Akcie

3.6. - 31.12.2025  

Múzeum Ľudovíta Štúra, Modra

Heřman Landsfeld - keramikár, maliar, zberateľ

Heřman Landsfeld bol keramikár z moravských Malenovíc. V Modre, na Morave a v starých habánskych strediskách odkrýval pod nánosmi zeme poznatky hrnčiarskych pecí a hrnčiarskeho riadu. Všetky úlomky z vykopávok starostlivo opisoval a ukladal. Zo svojej výskumnej práce vydal niekoľko publikácií a množstvo článkov, ktoré dodnes slúžia odbornej verejnosti ako jeden z hlavných prameňov k štúdiu hrnčiarskej a džbánkarskej výroby na Slovensku a Morave.

Popri zberateľskej a bádateľskej práci však Heřman Landsfeld nezabúdal ani na svoju vlastnú tvorbu, ktorá bola tematicky neobyčajne rôznorodá. Dokumentuje to množstvo maľovanej keramiky uloženej v depozitároch múzeí a v súkromných zbierkach. 

V rámci výstavy sa môžete kochať tvorbou Heřmana Landsfelda ale aj jeho osobnými predmetmi, ktoré nám zapožičala Modranská beseda.

11.6.2025 - 1.1.2026  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Jókai jubiluje

V roku 2025 oslavujeme 200. výročie narodenia Móra Jókaiho - jednej z najvýznamnejších osobností maďarskej literatúry. Pri tejto príležitosti prostredníctvom kultúrno-historickej  výstavy predstavíme dôležitejšie momenty Jókaiho kultu v maďarskej kultúre na Slovensku.

Mór Jókai sa narodil v roku 1825 v Komárne (historický názov Rév-Komárom) na území dnešného Slovenska. Tu vyrastal a sem sa vracal počas svojich štúdií v Bratislave, v Pápe a v Kecskeméte až do roku 1845, kedy sa presťahoval do Pešti. Vo svojich dielach zachytáva zážitky z Komárna a jeho dobových obyvateľov. Svoj prvý román Hétköznapok (Všedné dni) začal písať v Kecskeméte a dokončil ho na Alžbetinom ostrove v Komárne a v rodnom dome na Szombathyho ulici. Hlavného hrdinu románu Az arany ember (Zlatý človek), Mihálya Tímára, inšpiroval bohatý komárňanský obchodník s obilím János Domonkos, ktorý býval na tej istej ulici ako Jókaiho rodina.

Komárno si Jókaiho vždy hrdo pripomínalo. V roku 1881 mu udelilo čestné občianstvo, na jeho rodnom dome a na mieste domu, v ktorom prežil detstvo, umiestnili pamätnú tabuľu, a ulicu Szombathyho premenovali na Jókaiho ulicu.

Výstava sa zameriava na obdobie po roku 1918, na úsilie maďarskej menšiny žijúcej v (Česko)Slovensku, zachovať pamiatku Móra Jókaiho aj v rámci novovzniknutých štátov. Predstavuje históriu vplyvu významného spisovateľa za hranicami Maďarska a fungovanie menšinovej kultúrnej sféry v jednotlivých historických obdobiach.

Prostredníctvom originálnych predmetov sú predstavené inštitúcie a historické momenty spojené so spomienkou na Móra Jókaiho. Dôraz sa kladie na Jókaiho pamiatku v Československu v roku 1925 a na postavenie sochy Jókaiho v Komárne v roku 1927. Ďalšími dôležitými tematickými prvkami výstavy sú  činnosť Jókaiho spolku a premenovanie  Jókaiho divadla, ktoré sídlia v Komárne a zohrávajú dôležitú úlohu v kultúrnych dejinách mesta a regiónu.

Výstava má dvojaký cieľ: na jednej strane predstavuje úlohu jednotlivých aktérov menšinového inštitucionálneho systému pri udržiavaní Jókaiho kultu; na druhej strane sleduje aj menšinové kultúrne dejiny, ktoré organicky zapadajú do profilu nášho múzea.

