi projektmi s presahmi do budúcnosti (Peter Kopkáš – MEH, Skyflower). Rastislav Jurčík v dizajne pracuje s novými technológiami, ktoré sa postupne dostávajú aj do automobilového priemyslu. Dušan Šuch sa zameriava na riešenie každodenných potrieb v domácom, pracovnom a verejnom prostredí, ako aj na oblasť virtuálneho dizajnu, digitálneho modelovania a virtuálnej reality.

Výstava ďalej prezentuje diela dizajnérov, ktorí sa zameriavajú najmä na produktový dizajn. Tibor Uhrín sa špecializuje na nábytok, interiérové doplnky, drevené hračky a experimentálne drevené misy. Pavol Capik a Patrik Knoblich sa venujú prepájaniu dizajnu, remesla a nových technológií s dôrazom na udržateľnosť, precízne spracovanie a eleganciu výsledného objektu. Naratívny dizajn a symbolizmus je charakteristický pre dizajnovú tvorbu Márie Bujňákovej. Štefánia Suchodolinská vytvára originálne a atraktívne série nábytkových setov. Michaela Bujňáková sa vo svojej tvorbe zameriava na série nábytkov, ktoré sú inšpirované izbovými kvetmi či tradíciou vyšívania, venuje sa aj priestorovému dizajnu.

Okrem priemyselného, priestorového a produktového dizajnu výstava ďalej prezentuje diela z oblasti vizuálnej komunikácie a zahŕňajú plagátovú tvorbu, dizajn písma, kaligrafiu a multimediálne predstavenia, knižný dizajn či fotografickú tvorbu. Plagátový dizajn je charakteristický najmä pre tvorbu Andreja Haščáka, nachádzame ho tiež v tvorbe Mariana Oslisla, ktorý sa zároveň zameriava na multimediálnu tvorbu. Samuel Čarnoký sa vo svojej tvorivej praxi venuje nielen dizajnu písma, ale aj knižnému dizajnu, čo dokladuje niekoľko vystavených publikácií, na ktorých participoval. Téma inkluzívneho dizajnu je príznačná pre tvorbu Evy Jenčurákovej, ktorá sa zároveň venuje aj dizajnu plagátov. Kolektív vystavujúcich dizajnérov uzatvára Martin Vysoký, ktorý sa venuje reklamnej, reportážnej a produktovej fotografii.

Andrej Haščák a Eva Jenčuráková, kurátori výstavy

9.4. - 13.7.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Jindřich Štreit: Príbehy v čase

„Vždy som vychádzal zo surrealizmu a z absurdného prístupu k životu, z postavenia dvoch nesúrodých vecí k sebe. Fascinuje ma, keď na pôde živočíšnosti, naturalizmu a pudovosti sa objaví vzťah, ktorý je láskavý, plný nehy a krásy…“
Jindřich Štreit vo filme Jana Špáty Mezi světlem a tmou, 1991

Po celé desaťročia monitoruje Jindřich Štreit fotoaparátom dianie vo svojom najbližšom okolí i vo svete s neuveriteľnou presvedčivosťou a takmer s kinematografickou dynamikou: jeho záznamy nie sú reportážne, sú výsledkom osobného dialógu a zblíženia, subjektívnym príbehom v čase na danom mieste, umením zachytiť okamih. Dielo tejto charizmatickej legendy dokumentárnej fotografie je v Galérii umelcov Spiša uvedené po prvýkrát: výstava je poctou majstrovstvu a reflexiou tvorby ako spôsobu života „humanistického fotografa s veľkým srdcom“ (Tomáš Pospěch).

Výstava Jindřicha Štreita v Galérii umelcov Spiša nie je retrospektívou, ale cieleným výberom štyroch z nespočetných cyklov, bez chronologického akcentu, s dôrazom na „príbehy v čase“ v čierno-bielych i farebných ucelených sekvenciách. Výber zo sérií Vesnice je svět, Kde domov můj, …s láskou a Brána naděje korešponduje s autorským pohľadom do rôznych sociálnych svetov a búra mýtus o “klasike” v dokumentárnej fotografii. Nastavené zrkadlo v skrytých príbehoch od narodenia po smrť sa stáva nadčasovým a globálnym svedectvom o živote, či prežívaní, schopnosti vidieť a v zlomku sekundy zachytiť alarmujúce, no láskavé obrazy ako odkazy o dobe, v ktorej žijeme.

