Rozhovory

Do Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici prvý krát zavítal Marcel Pecník ako študent vysokej školy, na brigáde, keď sa zapojil do kostýmovaných prehliadok vtedajšou expozíciou v Thurzovom dome. Od roku 2019 je riaditeľom tohto múzea a práca v múzeu je pre neho veľmi zaujímavým a atraktívnym naplnením jeho vzdelania a záujmu o históriu. „Aj keď veľa času zaberie manažment, veľmi rád premýšľam nad inováciami, aktualizáciou a propagáciou  činnosti a rád pracujem s deťmi a mládežou,“ uviedol pre Muzeum.SK riaditeľ, ktorý základy získal štúdiom dejepisu a filozofie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici s rigoróznym pokračovaním v odbore história.

Zo zanedbanej organizácie je dnes fungujúce múzeum s množstvom kvalitných výstav i podujatí, zvýšenou návštevnosťou a zaujímavými projektami.

V roku 2019, keď Pecník nastúpil do najvyššej funkcie v banskobystrickom múzeu, bolo nutné organizáciu stabilizovať po predchádzajúcom spôsobe vedenia. „Boli tu problémy organizačné, finančné, personálne i materiálne. Thurzov dom, naša doslova výkladná skriňa bol roky zatvorený, Matejov dom tiež a v podstate fungovala iba expozícia prírody stredného Slovenska v Tihányiovskom kaštieli,“ hovorí riaditeľ o tom, v akom stave našiel múzeum.
Išlo podľa jeho slov o takmer krízový manažment, v rámci ktorého sa za pomoci zriaďovateľa – Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) a časti kolektívu so vzťahom k práci a múzeu samotnému, postupne podarilo inštitúciu ozdraviť. „Dali sme organizáciu postupne dokopy po personálnej stránke, uskutočnili sme funkčné organizačné zmeny, obnovili partnerstvá, spolupráce a veľa sme riešili technickú stránku a aj stav budov. Dôležité je, že sme sprevádzkovali Matejov dom a postupne zlepšujeme pre návštevníkov i pre starostlivosť o zbierky jeho stav. Máme tam expozíciu o histórii Banskej Bystrice. Úspešne sme zrealizovali ambiciózny projekt najväčšej komplexnej rekonštrukcie Thurzovho domu od kedy v ňom funguje múzeum, pričom sme v ňom nainštalovali novú atraktívnu stálu expozíciu o dejinách stredného Slovenska,“ popísal úspechy posledných rokov Pecník. Ktorého teší, že „vytvorili  transparentné, motivujúce, inšpirujúce a mám za to, že aj ľudsky príjemné prostredie a cením si aj vzťah, ktorý sme si vybudovali so zriaďovateľom.“

V každom z troch osobitých objektov Stredoslovenského múzea čaká na návštevníkov jedinečná atmosféra s historickými artefaktami, v jednom z nich dokonca aj tajomný duch Walther.

V Thurzovom dome na Námestí SNP v Banskej Bystrici sú v podzemí a na prízemí výstavné priestory a slávna zelená sieň s unikátnymi stredovekými freskami. Na dvoch horných podlažiach je stála expozícia TRANSITHISTORY o vybraných aspektoch histórie stredného Slovenska. Určitú časť priestorov využívajú aj na spoločenské a vzdelávacie podujatia. „Expozícia stále ešte láka novotou a originálnym spracovaním, nakoľko bola sprístupnená v roku 2022 a je výsledkom spoločného úsilia celého tímu rozmanitých odborníkov, pracovníkov a spolupracovníkov. Dom má aj jedinečnú polohu, je krásne a odborne zreštaurovaný a zrekonštruovaný a má aj jedinečnú históriu,“ dodáva k domu na námesti Pecník.
V Matejovom dome sa nachádza expozícia histórie Banskej Bystrice plná úžasných predmetov a artefaktov, nachádzajú sa v ňom naše najvzácnejšie „kúsky“,  atmosféra je tam veľmi autentická a zaujímavá. „Dýchne na vás stredovek a možno aj „duch domu“, ktorého kolegyne a kolegovia volajú Walther a možno vám o ňom pri návšteve niečo aj povedia,“ usmial sa záhadne riaditeľ.

V Tihányiovskom kašteli je expozícia o prírode stredného Slovenska, výstavné  priestory a tiež aj príjemné prostredie pre prácu s deťmi, tvorivé dielne a hravé aktivity. „Okolo neho je aj trochu zelene, ktorú sa snažíme parkovo udržiavať a je prístupná verejnosti. Do výstav a aktivít šetrným spôsobom za dozoru odborných pracovníkov so silným ekologickým cítením zapájame aj živé zvieratká, čo najmä deti veľmi oceňujú,“ doplnil Pecník s tým, že v Stredoslovenskom múzeu je každý deň čo vidieť a čo zažiť.