27.6.2025 - 10.1.2026  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Krása je svetlo v srdci / Svetozár Stračina

SVETOZÁR STRAČINA ( 3.12.1940, Turčiansky sv. Martin - 26.2.1996, Bratislava )

- pri príležitosti 85. výročia narodenia hudobného skladateľa

Výstava zo zbierkového fondu múzea bude sprístupnená vo výstavných  priestoroch expozície Múzeum - domov múz.

4.7. - 31.12.2025  

Múzeum Bojnice /Bojnický zámok/, SNM

Vitajte, máme otvorené – už 75 rokov

Jubilejná výstava mapuje sedemdesiatpäťročnú históriu múzea v Bojnickom zámku, od jeho založenia v roku 1950 až po súčasnosť. Prostredníctvom jedinečnej kombinácie historických dokumentov a fotografií, archívnych materiálov, zbierkových predmetov a multimediálnych prvkov prezentuje nielen inštitucionálny vývoj múzea, ale aj jeho živú atmosféru a premeny v priebehu desaťročí.

Návštevníci sa môžu tešiť na rozmanitú prezentáciu, ktorá začína osobnosťou grófa Jána Pálffyho – vizionára, ktorý položil základy myšlienky múzea v zámku. Výstava pokračuje dramatickým zobrazením požiaru, predstavuje premeny názvov inštitúcie a netradičným spôsobom – formou „múzejného stromu“ mapuje jej pozoruhodné míľniky.

Osobitná pozornosť je venovaná nevšedným inscenovaným podujatiam múzea – Medzinárodnému festivalu duchov a strašidiel, ktorý múzeum realizovalo do roku 2018, či Rozprávkovému zámku, ktorý pretrval dodnes a sa stal neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života regiónu. Výstava tiež odhaľuje zákulisie múzejnej práce spojenej s reštaurovaním zbierok, publikačnú činnosť zamestnancov alebo ocenenia múzea.

Scénografia kombinuje historické a moderné prvky. Návštevníci si môžu prezrieť kontrastné fotografie „vtedy/dnes“. Súčasťou výstavy sú aj audiovizuálne prezentácie dokumentujúce proces reštaurovania zbierkových predmetov.

Výstava ponúka návštevníkom možnosť spoznať múzeum ako živý organizmus s bohatou históriou, ktorý neustále rastie a mení sa spolu so svojimi návštevníkmi.

Vstupenky je možné zakúpiť výhradne v pokladnici múzea.

18.7.2025 - 30.1.2026  

Ponitrianske múzeum v Nitre

Pevný sťa železo, žiarivý sťa zlato

Výstava predstavuje komplexný pohľad na život ľudí doby bronzovej (cca. 2300 – 750 pred Kr.) v regióne Nitry. Zameriava sa nielen na kultúrny a spoločenský vývoj,  ale aj na každodenný život, remeslá, obchod, náboženské predstavy a pohrebné rituály tohto obdobia. Návštevníkom predstaví každodenný spôsobom života, bývanie, výrobu, ale aj umenie a náboženské predstavy kultúr, ktoré zasiahli do vývoja vo vymedzenej oblasti.

Návštevníci budú môcť obdivovať unikátne archeologické artefakty z pohrebísk a sídlisk ako sú zbrane, šperky, nástroje a keramické nádoby. Zároveň sa môžu cez repliky najvýznamnejších nálezov na vlastnej koži presvedčiť, že bronz je „pevný sťa železo a žiarivý sťa zlato“.

11.8.2025 - 17.1.2026  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Alojz Čobej (1935 – 2025)

Kurátor výstavky:  Mgr. Peter Filín             

Pri príležitosti 90. výročia narodenia slovenského pedagóga, rozhlasového redaktora, dramatika, textára a hudobného skladateľa Mgr. Alojza Čobeja si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu.

