Akcie

20.11.2025 - 26.1.2026  

Galéria SPP, Bratislava

25 rokov Galérie SPP

Galéria SPP si štvrťstoročie pôsobenia na bratislavskej kultúrnej scéne pripomína reprezentatívnou kolektívnou výstavou s názvom 25 rokov Galérie SPP. Od 20. novembra do 22. januára 2026 predstaví návštevníkom výber diel od pätnástich popredných slovenských umelcov.
S mottom „Dávame priestor umeniu a kultúre“ začala Galéria SPP svoju činnosť v roku 2000 v komorných priestoroch na Drevenej ulici pod vedením maliara a pedagóga Daniela Brogyányiho. Veľmi skoro si získala priazeň verejnosti a vo svojich priestoroch predstavila diela ikonických osobností ako Andy Warhol, Jozef Jankovič, Rudolf Fila či Albín Brunovský.
Od roku 2009 sídli galéria v nových priestoroch budovy SPP na Mlynských nivách a svojou architektonickou dispozíciou patrí medzi najpôsobivejšie bratislavské galérie. Za 25 rokov svojej existencie hostila takmer dvesto výstav a predstavila celé spektrum talentovaných umelcov – od zrelých, etablovaných tvorcov až po začínajúcich autorov. Okrem individuálnych výstav tu našli priestor aj kolektívne prezentácie študentov VŠVU a rozmanitých umeleckých skupín.

21.11.2025 - 25.1.2026  

Podtatranské múzeum v Poprade

Dušu nezviažeš

Podtatranské múzeum v Poprade, kultúrna inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja, Vás pozýva na vernisáž novej výstavy "Dušu nezviažeš" - výstavy fotografie, maľby a poézie. 

Počas vernisáže v piatok 21. novembra 2025 od  17:00 hod. nás čaká  večer pre dušu - hudba, slovo, obraz budú sprevádzať vernisáž výstavy v priestoroch Podtatranského múzea v Poprade na Vajanského 72/4, chýbať nebude ani hudobný sprievod skupiny "mARTon bAND".    

Petronela Majerčiková – maľba, Ján Marton – poézia, Martina Blašková – fotografia.

Tri umelecké duše. Tri cesty. Jeden príbeh. 

Výstava spája tvorbu troch odlišných autorov, ktorí spojili svoje pocity v jeden zmysel pre detail a jemnú lyriku, v hľadaní krásy, ukrytej do každodennej optiky. Fotografia, poézia a maľba sa tu prelínajú do jedného umeleckého diela. Toto nevšedné spojenie troch umelcov vytvorilo celok, ktorý by mal na krátky čas spomaliť svet. V hektickej a turbulentnej dobe je   príležitosťou  nadýchnuť sa.

Vstup na vernisáž výstavy voľný.

26.11.2025 - 22.3.2026  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Syntéza sveta / Didaktický štvoruholník: Štefan Balázs, Mária Balážová, Pavol Rusko, Adam Szentpétery.

Tvorba štyroch významných predstaviteľov geometrickej maľby na Slovensku. Jednotlivé autorské prístupy sa líšia inšpiráciou aj formálnym spracovaním, ostávajú však konzistentné vo význame vývoja geometrického umenia. Cyklus výstav Téma. Kurátorka: Katarína Balúnová.

26.11.2025 - 22.3.2026  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Vladimír Popovič: S. P. I. Š.

Premiérová výstava osobnosti slovenského umenia prioritne uvádza diela s definovaním výtvarnej väzby k regiónu Spiš, ktorý zásadne vstúpil do formovania ikonografie jeho diel. Spiš bol prítomný v umelcovom bytí, vstupujúci do tvorby v celej škále možného pôsobenia – od iracionálneho podvedomia až po uvedomené stotožnenie. Cyklus výstav Profily. Kurátorka: Beata Jablonská.

