Akcie

5.2. - 21.3.2026  

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Jarmila Sabová Džuppová: Páv a bažant podľa vzoru dub

Vernisáž:  5. február 2026;  štvrtok o 17:00 h
Kurátorka:  Daniela Čarná
Pred obrazmi Jarmily Sabovej Džuppovej sa môže stať, že čas nám začne plynúť inak ako v toku uponáhľaného dňa. Vytrhne nás z rutiny a v myšlienkach privedie do sveta spomienok, predstáv, snov, mýtov aj znepokojivých paradoxov a konfliktov života, ktoré autorka obrazovou rečou pomenúva. Symbolmi v podobe ľudí, zvierat a predmetov otvára mnohé vrstvy asociácií. Ich príbehy však nie sú zo sveta rozprávok, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V obrazoch Jarmily Sabovej Džuppovej sa život a tvorba prelínajú, za mnohými je konkrétny príbeh spojený so svetom autorky, prepájajúci prítomnosť s minulosťou a budúcnosťou, nebo so zemou. Stáva sa jej, že dvojníčku ženy, ktorú práve maľuje, stretne pri bankomate v uliciach Michaloviec; plechovka s paradajkovým pretlakom Mutti v regáli obchodu jej doplní mozaiku úvah o matriarchálnych princípoch sveta a delfíny z obrazov prenesú posolstvá aj do jej snov. Bulgakovov román Majster a Margaréta jej umožní čítanie a interpretovanie života v každej etape nanovo; neďaleká Šírava, kam chodieva otužovať, sa pre ňu stáva očistným Jordánom či Styxom, prechodom medzi rôznymi úrovňami vnímania. Nič neberie ako náhodné a všetko jej postupne zapadá do väčšieho celku, to pekné, aj to zložité. Obrazy sú ako zastavenia na ceste. Maľuje ich na sololit, čím vyjadruje istú provizórnosť, dočasnosť, dištanc a aj osobnú pokoru. Cez konkrétne motívy presakuje nadčasovosť a tajomnosť, ktoré dokáže „medzi riadkami“ zachytiť. Senzitivita autorky k vnútorným aj vonkajším podnetom a schopnosť dať význam drobným a prehliadaným udalostiam života, jej umožňujú dekódovať ich obsahy aj pre nás.
Jarmila Sabová Džuppová patrí k silnej a neprehliadnuteľnej generácii autoriek košického okruhu, ktoré, prevažne v médiu maľby, autenticky reflektujú osobné prežívanie života, vzťahov, partnerstva, materstva a najmä vlastnej identity (Lucia Dovičáková, Ildikó Pálová, Vlasta Žáková, Andrea Čepiššáková, Eva Moflárová a i.). Jarmila Sabová Džuppová medzi nimi vyniká ako solitérka s jasným, charakteristickým rukopisom. Pracuje s izolovanými vizuálnymi znakmi, ktoré dominujú často prázdnej obrazovej ploche, videnej akoby z perspektívy dieťaťa. V začiatkoch tvorby to boli na svet detstva odkazujúce predmety ako kolotoč, luster, klavír, loď či vlk. Dnes sú to delfíny, kravy, podjazdy budov, poháre, soľničky, anjeli, či postavy šamanov a silných žien, v ktorých môžeme vnímať napätie mužsko-ženských svetov. Postavy zobrazuje často odzadu, čím nám umožňuje dívať sa nie na ne, ale spolu s nimi. A spolu s autorkou.

Jarmila Sabová Džuppová (1984) pochádza z Michaloviec. Študovala v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach u profesora Rudolfa Sikoru (2002 – 2010). Je finalistkou Ceny Nadácie VÚB (2008) a Ceny Oskára Čepana (2009), samostatne vystavovala v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote, Nitrianskej galérii (2006), Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave (2010), pravidelne vystavuje v DOT Gallery v Bratislave a i. Jej tvorba je zastúpená v zbierkach Slovenskej národnej galérie, v Galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a v mnohých súkromných zbierkach. Jej eseje vychádzajú v časopise Jazdec.