Narodil sa 7. októbra 1935 v Stropkove. Vysokoškolské vzdelanie získal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove. Po ukončení štúdia sa presťahoval do Banskej Bystrice, kde nakoniec strávil takmer celý svoj život. V rokoch 1957 – 1972 pôsobil ako pedagóg slovenského a latinského jazyka na gymnáziu v Banskej Bystrici. Po svojom odchode zo školstva sa zamestnal v banskobystrickom štúdiu Československého rozhlasu, kde takmer dvadsať rokov zastával pozíciu vedúceho literárno-dramatickej redakcie (1972 – 1990). V rokoch 1990 – 2000 pôsobil ako odborný lektor latinského jazyka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a od roku 2000 až do svojho odchodu na starobný dôchodok pracoval ako dramaturg a režisér Rádia Lumen.

Už ako stredoškolský učiteľ začal aktívne písať texty populárnych piesní a spolupracoval s viacerými známymi interpretmi – Karolom Duchoňom, Janou Kocianovou, Evou Kostolányiovou, Dušanom Grúňom alebo s Karolom Konárikom. Spolupracoval aj s  dirigentom a skladateľom Jurajom Velčovským a jeho orchestrom. Bol mimoriadne plodným textárom a skladateľom. Vytvoril viac ako 300 piesní a 3000 textov a za svoju piesňovú tvorbu získal viacero ocenení na súťažiach populárnej hudby, ako napríklad Bystrické zvony či Oravské minisynkopy. Je autorom textu Hymny Univerzity Mateja v Banskej Bystrici, ktorý následne zhudobnil Igor Bázlik. Medzi jeho najznámejšie piesne patrí Júlia, si čarovná (autor textu) napísaná pre vyššie spomínaného Karola Konárika, Kľúče k detským snom (interpret Karol Duchoň), Nádherný dážď (víťazná pieseň festivalu Bystrické zvony); Malý výpredaj snov či Večerný zvon. Texty piesní pre deti publikoval v dobových detských časopisoch, predovšetkým Včielka, Zornička alebo Ohník.

Okrem populárnych a detských piesní napísal (nielen) počas svojho pôsobenia v rozhlase niekoľko stoviek rozhlasových relácií a hier – Ja musím byť zbojník (1973), Dezertér (1985), Panenská veža (1998), Prekliate husle (2001), rozhlasových dramatizácií diel slovenskej a svetovej literatúry – P. O. Hviezdoslav: Gábor Vlkolínsky (1975), M. Kukučín: Na Podkonickom bále (1976), T. Hardy: Ľudia z lesa (1988), J. G. Tajovský: Tma (1992), literárnych a dramatických pásiem – Moje sladké Horehronie (1973), Sedliak a pán (1977), Banskobystrický hrad (1988), Diaľka je smútkom zaliata (2004), či humoristických scénok – Hry lásky rozmarné (2002), Dobrodružstvá Tilla Ullenspiegla (2003) alebo Keď som šiel cez Bystricu (2004). Je autorom muzikálov a hier pre deti – Na zelenej lúke (1974), Vláčik do rozprávky (1975), Princezná je smutná (1977), Pionierske leto (1978), Tajomstvo starej šperkovnice (1981), Snehuľka a sedem trpaslíkov (1982). Písal tiež poéziu a básničky pre deti, epigramy, satirické texty a humoresky, ktoré publikoval prevažne časopisecky.

V roku 2006 mu bolo udelené čestné občianstvo rodného mesta Stropkov a v roku 2011 získal Cenu Andreja Radlinského. Posledné roky svojho života strávil v kruhu svojej rodiny v Tomášove. Alojz Čobej zomrel 27. februára 2020 v Bratislave vo veku 84 rokov.

Na výstavke s názvom Alojz Čobej (1935 – 2020) môžu návštevníci od 11. augusta 2025 do 17. januára 2026 vo vitrínach na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vidieť rukopisné ukážky autorových prác, knižné vydania rozhlasových hier, ako aj notové autografy jeho populárnych piesní.

