Akcie

27.5.2025 - 30.4.2026  

Múzeum dopravy v Bratislave

Vlak v meste

Autori výstavy: Ľubomír Deák, Martin Entner, Michal Jajcaj 

Slovenské technické múzeum – Múzeum dopravy v Bratislave pripravilo pre verejnosť v spolupráci s občianskym združením Bratislava a jej premeny novú obrazovú výstavu s názvom „Vlak v meste“.

Výstava návštevníkom pripomína dve výročia, ktoré sa viažu k dnes už zaniknutým železničným tratiam na území hlavného mesta – 185. výročie začatia prevádzky prvej konskej železnice v Uhorsku medzi Bratislavou a Svätým Jurom (4. októbra 1840)  a 40. výročie zastavenia osobnej železničnej dopravy do stanice Bratislava-Filiálka a zastávky Bratislava-Slovany  (júl 1985).  

Kedysi industriálna časť Bratislavy na východnom okraji centra mesta, ktorú obyvatelia poznajú pod názvom Nivy, zmenila svoju tvár na nepoznanie. Kým staršie generácie Bratislavčanov už len nostalgicky spomínajú na pôvodnú podobu tejto mestskej štvrte, najmladšie generácie ani netušia, že na uliciach Karadžičova, Metodova či Trnavská cesta jazdili kedysi aj vlaky.  Po dnes už neexistujúcich tratiach jazdili vlaky, ktoré zabezpečovali osobnú dopravu smerom do Petržalky, Trnavy či Komárna, najmä však vlaky nákladné, smerujúce do železničných vlečiek významných priemyselných podnikov, vrátane bratislavského prístavu. Obrazová výstava návštevníkov prostredníctvom porovnania dobových a súčasných fotografií zoznámi s historickou podobou tejto časti mesta a jej následnou rozsiahlou premenou v uplynulých desaťročiach.

11.6.2025 - 1.1.2026  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Jókai jubiluje

V roku 2025 oslavujeme 200. výročie narodenia Móra Jókaiho - jednej z najvýznamnejších osobností maďarskej literatúry. Pri tejto príležitosti prostredníctvom kultúrno-historickej  výstavy predstavíme dôležitejšie momenty Jókaiho kultu v maďarskej kultúre na Slovensku.

Mór Jókai sa narodil v roku 1825 v Komárne (historický názov Rév-Komárom) na území dnešného Slovenska. Tu vyrastal a sem sa vracal počas svojich štúdií v Bratislave, v Pápe a v Kecskeméte až do roku 1845, kedy sa presťahoval do Pešti. Vo svojich dielach zachytáva zážitky z Komárna a jeho dobových obyvateľov. Svoj prvý román Hétköznapok (Všedné dni) začal písať v Kecskeméte a dokončil ho na Alžbetinom ostrove v Komárne a v rodnom dome na Szombathyho ulici. Hlavného hrdinu románu Az arany ember (Zlatý človek), Mihálya Tímára, inšpiroval bohatý komárňanský obchodník s obilím János Domonkos, ktorý býval na tej istej ulici ako Jókaiho rodina.

Komárno si Jókaiho vždy hrdo pripomínalo. V roku 1881 mu udelilo čestné občianstvo, na jeho rodnom dome a na mieste domu, v ktorom prežil detstvo, umiestnili pamätnú tabuľu, a ulicu Szombathyho premenovali na Jókaiho ulicu.

Výstava sa zameriava na obdobie po roku 1918, na úsilie maďarskej menšiny žijúcej v (Česko)Slovensku, zachovať pamiatku Móra Jókaiho aj v rámci novovzniknutých štátov. Predstavuje históriu vplyvu významného spisovateľa za hranicami Maďarska a fungovanie menšinovej kultúrnej sféry v jednotlivých historických obdobiach.

Prostredníctvom originálnych predmetov sú predstavené inštitúcie a historické momenty spojené so spomienkou na Móra Jókaiho. Dôraz sa kladie na Jókaiho pamiatku v Československu v roku 1925 a na postavenie sochy Jókaiho v Komárne v roku 1927. Ďalšími dôležitými tematickými prvkami výstavy sú  činnosť Jókaiho spolku a premenovanie  Jókaiho divadla, ktoré sídlia v Komárne a zohrávajú dôležitú úlohu v kultúrnych dejinách mesta a regiónu.

