Rozhovory
K 25. výročiu vzniku portálu Muzeum.SK sme pre našich návštevníkov a čitateľov od januára 2025 pripravili novú rubriku rozhovorov so zamestnancami múzeí a galérií, ale aj s nadšencami pre uchovanie pamiatok, hradov a zámkov na Slovensku. Dozviete sa nielen o zaujímavostiach z expozícií a zbierkach, ale tiež o tom, s čím sa riaditelia, kurátori alebo reštaurátori stretávajú vo svojej práci a čo je potrebné zlepšiť prípadne napraviť.
Prvým je rozhovor s bývalou riaditeľkou Horehronského múzea v Brezne Ivicou Krištofovou. Dozviete sa v ňom okrem zaujímavostiach o zbierkach aj o tom, s čím sa múzeum trápi a čo potrebuje vyriešiť do budúcna. Nájdete ho tu od stredy 29. januára.
Ďalší zaujímavý rozhovor sme urobili s riaditeľkou SNM-Múzea bábkarských kultúr a hračiek v Modrom Kameni Helenou Ferencovou, ktorá porozpráva o desaťročiach práce v tejto inštitúcii a tiež o tom, čo tu nájdu návštevníci a čo považuje za dôležité v tejto oblasti kultúry. Rozhovor sme zverejnili 25. februára.
Marcový rozhovor je opäť so zaujímavou ženou - s novou predsedníčkou Zväzu múzeí na Slovensku Michaelou Škodovou, ktorá je riaditeľkou Novohradského múzea a galérie v Lučenci. Okrem apelu na múzejníkov sa dozviete tiež o neúspešných snahách zrealizovať stretnutie s ministerkou kultúry, riaditeľka porozpráva o svojich 15 rokoch v múzeu, ale aj o výzvach, ktoré sú spojené s konsolidáciou, s práve začatou rekonštrukciou múzea v Lučenci i okrúhlym výročím múzea.
Po Veľkonočných sviatkoch pred koncom apríla sme vydali rozhovor s Michalom Jureckým, ktorý vedie Považské múzeum v Žiline. Zistíte, ktoré expozície sú mu blízke, či je hrad Strečno bezpečný pre návštevníkov, ale tiež aké výzvy môžu potrápiť vedenie inštitúcie, ktorá sídli v dvoch hradoch, paláci, dreveniciach, na železničnej stanici ale aj v obecnom úrade.
Rok 2025 je to už 25 rokov od spustenia projektu Muzeum.SK na internete, preto v mesiaci jún zverejníme nie rozhovor, ale skôr monológ autora projektu, ktorým je Milan Šoka. V máji sme rozhovor vynechali, pretože sa uskutočnilo najväčšie podujatie v tejto oblasti kultúry, a to Noc múzeí a galérií. Počas letných mesiacov si však opäť budete môcť prečítať rozhovor s riaditeľkou jedného hradného múzea.
V Kežmarku sme sa porozprávali s riaditeľkou Múzea v Kežmarku Erikou Cintulovou, ktorá na súčasnom pracovisku začínala ako upratovačka a postupne sa prepracovala až do šéfovského kresla. Prečítajte si letný rozhovor o tom, čo v múzeu musia riešiť, o personálnom aj finančnom poddimenzovaní, ale aj o plánoch do budúcnosti.
Septembrový rozhovor v roku 2025 sa nesie v znamení filatelie a poštových služieb. Vedúca Poštového múzea v Banskej Bystrici Jarmila Ďurišová v ňom predstavuje vzácne zbierky a ciele, ktoré sa snaží napĺňať v tomto menej známom múzeu.
V októbrovom rozhovore riaditeľ banskobystrického Múzea Slovenského národného povstania Marian Uhrin rozpráva o tomto špecifickom múzeu, v ktorom pôsobí už 20 rokov. Predstavuje zaujímavé exponáty a hovorí aj o tom, na čom aktuálne v múzeu pracujú a čo pripravujú pre verejnosť.
Posledný rozhovor v roku 2025 je venovaný vínu a vinohradníctvu, ktoré su späté s profesijným aj súkromným životom riaditeľa Malokarpatského múzea v Pezinku. Martin Hrubala je aktívny someliér a jeho ambíciou je prepojiť kultúru, históriu, víno a autentický cestovný ruch v jeden moderný zmysluplný celok.