Vzácne exponáty sú v múzeu na každom kroku, veď len číslo takmer 190-tisíc zbierkových predmetov vyrazí dych...

„Určite medzi ne môžeme zaradiť gotický skvost, plastiku hlavy Jána Krstiteľa z tajovského kostola, bronzovú stredovekú kultovú nádobu aquamanile z Čalomije, ale máme napríklad aj veľkolepú zbierku motýľov od profesora Patočku. Tiež je v Thurzovom dome unikátna „renesančná zelená sieň“ a vôbec aj dom celý má silné genius loci ako bývalé sídlo slávnej Thurzovsko – Fuggerovskej spoločnosti,“ popisuje riaditeľ s tým, že v ich múzeu je takmer 190-tisíc zbierkových predmetov, ktoré sa viažu najmä k strednému Slovensku. „Pozornosť však vzbudzuje vždy pri jej vystavení napríklad zmenšená a vysušená hlava „tsantsa“, ktorú priviezol ako pamiatku na juhoamerických kmeňových bojovníkov Milan Rastislav Štefánik zo svojich ciest. Okrem iného opatrujeme v múzeu aj originál jeho bronzovej busty, ktorá je jedným z veľmi mála jeho vyobrazení bez známej francúzskej generálskej čiapky,“ doplnil Pecník k jedinečnosti zbierok.

Kde vidí riaditeľ ďalšie možnosti rozvoja múzea, aké sú plány a čo pripravujú?

„Radi by sme sa zamerali napríklad aj na požičiavanie zaujímavých výstav iným múzeám a kultúrnym inštitúciám. Povedzme, takých akou je naša aktuálna výstava o živote v dobe kamennej, ktorá je nielen atraktívna a zážitková, ale aj výpravná. Radi ju, a aj iné z nášho portfólia, ponúkneme, nakoľko je opakovane využiteľná a bolo na jej prípravu vynaložených pomerne dosť zdrojov, práce a energie,“ odpovedá riaditeľ múzea, ktorý si praje, aby z takýchto projektov mali úžitok viacerí.
Medzi ďalšie plány patrí vynovenie prírodovednej expozície a priestorov v Tihányiovskom kaštieli tak, aby boli prispôsobené a adaptované na potreby návštevníckej prevádzky, ale aj úrovne poznania súčasnej doby, čo je to pre múzeum veľká výzva.
Popri inej práci v múzeu pomerne akcelerovali aj publikačnú činnosť. „Chceme po gotickom ponickom kostole pokračovať v edícii prezentovania ďalších stredovekých unikátnych sakrálnych pamiatok stredného Slovenska, pripravujeme v nadväznosti na legendárny súpis pamiatok okresu Banská Bystrica z roku 1968 jeho aktualizáciu – ak sa podarí na rok 2028. Výzvou je aj oficiálna monografia mesta Banská Bystrica,“ dodal Pecník v plánom v publikovaní.
Venovať sa chcú aj záhrade za Thurzovým domom. „Chceme ju architektonicky prispôsobiť charakteru priľahlej národnej kultúrnej pamiatky, skrášliť, doplniť o primeraný mobiliár, vyriešiť aj otázku zelene a tak záhradu pripraviť pre ešte širšie využitie a sprístupnenie verejnosti. Takých zelených a pokojných miest je v centre mesta a jeho tesnej blízkosti totiž žalostne málo,“ uviedol k zámerom riaditeľ s tým, že konkrétne v roku 2026 majú aj prekvapenia, ktoré sa budú týkať pripravovanej výstavy k 500. výročiu veľkého baníckeho povstania z rokov 1525/1526.

Nie je to ekonomická stránka, čo najviac trápi vedenie v rámci prevádzky a fungovania múzea...

„V našom prípade to zatiaľ našťastie nie je ani tak ekonomická stránka, nakoľko máme dobrú podporu nášho zriaďovateľa a do toho máme ešte aj úspešné spolupráce, úspechy v čerpaní grantov a tiež aj výborný predaj materiálov a samozrejme, návštevnosť. Skôr by som povedal že priestory,“ konštatuje Pecník s tým, že situácia síce ešte nie je akútna, ale privítali by výhľadovo rozšírenie depozitárnych priestorov. „Naše sú v súčasnosti mimoriadne naplnené a to niekedy spôsobuje problém. A do budúcna teda bude určite. Múzeá totiž majú nielen odbornú a prezentačnú činnosť, ale musia aj tvoriť zbierky. Veď aj súčasná doba raz bude minulosťou a treba zachovávať pamiatky pre budúce generácie aj na ňu a okrem toho každoročne sa ukáže niekoľko zaujímavých príležitostí na získanie vzácnych alebo dôležitých artefaktov... a niekedy je ozaj škoda odmietnuť,“ objasnil riaditeľ situáciu s priestormi pre zbierky.

Má múzeum v súčasnosti význam pre spoločnosť? Ako to vidí Marcel Pecník?