Výstava má dvojaký cieľ: na jednej strane predstavuje úlohu jednotlivých aktérov menšinového inštitucionálneho systému pri udržiavaní Jókaiho kultu; na druhej strane sleduje aj menšinové kultúrne dejiny, ktoré organicky zapadajú do profilu nášho múzea.

1.7.2025 - 16.1.2026  

Podunajské múzeum v Komárne

Jókai 200

Pamätná výstava usporiadaná pri príležitosti 200. výročia narodenia svetoznámeho spisovateľa, komárňanského rodáka Móra Jókaiho.

Zichyho palác, Gen. Klapku 9

11.8.2025 - 17.1.2026  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Alojz Čobej (1935 – 2025)

Kurátor výstavky:  Mgr. Peter Filín             

Pri príležitosti 90. výročia narodenia slovenského pedagóga, rozhlasového redaktora, dramatika, textára a hudobného skladateľa Mgr. Alojza Čobeja si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu.

Narodil sa 7. októbra 1935 v Stropkove. Vysokoškolské vzdelanie získal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove. Po ukončení štúdia sa presťahoval do Banskej Bystrice, kde nakoniec strávil takmer celý svoj život. V rokoch 1957 – 1972 pôsobil ako pedagóg slovenského a latinského jazyka na gymnáziu v Banskej Bystrici. Po svojom odchode zo školstva sa zamestnal v banskobystrickom štúdiu Československého rozhlasu, kde takmer dvadsať rokov zastával pozíciu vedúceho literárno-dramatickej redakcie (1972 – 1990). V rokoch 1990 – 2000 pôsobil ako odborný lektor latinského jazyka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a od roku 2000 až do svojho odchodu na starobný dôchodok pracoval ako dramaturg a režisér Rádia Lumen.

Už ako stredoškolský učiteľ začal aktívne písať texty populárnych piesní a spolupracoval s viacerými známymi interpretmi – Karolom Duchoňom, Janou Kocianovou, Evou Kostolányiovou, Dušanom Grúňom alebo s Karolom Konárikom. Spolupracoval aj s  dirigentom a skladateľom Jurajom Velčovským a jeho orchestrom. Bol mimoriadne plodným textárom a skladateľom. Vytvoril viac ako 300 piesní a 3000 textov a za svoju piesňovú tvorbu získal viacero ocenení na súťažiach populárnej hudby, ako napríklad Bystrické zvony či Oravské minisynkopy. Je autorom textu Hymny Univerzity Mateja v Banskej Bystrici, ktorý následne zhudobnil Igor Bázlik. Medzi jeho najznámejšie piesne patrí Júlia, si čarovná (autor textu) napísaná pre vyššie spomínaného Karola Konárika, Kľúče k detským snom (interpret Karol Duchoň), Nádherný dážď (víťazná pieseň festivalu Bystrické zvony); Malý výpredaj snov či Večerný zvon. Texty piesní pre deti publikoval v dobových detských časopisoch, predovšetkým Včielka, Zornička alebo Ohník.

Okrem populárnych a detských piesní napísal (nielen) počas svojho pôsobenia v rozhlase niekoľko stoviek rozhlasových relácií a hier – Ja musím byť zbojník (1973), Dezertér (1985), Panenská veža (1998), Prekliate husle (2001), rozhlasových dramatizácií diel slovenskej a svetovej literatúry – P. O. Hviezdoslav: Gábor Vlkolínsky (1975), M. Kukučín: Na Podkonickom bále (1976), T. Hardy: Ľudia z lesa (1988), J. G. Tajovský: Tma (1992), literárnych a dramatických pásiem – Moje sladké Horehronie (1973), Sedliak a pán (1977), Banskobystrický hrad (1988), Diaľka je smútkom zaliata (2004), či humoristických scénok – Hry lásky rozmarné (2002), Dobrodružstvá Tilla Ullenspiegla (2003) alebo Keď som šiel cez Bystricu (2004). Je autorom muzikálov a hier pre deti – Na zelenej lúke (1974), Vláčik do rozprávky (1975), Princezná je smutná (1977), Pionierske leto (1978), Tajomstvo starej šperkovnice (1981), Snehuľka a sedem trpaslíkov (1982). Písal tiež poéziu a básničky pre deti, epigramy, satirické texty a humoresky, ktoré publikoval prevažne časopisecky.