Prepojiť kultúru, históriu, víno a autentický cestovný ruch do jedného zmysluplného celku je ambíciou riaditeľa Malokarpatského múzea v Pezinku Martina Hrubalu, ktorý pôsobí aj ako aktívny someliér a v roku 2024 získal ocenenie Vinárska osobnosť roka.
„Mojou ambíciou v múzeu je prepojiť kultúru, históriu, víno a autentický cestovný ruch v jeden moderný zmysluplný celok ,“ povedal riaditeľ Malokarpatského múzea v Pezinku (MKM) Martin Hrubala v rozhovore pre Muzeum.SK s tým, že ako aktívny someliér začal presadzovať zážitkové degustácie malokarpatských vín.
„U nás môže návštevník, okrem iného, zažiť degustáciu v úplnej tme, pri meniacich sa farbách a hudbe, skúsi kombináciu vína a čokolády a najnovšie pozývam na Symfóniu pezinských vín, pri ktorej bude víno vnímať pomocou všetkých zmyslov, emócií, umenia a techniky. Budeme jediný na Slovensku a je sa na čo tešiť,“ predstavuje zážitky v múzeu riaditeľ a dodáva, že expozície múzea sú plné prekvapivých interaktívnych foriem, pri ktorých zapája návštevník naozaj všetky svoje zmysly.
Ako sa s bežného regionálneho múzea stane špecializovaný priestor plný zážitkov?
Pôvodne klasické regionálne múzeum v Pezinku, kde Hrubala pracuje od roku 2003 a od roku 2013 pôsobí ako riaditeľ, sa spolu s celým tímom rozhodli smerovať viac na vinohradníctvo, cez originálnosť a zážitkovosť. „Vinohradníctvo bolo takou prirodzenou voľbou, lebo sme v centre starobylej vinárskej oblasti a mali sme potrebu sa odlíšiť od iných regionálnych múzeí našej veľkosti. Už pri vstupe do našej expozície dostane návštevník vstupenku, ktorej súčasťou je vínna nálievka ako praktická spomienka na návštevu múzea. U nás v pivnici sa môže každý aj mnohých vecí dotýkať, je to priam žiadúce, môže si pokrútiť vretenom, vyskúšať zátkovanie a podobne. Chceme, aby to bolo zaujímavé aj pre rodiny s deťmi, čiže je tam aj taká detská linka. A rovnako tu máme rozbehnutú aj vzdelávaciu múzejnú pedagogiku, ktorá nám robí prekvapivo 35 - 40 percent návštevnosti. Tieto školské programy nie sú samozrejme zamerané len na víno, ale hlavne na regionálne témy - baníctvo, keramika, prípadne lesy, ochrana prírody a iné,“ popisuje riaditeľ, podľa ktorého múzeum môže byť takou príjemnou voľnočasovou aktivitou.
Autentická budova MKM v centre Pezinka znamená aj boj s každým metrom štvorcovým, kde sa snažia každý rok niečo nové vytvoriť. „Malosť nášho múzea pokladám aj za výhodu, lebo práve to načasovanie na návštevu múzea je dôležité a je ideálne tak na hodinku až hodinku a pol, aby sa človek dokázal sústrediť. My počas prehliadky preto meníme aj samotné prostredie. Najskôr návštevník ide do hornej expozície, ktorá je ešte viac taká tradično-historická, potom musí vyjsť na dvor, kde sa nadýchne a ide do pivnice, čo je úplne iné prostredie. Končí vzadu na dvore pri našom najväčšom exponáte aj s tým dovetkom - pohárom vína, teda opäť na vzduchu,“ hovorí o troch rôznych prostrediach Hrubala a dodáva, že aj z hľadiska dynamiky prehliadky je to veľmi dobré.
Cieľom riaditeľa pri jeho nástupe do funkcie bolo vybudovať múzeum, ktoré bude zapamätateľné, zážitkové, originálne a jeho návšteva bude robiť ľuďom radosť. „O to sa snažím aj s mojim kolektívom dodnes. Verím, že sa postupne tieto ciele pretavujú do skutočnosti,“ dodáva Hrubala. Dnes je Malokarpatské múzeum v Pezinku špecializované na vinohradníctvo, vinárstvo a regionálne dejiny Malých Karpát. Vzniklo v roku 1960 a patrí k najnavštevovanejším múzeám v Bratislavskom kraji. Okrem stálej expozície „Vinohradníctvo a vinárstvo v Malých Karpatoch“ ponúka aj interaktívne výstavy, degustačné priestory a moderné edukačné programy pre školy i verejnosť.
