Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Ponorte sa do sveta slov a tónov! Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici vás pozýva na fascinujúcu cestu slovenskou literatúrou a hudbou. Objavte život a tvorbu významných slovenských spisovateľov a skladateľov, ktorí zanechali nezmazateľnú stopu v našej kultúre. Isto vás zaujme aj Bábkarsky salón.


 

Alojz Čobej (1935 – 2025)

Typ akcie:
Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica
Dátum:
11.8.2025
Do:
17.1.2026
Čas:
Popis:

Kurátor výstavky:  Mgr. Peter Filín             

Pri príležitosti 90. výročia narodenia slovenského pedagóga, rozhlasového redaktora, dramatika, textára a hudobného skladateľa Mgr. Alojza Čobeja si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu.

Narodil sa 7. októbra 1935 v Stropkove. Vysokoškolské vzdelanie získal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove. Po ukončení štúdia sa presťahoval do Banskej Bystrice, kde nakoniec strávil takmer celý svoj život. V rokoch 1957 – 1972 pôsobil ako pedagóg slovenského a latinského jazyka na gymnáziu v Banskej Bystrici. Po svojom odchode zo školstva sa zamestnal v banskobystrickom štúdiu Československého rozhlasu, kde takmer dvadsať rokov zastával pozíciu vedúceho literárno-dramatickej redakcie (1972 – 1990). V rokoch 1990 – 2000 pôsobil ako odborný lektor latinského jazyka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a od roku 2000 až do svojho odchodu na starobný dôchodok pracoval ako dramaturg a režisér Rádia Lumen.

Už ako stredoškolský učiteľ začal aktívne písať texty populárnych piesní a spolupracoval s viacerými známymi interpretmi – Karolom Duchoňom, Janou Kocianovou, Evou Kostolányiovou, Dušanom Grúňom alebo s Karolom Konárikom. Spolupracoval aj s  dirigentom a skladateľom Jurajom Velčovským a jeho orchestrom. Bol mimoriadne plodným textárom a skladateľom. Vytvoril viac ako 300 piesní a 3000 textov a za svoju piesňovú tvorbu získal viacero ocenení na súťažiach populárnej hudby, ako napríklad Bystrické zvony či Oravské minisynkopy. Je autorom textu Hymny Univerzity Mateja v Banskej Bystrici, ktorý následne zhudobnil Igor Bázlik. Medzi jeho najznámejšie piesne patrí Júlia, si čarovná (autor textu) napísaná pre vyššie spomínaného Karola Konárika, Kľúče k detským snom (interpret Karol Duchoň), Nádherný dážď (víťazná pieseň festivalu Bystrické zvony); Malý výpredaj snov či Večerný zvon. Texty piesní pre deti publikoval v dobových detských časopisoch, predovšetkým Včielka, Zornička alebo Ohník.

Okrem populárnych a detských piesní napísal (nielen) počas svojho pôsobenia v rozhlase niekoľko stoviek rozhlasových relácií a hier – Ja musím byť zbojník (1973), Dezertér (1985), Panenská veža (1998), Prekliate husle (2001), rozhlasových dramatizácií diel slovenskej a svetovej literatúry – P. O. Hviezdoslav: Gábor Vlkolínsky (1975), M. Kukučín: Na Podkonickom bále (1976), T. Hardy: Ľudia z lesa (1988), J. G. Tajovský: Tma (1992), literárnych a dramatických pásiem – Moje sladké Horehronie (1973), Sedliak a pán (1977), Banskobystrický hrad (1988), Diaľka je smútkom zaliata (2004), či humoristických scénok – Hry lásky rozmarné (2002), Dobrodružstvá Tilla Ullenspiegla (2003) alebo Keď som šiel cez Bystricu (2004). Je autorom muzikálov a hier pre deti – Na zelenej lúke (1974), Vláčik do rozprávky (1975), Princezná je smutná (1977), Pionierske leto (1978), Tajomstvo starej šperkovnice (1981), Snehuľka a sedem trpaslíkov (1982). Písal tiež poéziu a básničky pre deti, epigramy, satirické texty a humoresky, ktoré publikoval prevažne časopisecky.

V roku 2006 mu bolo udelené čestné občianstvo rodného mesta Stropkov a v roku 2011 získal Cenu Andreja Radlinského. Posledné roky svojho života strávil v kruhu svojej rodiny v Tomášove. Alojz Čobej zomrel 27. februára 2020 v Bratislave vo veku 84 rokov.

