Akcie

9.12.2025 - 31.1.2026  

Múzeum v Kežmarku

Kežmarské paralely / Minulosť a súčasnosť vo fotografii

Objavujte vizuálne prepojenia Kežmarku naprieč časom. Výstava predstavuje historické fotografie, rytiny a dnešné pohľady na rovnaké miesta a tiež digitálne rekonštrukcie pomocou umelej inteligencie, ktoré ukazujú, ako mohlo mesto vyzerať v minulosti.

Výstavu dopĺňajú dobové fotoaparáty a albumy zo zbierok múzea.

KDE: Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok

11.12.2025 - 31.12.2026  

Západoslovenské múzeum v Trnave

Jemné ako chryzantémy...umenie, ktoré spojilo dva svety

Kurátori: Mgr. Andrej Sabov, PhD., Mgr. Lucia Duchoňová, Mgr. Aneta Vlčková, PaedDr. Simona Jurčová

Spoluautori: Mgr. Nikola Maliňáková, Mgr. Kristína Farkašová, Lukáš Turanský

Spolupráca: Spolok svätého Vojtecha v Trnave

Západoslovenské múzeum v Trnave predstavuje po dlhšej pauze verejnosti kolekciu východoázijských artefaktov zo zbierky šľachtickej rodiny Zičiovcov, ktorá obývala do roku 1945 kaštieľ v neďalekých Voderadoch.

Devätnáste storočie vnieslo do šľachtických kruhov v Európe vášeň pre orientálne umenie, fascináciu dávnou históriou podporenú archeologickými vykopávkami v Egypte, Mezopotámii, objavením Tróje a pod. Mnohí šľachtici podnikali cesty za umením a exotické expedície a predmetmi, ktoré si priniesli, zdobili svoje sídla.

V rokoch 1875 – 1876 podnikol gróf Jozef Ziči spolu so svojím mladším bratom Augustínom desaťmesačnú expedíciu do východnej Ázie. V novembri 1875 odcestovali cez Egypt do južnej Ázie až na ostrov Batavia (Jáva), odkiaľ pokračovali cez Siam (Thajsko) do Číny. Cestovali po pobreží do Šanghaja a odtiaľ sa preplavili do Japonska. Po návrate do Číny sa v Pekingu začali chystať na najnáročnejšiu časť svojej ázijskej cesty - na prechod cez mongolskú púšť Gobi. Zorganizovali ťaviu karavánu a cez Kalgan sa dostali do Urgy, neskôr ďalej do Irkutska a cez západnú Sibír naspäť do Európy.

Ázijské umelecké predmety rodinnej zbierky umiestnil najmä v kaštieli vo Voderadoch. Počas druhej svetovej vojny bola časť zbierky zničená alebo odcudzená. V záujme ochrany boli po roku 1945 niektoré artefakty presunuté do Múzea Františka Richarda Osvalda pri Spolku sv. Vojtecha v Trnave, odkiaľ boli v roku 1962 premiestnené do Západoslovenského múzea v Trnave. V súčasnosti sú označené ako deponáty Spolku sv. Vojtecha v Západoslovenskom múzeu v Trnave.

Návštevníci výstavy uvidia artefakty zo zbierky porcelánu, úžitkového umenia, textilu, zbrane a samurajskú zbroj. Predmety pochádzajú najmä z cesty po Japonsku a Číne a doplnené sú európskymi replikami, ktoré čerpali inšpiráciu z umenia oboch krajín. K výstave je pre návštevníkov pripravený bohatý interaktívny sprievodný program.

Vernisáž výstavy bude vo štvrtok 11. decembra 2025 o 18,00 v Západoslovenskom múzeu v Trnave, Múzejné námestie 3. Podujatie sa koná pod záštitou Veľvyslanectva Japonska v Slovenskej republike.

12.12.2025 - 8.2.2026  

Tatranská galéria v Poprade

Jaroslav Drotár – Konjunkcie

Vernisáž výstavy: 12. december 2025 o 17.00

Jaroslav Drotár * 27.03.1965 Humenné, sochár, grafik, tvorca objektov a inštalácií, fotograf

Štúdium

1988 – 1994 VŠVU v Bratislave, odbor sochárstvo (prof. Juraj Meliš)

1992 absolvoval študijný pobyt na Staatlichen Akademie der Bildender Kunste v Karlsruhe u prof. Horsta Antesa

