Muzeum.SK

Aktuálne a pripravované podujatia

Zaujímavosti

  • Cez Maďarsko bez starostí: Na čo nezabudnúť pred cestou autom

    Plánujete cestu autom cez Maďarsko? Či už je vaším cieľom Budapešť, výlet k Balatonu alebo tranzit do inej krajiny, dobrá príprava vám môže ušetriť čas, stres aj peniaze. Pred odjazdom je dôležité skontrolovať niekoľko praktických vecí – od stavu vozidla a povinnej výbavy až po platné doklady či kúpu diaľničnej známky. Maďarsko je častou voľbou slovenských cestovateľov či už ako cieľ výletu, alebo ako dôležitá tranzitná krajina smerom do Chorv
Zobraziť všetko

Tipy na ubytovanie a výlety

Vyberte si príjemné ubytovanie na Slovensku blízko pamiatok a múzeí. Navštívte web MegaUbytovanie.sk a rezervujte si Váš pobyt ešte dnes. Ak uprednostníte ubytování v Česku, rezervujte si ho na webe MegaUbytko.cz, kde nájdete množstvo chát, chalúp, apartmánov a penziónov k prenájmu.

Odporúčame aj pobyty v slovenských kúpeľoch a viaceré wellness hotely. Spomedzi obľúbených vyberáme Hotel HVIEZDA v Dudinciach.

Ak sa chystáte na výlet v Čechách a baví Vás história, tipy na výlet s touto tématikou nájdete na weboch múzeá v ČR alebo hrady a zámky v ČR.

Aktuality z múzeí a galérií, reportáže a rozhovory

Od upratovačky až do riaditeľského kresla. Aj takto možno v skratke popísať kariéru riaditeľky Múzea v Kežmarku Eriky Cintulovej
 

Erika CintulováMúzeum v Kežmarku je v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja a má vo svojej správe Kežmarský hrad spolu s administratívou, dve meštianske domy v centre mesta a baštu mestského opevnenia. Erika Cintulová, ktorá do múzea nastúpila ešte počas vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra estetiky a vedy o umení - odbor Teória a dejiny kultúry, je jeho riaditeľkou od roku 2002. Najväčšou výzvou je podľa nej, „personálne zabezpečenie múzea na takej úrovni, aby sme plnohodnotne mohli zabezpečovať chod múzea, a s tým súvisiace finančné ohodnotenie zamestnancov.“

Na začiatku bolo potrebné doriešiť niektoré otvorené majetkovo-právne vzťahy. „Mojim cieľom bolo vybudovať takú inštitúciu, ktorá bude vnímaná ako dôveryhodná pamäťová inštitúcia s dobrým personálnym, zbierkotvorným a vedecko-výskumným potenciálom, čo sa postupne aj podarilo naplniť. Vzhľadom k tomu, že Kežmarský hrad patrí nesporne medzi unikátne pamiatky nielen v rámci tohto regiónu, ale aj mimo neho, zamerala som sa na rôzne projektové aktivity so zameraním na rekonštrukciu hradu aj ďalších objektov múzea. Paralelne s týmito aktivitami bolo potrebné nastaviť zbierkotvornú činnosť múzea v súlade so Zriaďovacou listinou múzea vrátane fyzickej inventúry a odborného spracovávania zbierok. Postupne sme riešili aj výchovno-vzdelávacie a kultúrno-výchovné aktivity s cieľom prilákať do objektov múzea čo najviac návštevníkov,“ vymenúva ciele od nástupu do riadiacej pozície Erika Cintulová.

Prioritou je sídlo múzea v Kežmarskom hrade, problémom je, tak ako vo väčšine múzeí, hlboká personálna poddimenzovanosť