Múzeum je zároveň centrom odborného výskumu vinohradníckych tradícií a organizátorom viacerých kultúrnych podujatí, ktoré prepájajú históriu, umenie a spoločenský život regiónu.
Nedávno MKM získalo prestížne medzinárodné ocenenie ŽIWA AWARD 2025 za najlepšiu prezentáciu príbehu v múzeách. „Je to pre mňa významný, nie každodenný, moment. Je to zavŕšenie určitej etapy môjho pôsobenia v tomto múzeu. Zároveň ho citlivo vnímam aj v kontexte pozitívnej propagácie kvality slovenských múzeí a galérií,“ s hrdosťou doplnil Hrubala.
Viac o ocenení sa dozviete tu: https://www.muzeum.sk/malokarpatske-muzeum-v-pezinku-ziskalo-prestiznu-medzinarodnu-cenu-ziva-award-2025-oznam/mid/548354/.html#m_548354.
Aké plány majú ešte v múzeu v Pezinku a v jeho vysunutej expozícii v Svätom Jure?
V múzeu sa okrem už spomenutých priestorov nachádza aj podkrovie, kde počas obdobia covidu vybudovali prístavbu s výťahom, kde je moderná časť aj so školiacou miestnosťou. „Je tam ešte jedna časť povaly, ktorá je nevyužitá a radi by sme tento priestor nejako skultivovali. Rozhýbať potrebujeme aj Múzeum Ferdiša Kostku v Stupave, ktoré je už od roku 2011 zastavené. Ale taká jedna z najväčších výziev bude určite získať nejaký priestor pre účelový depozitár, do ktorého by mala prístup aj verejnosť. Ide o to, že z pohľadu vinohradníctva a vinárstva sú určité veci, ktoré by sme mali už aj z pohľadu tých 90-tych aj ďalších rokov dokumentovať, lebo už aj to je história. Sú to však veci, ktoré sú dosť veľké priemyselné zariadenia - nové moderné pneumatické lisy, veľké nerezové nádoby na víno a podobne. Máme aj ponuky, či niečo nechceme, ale nemáme to kam uložiť, lebo na to jednoducho potrebujeme nejaký priestor. Máme síce päť depozitárov, štyri tu v Pezinku a jeden vo Svätom Jure, ale strategicky strednodobo pracujeme na tom, aby sme mali ešte ideálne nejaký areál, nejaký objekt, kde by sme vedeli robiť aj nejaké ukážky, konkrétne veci a podobne,“ uviedol Hrubala a dodal, že pokiaľ to nemajú, tak sú limitovaní aj v zbierkotvornej činnosti.
Vo Svätom Jure, kde má MKM stálu expozíciu - Literárne a vlastivedné múzeum, by už v budúcom roku mali byť v nových lepších priestoroch. „Aktuálne sme tam v korektnom nájme v mestskej budove, ale priestory nám už nevyhovujú. V súčasnosti sa uskutočňuje architektonická súťaž, takže verím, že budeme mať nejaký pekný projekt, nejaký vizuál. Budovu v meste nazývajú bábkové divadlo, je to lepšie situované, aj väčšia plocha nám tam pripadne. Mesto Svätý Jur to aktuálne opravuje a ponúklo nám tam vhodnejší priestor,“ objasnil Hrubala s tým, že ide o vzájomne výhodnú spoluprácu, lebo múzeum je financované župou a robí kultúru aj pre mesto.
Aké vzácne a zaujímavé exponáty nájdu návštevníci Malokarpatského múzea a čo je srdcu najbližšie riaditeľovi?
„Vzácnych exponátov je veľmi veľa, ale rozhodne sa musím zmieniť o najväčšej zbierke historických vinohradníckych lisov v Európe. Vinohradnícky lis je mi srdcu najbližší, aktuálne ich máme 47 a každý je niečím iný. Najstarší je z roku 1608 a má aj zaujímavý príbeh. Obdivujem krásu tých malokarpatských lisov, oni sú naozaj veľmi pekne zdobené. Nie sú to iba pracovné nástroje, ako v iných oblastiach, ale naozaj vyjadrovali status, štýl a vkus toho konkrétneho vinára. Myslím pravdaže tie staré, už nie tie priemyselné, ale tie, ktoré majú iniciály, krásne zdobenia, kvetiny rôzne farebné tinktúry,“ s nadšením riaditeľ popisuje predmety, ktorým venoval aj čas pri písaní odborných publikácií.