1995 Cena Martina Benku

2000 Cena Slovenského olympijského výboru

2010 Cena rektora PU v Prešove

Jaroslav Drotár sa vo svojej tvorbe venuje monumentálnej i komornej plastike, objektu, grafike, fotografii a realizáciám pre verejný a sakrálny priestor. Žije a tvorí v Humennom, jeho tvorba je zastúpená v zbierkach doma i v zahraničí. Drotárove objekty v sebe spájajú organickú formu s geometrickou vnútornou štruktúrou, jeho definovanie a vnímanie sochárskeho objektu ako organického tvora, alebo schránky rozvíja vnímanie rôznorodosti života v celej jeho šírke. Odkrývajú umelcovu fascináciu svetlom, prírodnými formami a zákonitosťami, pričom na umelecké stvárnenie svojich vízií využíva nielen  klasické sochárske materiály, ale často aj autorské a inovatívne kombinácie materiálov a postupov. „Mám blízko k všetkým sochárskym materiálom. Priestorové drôtené objekty či sochy vytváram často ako konštruované geometrické abstrakcie s rôznymi odkazmi na súvislosti a vzťahy medzi mikrokozmom a makrokozmom. Rovnako príznačné pre moju tvorbu je transparentnosť. Programovo vyhľadávam také prostriedky sochárskej výpovede, kde môžem zviditeľňovať na prvý pohľad neviditeľné. Snažím sa viac či menej odkrývať vnútro mojich sôch. Objekty, hmotu – nehmotu často kombinujem s kameňom, oceľou, drevom, ale aj sklom. Vypestoval som si zvláštny vzťah k drôtu. Aj moje priezvisko ma predurčuje k tomu.“  Jaroslav Drotár patrí k významným umeleckým osobnostiam slovenského sochárstva. Jeho tvorba je rozmanitá, vysoko profesionálna a zaslúži si obdiv nielen za svoje umelecké diela, ale aj za odvahu žiť a tvoriť na východe Slovenska, mimo centrálneho umeleckého diania. Širokej verejnosti chceme predstaviť jeho rozmanitú tvorbu, ktorá vytvorí pravú predvianočnú atmosféru naplnenú svetlom a radosťou z tvorivého života.

Tatranská galéria v Poprade dlhodobo spolupracuje s týmto autorom. Bol prizvaný na viaceré sympózia v roku 1997 do Vyšných Ružbách, v roku 2012 na sympózium Umelci Tatrám – Kalvária na Peknú vyhliadku, kde je autorom VII. zastavenia a na sympózium RecycleArt v roku 2019 a 2020 v Poprade.

V priestoroch Elektrárne Tatranskej galérie vystavuje po prvýkrát, diela na výstavu zapožičal autor a Východoslovenská galéria v Košiciach.

15.12.2025 - 30.6.2026  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Divočina pri riekach v meste

Živočíchy z brehov Nitry a Handlovky v zbierkach múzea

18.12.2025 - 11.1.2026  

Horehronské múzeum, Brezno

Úlomky v piesku

„Z malých čriepkov vznikajú veľké príbehy minulosti.“

Archeológia odhaľuje dejiny prostredníctvom predmetov, ktoré po sebe zanechali dávne civilizácie. Aj z najmenších fragmentov dokáže archeológ vyskladať obraz života, ktorý sa odohrával pred tisíckami rokov. Horehronské múzeum vás pozýva na tematické podujatie Úlomky v piesku, pripravované ako sprievodná aktivita k výstave Egypt – dar Nílu. Uskutoční sa v Meštianskom dome vo štvrtok 18. decembra 2025 a v nedeľu 11. januára 2026 vždy o 15:00 hod.

Počas podujatia sa účastníci vžijú do úlohy archeológov. Čaká ich séria interaktívnych úloh, pri ktorých budú hľadať úlomky ukryté v piesku, skúmať ich tvar aj možné využitie a pokúsia sa z nich poskladať pôvodný predmet. Zábavnou formou tak preniknú do sveta archeologického bádania, spoznajú jeho precíznosť, trpezlivosť i to, ako dokážu aj malé nálezy priblížiť veľké príbehy minulých civilizácií.

Samotná výstava Egypt – dar Nílu predstavuje fascinujúci pohľad na staroegyptskú kultúru prostredníctvom replík významných artefaktov zo zbierky cestovateľa a zberateľa Jána Herlíka. Návštevníci tu nájdu predmety spojené s faraónmi, božstvami, kňazmi i bežnými obyvateľmi, ktoré približujú každodenný život aj duchovný svet jednej z najstarších civilizácií sveta. Sú medzi nimi sošky vládcov, ochranné amulety, bežné predmety či známa pohrebná maska faraóna Tutanchamona. Výstava tak umožňuje hlbšie pochopiť, aké poklady sa môžu skrývať pod nánosmi piesku aj pod ťarchou času.

