Akcie

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.

21.3.2025 - 31.3.2026  

Považské múzeum v Žiline

Dosky, ktoré znamenali svet

Fantázia, emócie, inšpirácia – to je len zlomok toho, čo sa spája s novou výstavou Dosky, ktoré znamenali svet, ktorá bude od 21. marca 2025 prístupná v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu.  Výstava prezentuje prepojenie medzi špecifickým remeslom – drotárstvom a divadlom, ako jedným z viacerých druhov pre vyjadrenie umenia. Jej zámerom je nadviazanie na predchádzajúcu výstavu Postava drotára v literatúre.

Táto originálna výstava vznikla v spolupráci s Divadelným ústavom, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Múzeom bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň a Slovenskou národnou knižnicou. Pozostáva z niekoľkých inscenácií, ktoré sa odohrali na pôde slovenského profesionálneho divadla. „Vo väčšine z nich je postava Drotára zobrazená ako kladná bytosť nesúca vznešené atribúty inšpirujúce nás všetkých, hoci nie vždy je hlavnou postavou. Prostredníctvom predstavení zameraných na Drotárov príbeh, tvorcovia reflektovali dianie politických udalostí a vnímanie drotárstva v našich reáliách, no v neposlednom rade nastavovali zrkadlo spoločnosti. Inscenátori sa v jednotlivých obdobiach snažili slovenskú klasiku prispôsobiť súčasníkom, či už prostredníctvom žánru alebo interpretáciou textu,“ približuje jedna z autoriek výstavy Mgr. Tatiana Kubáňová – teatrologička a múzejná pedagogička Považského múzea.

Priestorovo je výstava koncipovaná tak, aby vytvorila ilúziu divadelnej budovy. „Začína vstupom do vestibulu, v našom prípade do foyer, výstavná časť predstavuje divadelnú sálu a podkrovie evokuje divadelnú neopakovateľnosť,  fantáziu a emócie v podobe rozprávkových príbehov. V rámci výstavy predstavíme nielen činoherné, ale aj bábkové divadlo. Návštevníci sa môžu tešiť na kostýmy z pôvodných inscenácií, dobové materiály ako fotografie, recenzie, bulletiny, pozvánky, kostýmové a scénické návrhy. Lákadlom budú určite rôzne druhy bábok, napríklad Čierna pani v životnej veľkosti,“ vysvetľuje T. Kubáňová.

Výstava bude pre verejnosť prístupná do 31. marca 2026 v čase otváracích hodín Drotárskeho pavilónu.

Komentovaná prehliadka výstavy Dosky, ktoré znamenali svet

Ak vás zaujíma, ako kreatívne sa dá prepojiť divadlom s drotárstvom, určite si nenechajte ujsť druhú komentovanú prehliadku výstavy Dosky, ktoré znamenali svet. Vo štvrtok 11. decembra o 13.00 vás budú v priestoroch Drotárskeho pavilónu sprevádzať Mgr. Tatiana Kubáňová z Považského múzea, Mgr. art. Alžbeta Vakulová, PhD., Mgr. art. Miroslav Daubrava, ArtD. a Mgr. Bohuslava Blahová z Divadelného ústavu v Bratislave.
Záujemcovia sa ocitnú vo svete plnom fantázie a emócií, výstava je totiž koncipovaná tak, aby vytvorila ilúziu divadelnej budovy. „Budete nielen počuť, ale aj naživo vidieť kúsok z divadelnej histórie. Navyše, do divadelného sveta sa prenesiete prostredníctvom regionálneho remesla – drotárstva. Zistíte, akým spôsobom pristupovali inscenačné tímy k špecifickej postave Drotára. Prevedieme vás výstavou, na ktorej môžete obdivovať čarovné odevy, dobové materiály, bábky a mnoho ďalšieho. Na tejto komentovanej prehliadke sa špeciálne zameriame na divadelné kostýmy, ale aj scénické a kostýmové návrhy,“ pozýva jedna z autoriek výstavy Tatiana Kubáňová.
Vstup na komentovanú prehliadku je voľný.

17.5.2025 - 17.5.2026  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Ex50zícia

Slovenské národné múzeum v Martine – Etnografické múzeum si pripomína významné jubileum. Aktuálna výstava s názvom EX50ZÍCIA oslavuje päťdesiat rokov od otvorenia stálej národopisnej expozície, ktorá návštevníkom približuje tradičnú kultúru slovenskej dediny od druhej polovice 19. storočia po prvú polovicu 20. storočia. Výstavu sme otvorili pri príležitosti Noci múzeí a galérií 17. mája 2025 a prístupná bude do 17. mája 2026.

