RSSAkcie
16.11.2025
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Last Call: Finisáž aktuálnych výstav
NEPREMEŠKAJTE!
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na finále aktuálnych výstav, ktoré končia
už túto nedeľu, 16. 11. 2025. Galéria je v nedeľu otvorená v čase 11.00 – 16.00.
3 (PRÍ)BEHY ŽENY
Výstava interpretuje diela 42 autorov zo zbierky galérie v maľbe, soche, fotografii, kresbe a grafike, so zameraním na tri kľúčové etapy ženského života: detstvo, dospelosť a starobu. Analýza fenoménu ženy v "behu" času zdôrazňuje premeny a rozmanité roly, ktoré žena počas života zastáva. Akcentuje otázky identity, času a ľudských vzťahov. Cyklus výstav Zbierka. Kurátorka: Kamila Paceková – GUS.
NOVÉ OTÁZKY
Výstava prezentuje výber diel 16-tich absolventov Katedry maľby Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici (FVU AU BB). Reflexia autentických pohľadov, nových impulzov vo vnímaní obrazu a súčasných podôb slovenskej maľby. Cyklus výstav Téma. Kurátorky: Jana Čepa & Dominika Kovačiková – FVU AU BB.
MICHAELA ŠURANSKÁ & KRISTÍNA MIČOVÁ: MYSLÍŠ, ŽE SLNKO JE ŽLTÉ?
Autorky spája dlhodobé priateľstvo a záujem o premenlivosť krajiny. Vzájomné inšpiračné podnety sa prelínajú v multimediálnej inštalácii. Kým Mičová skúma subjektívne prežívanie a dočasnosť okamihu cez nájdené artefakty a výtvarné či literárne záznamy, Šuranská sa sústredí na rozhranie medzi ľudským sídlom a prírodou v čase a priestore. Cyklus výstav Dvojice. Kurátorka: Katarína Balúnová.
16.11.2025 15:00
Západoslovenské múzeum v Trnave
Nedeľná múzejná kaviareň: K udalostiam boja za slobodu a demokraciu
Západoslovenské múzeum v Trnave pravidelne pripravuje cyklus podujatí s názvom Nedeľná múzejná kaviareň. Tematické rozhovory pri káve a čaji v koncertnej sále budú v novembri pokračovať rozprávaním múzejného historika Mgr. Mateja Krnáča.
Komentovaná obrazová prezentácia spojená s diskusiou na tému udalostí nežnej revolúcie bude náplňou novembrovej múzejnej kaviarne. Historik múzea Matej Krnáč bude rozprávať o udalostiach boja za slobodu a demokraciu v rámci historického kontextu doby. Deň boja za slobodu a demokraciu je významným míľnikom v našich moderných dejinách nielen ako memento pádu socialistického režimu, ale aj ako pripomienka doležitých udalostí, ktoré formovali samostatnú slovenskú štátnosť ako priamy následok nežnej revolúcie.
Počas nedeľnej kaviarne sa na tému pozrieme s odstupom, aby sme mohli zaradiť udalosti nežnej revolúcie do dejinného kontextu slovenského národa.
Nedeľná múzejná kaviareň sa uskutoční v nedeľu 16. novembra 2025 od 15,00 v koncertnej sále Západoslovenského múzea v Trnave.
Vstupné: 3,- €.
16.11.2025 - 26.1.2026
Horehronské múzeum, Brezno
Hlinená mačka
„Modelovanie hlinenej sochy podľa vzoru starovekých egyptských artefaktov.“
Horehronské múzeum srdečne pozýva na tvorivú dielňu pod názvom Hlinená mačka, ktorá je sprievodným podujatím k aktuálnej výstave Egypt – dar Nílu v priestoroch Meštianskeho domu. Podujatie sa uskutoční v nedeľu 16. novembra 2025, vo štvrtok 4. decembra 2025 a v nedeľu 25. januára 2026 o 15:00 hod.
Počas tvorivej dielne si účastníci vyskúšajú základy práce s hlinou a vytvoria si sošku s motívom mačky podľa vzoru starovekých egyptských artefaktov. Mačka mala v starovekom Egypte výnimočné postavenie – bola symbolom ochrany, domáceho pokoja a bohyne Bastet, patrónky vychádzajúceho Slnka, Mesiaca, plodnosti a radosti. Mačky boli uctievané. Egypťania verili, že prítomnosť mačky prináša do domácnosti požehnanie a sošky sa stali dôležitou súčasťou ich každodenného i duchovného života. Ak nejaká mačka zomrela, na znak úcty si Egypťania oholili obočie.
Podujatie ponúka príležitosť spojiť poznanie starovekej egyptskej kultúry so skúsenosťou práce s hlinou. Každý účastník si svoj výtvor odnesie domov ako jedinečnú pamiatku na svet starovekého Egypta. Je preto potrebné priniesť si so sebou nádobu na prenos hlinenej sochy. Hlinené výrobky v peci nevypaľujeme.
