Akcie

2.4. - 28.6.2026  

Novohradské múzeum a galéria, Lučenec

V moci noci

Autori: Východoslovenské múzeum v Košiciach – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ochranou dravcov na Slovensku

Vernisáž výstavy: 2.4.2026 o 16:30

Novohradské múzeum a galéria, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, vás pozýva na vernisáž výstavy „V moci noci“, ktorá sa uskutoční 2.4.2026 o 16:30. Výstava predstaví návštevníkom nočných lovcov a ich svet cez príbeh desiatich druhov sov žijúcich na Slovensku. Výstavu pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ochranou dravcov na Slovensku.

Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní.

Výstava V moci noci prezrádza návštevníkom o chránených druhoch sov však omnoho viac. Dozvedia sa, ako vysoko adaptabilný živočích sova je a že je schopná žiť vo veľmi rôznorodých podmienkach okolitého prostredia. Výstava poskytuje množstvo zaujímavých a často nečakaných informácií o ich živote, hniezdení, potrave či o typických výzorových znakoch jednotlivých druhov sov. „Cieľom výstavy je priniesť širokej verejnosti a deťom viac poznatkov o tom, aké druhy sov žijú okolo nás, kde žijú, ako ich môžeme nájsť a počuť. Chceme priniesť trochu prirodzeného prostredia sov z miesta kde žijú do mesta, do múzea, do priestorov galérie a predstaviť ich reálny výzor, sfarbenie a veľkosť pomocou exponátov. Veríme, že výstava návštevníkov obohatí o nové poznatky zo života sov a poteší milovníkov prírody,“ uviedol autor výstavy RNDr. Miroslav Dravecký. V neposlednom rade výstava poukazuje na potrebu ochrany sov zo strany človeka, keďže práve on je svojou každodennou činnosťou jej najväčšou priamou či nepriamou hrozbou. Všetky sovy sú dnes chránenými druhmi v zmysle platnej legislatívy o ochrane prírody. Samotná realizácia výstavy bola podporená projektom Fondu na podporu umenia Monitoring horských druhov sov vo Volovských vrchoch – od terénneho výskumu k muzeálnej výstave.

Výstavu si budú môcť návštevníci prehliadnuť v priestoroch Novohradského múzea  od 3. apríla do 28. júna 2026. Súčasťou výstavy budú interaktívne prvky, tvorivé dielne, prednášky a sprievodné podujatia pre všetky vekové kategórie, o ktorých Vás budeme včas informovať na našej webovej stránke https://nmg.sk/podujatia/  

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.

17.5.2025 - 17.5.2026  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Ex50zícia

Slovenské národné múzeum v Martine – Etnografické múzeum si pripomína významné jubileum. Aktuálna výstava s názvom EX50ZÍCIA oslavuje päťdesiat rokov od otvorenia stálej národopisnej expozície, ktorá návštevníkom približuje tradičnú kultúru slovenskej dediny od druhej polovice 19. storočia po prvú polovicu 20. storočia. Výstavu sme otvorili pri príležitosti Noci múzeí a galérií 17. mája 2025 a prístupná bude do 17. mája 2026.

Stála expozícia, ktorá vznikala v rokoch 1974 – 1975 pod vedením PhDr. Igora Krišteka, CSc., patrí medzi najvýznamnejšie projekty svojho druhu na Slovensku. Jej cieľom bolo zachytiť a sprístupniť rýchlo miznúce fenomény tradičnej ľudovej kultúry, ktorú v čase vzniku expozície rýchlo menila modernizácia a socialistické reformy. Národopisná expozícia zložená z častí Človek a pôda, Človek a materiál a Človek a odev je unikátna nielen svojím obsahom, ale aj výtvarným a priestorovým riešením, ktoré prekonalo dobové výstavnícke štandardy.

Výstava EX50ZÍCIA návštevníkov prevedie hlavnými míľnikmi päťdesiatročného príbehu expozície – od jej slávnostného otvorenia, cez obdobie rozmachu, až po tragickú udalosť v roku 1999, keď časť expozície zničil požiar. Výstava prezentuje nielen pôvodne inštalované zbierkové predmety so silným príbehom, ale aj autentické dobové fotografie, architektonické makety a dokumenty zo zákulisia príprav.