Múzeum v Kežmarku - Kežmarský hradPrioritou vedenia Múzea v Kežmarku je to, že sídli na Kežmarskom hrade, ktorý sa v súčasnosti nachádza v centre mesta Kežmarok na veľmi dobre prístupnom mieste. Samotný hrad po celkovej rekonštrukcii získal nádhernú fasádu a aj nádvorie hradu je vďaka úspešnému poľsko-slovenskému projektu INTERREG prispôsobené tak, že počas celého roka tu môžeme organizovať rôzne podujatia.
Naše múzeum ponúka návštevníkom unikátne exponáty v expozíciách, ktoré dokumentujú vývoja Kežmarku a okolia od najstarších čias až po polovicu 20. storočia. Sme hrdí na to, že môžeme našim návštevníkom ukázať to NAJ z nášho zbierkového fondu. Múzeum v Kežmarku - Kežmarský hradTematické členenie expozícií má za cieľ návštevníkom ukázať, čím je toto miesto výnimočné a nezabudnuteľné: Cechy a remeslá, Strelecký spolok, MUDr. Alexander, Dejiny Kežmarku, Lapidárium,... V každej expozícii nájdu návštevníci množstvo zaujímavých exponátov, ale aj príbehov. Stále som zástancom tej teórie, že pokiaľ múzeum má čo ponúknuť, má čo ukázať návštevníkom, malo by tento svoj potenciál využiť. Nebránim sa moderným technológiám, ale čaro vidieť exponát naživo je vždy primárnym poslaním múzea samozrejme s prihliadnutím na ich ochranu a bezpečnosť!,“ popisuje a riaditeľka múzea jeho výnimočnosť.

Súčasnosť podľa Cintulovej však prináša so sebou aj také negatívne javy, ktorým sa musia s istou dávkou prehodnocovania prispôsobiť. „Ekonóm ´kvalitu múzea´ vníma cez čísla – t.j. počet návštevníkov, výšku tržieb, počet akcií. Historik – odborník hodnotí prácu múzea vďaka výsledkom vedecko-výskumných úloh, počte prezentačných aktivít, množstve získaných zbierkových predmetov, počte vydaných publikácií, zborníkov,“ spomína rôzne pohľady a poukazuje aj na problémy, ktoré sa časom môžu stať vážnymi a múzejníci o nich už niekoľko rokov otvorene hovoria.
Ide hlavne o personálne obsadenie v múzeách, ktoré je hlboko poddimenzované. A to isté sa týka aj finančného ohodnotenia zamestnancov v nadväznosti na tabuľkové platy zamestnancov vo verejnej správe. Múzeum sa podľa riaditeľky dostalo do situácie, kedy všetci zamestnanci v rámci Organizačnej štruktúry majú kumulované funkcie.A tak sa bežne stáva, že historik je zároveň kustódom aj kurátorom zbierok, publikuje, sprevádza, spracováva zbierky, organizuje vyučovacie hodiny a prednášky. Múzeum v Kežmarku - Expozícia bytovej kultúryV prípade potreby vypomáha aj fyzicky pri zabezpečovaní služieb pri hromadných podujatiach, ako je Otvorenie letnej turistickej sezóny, festival Európske ľudové remeslo, upratuje, pomáha pri prenášaní zbierkových predmetov, atď. Správca múzea okrem kontroly objektov spravuje webovú stránku múzea, má na starosti revízie, opravy, má na starosti prieskumy trhu, ale aj pripravuje kulisy na predstavenia, odstraňuje poruchy, opadané omietky, čistí kanály aj odpratáva sneh,“ popisuje Cintulová problém nedostatku personálu, pričom ako hovorí, podobných príkladov by mohla uviesť ešte veľmi veľa. „Len vďaka tým, ktorí aj napriek tabuľkovým platom ešte stále majú odvahu pracovať v múzeu, múzeá ešte fungujú. Obávame sa toho, že nárast fluktuácie zamestnancov bude časom tak výrazný, že nebude možné tento stav dlhodobo udržať,“ uzatvára túto vypuklú problematiku.

Okrem personálneho a finančného podhodnotenia zamestnancov múzeí je podľa riaditeľky problémom aj ochrana zbierkového fondu pred zneužitím na politické a osobné ambície. „Je potrebné neustále zdôrazňovať, že múzeá v spoločnosti zohrávajú nezastupiteľné miesto ako predovšetkým zbierkotvorná a pamäťová inštitúcia. Takto by mali tieto inštitúcie vnímať ľudia na všetkých úrovniach spoločnosti,“ zdôrazňuje šéfka Múzea v Kežmarku.