Lis ako taký je pre návštevníka len taký ten pracovný predmet bez emócií. „Každý ten predmet má však svojho majiteľa, okolnosti ako a kedy si ho ten človek zadovážil, čo s ním robil, kto ho vyrábal, v akých súvislostiach a to sú tie príbehy, ktoré môžu dať tomu predmetu potom naozaj takú tú emóciu. Aj keď možno silnejšiu, ale na druhej strane pravdivú. Aj príbeh Klárinho lisu možno pred časť ľudí možnože pôsobí rôzne, ale koniec je šťastný, lebo ten vinár sa postavil na nohy, dosiahol to svoje - úspech aj rodinu,“ opisuje Hrubala možnosť, ako exponát návštevníkovi predstaviť cez jeho príbeh.
Martin Hrubala sa venoval aj vinárskym dejinám miest Svätého Jura, Pezinka a Modry, pretože Malokarpatské múzeum má regionálny záber. „Veľmi rád pôsobím ako garant a lektor pri pezinskej Akadémii tretieho veku, odbor Vinohradníctvo, vinárstvo a someliérstvo. Tí poslucháči sú veľmi pozorní, vnímaví a vďační. Pravidelne organizujeme pre nich aj nadstavbové exkurzie do zaujímavých vinárskych oblastí,“ dodal riaditeľ.
Kto je Martin Hrubala, ako sa dostal k vinárstvu a štúdiu histórie?
Martin Hrubala vyštudoval históriu na Katedre histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave v rokoch 1996 až 2001. „V Malokarpatskom múzeum v Pezinku som začal pracovať od 1. apríla 2003 spočiatku ako historik, neskôr aj ako someliér,“ konštatuje dnes už riaditeľ múzea a hovorí o šťastí, keďže jeho záujmy sa profilovali už na základnej škole a sú rovnaké až dodnes. „Mám rád históriu, šport a hudbu. Z tejto kombinácie sa ukázal môj záujem o históriu ako najpraktickejší,“ dodáva Hrubala, ktorý sa pôvodne neúspešne uchádzal o zamestnanie v Západoslovenskom múzeu v Trnave.
„Onedlho, bolo to v roku 2003, som dostal informáciu, že niekde v múzeu v Pezinku hľadajú historika. Prišiel som do tohto mesta s víziou dočasného preklenutia mojich ambícií a pôsobím tu už 23 rokov! Rád hovorím, že po 20 rokoch v múzeu som zrelý na vlastné prívlastkové číslo ako zbierkový exponát. Spoznal som tu skvelých ľudí, získal priateľov a vidím veľký potenciál rozvoja tohto krásneho mesta. Dostala ma historická a vinohradnícka atmosféra Malokarpatského múzea v Pezinku, ktoré od roku 2013 vediem ako jeho riaditeľ,“ hovorí Hrubala, ktorý sa postupne našiel v téme vinohradníctva a vinárstva a ako dodáva: „Som síce Trnavčan a dochádzam sem 23 rokov, ale toto je taký môj druhý domov“.
„Neviem či to je dané aj génmi. Môj pradedo z maminej strany bol vincúrom na jezuitských vinohradoch v Suchej nad Parnou a dedo z otcovej strany bol tiež „malovinár“. Ako chlapec si pamätám na pomoc pri oberačkách a prešovaní. Moja pozícia bola pri mlynčeku na hrozno. Tú vôňu čerstvého muštu mám v hlave dodnes. Počas mojich odborných stáži v Nemecku som pochopil, aké originálne kultúrne bohatstvo tu máme a akým moderným smerom ho môžeme rozvíjať,“ spomína riaditeľ a aktívny someliér, ktorý sa o rozvoj tohto bohatstva snaží dodnes.
Za Muzeum.SK prajeme Martinovi Hrubalovi úspešné naplnenie plánov v múzeu a tiež veľa radosti v profesii someliéra.
©Muzeum.SK, december 2025
Viac o Malokarpatskom múzeu v Pezinku:
Muzeum.SK: https://www.muzeum.sk/malokarpatske-muzeum-v-pezinku.html
Oficiálne web stránky MKM: https://www.muzeumpezinok.sk/