Stála expozícia, ktorá vznikala v rokoch 1974 – 1975 pod vedením PhDr. Igora Krišteka, CSc., patrí medzi najvýznamnejšie projekty svojho druhu na Slovensku. Jej cieľom bolo zachytiť a sprístupniť rýchlo miznúce fenomény tradičnej ľudovej kultúry, ktorú v čase vzniku expozície rýchlo menila modernizácia a socialistické reformy. Národopisná expozícia zložená z častí Človek a pôda, Človek a materiál a Človek a odev je unikátna nielen svojím obsahom, ale aj výtvarným a priestorovým riešením, ktoré prekonalo dobové výstavnícke štandardy.

Výstava EX50ZÍCIA návštevníkov prevedie hlavnými míľnikmi päťdesiatročného príbehu expozície – od jej slávnostného otvorenia, cez obdobie rozmachu, až po tragickú udalosť v roku 1999, keď časť expozície zničil požiar. Výstava prezentuje nielen pôvodne inštalované zbierkové predmety so silným príbehom, ale aj autentické dobové fotografie, architektonické makety a dokumenty zo zákulisia príprav.

Hravou súčasťou výstavy je aj 37 interpretačných štítkov, ktoré prevedú návštevníkov po zaujímavých miestach, zoznámia s pozoruhodnými predmetmi a predstavia osobnosti, ktoré sa na vzniku našej päťdesiatročnej expozície podieľali. Práve tieto faktory stoja za úspechom národopisnej expozície Etnografického múzea, ktorá bola v čase svojho vzniku hodnotená ako nadčasová a moderná.

6.6.2025 - 28.2.2026  

Malokarpatské múzeum v Pezinku

Čas hier. Detstvo, hračky, hry

Malokarpatské múzeum v Pezinku otvorilo novú výstavu s názvom Čas hier. Detstvo, hračky, hry, ktorá potrvá až do 28. februára 2026. Návštevníkov pozýva na cestu histórie hračiek, ktoré sa pod vplyvom doby menili, ale v mnohom zostávali prekvapivo rovnaké.

Výstava mapuje vývoj hier a hračiek naprieč storočiami, ich význam v živote detí a to, ako odrážali spoločenské zmeny, technologický pokrok aj ľudskú tvorivosť. Zároveň kladie dôraz na univerzálnosť hry ako jazyka, ktorý spája generácie, kultúry aj celé epochy.

Kľúčové prvky výstavy:

• originálne exponáty hračiek a spoločenských hier z rôznych historických období
• interaktívne stanoviská a hravé prvky pre deti i dospelých
• pohľady na detstvo v rôznych spoločenských triedach a kultúrnych kontextoch
• príbehy, ktoré ukazujú, ako sa deti hrali v meste aj na vidieku

Výstava nie je len nostalgickou spomienkou pre dospelých, ale aj atraktívnym edukačným zážitkom pre školské skupiny. Súčasťou sprievodného programu je nový vzdelávací program „Cestujeme svetom hračiek“, ktorý deťom hravou formou približuje vývoj hračiek a detských hier.

Riaditeľ Malokarpatského múzea v Pezinku, Martin Hrubala, s úsmevom dodáva:
„Aj my dospelí máme svoje hračky. Len sú čoraz drahšie a zložitejšie – od áut, cez telefóny až po nové technológie. No ich zmysel zostáva rovnaký: prinášať radosť, inšpiráciu a trochu úniku späť do sveta fantázie.“

Objednávky pre skupiny: monika.chvostekova@muzeumpezinok.sk                                                                     

1.10.2025 - 30.6.2026  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Josip Plečnik – vizionár strednej Európy

Slovenské národné múzeum pripravuje výstavu pod záštitou štyroch prezidentov

Slovenské národné múzeum – Historické múzeum na Bratislavskom hrade otvára 1. októbra 2025 výnimočnú medzinárodnú výstavu venovanú osobnosti Josipa Plečnika (1872 – 1957), architekta, pedagóga a vizionára, ktorého dielo formovalo podobu Pražského hradu, hlavného mesta Slovinska Ľubľany, no jeho odkaz siaha aj na Slovensko.

Výstava sa koná pod záštitou:

prezidenta Slovenskej republiky

prezidentky Slovinskej republiky

prezidenta Českej republiky

prezidenta Rakúskej republiky

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky

podpredsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky

ministerky kultúry Slovenskej republiky.