5.2. - 31.3.2026  

Galéria SPP, Bratislava

Inter Geminos et Arietem / Medzi Blížencom a Baranom

Galéria SPP prináša výstavu INTER GEMINOS ET ARIETEM / Medzi Blížencom a Baranom, ktorá predstavuje tvorbu maliarky a grafičky Miliny Zimkovej a sochára Norberta Kelecsényiho – dvoch výrazne rozdielnych tvorivých energií, ktoré spolu žijú, navzájom sa obohacujú a konfrontujú. Výstava potrvá do konca marca a vstup do galérie je voľný.

Prepojenie maľby, grafiky a sochy  vytvára spoločný výstavný koncept dvojice umelcov, ktorí sú zároveň životnými partnermi a manželmi. Názov výstavy, inšpirovaný symbolikou hviezdnych znamení  Blížencov a Barana, poukazuje na rozdielne umelecké prístupy aj  osobnostné nastavenia oboch autorov. Blíženci sú vnímaní ako intelektuálne založení, zvedaví a neustále hľadajúci nové podnety. Baran je naopak stelesnením sily, rozhodnosti, impulzívnej vášne a túžby konať. Napätie aj súzvuk týchto princípov sa na výstave stretávajú v jednom harmonickom celku.

Imaginatívny svet Miliny Zimkovej

Tvorba Miliny Zimkovej sa dlhodobo pohybuje v priestore imaginácie, symboliky a naratívnych obrazov. Odjakživa ju fascinovali záhadné príbehy, tajuplné ľudské postavy či magické bytosti s nadpozemskou aurou. Jej maľby a grafiky pracujú s motívmi mýtov, legiend, snových predstáv a archetypálnych postáv, v ktorých sa prirodzene prelína reálne s fantastickým a každé dielo otvára priestor na vlastný výklad či vnútorný dialóg diváka.

„Jedinečná obrazotvornosť a predstavivosť jej umožňujú putovať v čase i priestore, nahliadať do histórie i spomienok, obracať stránky literárnych príbehov a oživovať dávno zabudnuté legendy a mýty,“ približuje kurátorka výstavy Mária Horváthová. Umelkyňa vo svojej tvorbe čerpá z európskeho kultúrneho dedičstva ikonických diel výtvarného umenia, ale aj z ľudových tradícií. Opakovane sa vracia k motívom fašiangových sprievodov a maškár Vladimíra Kompánka, zakladajúceho člena Skupiny Mikuláša Galandu.  „Tu treba zdôrazniť, že práve v týchto súvislostiach sa prejavila autorkina schopnosť prepojiť vlastnú kreativitu a inšpiratívne podnety z ikonických umeleckých diel do novej podoby,“ dodáva kurátorka.

Milina Zimková maľuje akrylom, prípadne temperou a vo svojej tvorbe využíva  výrazovosť sýtych farieb aj efektné zlátenie. V grafike uprednostňuje najmä techniku leptu, ktorú často autorsky dotvára farebnými zásahmi, čím dodáva každému dielu jedinečný charakter.

Sochárska výpoveď Norberta Kelecsényiho

Norbert Kelecsényi sa vo svojej tvorbe dlhodobo venuje ľudskej figúre – najmä jej fragmentom a torzám, ktoré nesú výrazný metaforický odkaz. Od monumentálnych mužských postáv a atletických gest sa jeho sochársky jazyk postupne rozvinul do širšieho spektra výrazových polôh: od robustných, racionálne vystavaných foriem až po komorné, hravé a emotívne diela, často s jemným humorom.Využíva najmä kov – železo, bronz, hliník či kortén, ale pracuje aj s krehkejšími materiálmi, ako sú plast, sklo alebo epoxid. „Tvorba Norberta Kelecsényiho v priebehu rokov prešla značným vývinom, stále si však zachováva základné znaky, tvarovú veľkorysosť a  nezameniteľný rukopis,“ objasňuje kurátorka Horváthová. Súčasťou výstavy v Galérii SPP je aj monumentálna plastika „Ja“, ktorou si sochár splnil svoj detský sen. „Stvoril svojho hrdinu, muža týčiaceho sa k nebesiam, ktorý akoby sa práve vynoril z masívu kamennej hory. Už nie grécky ideál krásy, atlét s dokonalým telom, ale skôr muž zhrdzavený časom, poznačený životom, čo nesie na svojich pleciach celú ťarchu ľudských počinov,“ hovorí kurátorka Mária Horváthová.

