Akcie

26.11.2025 - 22.3.2026  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Syntéza sveta / Pravý uhol pohľadu.

Diela 20-tich autorov zo zbierky galérie v dialógu s prizvanými umelcami z domova i zo zahraničia (SK, CZ, HU, ES, PL, UA). Hľadanie princípov kompozície cez geometriu: vybrané diela v diferentných médiách, od grafiky cez maľbu po objekt a video, reflektujú tendencie geometrickej abstrakcie ako jedného z dôležitých aspektov výtvarného umenia. Cyklus výstav Zbierka v dialógu. Kurátorka: Katarína Balúnová.

30.11.2025 - 30.11.2026  

Považské múzeum v Žiline

Lúky – Dobrodružstvo poznávania

Od 30. novembra 2025 je na Budatínskom hrade prístupná nová výstava s názvom Lúky – dobrodružstvo poznávania, ktorú pripravilo Považské múzeum v spolupráci s CBRB Botanickým ústavom SAV a Správou Národného parku Slovenský raj. Autorkami výstavy sú Květa Kicková a Daniela Dúbravková, ktoré čerpali z publikácie Louky. Dobrodružství poznávání od autorov Stanislava Březinu, Hany Skálovej, Sylvie Pecháčkovej a Františka Krahulca.

Kvetnaté lúky patria k najpestrejším a zároveň najohrozenejším biotopom Slovenska. Výstava predstavuje ich krásu prostredníctvom výberu fotografií botanika Jaroslava Košťála, ktorý zachytáva krajinu aj jednotlivé rastlinné druhy s mimoriadnou citlivosťou a dôrazom na detail.

Návštevníci sa na výstave dozvedia, prečo sú slovenské kvetnaté lúky také výnimočné, čo im hrozí v súčasnosti a akú úlohu zohráva tradičné hospodárenie pri formovaní ich biodiverzity. Práve pravidelná starostlivosť gazdov a pastierov umožnila vznik unikátnych lokalít, aké sa dnes nachádzajú v Bielych Karpatoch či Slovenskom raji. „Lúka je ako prestretý stôl – obsadenie jednotlivými rastlinnými aktérmi sa na nej neustále mení podľa aktuálnych podmienok prostredia. Súperenie medzi jednotlivými susedmi na lúke môže mať viacerých víťazov – čím sú nároky susedov rozdielnejšie, tým sa im spoločne lepšie darí. Výsledkom je prekvapivo stabilné a dlhodobé spolužitie veľkého množstva rastlín s rôznymi životnými stratégiami,“ hovorí spoluautorka výstavy Květa Kicková, botanička Považského múzea.

Výstava poukazuje na to, že kosenie udržiava na lúke rovnováhu a pestré lúky sú výsledkom rovnováhy medzi prírodou a tradičným hospodárením. V období, keď ich čoraz viac ohrozuje zarastanie drevinami či stavebný tlak, sa stáva ich ochrana a obnova spoločenskou výzvou.

Výstava bude prístupná do 30. novembra 2026. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

1.12.2025 - 1.5.2026  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Dotknime sa minulosti

Paleontologická výstava „Dotknime sa minulosti“ je primárne určená pre nevidiacich a slabozrakých návštevníkov. Prispôsobená je hlavne pre žiakov základných škôl, ale aj pre študentov stredných škôl, či dospelých návštevníkov. Hlavným zameraním výstavy je oboznámiť cieľovú skupinu s problematikou vzniku a vývoja života na našej planéte. Návštevníci sa tu oboznámia so všetkými základnými informáciami o paleontológií, vede, ktorá skúma fosílne zvyšky zvierat a rastlín. Vysvetlené sú základné pojmy a procesy tejto vedy. Všetky významné živočíšne a rastlinné skupiny sú predstavené buď formou 3D modelov, originálnou fosíliou, alebo kópiou danej skameneliny.

Výstava je rozdelená do deviatich tematických celkov, od úvodného vysvetlenia čo je to paleontológia ako veda a čím sa zaoberá, cez všetky hlavné paleontologické obdobia akými sú prekambrium, paleozoikum, mezozoikum a kenozoikum.