Hravou súčasťou výstavy je aj 37 interpretačných štítkov, ktoré prevedú návštevníkov po zaujímavých miestach, zoznámia s pozoruhodnými predmetmi a predstavia osobnosti, ktoré sa na vzniku našej päťdesiatročnej expozície podieľali. Práve tieto faktory stoja za úspechom národopisnej expozície Etnografického múzea, ktorá bola v čase svojho vzniku hodnotená ako nadčasová a moderná.

1.9.2025 - 31.12.2026  

Ponitrianske múzeum v Nitre

Od koreňov k oblakom

Les nie je len skupina stromov, ale fascinujúci ekosystém, v ktorom sa rastliny, živočíchy, huby a mikroorganizmy prelínajú s neživou prírodou. Nová výstava Od koreňov k oblakom približuje túto bohatú spleť vzťahov a zameriava sa na ekológiu lesa s dôrazom na jeho jednotlivé etáže – od koreňovej až po stromovú.

Výstava má regionálny charakter a predstavuje faunu a flóru okresu Zlaté Moravce. Návštevníci spoznajú druhové zloženie miestnych lesov, význam bylín a húb, ako aj rozmanitosť živočíchov – od hmyzu a obojživelníkov až po majestátne cicavce a vtáky. Medzi nimi nechýba ani orol kráľovský, tretí najväčší dravec spomedzi vtákov na Slovensku. Zo vzácnych rastlín je vystavená chránená orchidea prilbovka dlholistá.

Súčasťou výstavy sú aj interaktívne prvky, ktoré potešia najmä deti – môžu nahliadnuť do jazvečej nory či prejsť sa naboso po lesnom chodníku.

Výstava je určená žiakom základných a stredných škôl, ale aj všetkým milovníkom prírody. Vystavené dermoplastické preparáty pochádzajú zo zbierok Ponitrianskeho múzea v Nitre a Tribečského múzea v Topoľčanoch. Sprievodný program k výstave pozostáva z hry Lesná pátračka v múzeu, ktorá je plná šifier a logických úloh, výchovno-vzdelávacieho podujatia Herbárium, kde sa zoznámia s prácou botanika a vyrobia si vlastný herbár. Návštevníkov čaká aj prednáška RNDr. Libanta o horninách a mineráloch okresu Zlaté Moravce a prednáška PaedDr. Wittlingera zameraná na skupiny organizmov, ktoré si človek často ani nevšimne – orchidey a netopiere.
Vo výchovno-vzdelávacom podujatí Sokoliarov sv. Svorada návštevníci uvidia letové ukážky našich aj zahraničných dravcov.

16.10.2025 - 19.4.2026  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Život v dobe kamennej

Ako vyzeral každodenný život našich pravekých predkov? Čím sa živili, ako si zhotovovali nástroje, či ako si zdobili svoje príbytky? V banskobystrickom Thurzovom dome sa otvárajú brány celkom novej, jedinečnej zážitkovej výstavy Život v dobe kamennej, ktorá zavedie návštevníkov na fascinujúcu cestu do dávneho obdobia spred niekoľko tisíc rokov. Dotyk s históriou umožnia vzácne originálne artefakty  zo slovenských nálezísk, doplnené replikami pravekých predmetov priamo v autentickom neolitickom dome.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja prichádza v jesennom období s veľkolepou novinkou. Zážitková výstava Život v dobe kamennej vás prenesie o niekoľko tisíc rokov späť do prelomového obdobia pravekých dejín ľudstva, ktoré nazývame aj neolitická revolúcia. Návštevníkom sa tak naskytne jedinečná možnosť vyskúšať si niektoré činnosti, ktoré sa dnes už bežne nevykonávajú, ale stali sa nevyhnutným pokrokom, z ktorého, aj keď si to už neuvedomujeme,  čerpáme dodnes. Dvere do neolitu, ktorý na Slovensku trval približne 1 300 rokov, sa otvoria už 16. októbra 2025 v Thurzovom dome.