Vstupné na podujatie je 3 € na osobu. Tvorivá dielňa je určená pre verejnosť a rodiny s deťmi, ako aj pre školské a iné skupiny na objednávku. Svoje miesto si rezervujte vopred na tel. čísle: 048/611 22 83.
23.7. - 16.11.2025
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Michaela Šuranská & Kristína Mičová: Myslíš, že slnko je žlté?
Cyklus výstav Dvojice. Kurátorka: Mgr. art. Katarína Balúnová, ArtD.
Vernisáž 23. 7. 2025 o 17.00
Premiérový výstavný projekt prezentuje dvojicu autoriek, ktoré spája dlhodobé osobné priateľstvo, so spoločnou oblasťou umeleckého výskumu časopriestorovej premenlivosti krajiny. Multimediálna inštalácia poukazuje na možnosť spomalenia a scitlivenia voči okolitému svetu. Výstava je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Dvojice.
Výstava je koncipovaná ako mnohovrstevná púť krajinou, ktorá presahuje fyzický pohyb a stáva sa skúmaním subjektívneho vnímania, pamäte a imaginácie. Kráčanie a rozhliadanie sa okolo seba je aktom (znovu)objavovania, ktoré je nelineárne a alogické, čo otvára možnosti vyrastania malých zázrakov v každodennosti. Názov výstavy pozostáva z otázky, ktorá sa môže na prvý pohľad zdať banálna, poukazuje však na limity vnímania sveta, ktorý nás obklopuje. Aké sú veci naozaj? Nakoľko je naše fyzické telo prostriedkom, ale aj bariérou k pochopeniu? Autorky skúmajú, ako sa zážitky a pozorovania krajiny premieňajú v imaginatívne interpretácie, kde fikcia a realita splývajú. Tento proces je zároveň liečivým únikom v presýtenom svete, kde túlanie sa a neposudzovanie otvárajú priestor pre nové významy a prežívanie. Spoločný záujem o hodnoty krajiny vytvára základ pre dialóg, ktorý sa rozvíja v priestore galérie cez diferentné médiá. Kristína Mičová predstavuje analógovú fotografiu ako vizuálny denník, ktorý zachytáva fragmenty krajiny a okamihy prežívania, zatiaľ čo Michaela Šuranská sa vyjadruje cez maliarske médium rozšírené o kolážové a asamblážové elementy. Dôležitým momentom sú textové úryvky z emailovej komunikácie autoriek, ktoré ukazujú, že aj nedávne spomienky sú subjektívne formované a deformované ako súčasť spoločného imaginatívneho fenoménu. Zvuková slučka s nahrávkami prírodných zvukov ako trenie kameňov a spev vtákov, dotvára atmosféru a umocňuje pocit putovania. Kľúčovým prvkom výstavy je site specific inštalácia fľaštičiek, inšpirovaná nálezom v koreňoch stromu, ktorá sa stáva symbolom objavovania a komunikácie cez čas a priestor. Návštevníci sú pozvaní s expozíciou interagovať a dopĺňať do fľaštičiek vlastné odkazy, čím sa stávajú spolutvorcami diela a rozširujú pole imaginácie.
Mgr. Katarína Balúnová, ArtD., kurátorka výstavy
Profily autoriek
Michaela Šuranská (1993) v r. 2023 ukončila doktorandské štúdium na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. V rámci aktuálnej tvorby sa zaoberá expandovanou maľbou, respektíve maľbou a jej presahmi, v kontexte krajiny ako časovej a kultúrnej pamäte. Je spoluzakladateľ-kou a kurátorkou Rozkvet Gallery v Banskej Bystrici, autorkou projektu Kláštor Opening v Štiavnických Baniach a produkčnou v Schemnitz Gallery v Banskej Štiavnici. V r. 2023 získala ocenenie 2. miesto v súťaži Maľba roka Nadácie VÚB banky. V r. 2022 bola finalistkou súťaže Strabag Art Award a v r. 2016 získala Cenu dekana za bakalársku prácu. Samostatne vystavovala v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote, v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici, v EQO priestore pre interaktívne umenie, Spišský Hrhov a inde. Participovala na početných skupinových výstavách na Slovensku, v Poľsku a Rumunsku.
Kristína Mičová (1994) v r. 2017 ukončila bakalársky stupeň na Akadémii umení v Banskej Bystrici v Otvorenom ateliéri maľby pod vedením Rastislava Podobu a magisterský stupeň ukončila v r. 2019 na Vysokej škole výtvarného umenia v Bratislave v ateliéri Maľba III. pod vedením Rastislava Podhorského a Martina Špirca. Vo svojej tvorbe sa pohybuje naprieč médiami, od kresby cez fotografiu a text po video a inštaláciu. Hlavnou témou je pre autorku prežívanie krajiny a fenomén času. Počas kráčania krajinou zbiera rôzne horniny a objekty, ktoré ju zaujmú svojím tvarom alebo štruktúrou. Za sebou má kolektívne aj samostatné výstavy na Slovensku aj v zahraničí (Česko, Srbsko). V r. 2022 spolupracovala so spisovateľom Jánom Púčekom na knihe Karpaty!, v ktorej sú zastúpené jej kresby a fotografie.
