Akcie
1.1.2020 - 31.12.2025

Historické múzeum SNM, Bratislava
Kelti z Bratislavy
Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.
25.3.2023 - 31.12.2025

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra
Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe
Otvorenie dlhodobej výstavy Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe, ktoré sa uskutoční 25. marca 2023 od 15:00.
V priestoroch Galérie Ignáca Bizmayera vás prevedieme jedinečnou tvorbou Ignáca Bizmayera a ďalších keramikárov.
Výstava je súčasťou projektu „Deň hliny – Čaro hliny“, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 199 900 € prostredníctvom grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 29 985 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je podpora kapacít kultúrnych aktérov a podpora práce s publikom.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.
8.5. - 31.12.2025

Kysucké múzeum, Čadca
Kysuce v období druhej svetovej vojny
Kysucké múzeum pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny pripravilo od 8. mája 2025 vo svojich výstavných priestoroch v Čadci pre návštevníkov výstavu s názvom Kysuce v období druhej svetovej vojny, ktorej cieľom je priblížiť z regionálneho pohľadu najdôležitejšie poznatky o tomto turbulentnom a náročnom období. Najvýznamnejšie momenty druhej svetovej vojny sú prezentované na 6 veľkoplošných banneroch, na ktorých podávané informácie dopĺňajú hodnotné dobové obrazové materiály. Okrem toho výstava prezentuje i i viaceré dobové artefakty, najmä zbrane a výzbroj používané na bojiskách najničivejšieho vojnového konfliktu. Vystavené exponáty pochádzajú zo zbierok Kysuckého múzea a súkromnej zbierky kysuckého zberateľa Jána Halagačku. Výstava bude pre verejnosť prístupná počas otváracích hodín Kysuckého múzea do konca decembra 2025.
17.5. - 31.12.2025

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Pozdrav z Rimavskej Soboty
17. mája 2025 o 17:00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, v rámci podujatia Noc múzeí a galérií, uskutoční vernisáž výstavy „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból.“ Výstava sa zaoberá historickými pohľadnicami zobrazujúcimi Rimavskú Sobotu a bude dostupná verejnosti do 21. septembra 2025.
Zámerom výstavy je priblížiť návštevníkom múzea život a charakteristické črty Rimavskej Soboty v minulosti, zachytené na historických pohľadniciach pochádzajúcich z obdobia od 90. rokov 19. storočia až do roku 1945, ktoré boli získané v roku 2024 vďaka podpore FPU od rimavskosobotského advokáta a zberateľa JUDr. Igora Mikitu. Historické pohľadnice v počte cca 450 kusov, ktoré tvoria základ výstavy, nám ponúkajú fascinujúci pohľad na vývoj mesta, niekdajšieho župného sídla Gemera-Malohontu v období plnom politických, sociálnych a historických zmien. Častokrát na nich vidíme budovy a zákutia, ktoré už zanikli alebo sa časom prestavali. Pozornosť si zaslúžia okrem lícnej strany aj rubové strany pohľadníc, na ktorých môžeme čítať zaujímavé odkazy predchádzajúcej generácie o návštevách Rimavskej Soboty, ako i stopy danej doby v podobe rôznych historických známok a pečatidiel.
Cieľom výstavy je, popri nostalgickej atmosfére, upriamiť pozornosť na vývoj pošty, na zmeny názvov ulíc, na vývoj fotografie a tlačiarenskej techniky, na prácu rimavskosobotských kníhtlačiarov a fotografov danej doby, teda profesií, ktoré zohrávali významnú úlohu pri vzniku a propagovaní pohľadníc. Výstava je doplnená zbierkovými predmetmi pochádzajúcimi zo skúmaného obdobia, ktoré pomôžu návštevníkom ponoriť sa do minulosti mesta. Súčasťou výstavy budú zaujímavé vizuálne a moderné technické prvky a zariadenia, ako rozanimované 3D pohľadnice -AR (rozšírená realita), ktoré sú vhodnými a príťažlivými prostriedkami na získanie pozornosti (aj) mladej generácie.
Cieľom výstavy je predstavenie Rimavskej Soboty obyvateľom mesta a okolitých obcí v podobe, ako ju doteraz nepoznali. Pohľadnice sú dôležitými historickými dokumentmi, ktoré by mal poznať nielen každý Soboťan, ale aj návštevník múzea zaujímajúci sa o dejiny a príbeh mesta a jeho okolia.
Sprievodné podujatia k výstave tvoria múzejno-pedagogické aktivity pre školákov rôznej vekovej kategórie, tematické odborné prednášky, oživená história, tvorivé víkendy pre rodiny s deťmi, a nemôže chýbať ani netradičná prechádzka ulicami Rimavskej Soboty v sprievode historika. Srdečne Vás očakávame!
Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Kurátori výstavy: PhDr. Éva Kerényi, PhD. (historička, riaditeľka múzea) a Mgr. Igor Kerepesi (historik múzea)
24.5. - 31.12.2025

Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica
125 rokov múzejníctva v Banskej Štiavnici
3.6. - 31.12.2025

Múzeum Ľudovíta Štúra, Modra
Heřman Landsfeld - keramikár, maliar, zberateľ
Heřman Landsfeld bol keramikár z moravských Malenovíc. V Modre, na Morave a v starých habánskych strediskách odkrýval pod nánosmi zeme poznatky hrnčiarskych pecí a hrnčiarskeho riadu. Všetky úlomky z vykopávok starostlivo opisoval a ukladal. Zo svojej výskumnej práce vydal niekoľko publikácií a množstvo článkov, ktoré dodnes slúžia odbornej verejnosti ako jeden z hlavných prameňov k štúdiu hrnčiarskej a džbánkarskej výroby na Slovensku a Morave.
Popri zberateľskej a bádateľskej práci však Heřman Landsfeld nezabúdal ani na svoju vlastnú tvorbu, ktorá bola tematicky neobyčajne rôznorodá. Dokumentuje to množstvo maľovanej keramiky uloženej v depozitároch múzeí a v súkromných zbierkach.
V rámci výstavy sa môžete kochať tvorbou Heřmana Landsfelda ale aj jeho osobnými predmetmi, ktoré nám zapožičala Modranská beseda.
4.7. - 31.12.2025

Múzeum Bojnice /Bojnický zámok/, SNM
Vitajte, máme otvorené – už 75 rokov
Jubilejná výstava mapuje sedemdesiatpäťročnú históriu múzea v Bojnickom zámku, od jeho založenia v roku 1950 až po súčasnosť. Prostredníctvom jedinečnej kombinácie historických dokumentov a fotografií, archívnych materiálov, zbierkových predmetov a multimediálnych prvkov prezentuje nielen inštitucionálny vývoj múzea, ale aj jeho živú atmosféru a premeny v priebehu desaťročí.
Návštevníci sa môžu tešiť na rozmanitú prezentáciu, ktorá začína osobnosťou grófa Jána Pálffyho – vizionára, ktorý položil základy myšlienky múzea v zámku. Výstava pokračuje dramatickým zobrazením požiaru, predstavuje premeny názvov inštitúcie a netradičným spôsobom – formou „múzejného stromu“ mapuje jej pozoruhodné míľniky.
Osobitná pozornosť je venovaná nevšedným inscenovaným podujatiam múzea – Medzinárodnému festivalu duchov a strašidiel, ktorý múzeum realizovalo do roku 2018, či Rozprávkovému zámku, ktorý pretrval dodnes a sa stal neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života regiónu. Výstava tiež odhaľuje zákulisie múzejnej práce spojenej s reštaurovaním zbierok, publikačnú činnosť zamestnancov alebo ocenenia múzea.
Scénografia kombinuje historické a moderné prvky. Návštevníci si môžu prezrieť kontrastné fotografie „vtedy/dnes“. Súčasťou výstavy sú aj audiovizuálne prezentácie dokumentujúce proces reštaurovania zbierkových predmetov.
Výstava ponúka návštevníkom možnosť spoznať múzeum ako živý organizmus s bohatou históriou, ktorý neustále rastie a mení sa spolu so svojimi návštevníkmi.
Vstupenky je možné zakúpiť výhradne v pokladnici múzea.
10.7. - 31.12.2025