1.12.2025 - 25.2.2026  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Čaro paličkovanej čipky

- výstava členiek Klubu paličkovanej čipky pri MO Matice slovenskej v Banskej Bystrici

- expozícia Múzeum – domov múz, Lazovná 9, Banská Bystrica

4.12.2025 - 10.1.2026  

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen

Obrázky Vianoc - Ligotavé kúzlo

Výstava Ligotavé kúzlo predstaví výrobu bývalého výrobného družstva Gemer Sirk, a zároveň výrobu súčasnú - z dielne GemCraftu. Návštevníci sa tiež dozvedia, akým vývojom si prešiel vianočný stromček a vianočné ozdoby.

Súčasťou výstavy bude vianočný retro fotokútik, s možnosťou odfotiť sa v našej obývačke zo 60. rokov a odniesť si fotku domov

4.12.2025 - 30.1.2026  

Hradné múzeum vo Fiľakove

Medzi oltárom a kozubom – predmety ľudovej religiozity zo súkromnej zbierky Vilmosa Ladóczkiho

Mesiac december už tradične sprevádza posledná výstava roka v Mestskom vlastivednom múzeu vo Fiľakove. Tento rok sa tu 4. decembra 2025 o 16:30 hod. otvorí výstava s názvom „Medzi oltárom a kozubom – predmety ľudovej religiozity zo súkromnej zbierky Vilmosa Ladóczkiho“, ktorej predchodca bol pred dvomi rokmi uvedený v Balážskych Ďarmotách.

Zberateľ starožitností Vilmos Ladóczki uchováva vo svojom dome v Novej Bašte, ktorý zároveň slúži ako dom ľudového bývania, skutočné poklady. Jeho zbierka patrí k najväčším v strednej Európe. Návštevníci si teraz môžu pozrieť výber z nej, ktorý predstavuje predmety ľudovej zbožnosti – vybavenie čistej izby, náboženské predmety z pútnických miest, vyobrazenia svätcov a Svätej rodiny, sakrálne sklá, sväteničky, kláštorné práce, predmety viažuce sa k narodeniu dieťaťa, ako aj artefakty spojené s vianočným obdobím. Tieto predmety sú nositeľmi nielen estetickej hodnoty, ale podľa mnohých majú aj svoju dušu. Pripomínajú atmosféru a hodnoty minulých čias. Cieľom výstavy je, aby návštevníci znovuobjavili prejavy ľudovej religiozity, viery v Boha, pokory a lásky prostredníctvom niekdajších každodenných predmetov.

Otvorenie výstavy spestrí vystúpenie Speváckeho súboru Foncsik. Záujemcov čaká varené víno, pečenie oblátok, príjemná atmosféra a tých najmenších tvorivá dielňa či spoločné zdobenie vianočného stromčeka. Všetkých srdečne pozývame, aby sme sa spoločne naladili na vianočné sviatky. Výstava bude prístupná do konca januára, počas otváracích hodín múzea.

4.12.2025 - 15.2.2026  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

svätice

Oravská galéria v Dolnom Kubíne otvára výstavu svätice, ktorá predstavuje bohatstvo jej sakrálneho zbierkového fondu. Výstava prináša výber diel zo 17. až 20. storočia, zachytávajúcich zobrazenia ženských svätíc v rôznych umeleckých disciplínach – od maľby, plastiky, grafiky, fotografie až po sklomaľbu.

Cieľom výstavy je zdôrazniť nielen rozmanitosť výtvarných techník, ale aj široké zastúpenie zbožných žien v sakrálnom umení regiónu. Diela pochádzajú výlučne zo zbierok Oravskej galérie, ktorých podoba sa formovala počas viac než šesťdesiatich rokov jej existencie. Návštevníci tak získajú jedinečný pohľad na to, ako sakrálne umenie sprevádzalo každodenný život obyvateľov Oravy.