23.7. - 16.11.2025
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
3 (prí)behy ženy
Cyklus výstav Zbierka. Kurátorka: Mgr. Kamila Paceková – GUS
Vernisáž 23. 7. 2025 o 17.00
Premiérová tematická prezentácia diel 42 autorov, zo zbierky galérie, v maľbe, soche, fotografii, kresbe a grafike, uvádza tri kľúčové etapy ženského života: detstvo, dospelosť a starobu. Analýza fenoménu ženy v „behu“ času zdôrazňuje premeny a rozmanité roly, ktoré žena počas života zastáva. Akcentuje otázky identity, času a ľudských vzťahov. Cyklus výstav Zbierka.
Výstava skúma rôzne podoby a roly ženy – od nevinnosti detstva, cez zodpovednosť a tvorivú silu materstva, až po múdrosť a introspekciu staroby. Tematické celky reflektujú nielen biologické a sociálne aspekty týchto etáp, ale aj ich kultúrne a umelecké zobrazenie. Koncept výstavy je vizuálne aj emocionálne bohatým skúmaním toho, ako sa ženskosť mení a ako ju umelci interpretujú vo svojich dielach.
Prvým príbehom ženy v rámci výstavného konceptu je Detstvo. V kolorovaných grafikách Štefana Cpina, kresbách Emila Makovického, Andora Borútha, maľbe (Sándora?) Streliského i objektoch súčasných autoriek Evy Moflárovej a Paulíny Halasovej je znázornená nevinnosť, krehkosť, ale i bezstarostnosť a hravosť patriaca k detskému veku.
Energia lásky a materstva je prezentovaná v druhom celku Dospelosť, v ktorom je žena predstavená ako matka, pracujúca žena a milujúca partnerka. Žena, vedomá si svojej sily, je zosobnená ako bohyňa v dielach Paulíny Halasovej, Evy Moflárovej a Amalky Ľudmily Valenčíkovej. Pracovné motívy rozpracoval Štefan Cpin na kolorovaných drevorezoch, Emil Makovický v kresbových skiciach, Michal Petrek, Vladimíra (Weiss) Savkaničová na veľkoformátových maľbách a Viktória (Šoltisová) Lukačková v printovej grafike. Motív partnerskej lásky demonštrujú diela Ajlo Berana a Ruth Dubayovej. Nesmelosť ženy je zachytená na fotografii Roba Kočana, rutinné momenty zo života žien sú zaznamenané na fotografiách Jaroslava Malíka. Frustráciu a únavu z každodenných povinností reflektujú diela Andora Borútha, Jany Kiselovej-Sitekovej, Márie Ferenc a Jaroslava Čecha. Svet ženskej psychiky interpretuje psychoanalytička Clarissa Pinkola Estés v kultovom diele Ženy, ktoré behali s vlkmi. Glorifikuje nespútanú energiu, silu, vyzdvihuje duchaplnosť a vytrvalosť žien. Akcentuje ženskú dušu. Tieto danosti interpretujú početné akty v maliarskom, grafickom, kresbovom a sochárskom prevedení. Téma aktu sa objavuje v maliarskej kompozícii Mariána Hennela, v bronzových plastikách Ondreja Priatku, Arpáda Račka, v drevenej štylizovanej figúre Daniela Tatarku, v grafikách Oresta Dubaya ml., Mariána Hennela, Zdeňka Jeřábka, Evy Čarnokej, i v kresbách a prípravných štúdiách Andora Borútha, Emila Makovického, Vincenta Hložníka, Jozefa Kostku, Ladislava Kacvinského, Jána Šimo-Svrčeka, Petra Jedličku a Jaroslava Čecha.
V tvorbe mnohých umelcov (Dezider Milly, Ladislav Kacvinský, Ján Ilavský, Mikuláš Siranko, Imrich Svitana, Eva Melkovičová, Miroslav Bonk, Eva Moflárová, Zuzana Kacvinská) sa opakovane stretávame so zobrazením matky s dieťaťom v náručí, ktoré vyjadruje hlboký cit, lásku a zosobňuje kult materstva. Ikonografický typ Madony s dieťaťom odkazuje na archetyp Panny Márie v dielach Štefana Cpina, Evy Melkovičovej, Márie Rudavskej, Mikuláša Kravjanského, Martina Mlynariča a Amalky Ľudmily Valenčíkovej. Fotografia Kataríny Balúnovej zobrazuje samotnú autorku, ktorá sa štylizuje do pózy svätice.