Pre mladších návštevníkov je nachystaná aj paleohernička, ktorá je prispôsobená pre potreby nevidiacich (paleontologické pexeso, paleontologické puzzle a pieskovisko so skamenelinami). Návštevník si tu môže vyskúšať svoje schopnosti ako napr. rozoznať jednotlivé druhy dinosaurov po hmate. Pri predstavovaní jednotlivých zástupcov živočíšnych a rastlinných skupín sú použité originálne skameneliny, alebo kópie skamenelín (sadrové odliatky), 3D modely a reliéfne kresby. Pre lepšie pochopenie niektorých tém je výstava doplnená trojrozmernými „schémami“, ktoré podávajú ucelené informácie pre deti s poruchami zraku. Výtvarným zámerom bolo použitie kontrastných farieb – biela a čierna, pre lepšiu čitateľnosť slabozrakých, či starších návštevníkov. Texty k výstave (hlavné, vedľajšie a popisné) sú v slovenskom jazyku a v Braillovom písme a majú doplňujúcu a vysvetľujúcu funkciu k informáciám sprostredkovaných trojrozmernými exponátmi. Výstava je realizovaná v rámci projektov programu Kultúra pre školy MK SR a potrvá do mája 2026.

5.12.2025 - 1.3.2026  

Tatranská galéria v Poprade

Anjel Vianoc 2025

Tradičná výstava víťazných súťažných prác materských, základných, špeciálnych, základných umeleckých a stredných škôl na tému anjelských Vianoc.

Vernisáž, slávnostné vyhlásenie súťaže a odovzdávanie cien sa uskutoční 5. 12. 2025 o 14.00 hod.

11.12.2025 - 31.12.2026  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Putovanie za rozprávkou – Zo života a diela Pavla Dobšinského

Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum v Levoči pripravilo výstavu „Putovanie za rozprávkou – Zo života a diela Pavla Dobšinského“ pri príležitosti 140. výročia úmrtia tohto významného etnografa, spisovateľa, evanjelického kňaza a zberateľa ľudovej slovesnosti. Výstava približuje bohatý svet slovesného folklóru a kultúrneho dedičstva, ktoré Dobšinský zachoval pre budúce generácie.

Putovanie za rozprávkou ponúka jedinečný a interaktívny zážitok, ktorý prebúdza rozprávkový svet Dobšinského k životu. Spojenie literárneho diela s vizuálnym umením a bábkovou tradíciou od významných slovenských výtvarníkov mení jednotlivé rozprávky na oživené zážitky.

Projekt Putovanie za rozprávkou – zo života a diela Pavla Dobšinského sa realizuje vďaka podpore v rámci prioritného projektu Kultúra pre školy na roky 2025-2026.

12.12.2025 - 24.5.2026  

Nitrianska galéria, Nitra

Legenda o (regionálnom) umelcovi

Vystavujúci umelci a umelkyne ↘ Elvíra Antalová, Karol Baron, Július Bártfay, Tibor Bártfay, Stanislava Batelová-Michalčeková, Jozef Baus, Viktor Belányi, Štefan Belohradský, Igor Benca, Robert Bielik, Milan Bočkay, Ľudmila Cvengrošová, Andrej Dúbravský, Jana Farmanová, Karol Felix, Henrich Fieles, Marek Galbavý, Ladislav Guderna, Mária Herodeková, Év van Hettmer, Jana Ilková, Katarína Jahnová, Róbert Jančovič, Ľudovít Jelenák, Marek Kianička, Ria Kmeťová, Vojtech Kolenčík, František Kollár, Juraj Kollár, Klaudia Kosziba, Lajos Luzsicza, Mária Machatová, Ladislav Majerský, Milan Marciňa, Zuzana Marciňová-
Hetminská, Edmund Massányi, Vojtech Matušinec, Juraj Meliš, Erika Mészárosová, Jana Mináriková, Miroslav Nicz, Samuel Nicz, Ľudovít Nyulassy, František Perger, Danica Pišteková, Rastislav Podoba, František Viktor Podolay, Karol Pongrácz, Eva Reháková, Giovanni Jacopo de Rossi, Ester Sabik, Maximilián Schurmann, Gustáv Adolf Schüle, Agneša Sigetová, Ľudovít Slamka, Anabela Sládek, Terézia Sládeková, Tono Stano, František Studený, Daniel Szalai, Erika Szöke, Patrik Ševčík, Natália Šimonová, Viliam Široký, Miro Švolík,Dezider Tóth, Raimund von Wichera, Ernest Zmeták, Marián Žilík, Lucia Žitnayová

Kurátorky ↘ Ľudmila Kasaj Poláčková, Andrea Pleidel
Vernisáž ↘ 12. 12. 2025 o 17.00 hod.

