Akcie

25.9.2024 - 30.9.2025  

c_Hala_1050.jpg

Spišské múzeum SNM, Levoča

Hálove ilustrácie k románu Levočská biela pani

V rámci výstavného a výskumného projektu Levočská biela pani sa v roku 2008 SNM-Spišskému múzeu v Levoči podarilo získať do svojich zbierok súbor ilustrácií ku knihe Móra Jókaia Levočská biela pani, ktoré pôvodne rodina Hálovcov ponúkala k aukčnému predaju. Po dlhšom jednaní a vďaka pochopeniu všetkých dedičov uvedeného diela sa nakoniec ocitli opäť na Slovensku v zbierke múzea.

https://www.snm.sk/muzea-snm/spisske-muzeum/spisske-muzeum/navstivte/vystavy?clanok=halove-ilustracie-k-romanu-levocska-biela-pani

 


 

10.10.2024 - 30.9.2025  

mini_Hin amen muzeum! - Máme múzeum!.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Hin amen muzeum! / Máme múzeum!

20 rokov Múzea kultúry Rómov na Slovensku

Rómovia žijú na území dnešného Slovenska už takmer sedemsto rokov, napriek tomu sú ich dejiny, tradičná aj súčasná kultúra stále málo známe. Ostatných dvadsať rokov sa druhej najpočetnejšej národnostnej menšine venuje Slovenské národné múzeum v Martine prostredníctvom Múzea kultúry Rómov na Slovensku.

Nová výstava „Hin amen muzeum! / Máme múzeum!“ mapuje činnosť tohto špecializovaného múzea, ktoré sa od roku 2004 aktívne podieľa na výskume, dokumentácii a prezentácii bohatého kultúrneho dedičstva Rómov.

Výstava návštevníkom priblíži históriu múzea a jeho predchodcu – Dokumentačného centra rómskej kultúry, jeho vývoj a odbornú činnosť, ako aj dôležitosť zachovania kultúrnej identity Rómov prostredníctvom múzejných aktivít. Medzi ne patrí výskum, dokumentácia a prezentácia histórie a kultúry Rómov prostredníctvom vzdelávacích aktivít, výstav a podujatí. Tak, ako múzeum, aj podujatie Te prindžaras amen/Spoznajme sa oslávilo tento rok 20. výročie. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku na ňom každoročne približuje hudbu, tanec, remeselnú zručnosť a výtvarnú tvorivosť Rómov.

Prostredníctvom predmetov každodennej potreby, odevu, umeleckých diel a remeselných výrobkov priblíži výstava aj spôsob života, osobnosti a tradičné remeslá Rómov. Tými boli v minulosti najmä kováčstvo, košikárstvo a výroba z dreva, ktoré zastupujú výrobky zo starších zbierok múzea. Vďaka rodinnej tradícii v umelecko-kováčskych dielňach alebo snahe o revitalizáciu remesiel zo strany odborných škôl alebo občianskych združení sa zbierky Múzea kultúry Rómov na Slovensku rozširujú aj o súčasnú produkciu.

Nemalú časť zbierok tvoria aj umelecké diela, ktoré pochádzajú predovšetkým od neprofesionálnych výtvarníkov. Prostredníctvom nich spoznajú návštevníci nevšedný svet farieb a námetov rómskeho sveta. Výstava predstaví aj významné osobnosti – spisovateľku a dramaturgičku Elenu Lackovú, hudobníkov Jána Berkyho-Mrenicu st. a Michala Končeka a umeleckého rezbára a sochára Jaroslava Cicka.

Až do 90. rokov 20. storočia neboli Rómovia na Slovensku oficiálne uznanou národnostnou menšinou a ich kultúrne dedičstvo nebolo systematicky skúmané ani prezentované. Napriek tomu sa v priebehu rokov do zbierkových fondov Slovenského národného múzea v Martine – Etnografického múzea podarilo nadobudnúť viac ako 200 predmetov súvisiacich s rómskou kultúrou. Deväťdesiate roky upozornili na potrebu systematického výskumu rómskej kultúry, preto v roku 2002 vzniklo v Martine Dokumentačné centrum rómskej kultúry, ktoré sa o dva roky neskôr transformovalo na Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.

Dnes je múzeum súčasťou Slovenského národného múzea a patrí medzi jeho osem špecializovaných pracovísk, ktoré sa venujú národnostným menšinám na Slovensku.

 

Pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov vás pozývame na komentovanú prehliadku výstavy „Hin amen muzeum!/Máme múzeum!“, ktorá sa uskutoční v utorok 8. apríla o 16.00 hod. v Etnografickom múzeu.


 

22.10.2024 - 30.6.2025  

Plagat krali oblohy final.jpg

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Králi oblohy

Srdečne vás pozývame na vernisáž autorskej výstavy Považského múzea v Žiline pod náz­vom KRÁLI OBLOHY.