Výstavu uzatvára téma Staroba, ktorá interpretuje podoby pokročilého veku v radostných i strastných momentoch. Táto životná fáza dáva priestor pre bilancovanie prežitých okamihov, nostalgické spomienky, možnú frustráciu z nenaplnených snov a premrhaných príležitostí, ale aj pre radostné chvíle. Život v starobe nekončí, je to príležitosť, ako zúročiť nadobudnuté skúsenosti a prijať plynutie času s pokorou. Pozitívne momenty a radosť z prítomného okamihu sledujeme v dielach Petra Jedličku a Daniely Kapráľovej. Spoločným menovateľom vystavených diel Andora Borútha, Štefana Cpina, Zdeňka Jeřábka, Petra Jedličku, Viliama Pirchalu a Daniely Kapráľovej je smútok, nostalgia, akési zamyslenie sa nad životom.
Výstava prostredníctvom diel z rôznych období a štýlov reflektuje témy identity, plynutia času a premenlivosti života, čím otvára priestor na zamyslenie a emocionálne spojenie s univerzálnou ľudskou skúsenosťou. Oslavuje tak ženskosť vo všetkých jej podobách a zároveň ponúka široký priestor na interpretáciu. Kladie dôraz na jedinečnosť a význam ženy v spoločenskom a kultúrnom dianí.
3.10. - 16.11.2025
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Nové otázky
Premiérový výstavný projekt, uvedený v rámci dramaturgického cyklu Téma, prezentuje výber diel 16 absolventov Katedry maľby, Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Diela uvádzajú široké spektrum prístupov – od introspektívnych fragmentov tela, cez krajinu ako mentálnu scenériu, až po spoločensko-kritické alebo poeticko-konštruktívne rozprávanie. Výstava je reflexiou autentických pohľadov, nových impulzov vo vnímaní obrazu a súčasných podôb slovenskej maľby.
Absolventi magisterského stupňa štúdia:
Zuzana Dolinay, Monika Hurajová, Nikola Hľadajová, Ivana Ľachová, Jakub Mlynarčík, Alexandra Pradidová, Adéla Škorcová
Absolventi bakalárskeho stupňa štúdia:
Adam Baník, Karolína Černušková, Matúš Gejdoš, Anastasiia Kovalova, Michaela Lengyelová, Jessica Mozgová, Zuzana Skybjaková, Kristína Šimkaničová, Nikolas Žilovec
„Nové otázky“ nie sú cieľom, ale štartovacím bodom. Vznikajú v procese maľby – nie ako tematické rámce či výkladové konštrukcie, ale ako dôsledok rozhodnutí, hľadania, zlyhaní aj experimentov, ktoré s médiom obrazu súvisia. Ide o zviditeľnenie rozmanitých spôsobov uvažovania o obraze – ako o nástroji, výpovedi, priestore, médiu i pamäti. Názov výstavy nepredstavuje jednotiacu tému, ale vytvára otvorený rámec, v ktorom sa stretávajú rôzne autorské stratégie a výtvarné reči. Spája ich však spoločná snaha porozumieť maľbe zvnútra – nie ako tradičnej danosti, ale ako priestoru neustáleho preverovania, spochybňovania a skúmania.
Maľba tu nie je výsledkom, ale otvoreným procesom. Odohráva sa v materiáli, geste, vrstve, štruktúre aj v tichu. Každý z vystavujúcich sa k nej stavia inak – niekto skúma jej hranice v súčasnosti, iný jej telesnosť, psychologickú hĺbku alebo schopnosť rozprávať bez slov. Vznikajú tak práce, ktoré nemajú byť odpoveďou, ale návrhom, ako sa dá obrazom pýtať. Každý z autorov a autoriek sa v maľbe ocitá v inom bode. Niektorí stavajú obraz na pozorovaní a modelovaní svetla, iní rozvíjajú gestickú stopu, experimentujú s vrstvením, zhlukovaním alebo rozkladaním štruktúr. Objavujú sa polohy intuitívne aj analytické, naratívne aj takmer abstraktné. Niektoré maľby vychádzajú z praxe kresby, iné z vizuálneho archívu, digitálneho prostredia či z performatívneho gesta. V niektorých obrazoch sa maľba sústredí na jemné organické štruktúry – mäkko modelované formy, ktoré balansujú medzi telesnosťou a abstrakciou. V iných sa zjavuje krajina ako ticho a vznešenosť, v kontraste so zraniteľným telom. Niekde sa zas vracia figurácia s výrazne emotívnym nábojom – až takmer komiksovou maskou identity. Zaznieva tu aj téma vlastného tela ako zraniteľného miesta – viazaného, prerasteného, skrývaného pod vrstvami symbolických tŕňov, látok či pohybov. Objavujú sa odkazy na intímne vzťahy, ženskú skúsenosť, dotyk, úzkosť aj túžbu po blízkosti. V niektorých prípadoch sa maľba rozširuje do priestoru – vstupuje do dialógu s textom, objektom alebo inštaláciou.