Medzinárodný rozmer a unikátne exponáty

Kurátorsky pripravený projekt predstaví nielen Plečnikovo dielo z Viedne, Prahy a Ľubľany, ale aj práce jeho žiakov, ktoré významne ovplyvnili architektonickú scénu v bývalej habsburskej monarchii. Slovenská časť výstavy zvýrazní tvorbu Dušana Jurkoviča, s ktorým bol Plečnik v kontakte a ktorý podobne ako on čerpal z ľudovej tradície a historických prameňov.

Medzi exponátmi nebudú chýbať výpožičky z Pražského hradu a Mestského múzea Ľubľany. Zo zbierok SNM návštevníci uvidia napríklad model Jurkovičovej vily a časť nábytku zo študentského internátu, či model Mohyly M. R. Štefánika na Bradle. Zaujímavosťou je aj nový poznatok, že známy „Plečnikov úľ“ na zámku v Lánoch nie je jeho dielom, ale prácou slovenského remeselníka z Turca, ktorého architekt objavil a podporil.

Kultúrna diplomacia v praxi

Výstava má ambíciu stať sa nielen odbornou, ale aj spoločenskou udalosťou európskeho formátu. Záštita štyroch hláv štátov a ďalších významných inštitúcií potvrdzuje jej medzinárodný význam a presah do kultúrnej diplomacie. Podobne ako úspešná výstava Zlatý vek Peterhofu (2018/2019), aj Plečnikova prezentácia má potenciál pritiahnuť návštevníkov zo Slovenska, Česka, Rakúska a Slovinska a prispieť k zvýšenej návštevnosti múzea počas zimnej sezóny.

Plečnikov odkaz

Plečnik, ktorého diela v Ľubľane sú zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO, svoj život zasvätil architektúre a učeniu. Ako sám povedal:
„Verejná sláva, práca na očiach – to všetko nič nie je. Len pri práci, keď človek na okamih cíti krídla večnosti, získa niečo, čo mu už nik nevezme – preto je umenie tak strašne krásna vec.“

Sprievodný program

Výstavu bude do júna 2026 v SNM – Historickom múzeu dopĺňať cyklus odborných prednášok, kurátorské výklady a diskusie o ochrane architektonického dedičstva na Slovensku a v strednej Európe. Zaznejú témy ako Jurkovičove stavby v Bratislave či kultúrne väzby medzi Slovenskom a Slovinskom.

16.10.2025 - 19.4.2026  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Život v dobe kamennej

Ako vyzeral každodenný život našich pravekých predkov? Čím sa živili, ako si zhotovovali nástroje, či ako si zdobili svoje príbytky? V banskobystrickom Thurzovom dome sa otvárajú brány celkom novej, jedinečnej zážitkovej výstavy Život v dobe kamennej, ktorá zavedie návštevníkov na fascinujúcu cestu do dávneho obdobia spred niekoľko tisíc rokov. Dotyk s históriou umožnia vzácne originálne artefakty  zo slovenských nálezísk, doplnené replikami pravekých predmetov priamo v autentickom neolitickom dome.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja prichádza v jesennom období s veľkolepou novinkou. Zážitková výstava Život v dobe kamennej vás prenesie o niekoľko tisíc rokov späť do prelomového obdobia pravekých dejín ľudstva, ktoré nazývame aj neolitická revolúcia. Návštevníkom sa tak naskytne jedinečná možnosť vyskúšať si niektoré činnosti, ktoré sa dnes už bežne nevykonávajú, ale stali sa nevyhnutným pokrokom, z ktorého, aj keď si to už neuvedomujeme,  čerpáme dodnes. Dvere do neolitu, ktorý na Slovensku trval približne 1 300 rokov, sa otvoria už 16. októbra 2025 v Thurzovom dome.

NEOLIT a jeho revolúcia

V období neolitu sa začína postupné osídľovanie Slovenska a spája sa s ním aj najväčší vtedajší historický proces – neolitická revolúcia. Výstava odhalí veľa zaujímavého práve zo života prvých obyvateľov nášho územia. Priblíži prostredie, v ktorom títo ľudia žili, a činnosti, ktorým sa denne venovali. Odpovie na otázky, aké domy si naši predkovia stavali, čo jedli, ako si varili, ako vyrábali odev alebo ako a kde pochovávali svojich mŕtvych. Výstava vás tak zavedie aj do sveta duchovných predstáv pravekých ľudí a súčasne oboznámi s výdobytkami daného obdobia.