Príďte spoznať DRAVCE, ktoré sa vyskytujú na Slovensku, ich nároky na prostredie, čím sa živia, čo ich ohrozuje, aký majú význam pre ekosystém a čo je to dohovor CITES.

Výstava bude doplnená zbierkami nášho múzea.

Tešíme sa na vás 22. októbra o 16.00 h v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

Kurátorka výstavy: Mgr. Alena Lenková


 

31.10.2024 - 16.5.2025  

Osobnosti múzea.jpg

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Osobnosti múzea

V októbri tohto roku si región hornej Nitry pripomína 100 rokov organizovanej muzeálnej činnosti. Zanietené osobnosti zberateľov či milovníkov prírodnej i spoločenskej histórie, ktoré tu pôsobili, sústredil k spoločnej práci prepošt Karol Anton Medvecký a vytvorili Muzeálny krúžok Severnej Nitry.

Vedno realizovali bádania, sústreďovali predmety, ktoré pre spoločenstvo prinášali uvedomelí Hornonitrania a recipročne ich členovia združenia informovali o svojej činnosti v periodiku Náš kraj. O dva roky sa z krúžku vytvoril oficiálne ustanovený Muzeálny spolok hornej Nitry, ktorý po roku sprístupnil zozbierané predmety, čo jeho aktéri vyhlásili založenie múzea.

O ďalších osudoch rozbehnutého múzejníctva a najmä o tom, kto boli nadšenci, ktorí sa zaslúžili o jeho počiatky i rozvinutie, vedúce až ku vzniku dnešného Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, prinesie informácie expozícia Osobnosti múzea. Nielen prostredníctvom textov, ale hlavne cez zozbierané a spracované predmety, môžu záujemcovia od 31. októbra 2024 spoznávať tých, ktorí tvorili múzeum.


 

1.11.2024 - 30.11.2025  

S energiou na ochranu prírody.jpg

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

S energiou na ochranu prírody

Ako prebiehajú aktivity ekovýchovného podujatia S energiou na ochranu prírody o spolužití živočíchov a človeka? Kde sa odohrávajú? Pre koho sú určené?

Program rozdelený na dve časti trvá 60 minút. Prvá časť patrí exteriérovým aktivitám v areáli múzea. Úvod tvoria základné informácie o spôsobe života obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Žiaci aj študenti ďalej samostatne vyhľadávajú napodobeniny i skutočné živočíchy v ich prirodzenom prostredí a výsledky zapisujú do pracovných listov.

V druhej časti program už v budove múzea variuje podľa vekovej kategórie školského kolektívu.

Žiaci základných škôl sa rozdelia do štyroch skupín zastupujúcich zvieratá, ktoré sú potravne či úkrytovo závislé od migračných trás. Pri presune kultúrnou krajinou, podanou prostredníctvom prezentácie, im lektor pomáha prekonať najčastejšie bariéry, napríklad preniesť ropuchy vedené rozmnožovacím pudom od lesa k jazierku. V praktickom cvičení žiaci skúšajú natiahnuť záchytnú fóliu do piesku, vyzbierať pripravené atrapy žabiek do vedierok a presunúť ich do vody.

Pre stredoškolákov je - v časti programu nasledujúcom po vonkajšom bádaní - pripravená činnosť krajinných plánovačov. Za úlohu majú nájsť kompromis medzi ľudskou činnosťou a spolužitím s vtákmi, netopiermi a veľkými šelmami. Študenti sa zoznamujú s reálnymi ochrannými prvkami aplikovanými na stĺpy elektrického vedenia, respektíve nálepkami proti nárazom vtáctva do presklených plôch, ktoré poskytli na vzdelávacie účely partneri programu.

Príďte sa do múzea nabiť pozitívnou energiou na ochranu prírody!

V prípade záujmu je potrebné nahlásiť sa vopred na telefónnych číslach +421 46 542 30 54, +421 901 918 836 alebo mailovej adrese: tatiana.solomekova@muzeumpd.sk (zodpovedná: Mgr. Tatiana Šolomeková, PhD.).


 

22.11.2024 - 28.8.2025  

mini_Tatransky sen Otakara Stafla.jpg

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

Tatranský sen Otakara Štáfla

Krása Vysokých Tatier zamotala hlavu nejednému umelcovi. Rodákovi z Havlíčkovho Brodu Otakarovi Štáflovi ju poplietla dvojnásobne. Ako maliar a navyše vášnivý horolezec totiž dokázal zachytiť jej veľkoleposť vo svojich dielach – málokto liezol po skalách s maliarskou výbavou...

Výstava Tatranský sen Otakara Štáfla v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku predstavuje výber reprodukcií z jeho cyklu akvarelov Vysokých Tatier vydaných v roku 1928.