V roku 2006 mu bolo udelené čestné občianstvo rodného mesta Stropkov a v roku 2011 získal Cenu Andreja Radlinského. Posledné roky svojho života strávil v kruhu svojej rodiny v Tomášove. Alojz Čobej zomrel 27. februára 2020 v Bratislave vo veku 84 rokov.

Na výstavke s názvom Alojz Čobej (1935 – 2020) môžu návštevníci od 11. augusta 2025 do 17. januára 2026 vo vitrínach na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vidieť rukopisné ukážky autorových prác, knižné vydania rozhlasových hier, ako aj notové autografy jeho populárnych piesní.

9.9.2025 - 31.1.2026  

Kysucké múzeum, Čadca

Čo sa skrýva po šatami

Výstava prevedie návštevníka naprieč históriou spodnej bielizne od bedrových rúšok až po negližé a umožní mu nahliadnuť pod šaty z obdobia od polovice 19. storočia po polovicu 20. storočia.     

V minulosti mal spodný odev funkciu chrániť telo pred vonkajšími vplyvmi a spĺňal predovšetkým praktickú funkciu. Postupom času sa začala formovať i jeho estetická funkcia a mohol napomáhať k dosiahnutiu dobovým ideálom krásy, ako napríklad útlemu pásu, požadovanej veľkosti poprsia, alebo šírke bokov. Históriu spodnej bielizne návštevníci môžu sledovať na textových paneloch a obrázkoch od praveku až po novovek.

Výstava prezentuje históriu spodnej bielizne zhruba do 50-tych rokov 20. storočia, elegantné aj každodenné kúsky, ktoré tvorili súčasť šatníka dám z vyššej spoločnosti v mestách, ale aj obyčajných žien z dedín. Nezabúda sa ani na pánov, sú tu originály, ale aj repliky toho, čo nosili muži.

Základ výstavy tvoria časti spodného oblečenia, tvoriace súčasť výbavy nevesty v 19. storočí, ktoré dostávali bohaté dievčatá pri výdaji. Tento súbor doplnila autorka výstavy, Mgr. Margaréta Nováková vlastnoručne ušitými replikami.

Okrem cenných exponátov pani Novákovej je výstava doplnená zaujímavými zbierkovými predmetmi zo zbierkového fondu Kysuckého múzea. Z výstavy si môžete odniesť aj originálne suveníry súvisiace s odievaním z dielne kreatívnych kysuckých remeselníčok.

14.9.2025 - 11.1.2026  

Kaštieľ Radoľa

Odievanie v premenách času

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, pripravilo v priestoroch renesančného kaštieľa Radoľa nádhernú výstavu – Odievanie v premenách času, ktorá prezentuje historické kostýmy z kostýmového štúdia Elijana a dobové účesy od umeleckého maskéra a kaderníka Tomáša Graneca.

Výstava prináša do kaštieľa kúsok slávy, lesku a luxusu európskych kráľovských dvorov a ponúka prierez históriou odievania v najvyšších šľachtických kruhoch. Či už je to renesančný odev z čias anglického kráľa Henricha VII. Tudora, francúzskej kráľovnej Anny Rakúskej, svadobný odev Márie Terézie, vyhotovený podľa portrétu v Primaciálnom paláci v Bratislave, šaty z obdobia baroka, rokoka, empíru, či z doby cisárovnej Sisi až po koniec 19. storočia. Kostýmy dopĺňajú spoločenské účesy každého obdobia, zdobené sieťkami, perami, kvetmi, šperkami či príčeskami. Parochne sú spolu so šatami nielen svedkami módy v minulosti, ale i skvostnými umeleckými dielami.

Výstavu dotvárajú módne doplnky – kabelky, rukavičky, šperky, porcelán. Školáci sa môžu tešiť na tvorivé dielne, kde si okrem výroby papierových odevov vyskúšajú viazanie viazanky a šálov.

18.9.2025 - 23.1.2026  

Banícke múzeum v Rožňave

Tváre, ktoré zanechali stopu

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu talentovanej rómskej umelkyne Šarloty Bottovej. Cez tridsiatku portrétov bude mať návštevník výstavy možnosť vnímať nielen realistické zobrazenie ale dokonca i samotnú emóciu.