NEOLIT a jeho revolúcia

V období neolitu sa začína postupné osídľovanie Slovenska a spája sa s ním aj najväčší vtedajší historický proces – neolitická revolúcia. Výstava odhalí veľa zaujímavého práve zo života prvých obyvateľov nášho územia. Priblíži prostredie, v ktorom títo ľudia žili, a činnosti, ktorým sa denne venovali. Odpovie na otázky, aké domy si naši predkovia stavali, čo jedli, ako si varili, ako vyrábali odev alebo ako a kde pochovávali svojich mŕtvych. Výstava vás tak zavedie aj do sveta duchovných predstáv pravekých ľudí a súčasne oboznámi s výdobytkami daného obdobia.

„Pri výbere samotného obdobia sme prakticky zvažovali obdobie, ktoré má potenciál nielen zaujať, ale zároveň je prelomové a významné. Neolit – alebo teda mladšia doba kamenná bola v tomto ohľade jasná voľba. Ľudské spoločenstvá, dovtedy voľne žijúce v prírode, ktoré migrovali a živili sa lovom a zberom, sa usádzajú a menia na spoločnosti domáceho hospodárstva založenom na poľnohospodárstve. Nástupom poľnohospodárstva sa ľudia trvalo usadili a začali si stavať domy, vyrábať hlinené nádoby, tkať látky na odev a zakladať pohrebiská. Boli to prevratné novinky, ktoré obrátili celý dovtedajší svet hore nohami – preto ich bolo možné pomerne ľahko zasadiť do obsahu interaktívnej výstavy“, uvádza nás do myšlienky novej výstavy jej kurátorka Marta Ďuricová.

Klasické vitríny nehľadajte, skôr zážitok, dotyk a naozajstné poznanie

Príprava a samotná realizácia výstavy bola časovo aj obsahovo náročná. Tri výstavné miestnosti Thurzovho domu sa doslovne premenili na areál osady z doby kamennej s množstvom predmetov a architektonických prvkov. Na výstave tak nájdeme neolitickú osadu, domácnosť a priestor pre pohrebné a duchovné zvyky.

„Areál neolitickej osady a okolitej krajiny, architektúra, zariadenie vnútorného priestoru obytnej stavby s okolím a predmety, ktoré boli použité, zodpovedajú odborným archeologickým poznatkom, samozrejme prispôsobené našim prezentačným možnostiam a zámerom. Na svoje si určite prídu nielen deti a študenti, ale aj dospelí návštevníci. Výstava je plná aktivít, ktoré si môžu reálne vyskúšať. Čaká na nich napríklad zdobenie steny domu dávnym ornamentom, skladanie pravekej kamennej sekerky, mletie zrna na zrnotierke či šitie odevu kostenou ihlou“, dopĺňa archeologička Marta Ďuricová.

Všetko vo vlastnej réžii

Celý vizuál a architektonické prvky, podobne ako aj výstavný mobiliár a interaktívne prvky a predmety zhotovili pracovníci múzea vo vlastnej réžii. Okrem nich sú súčasťou výstavy aj skutočné archeologické zbierkové predmety Stredoslovenského múzea a zapožičané archeologické zbierkové predmety z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktoré budú vystavené vo vitrínach.

„Na výstave Život v dobe kamennej je výnimočné aj to, že všetko od prvotného nápadu až po realizáciu vytvorili naši šikovní pracovníci. Bola to pre nás všetkých po prvotnom, pomerne odvážnom rozhodnutí veľká výzva, pretože sme chceli predstaviť nielen archeologické nálezy a špecifiká danej doby, ale zároveň pripraviť interaktívny zážitok pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. Vďaka obrovskej kreativite, zručnosti a nasadeniu celého tímu sa nám podarilo vytvoriť výstavu, ktorá prináša pravek v našom múzeu opäť k životu a umožňuje ho doslova zažiť na vlastnej koži a možno pritom aj pouvažovať nad rozdielmi so súčasnou dobou – ako dnes žijeme, ako nakladáme so zdrojmi, s prírodou, časom, prácou a tak ďalej...  Verím, že táto výstava osloví čo najviac návštevníkov nielen z nášho mesta či kraja, ale aj z celého Slovenska. Potenciál na to rozhodne má. Navyše sme ju pripravili tak, aby ju bolo možné ďalej využívať, napríklad zapožičiavať aj iným múzeám či inštitúciám, čím jej príbeh bude ďalej pokračovať aj mimo nášho múzea“, konštatuje Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea a zároveň iniciátor prípravy výstavy.