Vstupné na podujatie je v rámci vstupu na výstavu Egypt – dar Nílu. Podujatie je určené pre verejnosť a rodiny s deťmi, ako aj pre školské a iné skupiny na objednávku. Svoje miesto si rezervujte vopred na tel. čísle: 048/611 22 83.

18.12.2025 - 15.2.2026  

Novohradské múzeum a galéria, Lučenec

Medzi nebom a sklom

Autor: Drahomír Prihel, Martina Mináriková

Vernisáž: 18.12.2025 o 16:30

Kurátor: PhDr. Ľudovít Petránsky

Novohradské múzeum a galéria, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Vás pozýva na vernisáž výstavy „Medzi nebom a sklom“, ktorá sa uskutoční 18.12.2025 o 16:30.

Výstava Medzi nebom a sklom predstavuje výber z najvýznamnejších diel akademického sochára Drahomíra Prihela, ktorý má za sebou vyše 150 kolektívnych výstav doma i v zahraničí a ktorého práce sa nachádzajú v zbierkach múzeí v Česku, Rakúsku, Maďarsku, Holandsku, Nemecku, Nórsku, Dánsku, Francúzsku, Švajčiarsku, USA, Egypte, JAR a Japonsku.

„Výtvarný svet Drahoša Prihela je rozmanitý a má mnoho obsahových i tvarových podôb. Jeho autorská výstava v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci to potvrdzuje a je reprezentatívnou prehliadkou jeho predstáv a snov zaliatych do skla.“ PhDr. Ľudovít Petránsky, kurátor.

Zo súboru tvorby výtvarníčky Martiny Minárikovej budú sprístupnené jej špecifické šperky inšpirované vesmírnymi telesami a ľudským telom, ktoré vznikali na základe vedeckých fotografií a získali uznanie v rôznych odborných kruhoch. Vystavené budú aj jej menej známe, unikátne sklenené objekty, ako napríklad vázy, misy a misky. Jej diela sa v rámci rozličných výstav dostali do múzeí a galérií na Slovensku a v Česku, ako aj v Írsku, Indii, na Malte, v Nemecku, Belgicku, USA, Švédsku, Estónsku, Spojenom kráľovstve, Litve, Rumunsku či v Číne. Jej predčasné úmrtie v roku 2025 násilne pretrhlo príbeh tejto talentovanej výtvarníčky. O to väčší dôraz pripadá aj na význam tejto výstavy.

„Ťažiskom prezentácie Martiny Minárikovej v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci sú kolekcie unikátnych šperkov (drevené, strieborné, teflónovaná mosadz, kombinované                s farebnou sklenenou drťou), ktoré sú vytvárané na základe vedeckých fotografií. V spomenutej téme Človek - Vesmír hľadá podobnosti mikrosveta vo vnútri ľudského tela a makrosveta veľkého Vesmíru“ PhDr. Ľudovít Petránsky, kurátor.

20.12.2025 - 15.1.2026  

Horehronské múzeum, Brezno

V tajnom jazyku

„Objavte krásu hieroglyfov a vytvorte si vlastný tajný jazyk.“

Písmo patrí k najvýznamnejším objavom ľudskej civilizácie, pretože umožňuje prenášať myšlienky časom a priestorom. Horehronské múzeum pripravilo pre návštevníkov sprievodné podujatie k výstave Egypt – dar Nílu, ktoré nesie názov V tajnom jazyku. Uskutoční sa v sobotu 20. decembra 2025 a vo štvrtok 15. januára 2026 o 15:00 v Meštianskom dome.

Podujatie ponúka možnosť vytvoriť si vlastnú tajnú abecedu inšpirovanú staroegyptskými hieroglyfmi. Návštevníci budú pracovať s rôznymi netradičnými písacími nástrojmi a materiálmi – od tušov cez štetce až po pierka, brká či jednoduché paličky. Zoznámia sa so základmi staroegyptského písma a symboliky, naučia sa zapísať svoje meno a napokon si vyskúšajú tvorbu vlastného tajného jazyka.

Hieroglyfy boli pre starých Egypťanov nielen komunikačným prostriedkom, ale aj umeleckým a posvätným prejavom. Každý znak niesol špecifický význam – mohol označovať zvuk, pojem alebo symbolickú predstavu. Vďaka nim máme aj dnes možnosť nazrieť do sveta bohatej egyptskej kultúry a lepšie pochopiť, ako starovekí ľudia uvažovali a zobrazovali realitu.

Vstupné na podujatie je v rámci vstupu na výstavu Egypt – dar Nílu. Podujatie je určené pre verejnosť a rodiny s deťmi, ako aj pre školské a iné skupiny na objednávku. Svoje miesto si rezervujte vopred na tel. čísle: 048/611 22 83.