Novšia história môže mať niekedy viac čiernych dier, ako ďaleká minulosť

Múzeum v Kežmarku - Kežmarský hradNávštevníci často kladú v múzeách otázku smerujúcu k najvzácnejším, alebo najzaujímavejším exponátom. Podľa Eriky Cintulovej nie je možné jednoznačne povedať, ktoré zbierkové predmety medzi ne patria. „Možno má niekto predstavu, že najzaujímavejší je ten predmet, ktorý je najstarší, alebo ten, ktorý má svoj príbeh. Náš kolega v minulom roku realizoval reinštaláciu expozície v severovýchodnom trakte hradu, ktorá je venovaná dejinám Kežmarku od polovice 19. storočia až po 50. roky 20. storočia. Pri dopĺňaní exponátov prichádzame na to, že to, čomu hovoríme „novšia história“, má viac čiernych dier, ako ďaleká minulosť. Uvediem príklad – skúsme vytvoriť expozíciu 80. a 90. rokov 20. storočia len z vlastného fondu (skompletizovať uniformu iskričiek, pionierov, zväzákov), alebo zmapovať Nežnú revolúciu. Ani sme si v tej eufórii po roku 1989 nestihli uvedomiť, ako máme selektovať výber exponátov. Do múzea nám prichádzalo množstvo letákov, propagačných materiálov, pri ktorých sme nevedeli, či napríklad firma, ktorá vznikla, o pár mesiacov nezanikne, alebo to bude základ niečoho výnimočného. Nemali a nevedeli sme si nastaviť „ten správny kľúč“ na selektovanie toho množstva materiálov. Z toho dôvodu si dovolím povedať, že v každom predmete nájdeme niečo zaujímavé – výrobca, materiál, majiteľ, účel, autor, datovanie…,“ poodhalila riaditeľka zákulisie odkrývania histórie a jej sprístupnenia.

Expozície v hrade sa menia aj na rozprávkové kulisy

Múzeum v Kežmarku - Kežmarský hradSnahou zamestnancov múzea je prilákať do jeho priestorov rôzne cieľové skupiny. Počas niekoľkých rokov zaradili do svojho plánu také podujatia, ktoré postupne selektovali a ponechali len tie najúspešnejšie a najvyhľadávanejšie. V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu každý rok aktualizujú ponuku pre školy na vyučovacie hodiny, prednášky a tvorivé dielne. „Pre tých, ktorí neinklinujú k histórii, ale páčia sa im historické objekty, každý rok pripravujeme mimoriadne obľúbené divadelné predstavenia v expozíciách hradu. V predstavení je zaangažovaných cca 45 účinkujúcich a technického personálu. Expozície v hrade sa premenia na rozprávkové kulisy, ktoré pripravujú predovšetkým zamestnanci múzea. Skvelé výkony hercov, nádherné kostýmy a kulisy, autorské piesne od Róberta Mankoveckého (každý rok je téma rozprávky iná), to všetko vytvára úžasný zážitok, na ktorý sa tešia deti nielen z Kežmarku, ale aj zo širokého okolia. Rozprávky sa odohrávajú v hrade v období okolo 1. júna, celé predstavenie trvá 80 minút a vstupy do hradu sú každých 20 minút. Počas predstavenia si návštevníci prejdú celý hrad,“ popisuje jedno z lákadiel šéfka múzea s tým, že o mimoriadnom záujme o tieto predstavenia svedčí aj ten fakt, že už začiatkom roka sa nahlasujú školy, aj keď nevedia názov rozprávky, presný termín a ani vstupné.
V podobnom duchu realizujú aj divadelné predstavenia počas medzinárodného festivalu Európske ľudové remeslo, ktoré organizuje mesto Kežmarok s pravidelnosťou 2. júlový víkend. „Vo večerných hodinách v tomto čase máme pripravené divadelné predstavenia v takom režime, ako sú rozprávky. Režisér a zároveň aj autor rozprávok aj večerných predstavení Marcel Hanáček čerpá pri písaní scenára večerných predstavení námety z histórie hradu a aj mesta Kežmarok. A tak majú návštevníci možnosť získať vedomosti o zaujímavých postavách aj historických faktoch viažucich sa k dejinám tohto regiónu prostredníctvom atraktívnych divadelných vystúpení divadelného súboru ExTeatro. V roku 2025 to bude už XXI. ročník týchto predstavení, ktoré majú titul Krvavé dejiny a podtitul sa mení každý rok. V roku 2025 to bude ´Múzeum´,“ konkretizuje Cintulová s tým, že okrem divadelných predstavení sa uskutočňujú na nádvorí hradu hlavne počas letnej turistickej sezóny rôzne festivaly (Festival krojovaných bábik, Festival študentského remesla, Sviatok karpatských Nemcov, Európske ľudové remeslo..), koncerty, premietanie filmov a iné. Vo výstavnej sieni sa zase počas celého roka uskutočňujú tematické výstavy.