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš
50 rokov Liptovskej Mary
Srdečne vás pozývame na vernisáž výstavy 50 rokov Liptovskej Mary, ktorá dokumentuje vodné dielo z prírodného a krajinárskeho pohľadu a v rámci roku Liptovskej Mary tematicky nadväzuje na výstavy Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši a Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši zamerané na vodné dielo Liptovská Mara aj z iných aspektov.
Vernisáž doplnená prednáškou pracovníkov prečerpávacej vodnej elektrárne Liptovská Mara sa bude konať 10. júla o 16:00 h.
Výstavu si môžete prísť pozrieť do konca tohto roku.
31.8. - 31.12.2025

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava
Valerian Trabalka: Skutky stvorenia
Pri príležitosti osláv Európskeho dňa židovskej kultúry 2025 SNM – Múzeum židovskej kultúry v Bratislave vo svojich výstavných priestoroch predstaví sériu grafík akademického sochára, dizajnéra a grafika Valeriana Trabalku. Grafiky zo série linorytov pod názvom Skutky stvorenia bude mať verejnosť možnosť vidieť od 31. augusta 2025. Výstava vznikla z iniciatívy B´nai B´rith Tolerancia a s podporou Jany Mielrcarkovej, manželky Valeriana Trabalku.
Cyklus Skutky stvorenia – Maase Berešit obsahuje 40 linorytov inšpirovaných Tórou, prvou kapitolou knihy Berešit, Prvej knihy Mojžišovej. Slovami historika umenia PhDr. Bohumíra Bachratého, CSc. Trabalkove Skutky stvorenia „...hovoria o zrodení našej zeme, nebies i človeka. Sú to mýty, ktoré sa dotýkajú prapočiatkov, kontinuity i prítomnosti a budúcnosti rodu. Sú to sugestívne obrazy, grafiky úžasu nad aktom stvorenia. Z hľadiska umelecko-historického je grafický cyklus Valeriana Trabalku syntézou ikonických, obrazných a zobrazujúcich prvkov s hebrejským písmom a slovom. Je to plodné spojenie vizuálnej kultúry obrazu a sémantiky písma.“
10.9. - 31.12.2025

Kysucké múzeum, Čadca
Tajomstvo erbových kultúr
Výstava predstavuje heraldiku a heraldickú tvorbu Mgr. Ing. Mareka Sobolu, PhD. K prehliadke výstavy je možné objednať prednášku autora a tvorivú dielňu s výrobou vlastného erbu.
K výstave „Tajomstvo erbových figúr“ ponúkame ako sprievodný program prednášky s heraldikom, na ktorých sa dozviete viac o pravidlách a princípoch heraldickej tvorby, nazriete do histórie tejto pomocnej vedy historickej a dokonca si môžete vytvoriť vlastný erb.
Okruh č.1 – Trvanie 01:30 hod. Určené pre Základné školy 2. stupeň, Stredné školy.
Prednáška o základných princípoch heraldiky, o vzniku a vývoji erbov a o ich používaní. Následná prehliadka výstavy so sprievodným slovom a praktickými ukážkami používania erbov.
Okruh č.2 – Trvanie 02:30 hod. Určené pre Základné školy a Stredné školy.
Prednáška o základných princípoch heraldiky, o vzniku a vývoji erbov a o ich používaní. Následná prehliadka výstavy so sprievodným slovom a praktickými ukážkami používania erbov. Tvorivé dielne s vytvorením vlastného erbu podľa pravidiel heraldiky.
Okruh č. 3 – Trvanie 00:45 hod. Určené pre Materské školy (predškoláci) a 1. stupeň Základných škôl
Tvorivé dielne s vytvorením vlastného erbu spojené s výkladom, ktorý je prispôsobený veku návštevníka.
11.9. - 31.12.2025

