Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3
Muzeum.skHľadať
 
 

Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica

Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica

Kontaktné údaje

Slovenské banské múzeum, Banská ŠtiavnicaKammerhofská 2, 969 01 Banská Štiavnica
Tel.: +421 45 694 94 22,
        +421 45 692 05 35 (Informačné centrum)
E-mail: sbm@muzeumbs.sk
Www: www.muzeumbs.sk

Otváracie hodiny

www.muzeumbs.sk/otvaracie-hodiny/

Možnosti vstupu, vstupné

www.muzeumbs.sk/cennik-vstupneho/

História-popis

Slovenské banské múzeum vzniklo v roku 1964 zlúčením Mestského múzea, založeného v roku 1900 a Štátneho banského múzea Dionýza Štúra, ktoré bolo zriadené v roku 1927. Od svojho vzniku buduje mineralogicko-ložiskové, banskotechnické, národopisné, umelecko-historické, archeologické a numizmatické zbierkové fondy a zbierky všeobecnej histórie. Je špecializovaným múzeom so zameraním na dokumentáciu dejín baníctva v Slovenskej republike. Má celoslovenský charakter a v rámci regiónu dokumentuje aj históriu Banskej Štiavnice a jej okolia.
Hlavnou budovou je Kammerhof, národná kultúrna pamiatka, najväčší stavebný komplex v meste, ktorého začiatky siahajú až do 13.-teho storočia. Je to bývalé sídlo komorských grófov a banského riaditeľstva.

Expozície

Slovenské banské múzeum predstavuje komplex 8 expozícií, zameraných na históriu slovenského baníctva a samotnej Banskej Štiavnice, ktorá bola v minulosti baníckym mesto európskeho významu.

Kammerhof- Baníctvo na Slovensku

Najrozsiahlejšia expozícia v meste nie je len o banskej technike. Banícke školstvo, história najvýznamnejšieho banského úradu na našom území (pôsobil v Banskej Štiavnici od 16.storočia), galéria dobového portrétu – banských odborníkov a významných osobností, ľudové umenie s baníckou tematikou, slávnostný banícky odev – to všetko súviselo s baníctvom a je v expozícii prezentované predovšetkým zachovanými autentickými dobovými predmetmi. Samotné baníctvo – ťažba suroviny sa začína objavením ložiska, geologickým prieskumom, používa pri nej rôzne pracovné nástroje, potrebné sú banské mapy, svietidlá, dopravné prostriedky. Z podzemia sa často musí odstrániť spodná voda, aby sa tam dalo pracovať – človek využíva čerpacie zariadenia a na ich pohon, ako aj na pohon ďalších zariadení, ktoré používa pri ťažbe a spracovaní suroviny sú nutné energie ( konská, vodná , stlačený vzduch, elektrická…). Tieto zložité aj jednoduchšie činnosti, ktoré banská práca predstavuje, sú v expozícii prezentované od najstarších archeologických nálezov až po 20.storočie. Viac ako 800 originálnych predmetov, dobové ilustrácie, historické fotografie a mapy a funkčné modely sprevádzajú návštevníka v 9 expozičných celkoch. Spolu s umelecko – historickou časťou v ďalších 5 miestnostiach získa návštevník zaujímavý obraz o baníctve a aj o tom, kam jeho vplyv zasahoval.
Ideálne je túto expozíciu navštíviť prv, ako sa rozhodnete nahliadnuť do podzemia v Glanzenberg štôlni, či v Bartolomej štôlni v Banskom múzeu v prírode.

Dedičná odvodňovacia štôlňa Glanzenberg

Ústie dedičnej štôlne Glanzenberg sa nachádza pri pamätníku padlým v 2. sv. vojne na Kammerhofskej ulici. Najstaršia písomná zmienka o štôlni je z roku 1560. Mala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlatostrieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg. Dedičná štôlňa Glanzenberg je od roku 1751 miestom, kde sú zaznamenané najvýznamnejšie návštevy v meste. Na konci sprístupnenej časti štôlne pri šachte Kaufhaus sú tzv. cisárske schody, ktoré ju spájajú z nižšie vyrazenou Hornou Svätorojičnou štôlňou. Tu, v hĺbke 40 m pod povrchom na križovatke viacerých štôlni bol priestor rozšírený v súvislosti s návštevou cisára Františka Štefana Lotrinského,(manžela panovníčky Márie Terézie) v roku 1751. Na počesť tejto vzácnej návštevy bola v bočnej stene zabudovaná pamätná tabuľa. Postupne boli v tomto priestore, nazývanom aj “kráľovská cesta” zabudované ďalšie tabule, ktoré sú dodnes zachované na svojom pôvodnom mieste. Z roku 1764 je pamätná tabuľa pri príležitosti fárania korunného princa Jozefa a jeho brata Leopolda. Ďalšia je z roku 1777, kedy sem sfáral Maximilián Rakúsky. Tabuľa z roku 1822 pripomína fáranie palatína Jozefa, syna cisára Leopolda II. Posledné významné fáranie v minulosti vykonal cisár František Jozef I. dňa 7. júla 1852. Historická výnimočnosť, ale najmä to, že štôlňa je v malej hĺbke pod zástavbou centra mesta viedlo k rozhodnutiu štôlňu rekonštruovať. Po nej bola v štôlni obnovená tradícia fárania významných osobností spoločenského života. V roku 2003 bola sprístupnená aj pre verejnosť.
Sprístupnená časť štôlne, ktorá končí pri šachte Kaufhaus v hĺbke 32 m má dĺžku 450 m. “Cisárskymi schodmi” je spojená s priestorom s pamätnými tabuľami v hĺbke 40 m pod povrchom. Tu si môžu návštevníci pomocou želiezka a kladiva “vydolovať” kúsok rudy.
Vstup len pre návštevy nahlásené vopred!