Cyklus veľkoformátových čierno-bielych tlačí, uvedený ako Ohlédnutí (1978–1989), je unikátnou zostavou Štreitových ikonických fotografií z vidieka, ktorý sa stal nosnou inšpiráciou v autorovej tvorbe: predstavuje záznamy z dôverných stretnutí s ľuďmi v ich prostrediach s nadsádzkou, láskavosťou i humorom. Štreit je majstrom zvečneného okamihu a to nielen v monochróme, ale i vo farbe – dramatický cyklus o bezdomovcoch a paliatívnej starostlivosti je výsledkom dôsledného prieskumu terénu a nadväzovaniu krehkých priateľstiev. Cyklus Kde domov můj (2018–2019) autor realizoval počas dvoch rokov v spolupráci s Charitou a Armádou spásy, vizuálna esej …s láskou (2019) citlivo dokumentuje činnosť mobilného hospicu Nejste sami. Výstavu v samostatnom priestore uzatvára výber z tematického sakrálneho cyklu Brána naděje (1967-2007), ktorý vznikal v priebehu štyridsiatich rokov. Jindřich Štreit v ňom sleduje rôzne cirkvi v plynutí času, meniacich sa ľudí, humorné i smutné okamihy a nezabúda pripomenúť ani to, ako sa komunistický režim choval nielen k duchovným, ale tiež k cirkevným a historickým pamiatkam.

Štreitova tvorba je stredoeurópskym fenoménom, balansuje na pomedzí záznamu reality a výtvarnej výpovede. Prioritne je výpoveďou o medziľudských vzťahoch, pôvabe každodennosti, o komunikácii, poetike všedného života, o viere a v neposlednom rade o priamom kontakte s fotografovaným.

Kurátorka: Mgr. Lucia Benická – GUS

Profil autora
Jindřich Štreit  je český dokumentárny fotograf, vysokoškolský pedagóg, kurátor a organizátor kultúrneho života. Vo svojej tvorbe sa zameriava na dokumentovanie života na vidieku, práce v poľnohospodárstve a továrňach, ako aj sociálnym témam o drogovo závislých, nevidiacich, handikepovaných,  o väzňoch, starých ľuďoch, cudzincoch, o ľuďoch bez domova a fotografovaniu sakrálnych a iných spoločensky závažných tém. Za svoje poslanie považuje Štreit poukazovať svojimi projektami na problémy v spoločnosti, ktoré sa nerieša, alebo len veľmi pomaly. Viac informácií

11.4. - 7.9.2025  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Krehké tvary predstavivosti. Pestrofarebné desaťročia poľského skla

Päť individuálnych výstav „KREHKÉ TVARY PREDSTAVIVOSTI. Pestrofarebné desaťročia poľského skla. HORBOWY – DAJEWSKA – ILLO – ŁABIŃSKI – WÓJCIK“ predstavuje tvorbu uznávaných poľských umelcov – Zbigniewa Horbowého, Igora Wójcika, Małgorzaty Dajewskej a Mariusza Łabińského, ktorí vyštudovali dizajn skla na Akadémii výtvarných umení vo Vroclave, a Patrika Illa, slovenského dizajnéra, ktorý spolupracuje s poľskými sklárňami. V ich tvorbe môžeme objaviť hlavné východiská tzv. vroclavskej školy skla, platformu nestora poľského skla a akademického pedagóga Zbigniewa Horbowého, ktorej cieľom je podnecovať technologickú vynaliezavosť, odvahu a dôslednosť v nasledovaní vlastnej tvorivej cesty.

Projekt v sídelnej budove SNM je doplnený o tvorbu najmladšej generácie poľských umelkýň s názvom: „TRI INÉ. Mladé poľské sklo. Výstava zviditeľní poľské umelecké remeslo a sklárske umenie na medzinárodnej scéne, kde umelci predstavia súčasný dizajn a diela vytvorené tradičnými technikami, s cieľom preskúmať aktuálny trend v poľskom skle, ktorý inicioval profesor Zbigniew Horbowy a v ktorom pokračovali jeho žiaci až po súčasných sklárskych umelcov. Výstavy tvoria ucelený príbeh o histórii a premenách poľského sklárskeho umenia a dizajnu, ako aj o ich viacrozmernom charaktere. Kurátorom výstav je poľský umelec Mariusz Łabiński a slovenský dizajnér Patrik Illo, ktorý bol dlhé roky spätý s poľským sklárskym priemyslom, okrem iného aj ako hlavný dizajnér sklárne v Krosne v rokoch 2006 – 2009. Na výstave predstaví kolekcie, ktoré vytvoril pre túto skláreň.