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Kostolmi inšpirované...
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 11. septembra 2025 o 16.00 hod. uskutoční vernisáž výstavy Kostolmi inšpirované... Maľovaný nábytok zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Prostredníctvom zbierkových predmetov a fotografií z fondu múzea výstava predstaví časť tradičnej kultúry Gemera-Malohontu - zariadenie interiéru, v podobe maľovaného nábytku pochádzajúceho z 2. polovice 18. a 19. storočia. Gemersko-malohontské múzeum začalo zbierku maľovaného nábytku budovať krátko po svojom vzniku v roku 1882, najpočetnejšiu skupinu tvoria maľované svadobné truhlice, ale aj truhličky na písomnosti, maľované postele, ozdobné police, rohové skrinky, maľované bytové doplnky. Jej realizáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
25.9. - 31.12.2025

Vlastivedné múzeum v Galante
Tajomstvá múmií z Vácu
Do Vlastivedného múzea v Galante prichádza svetoznáma zbierka
Výstava s názvom „Tajomstvá múmií z Vácu“ bude slávnostne otvorená vo štvrtok 25. septembra 2025 o 17:00 hod. v hlavnej budove múzea. Na výstave budú prezentované vzácne prípady prirodzenej mumifikácie ľudských pozostatkov, ktoré sú v Európe unikátne. Výstava v tejto zostave a rozsahu bude na Slovensku sprístupnená po prvýkrát. Návštevníci si ju budú môcť pozrieť do konca decembra 2025.
Výstava „Tajomstvá múmií z Vácu“ je putovnou výstavou Maďarského národného múzea – zbierky Maďarského prírodovedného múzea a Múzea Ignáca Tragora vo Váci. Expozícia nepredstavuje len prirodzene mumifikované ľudské telá, ale zároveň priblíži príbeh ich objavenia, osobné osudy múmií a vedecké výsledky ich skúmania pomocou prírodovedných metód.
V takto komplexnej forme bude výstava na Slovensku sprístupnená po prvý raz. Výstava bude otvorená do 31. decembra 2025. Odporúčaná veková hranica pre návštevníkov je od 16 rokov, alebo v sprievode dospelej osoby.
1.12. - 31.12.2025

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Predmet mesiaca december - Drevený betlehem rómskeho rezbára Dezidera Fertőa
Betlehem, ako symbol Vianoc, zobrazuje biblický príbeh o Narodení Ježiša Krista s vyobrazením Svätej rodiny s malým Ježiškom v jasličkách. Okrem biblických výjavov znázorňujú betlehemy v mnohých prípadoch tiež život a prácu obyčajných ľudí. Koncom 18. storočia prenikli betlehemy z kostolov aj do ľudových domácností, kde sa kládli do kultového kúta izby v čase od Vianoc do Troch kráľov. Vyrábali sa z rôznych materiálov, ako drevo, hlina, papier, kartón, či vosk. Každý betlehem bol stavaný podľa ustálenej schémy. Uprostred stála betlehemská maštaľ, vľavo sa nachádzali figúrky klaňajúcich sa pastierov, z pravej strany prichádzali traja králi.
Masové rozšírenie betlehemov do domácností nastalo najmä po 2. svetovej vojne.
Popri betlehemoch umiestňovaných v domácnostiach existovali i betlehemy prenosné, ktoré boli súčasťou tradičných obchôdzok koledníkov - betlehemcov. V regióne Gemer – Malohont bola tradícia chodenia s betlehemom v minulosti rozšírená najmä v lokalitách s obyvateľstvom katolíckeho vierovyznania. V minulosti betlehemci chodievali vo viacerých lokalitách Gemera – Malohontu ako Tisovec, Hrnčiarske Zalužany, Hačava, Stará Bašta...
Niekoľko drevených betlehemov zhotovil tiež rómsky rezbár Dezider Fertő (1921 – 1996). Narodil sa v obci Šankovce (dnes Gemerská Ves) v okrese Revúca v rodine maďarských usadlých Rómov. Vzťah k práci s drevom sa uňho formoval už od malička, no kvôli negatívnej skúsenosti v detstve na ňu na dlhé roky zanevrel. Rezbárstvu sa opäť začal venovať až po smrti manželky v roku 1980. Okrem množstva plastík a reliéfov so svetskou i náboženskou tematikou zhotovil tiež niekoľko betlehemov. Jeden sa nachádza v Muzeu romské kultury v Brne, jeden predal ešte počas života do Švajčiarska, tri do Kanady a jeden sa nachádza vo fonde Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Betlehem tvorí štrnásť figúrok vyrezávaných do drevených soklíkov – Panna Mária s Ježišom Kristom v jasličkách, Sv. Jozef, Traja králi, plastiky ovečiek, somárika, ťavy i pastiera. Figúrky sú bez povrchovej úpravy, stoja samostatne, bez pozadia, či podstavca.
1.12. - 31.12.2025