„Pri výbere samotného obdobia sme prakticky zvažovali obdobie, ktoré má potenciál nielen zaujať, ale zároveň je prelomové a významné. Neolit – alebo teda mladšia doba kamenná bola v tomto ohľade jasná voľba. Ľudské spoločenstvá, dovtedy voľne žijúce v prírode, ktoré migrovali a živili sa lovom a zberom, sa usádzajú a menia na spoločnosti domáceho hospodárstva založenom na poľnohospodárstve. Nástupom poľnohospodárstva sa ľudia trvalo usadili a začali si stavať domy, vyrábať hlinené nádoby, tkať látky na odev a zakladať pohrebiská. Boli to prevratné novinky, ktoré obrátili celý dovtedajší svet hore nohami – preto ich bolo možné pomerne ľahko zasadiť do obsahu interaktívnej výstavy“, uvádza nás do myšlienky novej výstavy jej kurátorka Marta Ďuricová.

Klasické vitríny nehľadajte, skôr zážitok, dotyk a naozajstné poznanie

Príprava a samotná realizácia výstavy bola časovo aj obsahovo náročná. Tri výstavné miestnosti Thurzovho domu sa doslovne premenili na areál osady z doby kamennej s množstvom predmetov a architektonických prvkov. Na výstave tak nájdeme neolitickú osadu, domácnosť a priestor pre pohrebné a duchovné zvyky.

„Areál neolitickej osady a okolitej krajiny, architektúra, zariadenie vnútorného priestoru obytnej stavby s okolím a predmety, ktoré boli použité, zodpovedajú odborným archeologickým poznatkom, samozrejme prispôsobené našim prezentačným možnostiam a zámerom. Na svoje si určite prídu nielen deti a študenti, ale aj dospelí návštevníci. Výstava je plná aktivít, ktoré si môžu reálne vyskúšať. Čaká na nich napríklad zdobenie steny domu dávnym ornamentom, skladanie pravekej kamennej sekerky, mletie zrna na zrnotierke či šitie odevu kostenou ihlou“, dopĺňa archeologička Marta Ďuricová.

Všetko vo vlastnej réžii

Celý vizuál a architektonické prvky, podobne ako aj výstavný mobiliár a interaktívne prvky a predmety zhotovili pracovníci múzea vo vlastnej réžii. Okrem nich sú súčasťou výstavy aj skutočné archeologické zbierkové predmety Stredoslovenského múzea a zapožičané archeologické zbierkové predmety z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktoré budú vystavené vo vitrínach.

„Na výstave Život v dobe kamennej je výnimočné aj to, že všetko od prvotného nápadu až po realizáciu vytvorili naši šikovní pracovníci. Bola to pre nás všetkých po prvotnom, pomerne odvážnom rozhodnutí veľká výzva, pretože sme chceli predstaviť nielen archeologické nálezy a špecifiká danej doby, ale zároveň pripraviť interaktívny zážitok pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. Vďaka obrovskej kreativite, zručnosti a nasadeniu celého tímu sa nám podarilo vytvoriť výstavu, ktorá prináša pravek v našom múzeu opäť k životu a umožňuje ho doslova zažiť na vlastnej koži a možno pritom aj pouvažovať nad rozdielmi so súčasnou dobou – ako dnes žijeme, ako nakladáme so zdrojmi, s prírodou, časom, prácou a tak ďalej...  Verím, že táto výstava osloví čo najviac návštevníkov nielen z nášho mesta či kraja, ale aj z celého Slovenska. Potenciál na to rozhodne má. Navyše sme ju pripravili tak, aby ju bolo možné ďalej využívať, napríklad zapožičiavať aj iným múzeám či inštitúciám, čím jej príbeh bude ďalej pokračovať aj mimo nášho múzea“, konštatuje Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea a zároveň iniciátor prípravy výstavy.

Výstava Život v dobe kamennej sa na svojom pozadí snaží ukázať aj to, že ľudia v neolite boli nesmierne životaschopní, zruční a mimoriadne vynaliezaví. Je pripomenutím, že dnešný technologický pokrok je v mnohých ohľadoch priamym vyústením neprestajného zdokonaľovania síce jednoduchých, avšak vysoko účinných pravekých technológií. Výstava tak návštevníkom pomáha pochopiť ľudskú históriu v širšom kontexte, že ľudia doby kamennej boli inteligentné a kultúrne bytosti, ktoré viedli plne civilizovanú existenciu a významne formovali aj podobu dnešného sveta.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu. Poďakovanie Stredoslovenského múzea za spoluprácu na tomto veľkom projekte patrí aj obci Poniky a spoločnosti TWD, s. r. o. Banská Bystrica.

8.11.2025 - 19.3.2026  

Západoslovenské múzeum v Trnave

Fantastické motýle – výtvarná súťaž

Uzávierka súťaže: 31. január 2026

Vyhlásenie víťazov súťaže: 19. marec 2026

Západoslovenské múzeum v Trnave vyhlasuje výtvarnú súťaž na tému Fantastické motýle.