Výstava INTER GEMINOS ET ARIETEM / Medzi Blížencom a Baranom je pre verejnosť otvorená do 31. marca 2026, v pracovné dni od 10.00 do 18.00 h. Vstup je bezplatný.

Milina Zimková

Milina Zimková (*1979, Bratislava) je maliarka a grafička. Vyštudovala grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, absolvovala štúdium v Grécku a viaceré študijné pobyty v Paríži a Antverpách; v roku 2012 získala Cenu Martina Benku za maliarsku tvorbu. Žije v Bratislave, venuje sa maľbe a voľnej grafike a pravidelne vystavuje doma i v zahraničí.

Norbert Kelecsényi

Norbert Kelecsényi (*1976, Šaľa) je sochár a maliar. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval viaceré študijné pobyty v Paríži a Antverpách. Žije v Bratislave, venuje sa komornej aj monumentálnej sochárskej tvorbe a absolvoval početné výstavy.

5.2. - 1.5.2026  

Kaštieľ Stropkov

Z histórie zápalky

Výstava približuje vznik zápalky ako jedného z významných vynálezov priemyselnej revolúcie 18. a 19. storočia. Predstavuje jej technologický vývoj, chemické postupy výroby, osobnosti vedy a vynálezcov, ako aj vznik zápalkárstva a jeho sociálne i zdravotné dopady. Pozornosť sa venuje aj zápalkárňam v Uhorsku, Čechách a na Slovensku, vrátane miest ako Bytča, Banská Bystrica, Ružomberok či Bardejov. Panelová výstava je doplnená o exponáty zo zbierok Krajského múzea v Prešove a Múzea v Trebišove.

6.2. - 29.3.2026  

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Miro Trubač: Mäkké jadro

Kurátor: Vladimír Beskid
Otvorenie výstavy: 6.2.2026 (piatok) o 17.00
Hudobný hosť: Tomáš Köppl (klavír)

Záhorská galéria v rámci svojej dramaturgie predstavovania popredných osobností regiónu prezentuje individuálnu výstavu slovenského sochára Miroslava Trubača (1986, Trnava). Výstava prináša prierez jeho figurálneho uvažovania v priestore od drobných figúr po veľkorysejšie inštalácie – pevné formy a citlivé, mäkké jadro vizuálnej výpovede.
Výstava uvádza jeho komornú sochársku tvorbu, „autoportrétnu“ plastickú mozaiku krehkých osobných výpovedí a intímnych rozhovorov o svojom mužskom svete, rodinnom zázemí aj s pocitom zneistenia a pochybnosti: ústredný Rodinný portrét (2007-25) s inštalovaním keramických hláv členov rodiny a bábovky na stole; Kompromis (2009) – dvojfotografia rodičov  v starom ráme s prázdnou formou domu namiesto tváre, či Domov na cesty (2008) – album drobných záznamov interiérov. Trubač nastoľuje nové všeobecnejšie naratívy a vzťahové situácie pomocou tela, telesnosti a vzájomnej komunikácie postáv. Ide o  telo „verejné“ v odlišných sociálnych kontextoch: dve zväčšené vtáčie búdky v dôvernom rozhovore s útulným svetlom (Intimita, 2011), tichý proces dospievania mládenca (Ján-dospievanie, 2023), či figúra sediaceho chlapca, ktorý drží v rukách vtáčika (Pozorovateľ vtákov, 2026). Silným momentom mnohých prác je hybridnosť jednotlivých figúr a ich čítania: drobný ranený vták/lietadlo (Premena, 2022-25) s tlačou lietadlovej stopy na oblohe na záves (Obloha, 2026) – inverzia interiér/exteriér; ironicky status k bratislavskej identite veľkomesta  s možným interaktívnym vstupom diváka (Paštekovo, 2009); nalomená, skrútená mužská figúra na podlahe (Prehnaný, 2023), či podivná  krížená forma Sliepka (2026), čo sa pozerá na hybridného macíka (Hračka, 2008) až po operenú mužskú figúru na balkóne (Avis, 2026). K tejto kombinatorike sochárskych figúr s významom prispieva aj kombinácia prístupov,  médií a materiálov – drevo, keramika, nájdené predmety aj nové technologické postupy (častá 3D tlač, fotografia, svetlo, video). Umelec zároveň nadväzuje osobitný dialóg s priestorom samotnej galérie od prvého vstupu: figúra vozičkára vo výške, čo preniká stĺpom (Za, 2020), ikonografia vzťahu muža a ženy v kaplnke (Virgo, 2021); deformovaná figúra, ľudský „stalaktit“, visiaci zo stropu pivnice  (Endomorph, 2023-25), alebo už uvedený operený mládenec na balkóne (Avis, 2026). Miro Trubač presvedčivo tlmočí svet človeka, jeho vzletu, zraniteľnosti, nedokonalosti (hybridnosti) v súčasnom jazyku figurálneho sochárstva. Atmosféru intimity a krehkosti ešte umocňujú všadeprítomné závesy, či závoje (príznačná fotografia opustených nôh za závesom: Skrytý záznam, 2022). Vytvára tak prenikavú spleť dôverných, imaginárnych aj znepokojivých situácií, kde intenzívne prehovára „mäkké jadro“ sôch a ich výpovedí…