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen
December v múzeu
LESNÍCKE A DREVÁRSKE MÚZEUM VO ZVOLENE
Ponuka v mesiaci december:
VÝSTAVY
70 rokov FS Poľana
od 13. 11. 2025 - 17. 01. 2026
výstava vytvorená pri príležitosti 70. výročia založenia FS Poľana pôsobiaceho pri TUZVO
Obrázky Vianoc - Ligotavé kúzlo
od 04. 12. 2025 - 10. 01. 2026
Výstava Ligotavé kúzlo predstaví výrobu bývalého výrobného družstva Gemer Sirk, a zároveň výrobu súčasnú - z dielne GemCraftu. Návštevníci sa tiež dozvedia, akým vývojom si prešiel vianočný stromček a vianočné ozdoby.
Súčasťou výstavy bude vianočný retro fotokútik, s možnosťou odfotiť sa v našej obývačke zo 60. rokov a odniesť si fotku domov.
INÉ
Adventný koncert
4.12. 2025
súboru starej hudby - Ensemble Thesaurus Musicum: Hudba na dvore Ľudovíta XIV - Kráľa slnko. Koncert bude súčasťou sprístupnenia výstavy Obrázky Vianoc - Ligotavé kúzlo.
Tvorivé dielne Maľovanie vianočných gúľ pod vedením pracovníkov z GemArtu zo Štítnika
KEDY:
06.12. (sobota) - 10:00 - 16:00
10.12. (streda) - 10:00 - 16:00
Vstup na tvorivé dielne: 6,00 € jeden výrobok
Zmena programu vyhradená.
28.6.2022 - 30.6.2027

Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Po stopách legionárov
Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.
Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.
Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.
K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.
Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.
Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.
17.6.2024 - 17.6.2027
Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov
Rusínski majstri
Výstava prezentuje výtvarné diela staršej generácie rusínskych výtvarných umelcov. Patria medzi nich aj členovia Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy. Tá bola významnou a úspešnou v medzivojnovom období (1919-1939), kedy bola Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Rusíni vtedy zažívali národné obrodenie, ktoré svoj vrchol dosiahlo práve vo výtvarnom umení a stalo sa stredoeurópskym fenoménom. Podkarpatskí maliari sa nechceli stať provinčnou skupinou, ale ozajstnou školou výtvarného umenia. Svoje obrazy vystavovali v európskych umeleckých centrách.
Odchovancami Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy boli autori vystavovaných diel Vojtech Borecký, Mikuláš Rogovský a Július Bukovinský. Výstava Rusínski majstri zo súkromnej zbierky Kamila Benetina ponúka v SNM – MRK v Prešove možnosť vidieť aj diela starších rusínskych maliarov, ktorí však študovali u slovenských a českých pedagógov – Dezidera Millyho, Ivana Nestora-Šafranka a Michala Čabalu.
18.12.2024 - 25.1.2026