Silné miesto v tejto výstave zaberajú aj práce, ktoré kombinujú maľbu s archiváciou, dokumentáciou a politickým kontextom. Inde sa maľba obracia k súčasným spoločenským konfliktom – cez symboly, znaky a vrstvené vizuálne citácie sa dotýka tém vojny, úteku, straty či cudziny. Maľba je v týchto prístupoch nie statickým médiom, ale živým spôsobom myslenia a vyjadrenia, ktoré si môže dovoliť byť osobné, nejednoznačné, zraniteľné aj kritické zároveň. Rozmanitosť tu nevzniká ako dôsledok štýlovej plurality, ale ako prejav rozdielnych výrazových stratégií. Prístup k ploche, hmote farby, povrchu či priestoru nesie vlastnú výpoveď – často jemnú, inokedy rozhodnú. Vznikajú diela, ktoré sa sústredia na formálny problém, na vizuálnu pamäť alebo na možnosť, ako sprítomniť vnútornú skúsenosť bez doslovnosti.
Maľba je tu chápaná ako proces, ktorý nie je uzavretý, ale otvorený zneisteniu. Aj preto „nové otázky“ nie sú tematickým zadaním, ale prirodzeným dôsledkom práce – spôsobu, akým každý z autorov a autoriek premýšľa prostredníctvom obrazu. Je pozvaním vstúpiť do sveta, kde obraz ešte nie je výsledkom, ale pohybom – otvoreným stavom, ktorý sa nebojí pýtať: Čo ešte môže byť maľba?
Jana Čepa, kurátorka výstavy
Kurátorky: Jana Čepa & Dominika Kováčiková – FVU AU BB
Odborný garant: Ján Triaška – FVU AU BB
Produkcia: Mgr. Lenka Králová – GUS
Grafika: Mgr. art. Ivana Babejová, ArtD. – GUS
7.10. - 16.11.2025
Podtatranské múzeum v Poprade
Návraty Karola Skřipského
Výstava fotografií Karola Skřipského
Karol Skřipský (* 15. júl 1908 Brno – † 10. marec 1993 Urdorf, Švajčiarsko) bol slovenský horolezec, dokumentarista a fotograf fascinovaný horami a prírodou Vysokých Tatier a Malej Fatry. Ako dvadsaťštyriročný sa presťahoval do obce vo Vrátnej doline, kde sa začala jeho intenzívna fotografická činnosť. Ako scenárista, kameraman a režisér sa vyprofiloval ako tvorca autorských filmov a výrazne zasiahol do vývinu etnografického dokumentárneho filmu na Slovensku.
Po roku 1968 emigroval do Švajčiarska a jeho diela boli stiahnuté z distribúcie. V exile sa venoval filmárskym a najmä fotografickým projektom. Námety zbieral na svojich cestách po Európe, Prednom Oriente, Amerike a Afrike, pričom ostal verný prírodným motívom a horám. Svoje dielo mohol na Slovensku a v Česku predstaviť až po roku 1989.
1.1.2020 - 31.12.2025
Historické múzeum SNM, Bratislava
Kelti z Bratislavy
Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.
28.6.2022 - 30.6.2027
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Po stopách legionárov
Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.
Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.
Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.
K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.
Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.
Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.
25.3.2023 - 31.12.2025
Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra
Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe
Otvorenie dlhodobej výstavy Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe, ktoré sa uskutoční 25. marca 2023 od 15:00.
V priestoroch Galérie Ignáca Bizmayera vás prevedieme jedinečnou tvorbou Ignáca Bizmayera a ďalších keramikárov.
Výstava je súčasťou projektu „Deň hliny – Čaro hliny“, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 199 900 € prostredníctvom grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 29 985 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je podpora kapacít kultúrnych aktérov a podpora práce s publikom.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.
17.6.2024 - 17.6.2027
Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov
Rusínski majstri
Výstava prezentuje výtvarné diela staršej generácie rusínskych výtvarných umelcov. Patria medzi nich aj členovia Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy. Tá bola významnou a úspešnou v medzivojnovom období (1919-1939), kedy bola Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Rusíni vtedy zažívali národné obrodenie, ktoré svoj vrchol dosiahlo práve vo výtvarnom umení a stalo sa stredoeurópskym fenoménom. Podkarpatskí maliari sa nechceli stať provinčnou skupinou, ale ozajstnou školou výtvarného umenia. Svoje obrazy vystavovali v európskych umeleckých centrách.
Odchovancami Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy boli autori vystavovaných diel Vojtech Borecký, Mikuláš Rogovský a Július Bukovinský. Výstava Rusínski majstri zo súkromnej zbierky Kamila Benetina ponúka v SNM – MRK v Prešove možnosť vidieť aj diela starších rusínskych maliarov, ktorí však študovali u slovenských a českých pedagógov – Dezidera Millyho, Ivana Nestora-Šafranka a Michala Čabalu.
18.12.2024 - 25.1.2026
Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava
Roľník a jeho svet
Pre ľudí obývajúcich územie Slovenska bolo poľnohospodárstvo oddávna hlavným zamestnaním. Základom bolo zabezpečenie potravín, no dôsledky tejto činnosti sa prejavili na vzhľade okolitej krajiny, ľudských sídel a ovplyvňovali aj spôsob života roľníkov.
Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov, a jej vedecké skúmanie predstavuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied na výstave Roľník a jeho svet.
Materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie – to všetko bolo výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bola agrárna kultúra a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia a tvorila harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností.
Výstava Roľník a jeho svet rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej tematickej línie je prezentácia sveta roľníka formou modelovej situácie – dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Stodola je umiestnená pri obytnom dome za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera...) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané i deti. Ich povinnosti budú môcť spoznať nielen najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj mnohé zaujímavé aktivity.
V druhej línii výstava približuje historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale i veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Z tohto základu vznikla súčasná etnografia ako vedná disciplína s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava túto vývinovú líniu slovenskej vedy sleduje a na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov i názorne dokumentuje.
Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia, textovo-obrazové panely a zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.
21.3.2025 - 31.3.2026
Považské múzeum v Žiline
Dosky, ktoré znamenali svet
Fantázia, emócie, inšpirácia – to je len zlomok toho, čo sa spája s novou výstavou Dosky, ktoré znamenali svet, ktorá bude od 21. marca 2025 prístupná v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu. Výstava prezentuje prepojenie medzi špecifickým remeslom – drotárstvom a divadlom, ako jedným z viacerých druhov pre vyjadrenie umenia. Jej zámerom je nadviazanie na predchádzajúcu výstavu Postava drotára v literatúre.
Táto originálna výstava vznikla v spolupráci s Divadelným ústavom, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Múzeom bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň a Slovenskou národnou knižnicou. Pozostáva z niekoľkých inscenácií, ktoré sa odohrali na pôde slovenského profesionálneho divadla. „Vo väčšine z nich je postava Drotára zobrazená ako kladná bytosť nesúca vznešené atribúty inšpirujúce nás všetkých, hoci nie vždy je hlavnou postavou. Prostredníctvom predstavení zameraných na Drotárov príbeh, tvorcovia reflektovali dianie politických udalostí a vnímanie drotárstva v našich reáliách, no v neposlednom rade nastavovali zrkadlo spoločnosti. Inscenátori sa v jednotlivých obdobiach snažili slovenskú klasiku prispôsobiť súčasníkom, či už prostredníctvom žánru alebo interpretáciou textu,“ približuje jedna z autoriek výstavy Mgr. Tatiana Kubáňová – teatrologička a múzejná pedagogička Považského múzea.
Priestorovo je výstava koncipovaná tak, aby vytvorila ilúziu divadelnej budovy. „Začína vstupom do vestibulu, v našom prípade do foyer, výstavná časť predstavuje divadelnú sálu a podkrovie evokuje divadelnú neopakovateľnosť, fantáziu a emócie v podobe rozprávkových príbehov. V rámci výstavy predstavíme nielen činoherné, ale aj bábkové divadlo. Návštevníci sa môžu tešiť na kostýmy z pôvodných inscenácií, dobové materiály ako fotografie, recenzie, bulletiny, pozvánky, kostýmové a scénické návrhy. Lákadlom budú určite rôzne druhy bábok, napríklad Čierna pani v životnej veľkosti,“ vysvetľuje T. Kubáňová.
Výstava bude pre verejnosť prístupná do 31. marca 2026 v čase otváracích hodín Drotárskeho pavilónu.
2.4. - 30.11.2025
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
Tá vaša Carpathia
Bola tu skôr ako uhoľné bane a žije ďalej! Vedúca či podriadená, vždy úspešná aj bez štátnych dotácií. Carpathia je kráľovnou industriálnej éry Prievidze od jej počiatkov cez súčasnosť až do budúcnosti, ktorá sa javí rovnako sľubne. Jej základy sú pevne ukotvené v tradícii, okná však denne otvára v ústrety novým výzvam. Za 150 rokov našli v legendárnom prievidzskom závode živobytie stovky otcov, matiek, synov i dcér ťažko skúšaného regiónu. Od majiteľov cez manažment, úradníkov, výrobných robotníkov až po upratovačky, všetci po častiach písali spletité dejiny závodu, ktoré sa pre Vás od 2. apríla do 30. septembra 2025 rozpletú na koprodučnej výstave v priestoroch Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi na Košovskej ceste 9.
Tá vaša Carpathia intenzívne zaujme všetky vaše zmysly v štýle retro i najnovších trendov, tak ako to priebežne robí už pol druha storočia.
30.4.2025 - 28.2.2026
Historické múzeum SNM, Bratislava
Marie Antoinette z Viedne do Versailles až pod gilotínu
Unikátna výstava kráľovniných šiat na Bratislavskom hrade
Čo spája svetoznámy Zámok Versailles a Bratislavský hrad? Príbeh malej rakúskej princeznej, z ktorej sa stala nešťastná francúzska kráľovná, sťatá gilotínou.
Mária Antoinetta sa narodila vo Viedni rakúskej arcivojvodkyni, uhorskej a českej kráľovnej Márii Terézii, ktorej oficiálnym sídlom v Uhorskom kráľovstve bol práve Bratislavský hrad.