Otakar Štáfl (1884 – 1945) v roku 1903 napriek nesúhlasu rodičov opustil gymnázium a odišiel do Prahy, kde študoval na krajinárskej škole Ferdinanda Engelmüllera. Jeho fantázia a láska k prírode sa najviac prejavili v kresbách, drevorytoch i akvareloch ako ilustráciách desiatok kníh, určených hlavne deťom a mládeži.

Neskôr si ako milovník prírody i vášnivý horolezec zamiloval Vysoké Tatry. Až do núteného odchodu zo Slovenska pred druhou svetovou vojnou bol nájomcom Chaty pri Popradskom plese a krátko aj najvyššie položenej Chaty pod Rysmi. Spolu s priateľmi založili Symbolický cintorín obetiam Tatier. Žiaľ, krátko po vojne naň pribudla aj tabuľa venovaná Otakarovi a Vlaste Štáflovcom, ktorí zahynuli pri bombardovaní Prahy.

Krásu Tatier zachytil Štáfl v nespočetných akvareloch i monumentálnych olejoch, ktoré sú dnes súčasťou zbierok slovenských i českých galérií. Nemaľoval však len Tatry, akvarelovou technikou zachytil aj údolie Váhu, Dunaj a Vltavu. Počas druhej svetovej vojny sa zdržiaval hlavne v Prahe. Maľoval a ilustroval knihy, vrátil sa k téme rodnej Vysočiny, hlavne okolia Havlíčkovho Brodu, Humpolca a Chotěboře a Slovensko sa z jeho námetov vytratilo.

Do života Štáflovcov tragicky zasiahol 14. február 1945. Počas leteckého útoku bol Štáflov ateliér na pražských Vinohradoch zasiahnutý bombou spojeneckých lietadiel určenou mestu Drážďany a v troskách domu obaja manželia zahynuli.

Pozývame na komentovanú prehliadku výstavy Tatranský sen Otakara Štáfla, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 24. apríla 2025 o 16.00 hod.


 

22.11.2024 - 31.8.2025  

pozvánka_HANA_MMB.jpg

Múzeum mesta Bratislavy

Hana

Anotácia:

Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života. Ale aj Tajovského manželka, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. Tiež bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní vlastného života pre ženy. Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami môžeme označiť spisovateľku Hanu Gregorovú.

Dnes by sme ju nazvali inovátorka, modernistka, prípadne liberálka – v  pôvodnom zmysle tohto slova: ako osobu zhovievavú, zmierlivú a tolerantnú voči iným názorom, ktorá úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to nebolo vôbec bežné.

Pri príležitosti 140. výročia jej narodenia Vám v Múzeu mesta Bratislavy ponúkame najkomplexnejší pohľad na jej životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity, aký je dnes možné rozpovedať – bez nánosov a stereotypov. Je na vás, aký názor si na Hanu Gregorovú po návšteve výstavy vytvoríte, našou ambíciou je Vás jej životným príbehom previesť. Krstné meno HANA, ako ju výstavou oslovujeme, chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch. Naším zámerom je, aby na výstave prehovárala Hana Gregorová sama za seba.

Kurátorský (autorský) tím výstavy

PhDr. Daniel Hupko, PhD.
Vyštudoval dejepis a slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, za pätnásť rokov práce v múzejníctve sa venoval sa výskumu životného štýlu aristokracie, každodennosti elít, dejinám keramickej výroby na území Slovenska, spracúvaniu pozostalosti Janka Jesenského i témam z dejín múzejníctva. V Múzeu mesta Bratislavy pracuje ako kurátor literárnych zbierok.

Mgr. Jana Jablonická Zezulová
Vyštudovala filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Za viac ako dvadsať rokov práce v akademickom, mimovládnom a verejnom sektore zrealizovala množstvo školení a  workshopov a participovala na výskumných úlohách a projektoch v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv žien a LGBTI ľudí. Je iniciátorkou výskumu dejín emancipácie homosexuality na Slovensku a v tejto oblasti zrealizovala niekoľko výstav. Pracuje ako kurátorka najnovších dejín v Múzeu mesta Bratislavy.

Mgr. Monika Kapráliková, PhD.
Vyštudovala históriu a kulturológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, spolupracovala na medzinárodných kultúrnych projektoch a osem rokov prednášala na Katedre kulturológie FiF UK. Dnes pôsobí ako marketingová riaditeľka Aj Ty v IT. Je spoluautorkou detskej motivačnej knihy o 50 českých a slovenských rebelkách Kvapky na kameni,  ako dobrovoľníčka sa angažuje pri príprave TEDxBratislavaWomen a pre Rádio FM pripravuje pravidelnú rubriku o málo známych a neznámych ženách Robinsonky_FM. Na príprave výstavy participuje externe.