Na výstavke s názvom Alojz Čobej (1935 – 2020) môžu návštevníci od 11. augusta 2025 do 17. januára 2026 vo vitrínach na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vidieť rukopisné ukážky autorových prác, knižné vydania rozhlasových hier, ako aj notové autografy jeho populárnych piesní.

Kontaktné údaje

Štátna vedecká knižnica
Lazovná č. 9, 975 58 Banská Bystrica
Tel.: +421 48 471 07 72, +421 905 303 593
Obecný úrad Podkonice tel.: +421 48 41 87 838
E-mail: lektor.lhm@svkbb.eu
Www: www.lhmbb.eu
Facebook: https://www.facebook.com/LHMBB/
IG: https://www.instagram.com/literarneahudobne/

Otváracie hodiny

pondelok, utorok, štvrtok, piatok: 9:00 - 16:00
streda: 9:00 - 17:00

Posledný vstup do múzea:
pondelok, utorok, štvrtok: 15:00
streda: 16:00

Pamätná izba Pavla Tonkoviča sa nachádza v Podkoniciach.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici - Literárne a hudobné múzeum informuje verejnosť, že múzejná expozícia: PAMÄTNÁ IZBA PAVLA TONKOVIČA V PODKONICIACH je od 3.2.2025 z dôvodu rekonštrukcie budovy Obecného úradu zatvorená. O jej znovu otvorení vás budeme informovať.
Ďakujeme za pochopenie.

Otváracie hodiny: Ut – Pia: 9.00 – 16.00
Návštevu je potrebné dohodnúť vopred (Obecný úrad v Podkoniciach).

Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského sa nachádza v Tajove (Tajov 86).
Utorok – Nedeľa: 9.00 – 16.00 h
Návštevu je potrebné dohodnúť vopred najmenej 5 dní.

Možnosti vstupu, vstupné

Dospelí: 4 €
Podrobný cenník komplet v PDF

Vstup zdarma: držitelia preukazov ZMS, členovia ICOM, držitelia preukazu ZŤP so sprievodom, pedagogický dozor

Bezbariérový prístup: Bezbariérovým prístupom sú vybavené expozície Múzeum – domov múz a Bábkarský salón.

História-popis

Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici zriadil Okresný národný výbor v Banskej Bystrici 1. marca 1969 s perspektívnym umiestnením múzea v budove, v ktorej žil, pracoval a zomrel spisovateľ Ján Botto, na Lazovnej ulici č. 11. LHM je v súčasnosti začlenené ako organizačný útvar Štátnej vedeckej knižnice. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Múzeum sa zameriava na dokumentáciu literárnej a hudobnej kultúry banskobystrického regiónu, ku ktorému sa viažu významné osobnosti slovenskej národnej kultúry a umenia: polyhistor 18. storočia Matej Bel, v Nemecku pôsobiaci hudobný skladateľ obdobia baroka Ján Francisci a staviteľ nástrojov Michal Búľovský (Bulyowsky), predstavitelia slovenskej literatúry a hudby 19. storočia Ján Chalupka, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Ján Botto a Ján Levoslav Bella, spisovatelia 20. storočia Terézia Vansová, Jozef-Gregor Tajovský, Ľudo Mistrík-Ondrejov, František Švantner, Peter Karvaš, Mikuláš Kováč, Štefan Žáry, literárny vedec Alexander Matuška, skladateľ Viliam Figuš-Bystrý, Ján Cikker, Andrej Očenáš, Šimon Jurovský, Tibor Andrašovan, Svetozár Stračina a mnohí ďalší.

Pracovníci múzea zverejňujú zbierkový fond prostredníctvom expozícií, tematických a monografických výstav, konferencií a seminárov, prednášok, koncertov, stretnutí s umelcami, vedeckovýskumných úloh, článkov v dennej a odbornej tlači a publikácií. Pripravujú aj špecializované programy pre školy, tematicky zamerané audiovizuálne pásma a videopremietanie. Zbierkové predmety na požiadanie poskytujú záujemcom na študijné a vedecké účely.

Expozície

Múzeum – domov múz

Expozícia po obsahovej stránke pozostáva z Hudobného a Literárneho salóna. Poskytuje pohľad na významné hudobné a literárne osobnosti mesta a regiónu. Svojou širokou obsahovou náplňou výrazne obohacuje kultúrnu prezentáciu mesta a je vhodná pre všetky vekové vrstvy návštevníkov. Je možné ju využívať i na rôzne špecializované podujatia (napr. interaktívne programy pre školy, besedy o živote a tvorbe hudobných a literárnych osobností, komorné umelecké programy, koncerty a iné). K dispozícii sú videopremietania podľa požiadaviek návštevníkov, ale aj možnosti uskutočniť tvorivé aktivity s využitím informácií v dotykových paneloch a v interaktívnej stene i rôzne druhy súťaží.