Výstava Život v dobe kamennej sa na svojom pozadí snaží ukázať aj to, že ľudia v neolite boli nesmierne životaschopní, zruční a mimoriadne vynaliezaví. Je pripomenutím, že dnešný technologický pokrok je v mnohých ohľadoch priamym vyústením neprestajného zdokonaľovania síce jednoduchých, avšak vysoko účinných pravekých technológií. Výstava tak návštevníkom pomáha pochopiť ľudskú históriu v širšom kontexte, že ľudia doby kamennej boli inteligentné a kultúrne bytosti, ktoré viedli plne civilizovanú existenciu a významne formovali aj podobu dnešného sveta.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu. Poďakovanie Stredoslovenského múzea za spoluprácu na tomto veľkom projekte patrí aj obci Poniky a spoločnosti TWD, s. r. o. Banská Bystrica.

21.11.2025 - 28.9.2026  

Historické múzeum SNM, Bratislava

V službách diplomacie

Výstava V službách diplomacie, ktorú pripravilo SNM – Historické múzeum v spolupráci s OZ Seniori slovenskej diplomacie, predstavuje výber štátnych vyznamenaní, ktorými boli ocenení slovenskí veľvyslanci v zahraničí od roku 1993 až dodnes.

56 vyznamenaní, ktoré sa podarilo zostaviť vďaka ochote 36 bývalých alebo stále aktívnych pracovníkov zahraničnej služby, ponúka možnosť vniknúť do doteraz neprístupných zákutí života a práce diplomatov. Za každou medailou sú roky práce ľudí, ktorí budovali oficiálne vzťahy, spoluprácu a priateľstvo mladej Slovenskej republiky s krajinami sveta.

Návštevník sa vo výstave V službách diplomacie zoznámi s krásami práce zahraničných medailérov, diplomami, šerpami a tiež doplnkami ilustrujúcimi ceremónie preberania ocenení z rúk zahraničných štátnikov. Panely dopĺňajú krátke životopisy nositeľov vyznamenaní a mapu krajín, v ktorých pôsobili a boli oceňovaní.

Výstava je symbolicky oslavou odkazu generála Milana Rastislava Štefánika, ktorého 145. výročie narodenia si tento rok pripomíname. Jedno zo Štefánikových vyznamenaní si návštevníci budú môcť na výstave aj pozrieť.

Z historického hľadiska patrí M. R. Štefánik medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej diplomacie. Vďaka svojim kontaktom v zahraničí zohral kľúčovú úlohu pri formovaní Československa. Na Štefánika sa odkazovali politickí a diplomatickí predstavitelia Slovenska desiatky rokov po jeho tragickej nehode. Jeho odkaz bol prítomný v diplomacii aj po vzniku samotného Slovenska. Držitelia vystavovaných vyznamenaní sa práve v tomto duchu usilovali pôsobiť.

Výstavu V službách diplomacie nájdete na 2. poschodí SNM – Historického múzea na Bratislavskom hrade.

1.12.2025 - 1.5.2026  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Dotknime sa minulosti

Paleontologická výstava „Dotknime sa minulosti“ je primárne určená pre nevidiacich a slabozrakých návštevníkov. Prispôsobená je hlavne pre žiakov základných škôl, ale aj pre študentov stredných škôl, či dospelých návštevníkov. Hlavným zameraním výstavy je oboznámiť cieľovú skupinu s problematikou vzniku a vývoja života na našej planéte. Návštevníci sa tu oboznámia so všetkými základnými informáciami o paleontológií, vede, ktorá skúma fosílne zvyšky zvierat a rastlín. Vysvetlené sú základné pojmy a procesy tejto vedy. Všetky významné živočíšne a rastlinné skupiny sú predstavené buď formou 3D modelov, originálnou fosíliou, alebo kópiou danej skameneliny.