Vystavené diela sú prevažne od neznámych autorov, no objavujú sa medzi nimi i práce známych tvorcov, akými sú napríklad známy výtvarník maľujúci na skle Alexander Salzmann, maliar a ilustrátor Štefan Cpin či fotograf Peter Saxun, ktorý reflektoval sakrálnu tematiku.

Výstava prezentuje tvorbu profesionálnych umelcov aj insitných autorov, najmä v oblasti sklomaľby a drobnej sakrálnej plastiky. Osobitný priestor je venovaný ikonografii ženských svätíc – ich tradičné atribúty, ako zlomené koleso, veža s tromi oknami, kniha, meč, kríž či palmová ratolesť, pomáhajú návštevníkom identifikovať jednotlivé postavy a porozumieť ich symbolike.

Dominantou výstavy je obraz Nájdenie sv. Kríža, v ktorom významné miesto zaujíma postava svätej Heleny. Dielo pochádzajúce pôvodne z bočnej kaplnky kostola v zatopenej obci Slanica bolo v roku 2012 komplexne zreštaurované a predstavuje jeden z najcennejších exponátov.

V expozícii sú zastúpené aj ďalšie svätice – sv. Barbora, sv. Katarína, sv. Anna či Panna Mária v rôznych ikonografických podobách vrátane Sedembolestnej a Madony s Ježišom. Mimoriadnosťou výstavy je tiež séria miniatúrnych grafík, medzi ktorými vynikajú dve dokolorované grafiky sv. Kataríny a sv. Barbory s rozmermi nepresahujúcimi 10 cm.

Výstava Svätice ponúka pohľad na sakrálnu tvorbu, ktorá výrazne formovala výtvarné i duchovné dedičstvo Oravy. Galéria tak predstavuje diela, ktoré dlhodobo inšpirovali umeleckú tvorbu aj náboženský život regiónu.

Kurátor výstavy: Rastislav Molda

Diela pochádzajú zo zbierok: Oravskej galérie v Dolnom Kubíne

5.12.2025 - 31.1.2026  

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Ekofotografia 2025

– medzinárodná súťažná výstava fotografií s ekologickou tematikou

V piatok, 5. decembra, sme v múzeu otvorili už 16. ročník obľúbenej medzinárodnej súťažnej prehliadky fotografií s ekologickou tematikou Ekofotografia 2025.

Do súťaže bolo prihlásených 350 fotografií od 82 autorov z 5 krajín. Najviac prác poslali slovenskí fotografi, no nechýbali ani tvorcovia z Ukrajiny, Anglicka, Izraela či Nemecka. Súťažilo sa v dvoch kategóriách – Krása prírody (221 záberov) a Negatívne vplyvy človeka na prírodu (129 záberov).

Teší nás, že medzi nimi nechýbajú ani mladí autori, ktorým záleží na budúcnosti našej planéty.

Medzinárodná porota vybrala 100 najlepších fotografií a ocenila tie najvýraznejšie. Výstava je plná emócií, kontrastov, obdivu aj varovaní – presne taká, aká príroda dnes je. Ponúka pestrý a živý obraz našej krajiny a ukazuje, ako ju človek formuje - odhaľuje všetko krásne, čo v nej vytvára ale aj rany, ktoré prírode nechtiac spôsobuje.

5.12.2025 - 1.2.2026  

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Milan Kubíček: Čierny a Biely vesmír

Kurátorka: Božena Juríčková
Otvorenie výstavy: 5.12.2025 (piatok) o 17.00Výstava doposiaľ neprezentovanej maliarskej tvorby M. Kubíčka (*1944 – †2020) pri príležitosti 5. výročia úmrtia umelca. Vystavené obrazy krátko pred smrťou daroval Záhorskej galérii. Ide o cyklus Biely vesmír a Obrazy z druhého sveta.