„Ak sa poslanie múzea správne uchopí a sú aj priaznivé okolnosti, podpora a chuť pracovať, tak je šanca hodnotovo pozitívne osloviť aj súčasnú pretechnizovanú, virtuálnu, rýchlu a rozkolísanú dobu. Múzeá vedia byť zaujímavým miestom, kde ľudia môžu pri zhliadnutí, alebo zažití zaujímavej prezentácie prijať do seba nielen vedomosť, ale aj nadčasovú hodnotu. Veľa sa dá urobiť aj v spolupráci so školami, dopĺňať ich programy niečím atraktívnym a autentickým, teda napríklad zbierkovými predmetmi,“ myslí si súčasný riaditeľ SSM, podľa ktorého je preto potrebné naďalej a čo najviac pracovať na prezentácii histórie a v našom prípade aj vied o prírode a ekológii, „aby sme ľuďom a hlavne pokiaľ možno tým mladším, ukazovali niečo, čo ich môže osloviť a dotvárať ich povedomie, patričnosť k národu i spoločnosti, krajine i štátu“.

Podľa Pecníka stále platí aj to milión krát opakované - „historia magistra vitae est“ (História je učiteľkou života, pozn. redakcia), v čom majú múzeá svoje nezastupiteľné miesto. „Napríklad aj prostredníctvom konkrétnych a jedinečných aktivít, projektov, či prezentácií. Viete, niekto povie, že napríklad zaujímavou a relevantnou knihou, či vydarenou besedou, alebo spokojnými deťmi po dni v letnom tábore, či po upratovaní brehov Hrona dnešný „zlý svet“ nezmeníme. Ja mám na to iný pohľad. Mám totiž za to, že každá dobrá vec ktorú vykonáme, hoci aj s nie veľkým dosahom na ľudí a hoci aj situačná, či dočasná, má určite a vždy svoj význam. Múdrosť a dobro treba šíriť či je v spoločnosti dobre, alebo zle. Vždy. Akúkoľvek, ale predsa nejakú stopu to vždy zanechá a potom je potenciálne možné, že sa môže takýto proces potom šíriť ďalej a výsledky nás môžu nielen potešiť, ale aj obohatiť,“ s nádejou hovorí riaditeľ a historik zároveň.

Múzeum nie je len výstavná miestnosť a exponáty, sú za tým ľudia a množstvo práce

„Stáva sa mi, že sa niekedy ľudia pýtajú... „a čo Vy tam už len v tom múzeu robíte...?“ Chcel by som v tom duchu odkázať, že naša práca má nielen význam, ale je aj veľmi pestrá a rozmanitá. Sme v podstate ako taká stredná až menšia firma, teda fungovanie stále – či je v ten deň výstava alebo podujatie, fungovať sa musí stále. Teda napríklad starať sa o vzácne zbierky a predmety, ale aj budovy, pripravovať projekty, alebo zabezpečovať tok dokladov, ekonomiku a prevádzku,“ objasňuje náročnosť práce v múzeu Pecník a dodáva, že teda robia veľa viditeľných, ale aj neviditeľných činností.
„Som rád, že sa aj v dnešnej dobe vždy nájdu ľudia, ktorých to baví a že tvoríme tím. Preto by som chcel poďakovať všetkým mojim kolegyniam a kolegom za spoločné dni a roky, či už sú to kurátori, lektori, dokumentátori, reštaurátori, konzervátori, múzejní pedagógovia, pokladníci, administratívni a ekonomickí pracovníci, technickí pracovníci, kolegyne, ktoré sa starajú o poriadok, skrátka naozaj všetkým, lebo skladačka vydareného projektu, alebo úspešného fungovania musí mať v sebe každý jeden dielik. Bez výnimky. Jej súčasťou sú aj tí ľudia, či organizácie, ktorí s múzeom spolupracujú, alebo ho podporujú. A ak má taká skladačka držať po kope, potrebuje aj rám a tým môže kľudne byť podpora zriaďovateľa, ktorú máme a ktorú si cením. Chcem tým povedať najmä to, že ak sa nám darí, alebo chceme aby sa nám darilo, tak to určite nie je „len tak“... A z tohto miesta pozdravujem aj všetkých čitateľov a návštevníkov vašej stránky. Dúfam, že ich počet narastá, lebo aj všetkým slovenským múzeám a galériám úprimne želám to isté,“ pozitívne a s nádejou uzavrel rozhovor riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Marcel Pecník.

Muzeum.SK rovnako drží palce vo všetkých projektoch múzea a riaditeľovi Marcelovi Pecníkovi praje, aby sa mu aj naďalej darilo budovať úspešnú a modernú inštitúciu s mnohými spokojnými návštevníkmi.

 

©Muzeum.SK, január 2026

 

Viac o Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici:

Muzeum.SK: https://www.muzeum.sk/stredoslovenske-muzeum-banska-bystrica.html

Oficiálne web stránky SSM: https://stredoslovenskemuzeum.sk/