1.9.2025 - 31.12.2026  

Ponitrianske múzeum v Nitre

Od koreňov k oblakom

Les nie je len skupina stromov, ale fascinujúci ekosystém, v ktorom sa rastliny, živočíchy, huby a mikroorganizmy prelínajú s neživou prírodou. Nová výstava Od koreňov k oblakom približuje túto bohatú spleť vzťahov a zameriava sa na ekológiu lesa s dôrazom na jeho jednotlivé etáže – od koreňovej až po stromovú.

Výstava má regionálny charakter a predstavuje faunu a flóru okresu Zlaté Moravce. Návštevníci spoznajú druhové zloženie miestnych lesov, význam bylín a húb, ako aj rozmanitosť živočíchov – od hmyzu a obojživelníkov až po majestátne cicavce a vtáky. Medzi nimi nechýba ani orol kráľovský, tretí najväčší dravec spomedzi vtákov na Slovensku. Zo vzácnych rastlín je vystavená chránená orchidea prilbovka dlholistá.

Súčasťou výstavy sú aj interaktívne prvky, ktoré potešia najmä deti – môžu nahliadnuť do jazvečej nory či prejsť sa naboso po lesnom chodníku.

Výstava je určená žiakom základných a stredných škôl, ale aj všetkým milovníkom prírody. Vystavené dermoplastické preparáty pochádzajú zo zbierok Ponitrianskeho múzea v Nitre a Tribečského múzea v Topoľčanoch. Sprievodný program k výstave pozostáva z hry Lesná pátračka v múzeu, ktorá je plná šifier a logických úloh, výchovno-vzdelávacieho podujatia Herbárium, kde sa zoznámia s prácou botanika a vyrobia si vlastný herbár. Návštevníkov čaká aj prednáška RNDr. Libanta o horninách a mineráloch okresu Zlaté Moravce a prednáška PaedDr. Wittlingera zameraná na skupiny organizmov, ktoré si človek často ani nevšimne – orchidey a netopiere.
Vo výchovno-vzdelávacom podujatí Sokoliarov sv. Svorada návštevníci uvidia letové ukážky našich aj zahraničných dravcov.

5.9. - 5.12.2025  

Malokarpatské múzeum v Pezinku

Mikrosvety

Autorka: Soňa Ďateľ Kozáková

Kurátorka výstavy: Mgr. Eva Trilecová, ArtD.

Vstupné: 2 € na osobu (deti do 6 r., ZŤP, ZMS, ICOM zdarma)

Malokarpatské múzeum v Pezinku pozýva na unikátnu výstavu Mikrosvety, prezentáciu autorských šperkov a objektov Soni Ďateľ Kozákovej. Výstava ponúka zážitok, ktorý presahuje tradičné vnímanie šperku – každý kúsok rozpráva príbeh a vyzýva diváka k interakcii a dotyku.

Soňa Ďateľ Kozáková je absolventka Zlatníckej školy, kurzov šperku, lektorka drotárskych techník, ktorá spracováva materiály ako striebro, mosadz, meď, drôt, plexisklo, drevo, živicu. Je autorkou prsteňov, náramkov, retiazok, setov. Väčšie diela na výstave sú kinetické objekty z kovu a prírodných materiálov, ktoré vyzývajú na dotyk.  Rozprávajú príbehy, jeden je o zajkoch, ktorí poskakujú po lúke pod lesom. Všetky kovové časti ručne vyrezáva lupienkovou pílkou a vrství na seba rôzne prekrývajúce sa plochy, ktoré vytvárajú pomyselné pódium pre daný príbeh. Tematika zajkov sa opakuje aj pri šperkoch.

Martin Hrubala, riaditeľ Malokarpatského múzea, dodáva:"Výstava Mikrosvety nám ukazuje, že šperk nie je len ozdobou – môže byť príbehom, hrou i zážitkom zároveň. Soňa Ďateľ Kozáková dokazuje, že remeslo a umenie môžu existovať ruka v ruke a otvárajú divákovi nový svet detailov a fantázie."