Najnovšia výstava o jednom z najzaujímavejších životných osudov európskej histórie – dramatický príbeh Márie Antoinetty, ktorá sa vďaka svadobnej politike svojej matky Márie Terézie stala najznámejšou francúzskou kráľovnou.
Do veľkolepej Rytierskej siene Bratislavského hradu prichádza nádhera a honosnosť Versailles. Vy si tak budete môcť pozrieť kostýmy, parochne, obrazy, nábytok a ďalšie umelecké predmety zapožičané Versaillským zámkom. Výstavu doplnia aj predmety zo zbierok slovenských múzeí a ukážky z filmov, ktoré vám priblížia život tejto známej kráľovnej od detstva na cisárskom zámku Schönbrunn, cez prepychový život francúzskej panovníčky vo Versailles až po jej smrť na popravisku.
Mária Antoinetta bola absolútnou módnou ikonou svojej doby a dodnes slúži niektorým módnym návrhárom ako inšpirácia. Jej životný príbeh bol mnohokrát zachytený v knihách, filmoch a seriáloch, či stvárnený na divadelných doskách.
Prijmite naše pozvanie a príďte si aj vy vychutnať kúsok luxusu a veľkoleposti Versailles na Bratislavský hrad.
Výstava otvorená od 30. 4. 2025 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu – vstup z nádvoria.
Na výstave spolupracovali Château de Versailles Spectacles, SNM – Historické múzeum a Beart production s.r.o.
Kurátori výstavy: Mgr. Peter Barta, riaditeľ SNM – Historického múzea a historik a diplomat Dr. Alexandre Pajon;
Nad výstavou prevzali záštitu predseda NR SR Richard Raši a francúzsky veľvyslanec na Slovensku J. E. Nicolas Suran.
8.5. - 31.12.2025
Kysucké múzeum, Čadca
Kysuce v období druhej svetovej vojny
Kysucké múzeum pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny pripravilo od 8. mája 2025 vo svojich výstavných priestoroch v Čadci pre návštevníkov výstavu s názvom Kysuce v období druhej svetovej vojny, ktorej cieľom je priblížiť z regionálneho pohľadu najdôležitejšie poznatky o tomto turbulentnom a náročnom období. Najvýznamnejšie momenty druhej svetovej vojny sú prezentované na 6 veľkoplošných banneroch, na ktorých podávané informácie dopĺňajú hodnotné dobové obrazové materiály. Okrem toho výstava prezentuje i i viaceré dobové artefakty, najmä zbrane a výzbroj používané na bojiskách najničivejšieho vojnového konfliktu. Vystavené exponáty pochádzajú zo zbierok Kysuckého múzea a súkromnej zbierky kysuckého zberateľa Jána Halagačku. Výstava bude pre verejnosť prístupná počas otváracích hodín Kysuckého múzea do konca decembra 2025.
17.5. - 31.12.2025
Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Pozdrav z Rimavskej Soboty
17. mája 2025 o 17:00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, v rámci podujatia Noc múzeí a galérií, uskutoční vernisáž výstavy „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból.“ Výstava sa zaoberá historickými pohľadnicami zobrazujúcimi Rimavskú Sobotu a bude dostupná verejnosti do 21. septembra 2025.
Zámerom výstavy je priblížiť návštevníkom múzea život a charakteristické črty Rimavskej Soboty v minulosti, zachytené na historických pohľadniciach pochádzajúcich z obdobia od 90. rokov 19. storočia až do roku 1945, ktoré boli získané v roku 2024 vďaka podpore FPU od rimavskosobotského advokáta a zberateľa JUDr. Igora Mikitu. Historické pohľadnice v počte cca 450 kusov, ktoré tvoria základ výstavy, nám ponúkajú fascinujúci pohľad na vývoj mesta, niekdajšieho župného sídla Gemera-Malohontu v období plnom politických, sociálnych a historických zmien. Častokrát na nich vidíme budovy a zákutia, ktoré už zanikli alebo sa časom prestavali. Pozornosť si zaslúžia okrem lícnej strany aj rubové strany pohľadníc, na ktorých môžeme čítať zaujímavé odkazy predchádzajúcej generácie o návštevách Rimavskej Soboty, ako i stopy danej doby v podobe rôznych historických známok a pečatidiel.
Cieľom výstavy je, popri nostalgickej atmosfére, upriamiť pozornosť na vývoj pošty, na zmeny názvov ulíc, na vývoj fotografie a tlačiarenskej techniky, na prácu rimavskosobotských kníhtlačiarov a fotografov danej doby, teda profesií, ktoré zohrávali významnú úlohu pri vzniku a propagovaní pohľadníc. Výstava je doplnená zbierkovými predmetmi pochádzajúcimi zo skúmaného obdobia, ktoré pomôžu návštevníkom ponoriť sa do minulosti mesta. Súčasťou výstavy budú zaujímavé vizuálne a moderné technické prvky a zariadenia, ako rozanimované 3D pohľadnice -AR (rozšírená realita), ktoré sú vhodnými a príťažlivými prostriedkami na získanie pozornosti (aj) mladej generácie.