Tretia zo série výročných výstav Nitrianskej galérie je inšpirovaná esejou Legenda o umělci Ernsta Krisa (1900 – 1957) a Otta Kurza (1908 – 1975). Text vznikol takmer pred 100 rokmi (1934) a zameriaval sa na klišé a stratégie, ktoré dotvárajú tzv. legendu o umelcovi.
Výstava v Nitrianskej galérii je pomerne voľným parafrázovaním a stopovaním autorov/umelcov  nachádzajúcich sa najmä v zbierkovom fonde galérie, ktorý bol budovaný 60 rokov rôznymi spôsobmi. Zároveň vo výstave dominuje vágny pojem, resp. fenomén regionálny umelec, a snaží sa ho nielen predstaviť, ale aj pochopiť. Aký je to fenomén? Odráža limity či špecifiká regiónu, miesta narodenia, miesta aktívnej činnosti, alebo je to iný druh stratégie umocňujúcej kult umelca? Je to miesto/prostredie, v ktorom umelec tvorí svoj príbeh, alebo je to istý druh obrazotvornej záhady, ktorá sa vplyvom času nemení? Výstava nastoľujúca tieto otázky je jedinečnou prehliadkou autorov, ktorí sú zastúpení v zbierkach galérie. Zároveň sa vo výstave bude natískať otázka budúcnosti zbierky a jedného z jej možných akvizičných smerovaní cez autorov, ktorých diela ešte nie sú v zbierke zastúpené, ale ich rozmanitú spojitosť s regiónom je možné vystopovať.

V kurátorskom rozprávaní odprezentujeme takmer 70 autorov (z toho menej ako tretinu tvoria autorky), ktorí/ré majú rôzne väzby s regiónom Nitry a jej okolia. K výstave vychádza katalóg, ktorý reflektuje aj na vybrané udalosti z minulosti inštitúcie (roky 2016 – 2025).

14.1. - 5.4.2026  

Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin

Obrazy starého Slovenska – hrady, zámky, mestské opevnenie, paláce, kaštiele a kúrie na historických fotografiách

Fotografia je svedkom doby. Zachytáva rôzne momenty života človeka, krajinu alebo slúži na dokumentáciu rôznych predmetov či zhmotnenia umeleckých predstáv fotografa. Prvé fotografie vznikali v 30. – 40. rokoch 19. storočia a už v nasledujúcich desaťročiach sa rozvinuli do väčších rozmerov. Vývojom fotografie sa zdokonalila aj výroba pohľadníc. Pohľadnica ako produkt fotografie sa rozvinula v 70. – 80. rokoch 19. storočia a až do obdobia 1. svetovej vojny prežívala svoj zlatý vek. Významnú úlohu v záchrane a  uchovávaní rôzneho typu fotografického materiálu zohráva Fotoarchív Slovenského národného múzea v Martine, z ktorého verejnosti ponúkame výstavu Obrazy starého Slovenska – hrady, zámky, mestské opevnenie, paláce, kaštiele a kúrie na historických fotografiách.
Fotoarchív Slovenského národného múzea v Martine obsahuje viac ako 13 000 ks rôzneho typu fotografického materiálu, akými sú originálne fotografie, sklenené dosky, negatívy a pozitívy, často významných ateliérov vtedajšieho Rakúsko-Uhorska (osobitne územia súčasného Slovenska) či súkromných osôb, ale aj fotomateriálu bez zisteného autorstva. V rámci FA SNM-MT je uchovaná veľká rozmanitosť zachytených tém, ktoré máme záujem predstaviť vo fotografickom výstavnom cykle Obrazy starého Slovenska.
V rámci tohto výstavného cyklu by sme v dlhodobom horizonte chceli širokej verejnosti predstaviť témy, ako sú: História Slovenska (hrady, zámky, mestské opevnenie, paláce, kaštiele a kúrie), Sakrálne pamiatky Slovenska (kríže, cintoríny, kostoly, kláštory), Mestá Slovenska (dokumentácia architektúry miest, mestské prostredie), Dediny Slovenska (dokumentácia architektúry obcí, dedinské prostredie), Príroda Slovenska (pohoria, vodné toky, jaskyne), Človek a práca (pracovné činnosti – napr. prevozníctvo, pltníctvo, práca v lese a na poli), Človek a kultúra (múzeá, divadlá), Človek a oddych (výlety, šport, kúpaliská, kúpele), Človek a technika (banská činnosť, železnica, astronómia, továrne, píly, pivovary, nemocnice, obchody) a Život človeka  Svet detí, Muž a žena, Jeseň života (život človeka v jeho rôznych rovinách, napr. narodenie, dospievanie, sobáš, stredný vek, staroba).
Ako prvú z tohto bohatého fondu sme sa rozhodli spracovať tému obytných a fortifikačných stavieb nižšej a vyššej šľachty, osobitne kúrie, kaštiele, paláce, zámky, hrady a mestské opevnenia na území súčasného Slovenska od konca 19. storočia do 40. rokov 20. storočia. Celkovo sa vo fotoarchíve múzea nachádza 244 fotografických vyobrazení obytných a fortifikačných stavieb nižšej a vyššej šľachty z územia súčasného Slovenska v stanovenom období. Výnimočne sú zachované zobrazenia z konca 19. storočia, dominujú však fotografie (alebo ich forma – pohľadnice) z rokov 1905 – 1910, ale hlavne z 30. rokov 20. storočia. Ich autormi sú buď historicky významní fotografi a ich ateliéry (napr. Pavol Socháň, František Illek, Alexander Paul, Karol Plicka, Grafo Čuda), často sa však vyskytujú aj fotografie bez autorstva. Pri niektorých neautorizovaných fotografiách sa podarilo dohľadať ich autora, príp. vydavateľa a rok zhotovenia fotografie, resp. rok vydania.