Milan Kubíček, generačne z radov umelcov vstupujúcich na výtvarnú scénu koncom 60. rokov 20. stor., patrí medzi autorov známych i neznámych zároveň. Už v prológu vlastnej tvorby, obrniac sa pred každou politickou či estetickou ideológiou bariérou umeleckej autenticity, viac-menej rezignoval na komplexnejšiu verejnú prezentáciu svojho diela. Na druhej strane, bol jedným z prvých slovenských výtvarných umelcov, ktorý už začiatkom januára 2004 v predstihu reagoval na náš vstup do EÚ, a to výstavou so symbolickým názvom Brána na pôde magistrátu mesta Mödling neďaleko Viedne.
Milan Kubíček absolvoval školenie v ateliéri monumentálnej maľby a gobelínu, čoskoro však presmeroval svoje umelecké ciele do iného okruhu - vlastná monumentálna tvorba v jeho diele predstavuje iba nepatrnú, predovšetkým úvodnú epizódu. Ťažiskový autorský program sa v princípe koncentroval na komorný abstraktný maliarsky resp. kresbový prejav, pozície ktorého nekompromisne obhajoval i na úkor oficiálneho – socialistického umenia rovnako ako módnych prúdov súčasnosti. Rozhodnutie, ktoré sa  podstatnou mierou podpísalo na jeho uzavretosti a čiastočnej umeleckej izolácii. Istú voľnosť v oblasti nonkonformných osobných stratégií mu napokon umožnila najmä relatívna finančná nezávislosť, vybudovaná na báze celoživotnej pedagogickej práce.
Jedným zo základných myšlienkových okruhov, v ktorých rezonovalo kresbovo-maliarske dielo Milana Kubíčka, je projekt ovládnutia centrálnej ťažiskovej témy, ktorú sám označil ako organicko-mechanický svet. V autorskej terminológii išlo o proces prerastania organických kvalít, t. j. pôvodných princípov bytia, poriadku a zákonitostí vesmíru, Zeme, života, človeka, napokon i subjektu umelca samotného – teda v skutočnosti vnútorného, nehmotného a nereálneho, abstraktného a logického do mechanického, t. j. vonkajšieho prostredia, kde táto ideová platforma existencie nadobúda konkrétnu formálnu podobu, konkrétny reálny tvar.
Základný pilier svojho programu položil ešte v závere 60. rokov so smelým zámerom nadviazať na aktuálnu európsku výtvarnú scénu. Od počiatku mieril k nefiguratívnemu zobrazeniu, k abstrakcii. Kubíčkova projekcia abstraktného výrazu, onen organicko-mechanický svet, sa pritom v úvode  nezriedka opierala aj o vzdialený ohlas na prvotný senzuálny zážitok, absorbovala i prvok zašifrovanej reality. Napríklad i takej banálnej reality, akou je optický a najmä pocitový zážitok z krajiny. Táto skrytá či otvorená významovosť ako zámerná transformácia subjektívnych kvalít, prameniacich v objektívnej podstate, v umelcovej formulácii predstavovala konštruktívno-intuitívnu hru s výtvarnými a predmetnými prvkami s cieľom vytvoriť novú autentickú skutočnosť, založenú na etickej (pocitovej) a estetickej definícii. Obraz sa stával koncentrovanou vizualizáciou najvnútornejších, intímnych dotykov autora so životom, svetom i vlastnou umeleckou tvorbou v polyfónii vnemu, výtvarnej skúsenosti, ale predovšetkým pocitu a predstavy. Kubíčkovu tvorivú hru, v ktorej bola najdôležitejšia osobná rovina, vždy predurčoval kánon redukcie a minimalizmu. Predovšetkým jeho dvojrozmerné plošné kompozície  možno označiť ako akúsi archemaľbu. V úspornom móde sa rešpektujú alebo súperia farebné hmoty, amorfné a geometrické tvary, sceľuje a rozdeľuje ich razantná lineárna stopa.