 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:

Miesto inštalácie:
Múzeum mesta Bratislavy, 1. a 2. poschodie Apponyiho paláca, Radničná 1, 815 18  Bratislava

Trvanie: 22. 11. 2024 – 31. 8. 2025, vernisáž 21. 11. 2024, 18:00


 

10.12.2024 - 25.5.2025  

mini_60 rokov MAK.jpg

Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin

60 rokov Múzea Andreja Kmeťa

Takmer presne pred 60 rokmi, 23. decembra 1964 sa začala písať história jednej z kľúčových kultúrnych a vedeckých inštitúcií v regióne Turiec – niekdajšieho Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa. Dnes patrí do rodiny Slovenského národného múzea v Martine a pod názvom Múzeum Andreja Kmeťa otvára návštevníkom brány svojej unikátnej budovy v centre mesta Martin.

Oslávte s nami významné výročie prostredníctvom výstavy 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa. Vernisáž sa uskutoční v utorok 10. decembra 2024 o 16.00 hod. v I. účelovej budove Slovenského národného múzea v Martine, ktorá je sídlom múzea nesúceho meno jedného zo zakladateľov slovenského múzejníctva.

Snahy o založenie vlastného regionálneho múzea v meste Martin vyvrcholili v roku 1964, keď bolo zriadené okresné vlastivedné múzeum, ktoré dostalo s odkazom na osobnosť Andreja Kmeťa názov Turčianske múzeum Andreja Kmeťa. Základnou úlohou múzea bolo zabezpečiť komplexnú múzejnú dokumentáciu prírody a spoločensko-historického vývoja regiónu Turiec a výskum dejín slovenského múzejníctva a osobnosti Andreja Kmeťa. Za svoju históriu sa v ňom vystriedalo viac ako 90 zamestnancov. V súčasnosti múzeum spravuje viac ako 500 000 kusov zbierkových predmetov z oblasti spoločenských a prírodných vied.

Výstava 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa ponúka návštevníkom komplexný pohľad na históriu, aktivity a činnosť múzea. Predstaví hlavné témy, ktorým sa jeho zamestnanci už viac ako polstoročie venujú, významné zbierkové predmety, aj výstavy a expozície, ktoré návštevníkom počas svojej histórie ponúklo.

Na výstave sú použité fotografie z fotodokumentácie Múzea Andreja Kmeťa a súkromné fotografie, z ktorých veľká väčšina ešte nebola doteraz publikovaná a zverejnená. Výstavu dopĺňajú zbierkové predmety zahŕňajúce listinné dokumenty, olejomaľby, horniny, minerály, skameneliny, herbárové položky, entomologické krabice s vypreparovanými vzorkami hmyzu, liehové, formalínové a dermoplastické preparáty živočíchov.

Výstava 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa, ktorá je realizovaná s finančným prispením mesta Martin, bude v priestoroch múzea prístupná do 25. mája 2025.


 

18.12.2024 - 25.1.2026  

c_rolnik a jeho svet_1050.jpg

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Roľník a jeho svet

Pre ľudí obývajúcich územie Slovenska bolo poľnohospodárstvo oddávna hlavným zamestnaním. Základom bolo zabezpečenie potravín, no dôsledky tejto činnosti sa prejavili na vzhľade okolitej krajiny, ľudských sídel a ovplyvňovali aj spôsob života roľníkov.

Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov, a jej vedecké skúmanie predstavuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied na výstave Roľník a jeho svet. 

Materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie – to všetko bolo výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bola agrárna kultúra a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia a tvorila harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností.

Výstava Roľník a jeho svet rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej tematickej línie je prezentácia sveta roľníka formou modelovej situácie – dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Stodola je umiestnená pri obytnom dome za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera...) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané i deti. Ich povinnosti budú môcť spoznať nielen najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj mnohé zaujímavé aktivity.

V druhej línii výstava približuje historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale i veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Z tohto základu vznikla súčasná etnografia ako vedná disciplína s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava túto vývinovú líniu slovenskej vedy sleduje a na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov i názorne dokumentuje.

Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia, textovo-obrazové panely a zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.


 

19.12.2024 - 31.5.2025  

c_mapy_1050.png

Múzeum kultúry karpatských Nemcov SNM, Bratislava

Sídla na Slovensku obývané Nemcami na vojenských mapách z 18. storočia

Výstava je spomienku na dlhoročného kolegu – PhDr. Bohuša Kleina, PhD. (1943 – 2013), ktorý sa venoval historickej kartografii. V tomto čase spracoval odbornej slovenskej verejnosti dovtedy neznámy, vedecky nevyťažený a ani nepublikovaný materiál I. vojenskeho mapovania z rokov 1782-1784, ktorý sa nachádza vo Vojenskom archíve vo Viedni. Tento materiál pozostávajúci z ručne kreslených a farebných máp a obsahuje aj vojenské opisy územia Slovenska, ktoré svojou výpovednou hodnotou sú pre dejiny Slovenska jedinečné a neopakovateľné. Opisy sídiel obsahujú pochopiteľne okrem vojenských aspektov i celú stavebno-historickú a geografickú infraštruktúru Slovenska v 2. polovici 18. storočia s obrovským množstvom miestnych názvov a iných údajov takmer pre všetky vedecké disciplíny.