Tematicky na 41 paneloch sa návštevníci dozvedia informácie o hradoch Beckov, Blatnický hrad, Budatín, Bzovík, Čachtice, Červený kameň, Devín, Dobrá voda, hrádok Dúbravica, Gýmeš, Hričovský hrad, Kamenica, Kapušany, Lietavský hrad, Likava, Liptovský Hrádok, Nový Šebeš, Oravský hrad, Považský hrad, Sklabinský hrad, Slovenská Ľupča, Spišský hrad, Stará Ľubovňa, Starhrad, Strečno, Trenčiansky hrad, Turňa, Vígľaš, Zborov, Znievsky hrad, Zvolenský hrad, o zámkoch Bytča, Holíčsky zámok, Smolenický zámok a zámkoch v Banskej Štiavnici, mestských opevneniach v Banskej Bystrici, Bardejove, Kežmarku, Kremnici, Levoči a Sabinove, palácoch v Bratislave, kaštieľoch Brunovce, Čeklís, Diviaky, Liptovská Štiavnička, Markušovce, Mičiná, Mikšová, Mokraď, Moravany, Mošovce, Necpaly, Trebostovo, Veľký Šariš, Vyšný Kubín a kúriách Geceľ a Slanica. Celkovo bolo použitých 153 fotografií z vlastných fondov SNM v Martine.
Panelovú časť výstavy dopĺňajú vystavené fotoaparáty s príslušenstvom, ktoré používali významní slovenskí fotografi Karol Plicka, Martin Martinček a Ján Dérer. Patria medzi ne mechové zrkadlovky Alpin, Mentor Reflex, ICA, Halloch, Welta z rokov 1900 – 1926 a iné značky z rokov 1900 – 1966 spolu s bohatým príslušenstvom objektívov, teleobjektívov, filtrov známych európskych výrobcov fotoprístrojov vo svojej dobe (Pentacon, ICA, Certix, Belca, Welta, Agfa, Linhof, Rolleiflex Hasselblad) zo zbierok Slovenského národného múzea v Martine.

18.1. - 19.4.2026  

Kaštieľ Radoľa

Drotári v umení, umenie v drotároch

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo v priestoroch renesančného Kaštieľa Radoľa výstavu „Drotári v umení – umenie drotárov“, na ktorej môžu návštevníci vidieť výtvarné diela od profesionálnych i neprofesionálnych domácich a európskych umelcov, ktoré zachytávajú drotárov pri práci, vandrovaní i pri odpočinku. Akvarely, kresby a grafiky zo zbierok Kysuckého múzea vznikli v 19. storočí a najmä v 1. polovici 20. storočia. Z významných slovenských autorov sa drotárskej tematike venovali: Janko Alexy (1894 – 1970), Alojz Struhár (1892 – 1968), Imro Weiner-Kráľ (1901 – 1978), Juraj Krutek (1904 – 1981), Vincent Hložník (1919 – 1997), Fero Kráľ (1919 – 2008) či Imrich Polakovič (1923 – 1989).

V českej kultúre patrila postava vandrujúceho slovenského drotára k rozšíreným romantickým obrazom. Vzdelané vlastenecké kruhy v ňom videli putujúceho slobodného tuláka, ktorý sa živí vlastnou šikovnosťou a dôvtipom, ale aj brata – Slováka prichádzajúceho z rustikálnej krajiny pod Tatrami. Medzi významných českých autorov, ktorí vo svojich dielach zobrazovali drotárov a drotársky kraj, patrili: Jaroslav Augusta (1878 – 1970) a Josef Kubíček (1890 – 1972).