V tvorbe tejto neprofesionálnej výtvarníčky dominujú portréty, aj keď v minulosti stvárňovala i krajinárske motívy. Jej diela často zobrazujú bežných ľudí ale tiež známe osobnosti zo spoločenského, kultúrneho a politického života z domáceho či zahraničného prostredia. Tvorí pomocou grafitových ceruziek, pastelom, v poslednej dobe začala využívať akryl a dokonca aj kombináciu týchto techník. V procese tvorby sa sústreďuje na detail.

Šarlota Bottová je rodáčkou z Veľkých Teriakoviec, momentálne žije a tvorí v Hnúšti. K výtvarnej tvorbe ju v detstve viedol otec, ale jej záujem o tento smer sa naplno rozvinul až počas strednej školy na hodine estetiky. Svoj talent rozvíja samoštúdiom a prikladá veľkú dôležitosť stálemu napredovaniu a zlepšovaniu sa. „Svojou tvorbou sa snažím ukázať, že umenie nepozná predsudky. Každý obraz je pre mňa mostom, ktorý spája ľudí bez ohľadu na pôvod či minulosť. Verím, že umenie dokáže otvárať srdcia a meniť myslenie, preto sa snažím, aby moje diela niesli aj posolstvo o tolerancii, úcte a hrdosti na vlastnú identitu,“ uviedla autorka výstavy. Svoje obrazy doteraz prezentovala na výstavách v Prahe, Košiciach, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Martine a pod. Venuje sa aj deťom. Často sa zúčastňuje workshopov, na ktorých sa snaží viesť deti k výtvarnej tvorbe.

1.10.2025 - 30.6.2026  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Josip Plečnik – vizionár strednej Európy

Slovenské národné múzeum pripravuje výstavu pod záštitou štyroch prezidentov

Slovenské národné múzeum – Historické múzeum na Bratislavskom hrade otvára 1. októbra 2025 výnimočnú medzinárodnú výstavu venovanú osobnosti Josipa Plečnika (1872 – 1957), architekta, pedagóga a vizionára, ktorého dielo formovalo podobu Pražského hradu, hlavného mesta Slovinska Ľubľany, no jeho odkaz siaha aj na Slovensko.

Výstava sa koná pod záštitou:

prezidenta Slovenskej republiky

prezidentky Slovinskej republiky

prezidenta Českej republiky

prezidenta Rakúskej republiky

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky

podpredsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky

ministerky kultúry Slovenskej republiky.

Medzinárodný rozmer a unikátne exponáty

Kurátorsky pripravený projekt predstaví nielen Plečnikovo dielo z Viedne, Prahy a Ľubľany, ale aj práce jeho žiakov, ktoré významne ovplyvnili architektonickú scénu v bývalej habsburskej monarchii. Slovenská časť výstavy zvýrazní tvorbu Dušana Jurkoviča, s ktorým bol Plečnik v kontakte a ktorý podobne ako on čerpal z ľudovej tradície a historických prameňov.

Medzi exponátmi nebudú chýbať výpožičky z Pražského hradu a Mestského múzea Ľubľany. Zo zbierok SNM návštevníci uvidia napríklad model Jurkovičovej vily a časť nábytku zo študentského internátu, či model Mohyly M. R. Štefánika na Bradle. Zaujímavosťou je aj nový poznatok, že známy „Plečnikov úľ“ na zámku v Lánoch nie je jeho dielom, ale prácou slovenského remeselníka z Turca, ktorého architekt objavil a podporil.

Kultúrna diplomacia v praxi

Výstava má ambíciu stať sa nielen odbornou, ale aj spoločenskou udalosťou európskeho formátu. Záštita štyroch hláv štátov a ďalších významných inštitúcií potvrdzuje jej medzinárodný význam a presah do kultúrnej diplomacie. Podobne ako úspešná výstava Zlatý vek Peterhofu (2018/2019), aj Plečnikova prezentácia má potenciál pritiahnuť návštevníkov zo Slovenska, Česka, Rakúska a Slovinska a prispieť k zvýšenej návštevnosti múzea počas zimnej sezóny.