 

15.1. - 28.5.2025  

karvas2.jpg

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Kontexty – Peter Karvaš

Pri príležitosti 105. výročia narodenia  teatrológa, dramatika a prozaika Petra Karvaša si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu, venovanú tejto významnej osobnosti.

Narodil sa v intelektuálnej umeleckej rodine v Banskej Bystrici vo vile starého otca Dominika Skuteckého akademickej maliarke Karole Skuteckej-Karvašovej a uznávanému lekárovi Ferdinandovi Karvašovi.

Jeho život poznačila 2. svetová vojna, rasové prenasledovanie, vyvraždenie rodiny a samota, rok 1968 a vzápätí celé obdobie do roku 1989. V čase svojho profesijného pôsobenia sa stav dvakrát zakázaným autorom. Prvýkrát pre svoj pôvod, následne kvôli názorom a pokusom o liberalizáciu spoločenských pomerov na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Okolnosti Karvašovho života sa naplno premietli do jeho tvorby a prispeli k tomu, že sa v slovenskej literatúre objavil autor, ktorého postavenie v nej je estetické a súčasne dokumentačné. Demonštruje dobu, no reflektuje aj to, čo prežil ako dieťa, študent, partizán, rozhlasový pracovník, divadelník, dramaturg, prekladateľ, teatrológ, muž. Jeho živo i tvorba poukazujú na odhodlanie vytrvať vo vlastných hodnotách a názoroch aj za cenu absolútneho zákazu. Možno sa teda nazdávať, že v prípade Petra Karvaša je dôležitý najmä kontext. Jeho diela boli bez poznania toho, ako žil, pre prijímateľov chudobnejšie.

Banská Bystrica pre neho znamenala začiatok cesty k umeniu, spoznávaniu samého seba, svojho tvorivého i intelektuálneho ja. I preto sa Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici rozhodlo verejnosti sprístupniť výstavu Kontexty – Peter Karvaš, ktorá potrvá od 15. januára do 28. mája 2025 na 1. poschodí Štátnej vedeckej knižnice Banská Bystrica.

Súčasťou výstavy je vzdelávací program Životné peripetie Petra Karvaša, ktorý je určený pre druhý stupeň základných škôl, 4-ročné a 8-ročné gymnáziá. Na program je potrebné sa objednať.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.


 

23.1. - 19.6.2025  

Prednášky 1. polrok.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Prednášky v Pohronskom múzeu

20. marca 2025 o 17:00 Vás pozývame na prednášku Z HISTÓRIE NOVOBANSKÝCH REMESIEL. Výskyt drahých kovov a následný vzostup baníctva boli hlavným faktorom rozvoja novobanských remesiel, ktoré svojimi výrobkami a službami pokrývali požiadavky tunajšieho obyvateľstva. Boli to najmä kováči, tesári, hrnčiari, zámočníci, krajčíri, či obuvníci. Prednáška prevedie tradičnými novobanskými remeslami od obdobia stredoveku až po 20. storočie. Prezentované tiež budú autentické predmety a dokumenty zo zbierok Pohronského múzea.


 

24.1. - 20.6.2025  

marčok2.jpg

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Autorský svet Viliama Marčoka

Kurátor výstavy: Mgr. Peter Filín

Pri príležitosti 90. výročia narodenia vysokoškolského pedagóga, spisovateľa, básnika, literárneho historika a kritika – prof. PhDr. Viliama Marčoka, CSc. – si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu zo svojho zbierkového fondu, venovanú tejto významnej osobnosti (nielen) slovenskej literatúry.

Narodil sa 28. mája 1935 v obci Dubová (od roku 1960 súčasť obce Nemecká v okrese Brezno), kde ískal aj základné vzdelanie.

Začiatky literárnej činnosti Viliama Marčoka siahajú do roku 1963, kedy vydal svoju debutovú básnickú zbierku V čase odletov. Po nej nasledovala druhá zbierka Iva vtáci (1965), po ktorej sa začal intenzívnejšie (aj publikačne) venovať výskumu, a to najmä v oblasti literárnej vedy, estetiky a folkloristiky. Napísal mnoho odborných štúdií, článkov a úvah, ktoré boli publikované prevažne v zborníkoch a literárnych periodikách. V roku 1985 vydal odborníkmi vysoko hodnotenú monografiu Milan Rúfus, venovanú interpretácii tvorby tohto básnika. Po roku 1989 sa vedecky zameral na konštituovanie nového pohľadu na slovenskú literatúru, zbaveného hlavne ideologických a iných mimo-literárnych zásahov. Vyvrcholením tejto snahy bolo rozsiahle systematické dielo Dejiny slovenskej literatúry III., ktoré autorsky aj editorsky pripravil na vydanie v roku 2004. Ako prvý na Slovensku sa tiež začal venovať výskumu postmoderny a postmodernej literatúry.