Slovenskí drotári zaujali aj európskych výtvarných umelcov, ktorých priťahovali svojím zjavom, vandrovným spôsobom života, zvykmi a netypickým spôsobom používania drôtu. Z nich možno spomenúť mená, ako: August Hervieu (1794 – 1858?), JeanVeber (1864 – 1928) obaja z Francúzska, Isidor Kleine (1810 – 1844) z Nemecka a Miklós Barabás (1810 – 1898) z Maďarska. Vo svojich olejomaľbách, kresbách a grafikách zobrazovali rôzne podoby vandrovného drotárstva, no napriek tomu, že ich diela vykresľovali neľahkú realitu života drotárov, v porovnaní so slovenskou a českou tvorbou im chýba hlbšia osobná zaangažovanosť a intimita.

Súčasťou výstavy sú aj drevené plastiky drotárov od insitných žijúcich rezbárov ako Ján Podsklan (1951) z Čadce a Viliam Meško (1940) z Terchovej. Zastúpenie majú aj úžitkovo-dekoratívne predmety z pozinkovaného, postriebreného a pozláteného drôtu, ktorých autormi sú umeleckí drotári Alexander Hozák (1899 – 1985) z Veľkého Rovného, Juraj Šerík (1967) z Čadce (Dlhé Pole) a Róbert Hozák (1974) z Čadce-Podzávozu. Výstavu dotvárajú úžitkové drôtené predmety pochádzajúce najmä z 1. polovice 20. storočia. Niektoré exponáty budú môcť návštevníci vidieť po prvýkrát. Výstava potrvá do 19. apríla 2026 a jej autorom je etnológ – kurátor Kysuckého múzea PhDr. Alojz Kontrik.

21.1. - 28.2.2026  

Tatranská galéria v Poprade

Ľudovít Križan - V Tatrách

Výstavou 30 diel slovenského maliara a grafika zo zbierok Tatranskej galérie si pripomíname 125. výročie od jeho narodenia.

21.1. - 31.5.2026  

Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava

Veže do neba

SNM-Múzeum Slovenských národných rád v Myjave a Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti vás pozývajú na interaktívnu výstavu Veže do neba.

Človek odjakživa túžil nájsť si miesto odkiaľ by videl svet, ktorý je ďalej ako ten, ktorý pozná. Vždy chcel mať pocit, že je nad všetkým, že ovláda svet, ktorý vidí. Najprv mu poslúžil vysoký strom, neskôr si  z dostupného materiálu postavil vežu. Takto akosi to mohlo začať. Aj v našej výstave máme kopce, kde deti môžu vyliezť na najvyššie miesto, aby boli nad všetkým.

Ľudia postupne získavali skúsenosti a zručnosti a začali stavať vysoké veže a stavby. Každý asi pozná príbeh Babylonskej veže, ktorá mala siahať až do neba. Slávna Cheopsova pyramída z roku 2 580 pred n. l. mala výšku 146, 5 metra. Stavba týchto veží bola náročná. Aj návštevníci výstavy si môžu postaviť zo stavebnice čo najvyššiu vežu.

V stredoveku slúžili veže kostolov, hradov a mestských pevností ako pozorovateľne a mali aj obrannú funkciu. Ohromujúca bola výška veží gotických chrámov. Pri ich stavbe dostalo prácu veľké množstvo ľudí a vznikli špeciálne remeslá. Vo veľkých mestách bolo čoraz viac ľudí a málo miesta. Preto bolo výhodné stavať do výšky. Objavy nových materiálov a technológií umožnili stavbu ešte vyšších budov. Ale to sme už v modernej dobe. Stavba vysokých a obytných veží prinášala aj veľa problémov. Návštevníci môžu na výstave skúmať, ako sa riešili problémy spôsobené vetrom či hrozbou zemetrasenia.

Výstava však poukazuje aj na nebezpečenstvo súťaženia o najvyššiu stavbu, ktoré v súčasnom svete prebiehajú. Zámerom je oboznámiť deti s úžasnými vynálezmi a stavbami človeka, ale súčasne ich chce pripraviť na to, že treba mať na pamäti, aby táto snaha bola prospešná nielen ľuďom, ale musí byť ohľaduplná aj k prírode a chrániť našu Zem.