Mgr. art. Miroslav Trubač, ArtD. (*1986, Trnava), slovenský umelec a pedagóg, žije a tvorí v Trnave. Študoval v rokoch 2005 až 2011 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre socha, objekt, inštalácia v ateliéri prof. Jozefa Jankoviča (2006 – 2007) a prof. Patrika Kovačovského (2007 – 2011). V roku 2021 úspešne ukončil na VŠVU doktorandské štúdium v odbore výtvarné umenie pod vedením doc. Jána Hoffstädtera. Z aktuálnych výstav: 2025 – Privátne šťastie, Station gallery Bratislava; 2024 – Padlý hrdina, PGU Žilina, 2023 – Self, SNM – múzeum Betliar; V rokoch 2018-2021 bol pedagógom na VŠVU v Bratislave, od roku 2023 je riaditeľom Základnej umeleckej školy Miloša Balgavého v Trnave; viac info na: https://www.mirotrubac.net/pagecv.

7.2. - 7.3.2026  

Horehronské múzeum, Brezno

Tajuplné bytosti alebo Kto po nociach chodí

Tajuplné bytosti alebo Kto po nociach chodí pripravuje Horehronské múzeum už od jesene roku 2021. Od vtedy, v priebehu 8 cyklov, podujatie videlo neuveriteľných 2003 návštevníkov v 116 realizáciách. O úspešnosti Tajuplných bytostí svedčí aj postup do užšej nominácie Výročných cien časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2021 v kategórii Podujatie.

Tohtoročný jarný cyklus opäť ponúka zaručený zážitok v hlavnej úlohe s tajuplnými bytosťami v podobe trinástich figurín, s vyše stodvadsiatimi zbierkovými predmetmi. Dojem umocňujú zvukové efekty a odborný výklad obohatený o herecké etudy žiakov z literárno-dramatického odboru ZUŠ, Brezno.

Príďte sa zatúlať do zabudnutého sveta predstáv, ktorý bol kedysi súčasťou života a duchovnej kultúry Horehroncov. Spoznajte tajuplné bytosti z horehronských poverových rozprávaní.

Jarný cyklus  bude v ponuke od 7. februára do 7. marca 2026. V týždni sú na objednávku vyhradené termíny pre školy, prípadne iné záujmové skupiny (10.2.2026 – 6.3.2026). Viac informácií a rezervácia na t.č. 048/6112453.

Pre verejnosť sú určené termíny každú sobotu o  15:00 hodine, a taktiež mimoriadne termíny pripravené počas školských prázdnin, v stredu 18.2. 2026 a 25.2.2026 o 15:00 hodine.

Na podujatie je potrebné rezervovať si termín cez rezervačný systém: 
https://zazitky.zahoramizadolami.sk/sk/tajuplne-bytosti-alebo-kto-po-nociach-chodi.

Horehronské múzeum pripravilo podujatie v spolupráci s odborom kultúry Banskobystrického samosprávneho kraja, Krajskou organizáciou cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus a Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Horehronie. Projekt Tajuplné bytosti alebo Kto po nociach chodí je realizovaný aj vďaka finančnej podpore Banskobystrického samosprávneho kraja, z verejných zdrojov podporil podujatie Fond na podporu umenia, zároveň je táto aktivita realizovaná s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky a na prípravu projektu prispelo aj Mesto Brezno.