Organizátori výstavy:
Slovenské národné múzeum, Poľský inštitút v Bratislave, Centrum kultúry a umenia vo Vroclave
Architekt výstavy:
Michal Illo

Súčasťou projektu sú aj ďalšie 2 výstavy v Bratislave:

GLASS WITHOUT BORDERS

od 11. apríla 2025 v Poľskom institúte v Bratislave, Námästie SNP 27
Projekt je iniciatívou Centra kultúry a umenia vo Vroclave, s cieľom propagovať sklárske umenie ako umelecké médium celosvetového významu a zároveň sa zameriava na medzinárodnú spoluprácu umelcov, organizáciu výstav, workshopov v sklárňach a umeleckých podujatí spojených so skllom. Pracuje na medzikultúrnom dialógu a prezentuje sklo ako formu súčasného umenia. Výstava predstaví práce z posledného ročníka Dolnosliezskych workshopov a sympózia umeleckého skla a dizajnu e-Glass Festival v Szklarskej Porębe v roku 2024 (koná sa každoročne od roku 2008), ako aj diela hosťujúcich umelcov zo Slovenska, ktorí sa v predchádzajúcich rokoch zúčastnili na tomto plenérnom podujatí. Okrem umelcov, hutmajstrov a technológov z Poľska sa na festivale zúčastnia aj výtvarníci z Česka, Slovenska, Ukrajiny a ďalších krajín. Ide o jedinečný projekt v oblasti sklárskeho umenia v medzinárodnom – transeurópskom – priestore, ktorý prepája vzdelávanie, tvorbu a výmenu nových umeleckých technológií a kultivovanie regionálneho kultúrneho dedičstva.

Výsledky spolupráce umelcov, ktorí sa zúčastnili na festivale, prezentuje pravidelne cyklus výstav, ktoré sa po skončení festivalu konajú v Poľsku i v zahraničí. Výstavy sprevádza katalóg, resp. album v poľštine a angličtine. Album obsahuje okrem iného profily umelcov, fotografie diel vytvorených počas festivalu a texty o sklárskom umení a technológii.

Organizátori výstavy: Centrum kultúry a umenia vo Vroclave, Poľský inštitút v Bratislave
Kurátor: Mariusz Łabiński
Architekt výstavy: Michal Illo
Vystavujúci umelci: Agata Drąg (PL), Peter Ďuriš (SK), Justyna Dżaman (PL), Brianna Gluszak (CA/US), Marta Havlíčková (CZ), Patrik Illo (SK), Jakub Berdych Karpelis (CZ), Su-yeon Kim (KR), Mariusz Łabiński (PL), Kamila Mróz (PL), Martin Múranica (SK), Amelia Mercedes Nowak (PL), Katarzyna Pilic (PL), Evelina Salanda (UKR) Aleksandra Stencel (PL/SK), Igor Wójcik (PL),, Róża Wójcik (PL)

a 

(NE)MOŽNÁ Alexandrea Stencel

od 11. apríla 2025, ILLOLA, Májkova 2
Proces autorskej tvorby v sklárskej technológii, ktorý tvorivo transformuje princípy dizajnu od ich absolutizácie až k ich popretiu, sa dnes často označuje ako art design. Aleksandra Stencel, Poľka žijúca na Slovensku, sa neprikláňa ani k jednému extrému a neobmedzuje sa ani funkčnosťou, no zároveň ju ani nevylučuje. Zameriava sa predovšetkým na myšlienku, a nie na formu. Objekty vytvorené v rámci koncepcie (NE)MOŽNÁ sú vo svojej podstate takmer telesné. Hoci ide v podstate o vázy a misky, tie sa nepôsobujú statickým, ale živým dojmom tak, ako organizmy neznámeho pôvodu, ktoré sú zachytené v pohybe alebo transmutácii. Azda sú to zväčšeniny buniek nášho tela alebo dosiaľ neznáma morská fauna či návštevníci zo vzdialeného okraja vesmíru? Interpretácia záleží len na fantázii diváka. Alebo aj nie, sklenené nádoby s neobvyklými tvarmi čakajú len na praktické využitie – (NE)MOŽNÉ. Objekty v estetickej rovine pôsobia nielen individuálne, ale spolu aj ako skupina, keď ponúkajú atraktívne interakcie.

Organizátor výstavy: ILLOLA
Kurátor: Petr Nový