V Kubíčkovej tvorbe pritom nemožno hovoriť o kontinuálnej špirále. Naopak, príznačný je diferencovaný širokospektrálny záber, neustály pohyb a nové reflexívne sondy. Abstrakciu v jadre reflektoval v osobitej nehomogénnej, skôr eklektickej syntetickej podobe. Z jej rozvrstvených príbehov a foriem si viac či menej spontánne vyberal rôzne tendencie a detaily, ktoré integroval v súhrne pôvodného, individuálneho prieskumu. Raz to boli akcenty štrukturálnej, raz expresívnej alebo lyrickej abstrakcie, inokedy prvky gestickej maľby, moment hry a psychického automatizmu. Od začiatku 70. až do záveru 80. rokov sú obrazy formulované 3D a pop-artovou optikou, vznikali série koláží, asambláží a frotáží. Posledné desaťročie 20. stor. charakterizuje autorov záujem syntetizovať plošnú abstraktnú maľbu s priestorovým objektom i samotnou inštaláciou.
Nečakaný záver diela, realizovaný s nástupom nového milénia, zasa vykryštalizoval do lyricky generovanej kolekcie lineárne ozvučených maliarskych reflexií s osobitou kaligrafickou intonáciou. Napokon v rozpätí rokov 2016 – 2018 vznikli dva početné maliarske cykly Biely vesmír a Obrazy z druhého sveta (s pracovným názvom Čierny vesmír). Pretkané sú hlbokou vnútornou, temer mystickou intímnosťou, ktorú iniciovala autorova úvaha: „V každom z nás sa ukrýva vnútorný vesmír“. Ich minimalistická, pritom dynamická vizuálna artikulácia ťaží predovšetkým zo spontánneho, nástojčivého gesta a polarity bielej a čiernej. Práve výber z týchto posledných abstraktných súborov (bez názvu, iba číselne evidovaných 57 olejov na plátne) Milan Kubíček v roku 2019 venoval do zbierkového fondu Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici ako prejav uznania galerijným aktivitám v súvislosti s priekopníckou a viacnásobnou individuálnou prezentáciou jeho voľnej tvorby. Obidva záverečné cykly ZGJM na výstave zverejňuje v premiére, o. i. tiež v kontexte uplynulých životných jubileí umelca (nedožité 80. výročie narodenia v r. 2024, 5. výročie úmrtia v r. 2025).
Akademický maliar Milan Kubíček (*1944 Bratislava - †2020 Skalica), pôsobiaci striedavo v Stupave a v Bratislave, v rokoch 1958 – 1962 študoval na Oddelení aranžérstva Školy umeleckého priemyslu v Bratislave (prof. Rudolf Fila, Fridrich Moravčík). V rozpätí 1963 – 1969 v štúdiu pokračoval na VŠVU v Bratislave v Ateliéri monumentálnej maľby a gobelínu u prof. Petra Matejku. Za svoju diplomovú prácu získal Absolventskú cenu Rady VŠVU v odbore integrácie architektúry a výtvarného umenia pri tvorbe životného prostredia. Patril k zakladajúcim členom výtvarného združenia Art Club 60+8 (1990), v rámci ktorého aj prezentoval svoju tvorbu. Jeho širokospektrálny umelecký program obsiahol komornú maľbu vrátane asambláže, frotáže a koláže, voľnú kresbu, monumentálnu tvorbu a tapisériu, maliarsky 3D objekt i inštaláciu. Okrem vlastnej tvorby sa od roku 1973 až do odchodu do dôchodku v roku 2007 venoval pedagogickej práci na základnej umeleckej škole v Bratislave. V mimoumeleckej sfére sa aktívne angažoval v početných aktivitách zameraných na oblasť dejín Stupavy a ochranu jej kultúrnych pamiatok.
Dielo Milana Kubíčka je zastúpené v zbierkovom fonde SNG v Bratislave, ZGJM v Senici, v Galérii umenia mesta Strumica (Severné Macedónsko), na magistráte mesta Mödling (Rakúsko) a v súkromných zbierkach na Slovensku, v Taliansku, Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Kanade a USA.