11.2. - 15.4.2026  

Ponitrianske múzeum v Nitre

Tí, ktorí zhrešili. Holíčska šibenica vo svetle interdisciplinárneho výskumu

Výstava Tí, ktorí zhrešili predstavuje výsledky prvého systematického archeologického výskumu historickej šibenice v Holíči, uskutočneného v rokoch 2022 – 2024 Katedrou archeológie FF UKF v Nitre. Interdisciplinárne prepája poznatky archeológie, histórie, fyzickej antropológie a digitálnych rekonštrukcií, pričom približuje miesto, ktoré zohrávalo kľúčovú úlohu pri výkone hrdelného práva a verejného trestu v období stredoveku a novoveku.

Prezentácia je realizovaná formou tematických roll-up bannerov a vitrín, ktoré návštevníka sprevádzajú od historického kontextu mesta Holíč cez výsledky terénneho archeologického výskumu až po vizualizácie a modely. Okrem originálnych artefaktov a modelu šibenice sú súčasťou prezentácie aj digitálne rekonštrukcie tvárí popravených osôb, 3D vizualizácie a audiovizuálny obsah.

Autormi výstavy sú doc. PhDr. Stanislava Bönde Gogová, PhD. a PhDr. Daniel Bešina, PhD. z Katedry archeológie FF UKF v Nitre, ktorí zároveň pôsobia ako členovia výskumného tímu.

Sprievodným podujatím k výstave bude prednáška Tí, ktorí zhrešili. Archeológia popravísk a Holíčska šibenica vo svetle interdisciplinárneho výskumu. Tá sa zameriava na archeológiu popravísk ako špecifickú oblasť  výskumu, ktorá prepája materiálne zvyšky objektov výkonu spravodlivosti so širším historickým a  antropologickým kontextom. Predstaví rôzne typy šibeníc, ich situovanie v krajine a metódy archeologického skúmania. Osobitná pozornosť je venovaná výsledkom archeologického výskumu šibenice v Holíči,  realizovaného v rokoch 2022 – 2024 tímom Katedry archeológie FF UKF v Nitre. Ide o prvý systematický výskum popraviska na Slovensku, ktorý priniesol prelomové poznatky o stavbe šibenice, spôsoboch popráv aj o kostrových nálezoch. Výsledky rozširujú poznanie o výkone trestu v stredoveku a novoveku v kontexte Slovenska aj strednej Európy.

Výstava Tí, ktorí zhrešili. Holíčska šibenica vo svetle interdisciplinárneho výskumu je otvorená od 11.2.2026 v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre a potrvá do 15.4.2025.

12.2. - 8.5.2026  

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku SNM, Bratislava

Koleso - vedecká hračka

Koleso - vedecká hračka je unikátna výstava plná hračiek a hlavolamov, ktoré deťom a dospelým pomôžu prostredníctvom hry a experimentov ľahšie pochopiť zákony fyziky. Základ tejto interaktívnej výstavy tvoria rôzne typy kolies a koliesok, s ktorými sa každý návštevník podľa vlastnej chuti dosýta pohrá. Hračky približujú a demonštrujú konkrétne prírodné či technické fenomény. Návštevníci si tak môžu preveriť vlastnú bystrosť a šikovnosť pri riešení mnohých hlavolamov.

Výstava je vhodná pre deti od 3 rokov. Jednotné vstupné: 3,- €.

Skupinové návštevy nad 10 osôb, prosíme, rezervujte si návštevu vopred:

telefón: +421 2 204 93 103, +421 917 297 761

e-mail: maria.kristakova@snm.sk

14.2. - 28.2.2026  

Považské múzeum v Žiline

Sobota s princeznou

Princezná Amália si hľadá múdreho ženícha. Zatiaľ však žiadny nápadník neodpovedal správne na jej tri hádanky. Na hrad prichádza princ Bartolomej, ktorý je síce bystrý, ale nepozná dobré mravy. Ako dopadne ich stretnutie? Príďte to zistiť na Budatínsky hrad počas troch prázdninových sobôt. Časovo nenáročná prehliadka pre malých návštevníkov.

Cena: 5 €/osoba, deti do 3 rokov zadarmo