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava
Roľník a jeho svet
Pre ľudí obývajúcich územie Slovenska bolo poľnohospodárstvo oddávna hlavným zamestnaním. Základom bolo zabezpečenie potravín, no dôsledky tejto činnosti sa prejavili na vzhľade okolitej krajiny, ľudských sídel a ovplyvňovali aj spôsob života roľníkov.
Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov, a jej vedecké skúmanie predstavuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied na výstave Roľník a jeho svet.
Materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie – to všetko bolo výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bola agrárna kultúra a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia a tvorila harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností.
Výstava Roľník a jeho svet rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej tematickej línie je prezentácia sveta roľníka formou modelovej situácie – dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Stodola je umiestnená pri obytnom dome za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera...) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané i deti. Ich povinnosti budú môcť spoznať nielen najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj mnohé zaujímavé aktivity.
V druhej línii výstava približuje historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale i veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Z tohto základu vznikla súčasná etnografia ako vedná disciplína s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava túto vývinovú líniu slovenskej vedy sleduje a na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov i názorne dokumentuje.
Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia, textovo-obrazové panely a zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.
21.3.2025 - 31.3.2026

Považské múzeum v Žiline
Dosky, ktoré znamenali svet
Fantázia, emócie, inšpirácia – to je len zlomok toho, čo sa spája s novou výstavou Dosky, ktoré znamenali svet, ktorá bude od 21. marca 2025 prístupná v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu. Výstava prezentuje prepojenie medzi špecifickým remeslom – drotárstvom a divadlom, ako jedným z viacerých druhov pre vyjadrenie umenia. Jej zámerom je nadviazanie na predchádzajúcu výstavu Postava drotára v literatúre.
Táto originálna výstava vznikla v spolupráci s Divadelným ústavom, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Múzeom bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň a Slovenskou národnou knižnicou. Pozostáva z niekoľkých inscenácií, ktoré sa odohrali na pôde slovenského profesionálneho divadla. „Vo väčšine z nich je postava Drotára zobrazená ako kladná bytosť nesúca vznešené atribúty inšpirujúce nás všetkých, hoci nie vždy je hlavnou postavou. Prostredníctvom predstavení zameraných na Drotárov príbeh, tvorcovia reflektovali dianie politických udalostí a vnímanie drotárstva v našich reáliách, no v neposlednom rade nastavovali zrkadlo spoločnosti. Inscenátori sa v jednotlivých obdobiach snažili slovenskú klasiku prispôsobiť súčasníkom, či už prostredníctvom žánru alebo interpretáciou textu,“ približuje jedna z autoriek výstavy Mgr. Tatiana Kubáňová – teatrologička a múzejná pedagogička Považského múzea.
Priestorovo je výstava koncipovaná tak, aby vytvorila ilúziu divadelnej budovy. „Začína vstupom do vestibulu, v našom prípade do foyer, výstavná časť predstavuje divadelnú sálu a podkrovie evokuje divadelnú neopakovateľnosť, fantáziu a emócie v podobe rozprávkových príbehov. V rámci výstavy predstavíme nielen činoherné, ale aj bábkové divadlo. Návštevníci sa môžu tešiť na kostýmy z pôvodných inscenácií, dobové materiály ako fotografie, recenzie, bulletiny, pozvánky, kostýmové a scénické návrhy. Lákadlom budú určite rôzne druhy bábok, napríklad Čierna pani v životnej veľkosti,“ vysvetľuje T. Kubáňová.
Výstava bude pre verejnosť prístupná do 31. marca 2026 v čase otváracích hodín Drotárskeho pavilónu.
Komentovaná prehliadka výstavy Dosky, ktoré znamenali svet
Ak vás zaujíma, ako kreatívne sa dá prepojiť divadlom s drotárstvom, určite si nenechajte ujsť druhú komentovanú prehliadku výstavy Dosky, ktoré znamenali svet. Vo štvrtok 11. decembra o 13.00 vás budú v priestoroch Drotárskeho pavilónu sprevádzať Mgr. Tatiana Kubáňová z Považského múzea, Mgr. art. Alžbeta Vakulová, PhD., Mgr. art. Miroslav Daubrava, ArtD. a Mgr. Bohuslava Blahová z Divadelného ústavu v Bratislave.
Záujemcovia sa ocitnú vo svete plnom fantázie a emócií, výstava je totiž koncipovaná tak, aby vytvorila ilúziu divadelnej budovy. „Budete nielen počuť, ale aj naživo vidieť kúsok z divadelnej histórie. Navyše, do divadelného sveta sa prenesiete prostredníctvom regionálneho remesla – drotárstva. Zistíte, akým spôsobom pristupovali inscenačné tímy k špecifickej postave Drotára. Prevedieme vás výstavou, na ktorej môžete obdivovať čarovné odevy, dobové materiály, bábky a mnoho ďalšieho. Na tejto komentovanej prehliadke sa špeciálne zameriame na divadelné kostýmy, ale aj scénické a kostýmové návrhy,“ pozýva jedna z autoriek výstavy Tatiana Kubáňová.
Vstup na komentovanú prehliadku je voľný.
30.4.2025 - 28.2.2026