Plečnikov odkaz

Plečnik, ktorého diela v Ľubľane sú zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO, svoj život zasvätil architektúre a učeniu. Ako sám povedal:
„Verejná sláva, práca na očiach – to všetko nič nie je. Len pri práci, keď človek na okamih cíti krídla večnosti, získa niečo, čo mu už nik nevezme – preto je umenie tak strašne krásna vec.“

Sprievodný program

Výstavu bude do júna 2026 v SNM – Historickom múzeu dopĺňať cyklus odborných prednášok, kurátorské výklady a diskusie o ochrane architektonického dedičstva na Slovensku a v strednej Európe. Zaznejú témy ako Jurkovičove stavby v Bratislave či kultúrne väzby medzi Slovenskom a Slovinskom.

3.10.2025 - 15.1.2026  

Tekovské múzeum v Leviciach

Život zo striebra a ocele

Netradičná výstava v Galérii Jozefa Nécseyho pod názvom „ Život zo striebra a ocele“ - výber z diela dvojice talentovaných umelcov – manželov Róberta Môca a Henriety Môcovej. Výstava ponúka pohľad do sveta precíznej umeleckej práce s kovom.

Róbert Môc sa venuje rekonštrukcii historických chladných zbraní – mečov, nožov a dýk – s dôrazom na využívanie pôvodných historických technológií. Jeho výtvory v sebe spájajú remeselnú zručnosť, úctu k histórii a výtvarné cítenie, pričom každá zbraň je jedinečným umeleckým artefaktom.

Henrieta Môcová sa špecializuje na umelecko- remeselné spracovanie kovov a tvorbu originálnych šperkov. Výstava predstavuje jej súpravy aj samostatné kúsky – náhrdelníky, náušnice, náramky, ktoré nesú prvky historického štýlu i extravagantného dizajnu. Každý šperk je unikátom s vlastným príbehom.

Príďte sa presvedčiť, ako dokáže kov – tvrdý a chladný materiál – ožiť pod rukami skutočných majstrov. Výstava je skutočným zážitkom pre milovníkov histórie, remeselného umenia i súčasného dizajnu.

9.10.2025 - 11.1.2026  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Ľudia v Sihelnom / Líde v Sihelném

Kurátorka: Mgr. Monika Čejková (Národní galerie Praha)

Výstava s názvom Ľudia v Sihelnom / Lidé v Sihelném, ktorá bude otvorená slávnostnou vernisážou dňa 9. októbra o 16.30 hod. je umeleckým dialógom kresieb a grafík českého umelca Aleša Veselého a slovenského maliara a spoluzakladateľa Oravskej galérie Ignáca Kolčáka. Autori sa spoznali v päťdesiatych rokoch počas štúdia na Akadémii výtvarných umení v Prahe a čoskoro sa stali priateľmi. V roku 1953 pozval Kolčák Veselého do svojej rodnej obce Sihelné na slovensko-poľských hraniciach
a ubytoval ho v izbe svojho strýka Pavla Pindiaka. V rokoch 1953 až 1956 Veselý k Pindiakovcom opakovane prichádzal a počas svojich pobytov vytvoril takmer dve tisícky kresieb, v ktorých zachytával chudobný, no sebestačný vidiecky život. Išlo o prvý autorov ucelený cyklus, ktorý však od šesťdesiatych rokov prakticky nevystavoval, a rozsiahly súbor kresieb a grafík tak zostal neznámy. Veľký konvolút prác zo Sihelného zakúpila v sedemdesiatych rokoch prostredníctvom Kolčáka do svojej zbierky Oravská galéria v Dolnom Kubíne.

Výstava predstaví výber z týchto Veselého prác a diel Ignáca Kolčáka, ktoré neraz zobrazujú tie isté postavy a situácie. Zároveň ukáže postupný vývoj oboch autorov od realistického vyjadrenia k viac štylizovanému prejavu. Vystavené budú spolu s unikátnym historickým fotografickým materiálom zachytávajúcim autentické prostredie Sihelného vrátane jeho obyvateľov, ktorí sa objavujú v dielach oboch autorov.

Výstava sa koná pri príležitosti veľkej retrospektívy Aleša Veselého pod názvom Aleš Veselý: Retrospektiva – Alešville v Národní galérii Praha (Veletržný palác, 26. 9. 2025 – 22. 2. 2026) a šesťdesiateho výročia založenia Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Vznikla v spolupráci Národnej galérie Praha a Oravskej galérie. Jej realizáciu podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.