Berggericht- Mineralogická expozícia

Expozícia sídli v národnej kultúrnej pamiatke Berggericht (bývalý banský súd) s bohatou históriou, na Námestí Svätej Trojice, na úpätí vrchu Staré mesto (Glanzenberg). V tejto budove bolo v roku 1927 zriadené aj prvé slovenské banícke múzeum – Štátne banské múzeum Dionýza Štúra. Expozícia zaujme a poteší nielen mineralógov, geológov a zberateľov minerálov, ale aj všetkých priaznivcov prírody a prírodovedy.
Viac ako 400 rôznych druhov minerálov z lokalít celého sveta, ktoré sú usporiadané do súčasne platného taxonomického systému. Dôraz je kladený najmä na minerály zo Slovenska. Kritériom členenia minerálov do príslušných tried je ich chemické zloženie a vnútorná štruktúra.
Medzi rarity expozície patria napríklad vzorka hessitu z lokality Botes v Rumunsku, stefanit a polybazit z Hodruše a farmakosiderit z Novej Bane.
Expozícia sa môže pochváliť veľmi peknými ukážkami minerálov, ktoré majú na Slovensku miesto svojho prvého popisu na svete. Napríklad sú to: hodrušit z Hodruše, euchroit, libethenit a mrázekit z Ľubietovej, hauerit z Vígľašskej Huty, tetradymit zo Župkova a vashegyit zo Železníka.
Holubníkové kremene a ametysty z Banskej Štiavnice
Hoci medzi verejnosťou rozšírené tvrdenie, že výskyt holubníkového (žezlového) kremeňa je takmer len výsadou Banskej Štiavnice, nie je pravdivé, relatívna hojnosť a mimoriadna kvalita vzoriek tohto typu kremeňa z banskoštiavnických rudných žíl a dutín sekundárneho kvarcitu ho zaraďuje medzi symboly Banskej Štiavnice. Nie náhodou je jeho zobrazenie aj súčasťou loga CHKO Štiavnické vrchy. Nádherné ukážky holubníkového kremeňa a ametystu sú ozdobou expozície.
Štôlňa Michal
V nádvorí Berggerichtu sa nachádza banská chodba s dĺžkou 75 m a pôdorysom v tvare podkovy. Návštevník sa môže oboznámiť s horninovým prostredím, typickými spôsobmi výstuže používanými v baníctve a banskými vozíkmi – „huntíkmi“.

Skanzen - Banské múzeum v prírode, Banská Štiavnica

J. K. Hella 12, 969 01 Banská Štiavnica
Banské múzeum v prírode je umiestnené západne od centra mesta cca 1 km v smere na Levice. Rozkladá sa v malebnom údolí pod tajchom Klinger na rozhraní mesta a divočiny.
Už 40 rokov poskytuje návštevníkom jedinečný zážitok z prehliadky originálnych banských priestorov. Ako najstaršia a tematicky najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku ukazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia.

Galéria Jozefa Kollára, Banská Štiavnica

Nový Zámok, Banská Štiavnica

Starý Zámok, Banská Štiavnica

Expozícia uhoľného baníctva na Slovenku, Handlová

Fotogaléria


 
Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica

Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica

Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica

Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica

Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica

Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica

Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica

Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica


 
 
Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica

Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica

Štôlňa Glanzenberg

Štôlňa Glanzenberg

Banské múzeum v prírode, Banská Štiavnica

Banské múzeum v prírode, Banská Štiavnica


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 14.8.2018

meniny má: Mojmír

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

1786211

14.8.2018
ÚvodÚvodná stránka