Prienik tvorby Soni Ďateľ Kozákovej a múzea je v hodnotách, ktoré sú mostom medzi minulosťou a súčasnosťou. Od roku 2022 je členkou Cechu zlatníkov a klenotníkov Slovenska. „Hlavným poslaním cechu je budovanie stavovskej hrdosti, ktorá sa má odvíjať od kvality výrobkov, odborného prístupu, korektného jednania a dodržiavania kódexu slušného správania.“ V jadre kopíruje artikuly Cechu zlatníkov z histórie.

Šperk je komunikačný kanál, pre niekoho rituál, aj keď sú ľudia, ktorí siahnu po šperku, aby vyzerali iba vznešene, alebo prvoplánovo upútali pozornosť, či zakryli iný nedostatok. Práce autorky sa vymykajú tradičnej umeleckej kategorizácii. Jej kotvou je drôt a jeho tradičné remeselné techniky, ktoré lektorovala na Workshope tradičných remesiel v Malokarpatskom múzeu.

Postupne prešla vzdelávaním sa nielen v zlatníckej škole, ale aj na kurzoch šperku na VŠVU v Bratislave. Vstupuje do iných médií a foriem a vedie dialóg s divákom, ktorý prestáva byť pozorovateľom, ale prostredníctvom dotyku s dielom zažíva výstavu aj na dotyk. Tieto diela na výstave nie sú len nositeľným šperkom, sú výzvou samotného média, v ktorom vystupujú, nesú v sebe otvorené, aj skryté posolstvá a je len na každom z nás ako a či ich prečítame. Jej inklinácia k alternatíve a rebélii sa prelínajú s organizovanou stavovskou hrdosťou a presne také sú tieto šperky.

10.9. - 31.12.2025  

Kysucké múzeum, Čadca

Tajomstvo erbových kultúr

Výstava predstavuje heraldiku a heraldickú tvorbu Mgr. Ing. Mareka Sobolu, PhD. K prehliadke výstavy je možné objednať prednášku autora a tvorivú dielňu s výrobou vlastného erbu.

K výstave „Tajomstvo erbových figúr“ ponúkame ako sprievodný program prednášky s heraldikom, na ktorých sa dozviete viac o pravidlách a princípoch heraldickej tvorby, nazriete do histórie tejto pomocnej vedy historickej a dokonca si môžete vytvoriť vlastný erb.
Okruh č.1 – Trvanie 01:30 hod. Určené pre Základné školy 2. stupeň, Stredné školy.
Prednáška o základných princípoch heraldiky, o vzniku a vývoji erbov a o ich používaní. Následná prehliadka výstavy so sprievodným slovom a praktickými ukážkami používania erbov.
Okruh č.2 – Trvanie 02:30 hod. Určené pre Základné školy a Stredné školy.
Prednáška o základných princípoch heraldiky, o vzniku a vývoji erbov a o ich používaní. Následná prehliadka výstavy so sprievodným slovom a praktickými ukážkami používania erbov. Tvorivé dielne s vytvorením vlastného erbu podľa pravidiel heraldiky.
Okruh č. 3 – Trvanie 00:45 hod. Určené pre Materské školy (predškoláci) a 1. stupeň Základných škôl
Tvorivé dielne s vytvorením vlastného erbu spojené s výkladom, ktorý je prispôsobený veku návštevníka.

11.9. - 31.12.2025  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Kostolmi inšpirované...

V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 11. septembra 2025 o 16.00 hod. uskutoční vernisáž výstavy Kostolmi inšpirované... Maľovaný nábytok zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Prostredníctvom zbierkových predmetov a fotografií z fondu múzea výstava predstaví časť tradičnej kultúry Gemera-Malohontu - zariadenie interiéru, v podobe maľovaného nábytku pochádzajúceho z 2. polovice 18. a 19. storočia. Gemersko-malohontské múzeum začalo zbierku maľovaného nábytku budovať krátko po svojom vzniku v roku 1882, najpočetnejšiu skupinu tvoria maľované svadobné truhlice, ale aj truhličky na písomnosti, maľované postele, ozdobné police, rohové skrinky, maľované bytové doplnky. Jej realizáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.