Výstava je rozdelená do deviatich tematických celkov, od úvodného vysvetlenia čo je to paleontológia ako veda a čím sa zaoberá, cez všetky hlavné paleontologické obdobia akými sú prekambrium, paleozoikum, mezozoikum a kenozoikum.

Pre mladších návštevníkov je nachystaná aj paleohernička, ktorá je prispôsobená pre potreby nevidiacich (paleontologické pexeso, paleontologické puzzle a pieskovisko so skamenelinami). Návštevník si tu môže vyskúšať svoje schopnosti ako napr. rozoznať jednotlivé druhy dinosaurov po hmate. Pri predstavovaní jednotlivých zástupcov živočíšnych a rastlinných skupín sú použité originálne skameneliny, alebo kópie skamenelín (sadrové odliatky), 3D modely a reliéfne kresby. Pre lepšie pochopenie niektorých tém je výstava doplnená trojrozmernými „schémami“, ktoré podávajú ucelené informácie pre deti s poruchami zraku. Výtvarným zámerom bolo použitie kontrastných farieb – biela a čierna, pre lepšiu čitateľnosť slabozrakých, či starších návštevníkov. Texty k výstave (hlavné, vedľajšie a popisné) sú v slovenskom jazyku a v Braillovom písme a majú doplňujúcu a vysvetľujúcu funkciu k informáciám sprostredkovaných trojrozmernými exponátmi. Výstava je realizovaná v rámci projektov programu Kultúra pre školy MK SR a potrvá do mája 2026.

11.12.2025 - 31.12.2026  

Západoslovenské múzeum v Trnave

Jemné ako chryzantémy...umenie, ktoré spojilo dva svety

Kurátori: Mgr. Andrej Sabov, PhD., Mgr. Lucia Duchoňová, Mgr. Aneta Vlčková, PaedDr. Simona Jurčová

Spoluautori: Mgr. Nikola Maliňáková, Mgr. Kristína Farkašová, Lukáš Turanský

Spolupráca: Spolok svätého Vojtecha v Trnave

Západoslovenské múzeum v Trnave predstavuje po dlhšej pauze verejnosti kolekciu východoázijských artefaktov zo zbierky šľachtickej rodiny Zičiovcov, ktorá obývala do roku 1945 kaštieľ v neďalekých Voderadoch.

Devätnáste storočie vnieslo do šľachtických kruhov v Európe vášeň pre orientálne umenie, fascináciu dávnou históriou podporenú archeologickými vykopávkami v Egypte, Mezopotámii, objavením Tróje a pod. Mnohí šľachtici podnikali cesty za umením a exotické expedície a predmetmi, ktoré si priniesli, zdobili svoje sídla.

V rokoch 1875 – 1876 podnikol gróf Jozef Ziči spolu so svojím mladším bratom Augustínom desaťmesačnú expedíciu do východnej Ázie. V novembri 1875 odcestovali cez Egypt do južnej Ázie až na ostrov Batavia (Jáva), odkiaľ pokračovali cez Siam (Thajsko) do Číny. Cestovali po pobreží do Šanghaja a odtiaľ sa preplavili do Japonska. Po návrate do Číny sa v Pekingu začali chystať na najnáročnejšiu časť svojej ázijskej cesty - na prechod cez mongolskú púšť Gobi. Zorganizovali ťaviu karavánu a cez Kalgan sa dostali do Urgy, neskôr ďalej do Irkutska a cez západnú Sibír naspäť do Európy.

Ázijské umelecké predmety rodinnej zbierky umiestnil najmä v kaštieli vo Voderadoch. Počas druhej svetovej vojny bola časť zbierky zničená alebo odcudzená. V záujme ochrany boli po roku 1945 niektoré artefakty presunuté do Múzea Františka Richarda Osvalda pri Spolku sv. Vojtecha v Trnave, odkiaľ boli v roku 1962 premiestnené do Západoslovenského múzea v Trnave. V súčasnosti sú označené ako deponáty Spolku sv. Vojtecha v Západoslovenskom múzeu v Trnave.