Cieľom výstavy je predstavenie Rimavskej Soboty obyvateľom mesta a okolitých obcí v podobe, ako ju doteraz nepoznali. Pohľadnice sú dôležitými historickými dokumentmi, ktoré by mal poznať nielen každý Soboťan, ale aj návštevník múzea zaujímajúci sa o dejiny a príbeh mesta a jeho okolia.
Sprievodné podujatia k výstave tvoria múzejno-pedagogické aktivity pre školákov rôznej vekovej kategórie, tematické odborné prednášky, oživená história, tvorivé víkendy pre rodiny s deťmi, a nemôže chýbať ani netradičná prechádzka ulicami Rimavskej Soboty v sprievode historika. Srdečne Vás očakávame!
Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Kurátori výstavy: PhDr. Éva Kerényi, PhD. (historička, riaditeľka múzea) a Mgr. Igor Kerepesi (historik múzea)
17.5.2025 - 17.5.2026
Etnografické múzeum SNM, Martin
Ex50zícia
Slovenské národné múzeum v Martine – Etnografické múzeum si pripomína významné jubileum. Aktuálna výstava s názvom EX50ZÍCIA oslavuje päťdesiat rokov od otvorenia stálej národopisnej expozície, ktorá návštevníkom približuje tradičnú kultúru slovenskej dediny od druhej polovice 19. storočia po prvú polovicu 20. storočia. Výstavu sme otvorili pri príležitosti Noci múzeí a galérií 17. mája 2025 a prístupná bude do 17. mája 2026.
Stála expozícia, ktorá vznikala v rokoch 1974 – 1975 pod vedením PhDr. Igora Krišteka, CSc., patrí medzi najvýznamnejšie projekty svojho druhu na Slovensku. Jej cieľom bolo zachytiť a sprístupniť rýchlo miznúce fenomény tradičnej ľudovej kultúry, ktorú v čase vzniku expozície rýchlo menila modernizácia a socialistické reformy. Národopisná expozícia zložená z častí Človek a pôda, Človek a materiál a Človek a odev je unikátna nielen svojím obsahom, ale aj výtvarným a priestorovým riešením, ktoré prekonalo dobové výstavnícke štandardy.
Výstava EX50ZÍCIA návštevníkov prevedie hlavnými míľnikmi päťdesiatročného príbehu expozície – od jej slávnostného otvorenia, cez obdobie rozmachu, až po tragickú udalosť v roku 1999, keď časť expozície zničil požiar. Výstava prezentuje nielen pôvodne inštalované zbierkové predmety so silným príbehom, ale aj autentické dobové fotografie, architektonické makety a dokumenty zo zákulisia príprav.
Hravou súčasťou výstavy je aj 37 interpretačných štítkov, ktoré prevedú návštevníkov po zaujímavých miestach, zoznámia s pozoruhodnými predmetmi a predstavia osobnosti, ktoré sa na vzniku našej päťdesiatročnej expozície podieľali. Práve tieto faktory stoja za úspechom národopisnej expozície Etnografického múzea, ktorá bola v čase svojho vzniku hodnotená ako nadčasová a moderná.
24.5. - 31.12.2025
Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica
125 rokov múzejníctva v Banskej Štiavnici
27.5.2025 - 30.4.2026
Múzeum dopravy v Bratislave
Vlak v meste
Autori výstavy: Ľubomír Deák, Martin Entner, Michal Jajcaj
Slovenské technické múzeum – Múzeum dopravy v Bratislave pripravilo pre verejnosť v spolupráci s občianskym združením Bratislava a jej premeny novú obrazovú výstavu s názvom „Vlak v meste“.
Výstava návštevníkom pripomína dve výročia, ktoré sa viažu k dnes už zaniknutým železničným tratiam na území hlavného mesta – 185. výročie začatia prevádzky prvej konskej železnice v Uhorsku medzi Bratislavou a Svätým Jurom (4. októbra 1840) a 40. výročie zastavenia osobnej železničnej dopravy do stanice Bratislava-Filiálka a zastávky Bratislava-Slovany (júl 1985).
Kedysi industriálna časť Bratislavy na východnom okraji centra mesta, ktorú obyvatelia poznajú pod názvom Nivy, zmenila svoju tvár na nepoznanie. Kým staršie generácie Bratislavčanov už len nostalgicky spomínajú na pôvodnú podobu tejto mestskej štvrte, najmladšie generácie ani netušia, že na uliciach Karadžičova, Metodova či Trnavská cesta jazdili kedysi aj vlaky. Po dnes už neexistujúcich tratiach jazdili vlaky, ktoré zabezpečovali osobnú dopravu smerom do Petržalky, Trnavy či Komárna, najmä však vlaky nákladné, smerujúce do železničných vlečiek významných priemyselných podnikov, vrátane bratislavského prístavu. Obrazová výstava návštevníkov prostredníctvom porovnania dobových a súčasných fotografií zoznámi s historickou podobou tejto časti mesta a jej následnou rozsiahlou premenou v uplynulých desaťročiach.