Ako vidí rozvoj Múzea v Kežmarku jeho dlhoročná riaditeľka?

Múzeum v Kežmarku - Expozícia bytovej kultúryRozvoj múzea a jeho expozícií vidíme v pokračovaní trendu postupných reinštalácií expozícií, ich modernizácií a v rozširovaní služieb a ponúk pre návštevníkov. Sú pripravené aj ďalšie investičné projektové aktivity, ako je napríklad rekonštrukcia meštianskeho domu na ulici Dr. Alexandra, ktorá v súčasnosti slúži ako výstavná sieň. Tu plánujeme okrem rekonštrukcie objektu vytvoriť nové priestory pre výstavy vrátane  nového osvetlenia a nových inštalačných prvkov. Je pripravená aj projektová dokumentácia na rekonštrukciu pivničných priestorov v severozápadnom trakte hradu. Po rekonštrukcii by múzeum získalo nové priestory na prednáškovú činnosť a na rôzne iné prezentačné aktivity,“ popisuje plány riaditeľka Cintulová.

Dá sa vypracovať z pozície upratovačky v múzeu až do riaditeľského kresla?

Erika CintulováO odbor Teória a dejiny kultúry bol v časoch štúdia Eriky Cintulovej veľký záujem. „Bola som prijatá na diaľkové štúdium s možnosťou počas roka prestúpiť na denné štúdium. Ja som sa rozhodla v diaľkovom štúdiu pokračovať a popri tom som nastúpila do Múzea v Kežmarku ako upratovačka na uvoľnené pracovné miesto v roku 1982. Postupne som pracovala ako lektorka, odborná zamestnankyňa, historička a od roku 2002 som bola na základe výsledkov výberového konania menovaná do funkcie riaditeľky múzea. Počas mojej práce v múzeu od začiatkov som mala možnosť postupne prejsť všetkými profesiami, ktoré mi umožnili osobne si vyskúšať všetky pozitíva aj negatíva jednotlivých pracovných pozícií,“ v skratke zhodnotila svoj kariérny postup riaditeľka múzea, podľa ktorej je to najlepšia ´škola života´, akú by mal každý vedúci zamestnanec absolvovať, lebo len tak môže pochopiť chod organizácie.

Erika Cintulová sa v oblasti odbornej práce dlhodobo venovala fotografii. „Veľkou devízou múzea je tá skutočnosť, že vo svojom zbierkovom fonde má bohatý a vzácny fotografický materiál, či už ide o fotografie alebo pohľadnice. V rámci vedecko-výskumnej práce Fotoateliéry na Spiši, na ktorej participovali aj odborní zamestnanci z múzeí v Levoči, Poprade, Spišskej Novej Vsi, Starej Ľubovni som spracovala históriu vzniku a vývoja fotoateliérov a fotografov v Kežmarku. Okrem toho som pracovala aj na ďalších vedecko-výskumných úlohách, ako bol Meštiansky odev na Spiši, Turistické odkrývanie Tatier, MUDr. Vojtech Alexander Lekárnik Leo Herz, Dejiny Tatraľanu a ďalšie,“ vymenúva svoju odbornú činnosť súčasná šéfka múzea, ktorá je aj spoluautorkou monografií - „Osobnosti Kežmarku I. a II. diel“, „Dejiny Kežmarku od polovice 19. storočia“.

A čo ma viedlo k práci v múzeu? Môj bývalý profesor na gymnáziu spomínal, že ešte ako študentka som v jednej práci napísala, že chcela by som v budúcnosti pracovať v múzeu. Ja si ale už na to nepamätám. Je pravda, že tých mojich záujmov bolo veľa – hudba, výtvarné umenie, dramatické umenie, spev… Až časom som sa aj ja sama vďaka práci v múzeu vyprofilovala na historičku,“ dodáva Cintulová k tomu, ako sa stala historičkou.

V pracovnom aj osobnom živote ešte pani riaditeľke prajeme veľa splnených cieľov a vieru v lepšie časy pre múzeá na Slovensku.

 

©Muzeum.SK, júl 2025

 

Viac o Múzeu v Kežmarku:

Muzeum.SK: https://www.muzeum.sk/muzeum-v-kezmarku-0.html

Oficiálne web stránky MvKK: http://www.kezmarok.com/


 
 

Reklama

ÚvodÚvodná stránka