Návštevníci výstavy uvidia artefakty zo zbierky porcelánu, úžitkového umenia, textilu, zbrane a samurajskú zbroj. Predmety pochádzajú najmä z cesty po Japonsku a Číne a doplnené sú európskymi replikami, ktoré čerpali inšpiráciu z umenia oboch krajín. K výstave je pre návštevníkov pripravený bohatý interaktívny sprievodný program.

Vernisáž výstavy bude vo štvrtok 11. decembra 2025 o 18,00 v Západoslovenskom múzeu v Trnave, Múzejné námestie 3. Podujatie sa koná pod záštitou Veľvyslanectva Japonska v Slovenskej republike.

15.12.2025 - 30.6.2026  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Divočina pri riekach v meste

Živočíchy z brehov Nitry a Handlovky v zbierkach múzea

18.1. - 19.4.2026  

Kaštieľ Radoľa

Drotári v umení, umenie v drotároch

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo v priestoroch renesančného Kaštieľa Radoľa výstavu „Drotári v umení – umenie drotárov“, na ktorej môžu návštevníci vidieť výtvarné diela od profesionálnych i neprofesionálnych domácich a európskych umelcov, ktoré zachytávajú drotárov pri práci, vandrovaní i pri odpočinku. Akvarely, kresby a grafiky zo zbierok Kysuckého múzea vznikli v 19. storočí a najmä v 1. polovici 20. storočia. Z významných slovenských autorov sa drotárskej tematike venovali: Janko Alexy (1894 – 1970), Alojz Struhár (1892 – 1968), Imro Weiner-Kráľ (1901 – 1978), Juraj Krutek (1904 – 1981), Vincent Hložník (1919 – 1997), Fero Kráľ (1919 – 2008) či Imrich Polakovič (1923 – 1989).

V českej kultúre patrila postava vandrujúceho slovenského drotára k rozšíreným romantickým obrazom. Vzdelané vlastenecké kruhy v ňom videli putujúceho slobodného tuláka, ktorý sa živí vlastnou šikovnosťou a dôvtipom, ale aj brata – Slováka prichádzajúceho z rustikálnej krajiny pod Tatrami. Medzi významných českých autorov, ktorí vo svojich dielach zobrazovali drotárov a drotársky kraj, patrili: Jaroslav Augusta (1878 – 1970) a Josef Kubíček (1890 – 1972).

Slovenskí drotári zaujali aj európskych výtvarných umelcov, ktorých priťahovali svojím zjavom, vandrovným spôsobom života, zvykmi a netypickým spôsobom používania drôtu. Z nich možno spomenúť mená, ako: August Hervieu (1794 – 1858?), JeanVeber (1864 – 1928) obaja z Francúzska, Isidor Kleine (1810 – 1844) z Nemecka a Miklós Barabás (1810 – 1898) z Maďarska. Vo svojich olejomaľbách, kresbách a grafikách zobrazovali rôzne podoby vandrovného drotárstva, no napriek tomu, že ich diela vykresľovali neľahkú realitu života drotárov, v porovnaní so slovenskou a českou tvorbou im chýba hlbšia osobná zaangažovanosť a intimita.

Súčasťou výstavy sú aj drevené plastiky drotárov od insitných žijúcich rezbárov ako Ján Podsklan (1951) z Čadce a Viliam Meško (1940) z Terchovej. Zastúpenie majú aj úžitkovo-dekoratívne predmety z pozinkovaného, postriebreného a pozláteného drôtu, ktorých autormi sú umeleckí drotári Alexander Hozák (1899 – 1985) z Veľkého Rovného, Juraj Šerík (1967) z Čadce (Dlhé Pole) a Róbert Hozák (1974) z Čadce-Podzávozu. Výstavu dotvárajú úžitkové drôtené predmety pochádzajúce najmä z 1. polovice 20. storočia. Niektoré exponáty budú môcť návštevníci vidieť po prvýkrát. Výstava potrvá do 19. apríla 2026 a jej autorom je etnológ – kurátor Kysuckého múzea PhDr. Alojz Kontrik.