Za svoju tvorbu získal viacero ocenení, napríklad Cenu Ivana Krasku (1969), Cenu Zväzu slovenských spisovateľov (1985) alebo Cenu Jozefa Cígera Hronského (2010). Viliam Marčok bol ženatý a mal dve deti – syna Richarda a dcéru Ivanu. Zomrel 7. mája 2013 vo veku nedožitých 78 rokov v Bratislave, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Na výstave s názvom Autorský svet Viliama Marčoka môžu návštevníci od 24. januára 2025 do 20. júna 2025 v priestoroch expozície Múzeum – domov múz na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vidieť okrem publikácií nesúcich rukopis Viliama Marčoka tiež ukážky jeho osobnej korešpondencie a fotografie dokumentujúce jeho pracovný a osobný život.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.


 

27.1. - 27.6.2025  

Plagát - Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu.png

Banícke múzeum v Rožňave

Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu

Zamestnanci Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, si čoraz viac uvedomujú nevyhnutnosť environmentálnej výchovy a vzdelávania a rovnako svoje dôležité postavenie v pri ich poskytovaní. Najmä z tohto dôvodu Banícke múzeum v Rožňave prináša opäť novú aktivitu v oblasti spoznávania a ochrany prírody pre najmenších pod názvom Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu.

Počas tejto aktivity deti spoznajú chránené rastliny a živočíchy okolitej prírody a prostredníctvom hier a hádaniek sa naučia rozlišovať jej živú a neživú časť s dôrazom na ich vzájomné prepojenie a potrebu ich ochrany. Dozvedia sa, čo patrí a nepatrí do prírody a budú spolu s múzejnou pedagogičkou diskutovať o tom, ako ju už aj oni môžu prirodzene chrániť. Aktivita bude spojená s tvorivou dielňou, počas ktorej si detičky vyrobia korunky, alebo budú maľovať na kamene. „Svoje výtvory si odnesú so sebou domov, aby im mohli pripomínať túto aktivitu, všetko, čo sa počas nej naučili a zažili, uviedla Brigita Nagyová, múzejná pedagogička.

Aktivita bude prebiehať od 27. januára do 27. júna 2025 v Zážitkovom centre Sentinel (Šafárikova 43, Rožňava). Je určená pre žiakov materských škôl. Cena vstupného je vo výške 2 €/žiak alebo 3 €/žiak (s prehliadkou Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí). V prípade záujmu je možné túto aktivitu realizovať ako výjazdovú múzejno-pedagogickú aktivitu, v takom prípade výška vstupného bude dohodnutá individuálne. Záujem je potrebné nahlásiť vopred, počet žiakov je limitovaný.


 

31.1. - 25.7.2025  

Tatoš Vojtech.jpg

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Vojtech Tátoš

Kurátor výstavy: Mgr. Imrich Šimig

Pri príležitosti 90. výročia narodenia  hudobného skladateľa si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku, venovanú tejto významnej osobnosti.

Hudobný skladateľ, redaktor  a pedagóg Vojtech Tátoš  sa tvorivo presadil v oblasti dychovej hudby, úprav ľudovej hudby pre dychové orchestre a tým prispel k rozvoju ľudovej i dychovej hudby na Slovensku. Hudobné nadanie zdedil po otcovi, pekárovi s veľkou záľubou v hudbe.

Rozsiahlu časť tvorby Vojtecha Tátoša tvoria skladby pre tanečný, zábavný a dychový orchester. Táto tvorba má piesňový charakter a využíva tanečný rytmus európskych i juhoamerických tancov (polka, valčíky, mazúrky, tangá passodoble a iné), komponovaných na báze klasickej hudobnej harmónie. Pre posádkovú hudbu v Banskej Bystrici komponoval oddychové koncertné inštrumentálne skladby, viaceré i tanečného charakteru, nahraté a vysielané v krajovom rozhlasovom štúdiu (intermezzo, Stará promenáda) a úžitkové tanečné druhy – kvapíky, pochody pre malé dychové kapely a iné malé žánre (Malá idyla pre hoboj a malý dychový orchester), vysielaných v rôznych nešpecifikovaných reláciách. K piesňovej tvorbe so sprievodom dychového orchestra patria najmä piesne Balada na poetický text Rudolfa Machoviča a Na zemľankách kvety, pieseň pre spev a dychový orchester z roku 1979. V kompozičnej tvorbe sa orientoval aj na úpravy a spracovanie slovenského folklóru a ľudovej hudby iných národov v obsadení pre dychovú hudbu (Pesničky z pod Babej hory, Horehronskí parobci, Okolo Očovej, Sirba – rumunský tanec, Tri ruské ľudové piesne).  O prínose Vojtecha Tátoša do rozvoja dychovej hudby svedčí i záujem svetovej organizácie dychových hudieb IGEB o jeho tvorbu.  Za svoju prácu na poli rozvoja dychovej hudby bol v roku 2005 ocenený Cenou Karola Pádivého, za trvalé a zanietené rozvíjanie tvorivej skladateľskej práce v prospech dychovej hudby na Slovensku a jej cieľavedomú, úspešnú reprezentáciu v médiách (už roku 1996 ju získala aj samotná Posádková hudba Banská Bystrica). Vytvoril tiež mnoho skladieb hudobno-scénických kompozícií pre folklórne súbory. Je taktiež autorom viacerých detských piesní pre reláciu televízneho štúdia v Košiciach Zlatá Brána, okrajovo sa venoval aj scénickej hudbe pre divadlá.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.