Súťaž je určená pre deti vo veku od 7 do 15 rokov.

Hlavnú cenu, darčekový poukaz pre dvoch do motýlieho domu Papilonia v Bratislave, sponzorsky poskytol partner súťaže Papilonia, Bratislava.

Súťažiaci môžu zobraziť celého motýľa alebo len detail krídla.
Použiť môžu ľubovoľnú výtvarnú techniku.

Uzávierka zasielania prác je 31. január 2026.

Vybrané výtvarné práce sa neskôr stanú súčasťou výstavy Fantastické motýle, ktorá sa uskutoční v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Najlepšie práce vyberie päťčlenná odborná porota, v ktorej zasadnú aj skúsení ilustrátori Mgr. art. Filip Horník, ArtD. a Mgr. art. Hedviga M. Gutierrez.

Víťazi súťaže budú slávnostne vyhlásení na vernisáži výstavy 19. marca 2026.

Podrobné pravidlá súťaže sú zverejnené na stránke múzea:
https://www.zsmuzeum.sk/clanky/fantasticke-motyle-vytvarna-sutaz-pre-deti/

11.11.2025 - 28.2.2026  

Horehronské múzeum, Brezno

Egypt – dar Nílu

Horehronské múzeum pozýva všetkých milovníkov histórie, kultúry a tajomstiev dávnych čias na výstavu Egypt – dar Nílu. Výstava predstavuje jedinečný súbor autentických replík staroegyptských artefaktov zo súkromnej zbierky slovenského cestovateľa a zberateľa Jána Herlíka. Ponúka veľkorysý pohľad do sveta jednej z najvznešenejších civilizácií staroveku, ktorá pred viac ako 5000 rokmi rozkvitala na brehoch rieky Níl. Ponúka fascinujúci pohľad na mystiku, náboženstvo, moc a krásu staroegyptskej civilizácie.

Návštevníci sa prenesú do čias faraónov, kňazov, pisárov aj obyčajných ľudí – uvidia sochy vládcov a bohov, busty panovníkov, amulety, pohrebné predmety, náboženské artefakty aj predmety každodenného života, ktoré približujú vývoj staroegyptskej kultúry od obdobia zjednotenia Horného a Dolného Egypta, cez stavbu pyramíd, až po Ptolemaiovské obdobie, keď sa staroveký Egypt stal súčasťou Rímskej ríše. Nechýba najkrajšia žena Nefertiti, či kópia pohrebnej masky faraóna Tutanchamona.

Každý exponát je vytvorený s mimoriadnym dôrazom na historickú presnosť a umelecký detail. Ján Herlík artefakty nielen zbiera, ale aj sám upravuje, aby čo najvernejšie priblížil vzhľad originálov uložených v svetových múzeách. „Egypt ma očaril svojou veľkoleposťou, umením a jedinečnými historickými pamiatkami. Z ciest si nosím nielen spomienky, ale aj suveníry v podobe replík, ktoré vlastnoručne upravujem do podoby originálov. Každý predmet má svoj príbeh,“ približuje autor výstavy Ján Herlík.

V rámci výstavy sú pripravené špecializované podujatia pre verejnosť, rodiny s deťmi, školské kolektívy a záujmové skupiny:

• Hlinená mačka – tvorivá dielňa, v ktorej si účastníci vytvoria vlastnú hlinenú sochu podľa vzoru staroegyptských artefaktov.
• V tajnom jazyku – tvorivá dielňa zameraná na objavovanie tajomstiev staroegyptských hieroglyfov.
• Úlomky z piesku – vzdelávacie podujatie približujúce prácu archeológov a ich význam pri odhaľovaní histórie starovekého Egypta.

Tieto programy majú za cieľ prepojiť návštevníkov s históriou prostredníctvom zážitku, objavovania a vlastnej tvorby.

20.11.2025 - 6.3.2026  

Podunajské múzeum v Komárne

Levočská biela pani

Výstava ilustrácií českého maliara a ilustrátora Jana Hálu (1890 - 1959) vytvorených 1955 - 1956 k románu Móra Jókaiho Levočská biela pani.

26.11.2025 - 22.3.2026  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Ján Polom: Štyri ročné obdobia.

Výstava pri príležitosti 120. výročia narodenia spišského maliara a pedagóga interpretuje unikátne kresby a akvarely z galerijnej zbierky, s akcentom na premeny krajiny v rôznych ročných obdobiach, v dialógu s dielami jeho učiteľov a žiakov. Cyklus výstav Jubilanti / Umelci Spiša. Kurátorka: Kamila Paceková – GUS.