Ľudové hudobné nástroje na Slovensku

Literárne a hudobné múzeum zabezpečuje na Slovensku výskum výroby a uplatňovania ľudových hudobných nástrojov. Tie patria medzi najstaršie umelecké prostriedky vôbec. Tradičné hudobné nástroje sú základom ľudovej inštrumentálnej hudby. Na Slovensku tvoria v porovnaní s inými stredoeurópskymi kultúrami značne rozsiahly celok, ktorý v súčasnosti tvorí do 200 nástrojových typov. Expozícia prináša 250 ľudových hudobných nástrojov od 60 tvorcov. Väčšina z nich bola vyrobená v 20. storočí. Z druhej skladby prezentuje signálne, samoznejúce, vzduchozvučné a strunové nástroje. Najrozsiahlejší celok je venovaný píšťalám a z nich najmä špecifickému slovenskému hudobnému nástroju – fujare, ktorá sa stala symbolom etnickej preukaznosti Slovákov. Expozíciu dopĺňa videopremietanie, ale aj možnosť uskutočniť tvorivé aktivity (hra na ľudových hudobných nástrojoch, rytmicko-pohybové hry, hravé vedomostné kvízy a súťaže).

Bábkarsky salón

Expozícia mapuje bábkarské tradície na Slovensku: rodinu Stražanovcov, rodinu Anderlovcov, Antona Anderleho z Radvane, výrobcov bábok na strednom Slovensku, ochotnícke súbory, históriu a súčasnosť Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici, amatérskych a profesionálnych výrobcov bábok. Časť expozície je venovaná slovenskej scénografke Jane Pogorielovej a jej manželovi divadelnému technológovi Antonovi Dušovi. Návštevníci si môžu vyskúšať vodenie bábok, zahrať si bábkovú rozprávku, čítať rozprávku a potom ju zdramatizovať. Bábkarský salón môžu využívať aj na hodiny výtvarnej a estetickej výchovy. Videozáznamy vhodne dopĺňajú odbornú problematiku bábkarstva.

Pamätná izba Pavla Tonkoviča v Podkoniciach

Expozícia v priestoroch Obecného úradu Podkonice je venovaná histórii a národopisu obce Podkonice a osobnosti rodáka – folkloristu, dirigenta, pedagóga a skladateľa Pavla Tonkoviča. Dlhé roky pracoval v košickom a neskôr bratislavskom rozhlase. V Košiciach založil a viedol ľudový inštrumentálny súbor Branisko. V rokoch 1949 – 1950 sa stal spoluzakladateľom a prvým umeleckým vedúcim Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. Návšteva expozície je vhodná pre rôzne školské výlety, organizované turistické skupiny a možno ju zaujímavo spojiť s prechádzkami po turisticky značených chodníkoch v týchto malebných zákutiach Slovenska.

Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského v Tajove

Expozícia v malebnej rodnej drevenici spisovateľa je venovaná histórii a významným osobnostiam obce Tajov s dôrazom na literárne kontexty Jozefa Gregora Tajovského a jeho manželky, spisovateľky a prekladateľky Hany Gregorovej. Vo vstupnom priestore Pamätného domu sa nachádza malá expozícia venovaná ďalšiemu slávnemu tajovskému rodákovi, vynálezcovi, maliarovi, kňazovi Jozefovi Murgašovi a expozícia tematicky zameraná na slávnu hutnícku minulosť obce Tajov s ukážkou odievania a remeselnej zručnosti obyvateľov. Návšteva týchto expozícií je veľmi vhodná pre rôzne školské výlety, literárne a iné exkurzie či turistické skupiny.

Otváracie hodiny: september – jún len na objednane, je potrebné sa objednať najmenej 2 dni vopred

júl – august. Ut –Ne: 9.00 – 12.00 / 13.00 – 16.00, posledný vstup o 15.00

https://svkbb.eu/detail/pamatny-dom-jgt-v-tajove/

Putovné výstavy

ŠVK – Literárne a hudobné múzeum v súčasnosti ponúka putovné výstavy, ktoré sa venujú nasledovným témam:
Tibor Andrašovan, Zdenko Mikula, Regionálne rozprávkarky, Ľudové hudobné nástroje na Slovensku, Čaro bábok a bábkového divadla, Janko Kupala.

Fotogaléria (fotografie poskytlo Literárne a hudobné múzeum)


 

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Múzeum na mape

ÚvodÚvodná stránka