 

2.2. - 22.6.2025  

Svet fantastiky v múzeu - plagát_page-0001.jpg

Kaštieľ Radoľa

Svet fantastiky v múzeu

„Saruman verí, že len veľká sila môže udržať zlo pod kontrolou. Ja som prišiel na niečo iné. Zistil som, že skôr drobné, všedné činy obyčajných ľudí môžu zastaviť temnotu. Obyčajné prejavy lásky a láskavosti.“ (Gandalf Šedý, Hobit – Neočakávaná cesta).

Kysucké múzeum dlhodobo spolupracuje s nadšenými regionálnymi zberateľmi Jaroslavom Masnicom a Jaroslavom Jablonským, ktorí do tradičného múzejného prostredia prinášajú „iné svety“.  Okrem výstav Retrocom, zameraných na rôznu starú techniku, sme v Kaštieli Radoľa mali už svet Harryho Pottera a Sci – fi svet. Tentokrát je výstava zameraná na žáner „fantasy“, plný čarovných krajín, drakov, kúzelných bytostí a mágie. Predstavujú sa tu figúrky, karty, komiksy, filmy, PC hry, stavebnice, knihy, kartové hry s tematikou Magic The Gathering, Yu-Gi-Oh!, World of Warcraft, Pokémon, Masters of Universe, Barbar Conan, Zelda, Piráti z Karibiku, Hobit, Pán prsteňov, Zaklínač, Game of Thrones, Skylanders, Infinity, Totaku a iné.   

Do Kaštieľa Radoľa pozývame všetkých nadšencov žánru „fantasy“ – hráčov, čitateľov a filmových fanúšikov 😊


 

13.2. - 11.6.2025  

výstava Hravá hlava.jpg

Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava

Hravá hlava

SNM-Múzeum Slovenských národných rád v Myjave a Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti vás pozývajú na neobyčajné putovanie ľudskou hlavou.

Výstava „Hravá hlava“ bude otvorená 13. 2. 2025 v priestoroch SNM-Múzea SNR v Myjave, kde potrvá až do 11. 6. 2025.

Výstava je určená najmä pre všetky zvedavé deti, ktoré chcú spoznávať, skúmať a objavovať zákutia ľudskej hlavy. Hlava je totiž úchvatný orgán, „riaditeľstvo“ nášho tela, informuje nás o všetkom okolo nás. Je jediným miestom na Zemi, kde môže byť človek sám so svojimi myšlienkami, kde sa rodia jedinečné nápady, ktoré menia svet... Hlava je najdôležitejšou časťou ľudského tela, preto jej venujeme výstavu plnú interaktívnych prvkov.

Ambíciou interaktívnej výstavy je zábavnou formou vzdelávať detského návštevníka. Výstava očarí nespočetnými variáciami na tému hlava, jej poňatím z výtvarného, filozofického a anatomického hľadiska a umožní získať ucelený pohľad na to, čo sa skrýva v jej najtajnejších zákutiach.

Výstava je inšpirovaná knihou Davida Böhma a Ondřeja Buddeusa Hlava v hlavě (Labyrint, 2013 & 2020) a sú v nej použité vizuálne i textové časti knihy.

Námet a scenár: Katarína Kosánová

Výtvarno-priestorové riešenie: Barbora Peuch


 

28.2. - 25.5.2025  

Hlbiny materstva.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Martina Malovaníková - Hlbiny materstva

- v kontexte výberu sklomalieb zo zbierok Oravskej galérie

Kurátorka:  Mgr. Katarína Matušková
Miesto konania: Koridor, Župný dom v Dolnom Kubíne