Historické múzeum SNM, Bratislava
Marie Antoinette z Viedne do Versailles až pod gilotínu
Unikátna výstava kráľovniných šiat na Bratislavskom hrade
Čo spája svetoznámy Zámok Versailles a Bratislavský hrad? Príbeh malej rakúskej princeznej, z ktorej sa stala nešťastná francúzska kráľovná, sťatá gilotínou.
Mária Antoinetta sa narodila vo Viedni rakúskej arcivojvodkyni, uhorskej a českej kráľovnej Márii Terézii, ktorej oficiálnym sídlom v Uhorskom kráľovstve bol práve Bratislavský hrad.
Najnovšia výstava o jednom z najzaujímavejších životných osudov európskej histórie – dramatický príbeh Márie Antoinetty, ktorá sa vďaka svadobnej politike svojej matky Márie Terézie stala najznámejšou francúzskou kráľovnou.
Do veľkolepej Rytierskej siene Bratislavského hradu prichádza nádhera a honosnosť Versailles. Vy si tak budete môcť pozrieť kostýmy, parochne, obrazy, nábytok a ďalšie umelecké predmety zapožičané Versaillským zámkom. Výstavu doplnia aj predmety zo zbierok slovenských múzeí a ukážky z filmov, ktoré vám priblížia život tejto známej kráľovnej od detstva na cisárskom zámku Schönbrunn, cez prepychový život francúzskej panovníčky vo Versailles až po jej smrť na popravisku.
Mária Antoinetta bola absolútnou módnou ikonou svojej doby a dodnes slúži niektorým módnym návrhárom ako inšpirácia. Jej životný príbeh bol mnohokrát zachytený v knihách, filmoch a seriáloch, či stvárnený na divadelných doskách.
Prijmite naše pozvanie a príďte si aj vy vychutnať kúsok luxusu a veľkoleposti Versailles na Bratislavský hrad.
Výstava otvorená od 30. 4. 2025 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu – vstup z nádvoria.
Na výstave spolupracovali Château de Versailles Spectacles, SNM – Historické múzeum a Beart production s.r.o.
Kurátori výstavy: Mgr. Peter Barta, riaditeľ SNM – Historického múzea a historik a diplomat Dr. Alexandre Pajon;
Nad výstavou prevzali záštitu predseda NR SR Richard Raši a francúzsky veľvyslanec na Slovensku J. E. Nicolas Suran.