Výstava HLBINY MATERSTVA je vizualizáciou vnútorného sveta Martiny Malovaníkovej, ilustrátorky, maliarky a animátorky. Jedinečné zvnútornenie hlavnej témy a pohľad z druhej strany prináša autorka cez odhalenie vlastných skúseností, zážitkov a pocitov, ktoré sa nie vždy spájajú s pozitívnymi konotáciami. Pravú tvár materstva odkrýva cez spomienky z detstva, cez symbol nepoškvrneného dieťaťa chráneného zo všetkých strán. Dva vzájomne prepletené svety vizualizuje ako nervové zakončenia vo forme florálnych prvkov, pupočných šnúr a myšlienkových tepien. Dynamicky prerastajú, živia a ničia sa navzájom, aby tak formovali samotnú autorku. Atypickou ornamentikou vypovedá o vlastných zraneniach, obavách, strachu a bezmocnosti. Aj napriek surreálnemu pôsobeniu diel, akcentovaniu podvedomia a reflektovaniu pridružených obsahov (nedávna pandémia, aktuálna vojna či polarizácia spoločnosti), negatívne emócie stoja vedľa pocitu naplnenia z materstva a pokoja, ktorý prináša.

Aj svätice a hrdinky biblických výjavov prežívali svoje hviezdne chvíle i chvíle zúfalstva. Výberom sklomalieb zo zbierok Oravskej galérie tvorbu Martiny Malovaníkovej dopĺňame z viacerých dôvodov. Prvý z nich je formálny a nadväzuje na použitie temperovej techniky. Rovnako nachádzame paralelu aj vo využití symboliky štylizovaných florálnych ornamentov, popínavých kvetín i dekoru granátového jablka. Maľby na skle predstavujú osobitú skupinu ľudového výtvarného prejavu a estetického cítenia. Zároveň sú svedectvom každodenného života, kedy sa jednoduchý námet stal rituálnou súčasťou každej domácnosti. Neznámi maliari námetmi prevzatými z grafík vychádzali v ústrety citovému rozpoloženiu dievčat a žien, čo vyjadrovali v typologických zobrazeniach Madon a svätíc. Irena Pišútová v publikácii Maľby na skle píše: „Viaceré námety sa stávali symbolmi celkom obyčajných ľudských radostí i žiaľov, takých, ktoré prináša každodenný život. Madona s dieťaťom nebola len symbolom lásky..., ale aj obdivovaným a prežívaným výrazom ľudského materstva v jeho reálnej podobe.“

 

Mgr. art. Martina Malovaníková

(* Prievidza 1992)

V roku 2016 absolvovala magisterské štúdium v Ateliéri animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Aktuálne žije a tvorí v Námestove, venuje sa voľnej výtvarnej tvorbe v oblasti ilustrácie, maľby a animovanej tvorby, za ktorú získala niekoľko ocenení. Svoje skúsenosti ďalej odovzdáva prostredníctvom tvorivých workshopov.

Za animovaný film CHILLI získala Tvorivú prémiu IGRIC, cenu  za najlepší animovaný film na Festivale študentských filmov ÁČKO (Slovensko), za najlepší animovaný film Cinema Perpetuum Mobile Festival (Bielorusko), nomináciu za najlepší zahraničný film BFI Future Film Festival 2017 (Londýn, Veľká Británia).


 

3.3. - 18.5.2025  

2-2025.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach

Odlesk slávy čias minulých

Tekovské múzeum v Leviciach Vás srdečne pozýva na výnimočnú výstavu starožitných umeleckých diel pod názvom „Odlesk slávy čias minulých“, ktorá bude trvať od 3. 3. 2025 do 18. 5. 2025 v Galérii Jozefa Nécseyho.

Zároveň Vás pozývame na slávnostné otvorenie výstavy, ktoré sa bude konať 7. 3. 2025 o 17.00 h v Galérii Jozefa Nécseyho v Kapitánskej budove Tekovského múzea v Leviciach.
Príďte si vychutnať krásu minulých čias, objavte príbehy, ktoré sa skrývajú za jednotlivými dielami, a užite si chvíle plné inšpirácie a histórie.


 

7.3. - 1.6.2025  

Čo sa nosilo pod šatami.jpg

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Modrý Kameň

Čo sa nosilo pod šatami

Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň pozýva milovníkov histórie a módy na jedinečnú výstavu „Čo sa nosilo pod šatami“, sprístupnenú od 7. marca do 1. júna 2025.

Výstava je zameraná na históriu spodnej bielizne. Návštevníci sa môžu tešiť na kolekciu exponátov zo súkromnej zbierky Margaréty Novákovej, ktorá zahŕňa unikátne kusy spodnej bielizne z rôznych historických období. Výstava ponúkne pohľad na to, ako sa móda a spoločenské normy vyvíjali v súvislosti so spodnou bielizňou od elegantných korzetov po originálne nočné košele či rôzne háčkované a látkové pokrývky hlavy na noc.

Výstava bude pre verejnosť sprístupnená od 7. marca do 1. júna 2025 v priestoroch barokovej sály kaštieľa na hrade Modrý Kameň počas otváracích hodín múzea.


 
21-40 (z 118)
ÚvodÚvodná stránka