Akcie

11.8.2025 - 17.1.2026  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Alojz Čobej (1935 – 2025)

Kurátor výstavky:  Mgr. Peter Filín             

Pri príležitosti 90. výročia narodenia slovenského pedagóga, rozhlasového redaktora, dramatika, textára a hudobného skladateľa Mgr. Alojza Čobeja si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu.

Narodil sa 7. októbra 1935 v Stropkove. Vysokoškolské vzdelanie získal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove. Po ukončení štúdia sa presťahoval do Banskej Bystrice, kde nakoniec strávil takmer celý svoj život. V rokoch 1957 – 1972 pôsobil ako pedagóg slovenského a latinského jazyka na gymnáziu v Banskej Bystrici. Po svojom odchode zo školstva sa zamestnal v banskobystrickom štúdiu Československého rozhlasu, kde takmer dvadsať rokov zastával pozíciu vedúceho literárno-dramatickej redakcie (1972 – 1990). V rokoch 1990 – 2000 pôsobil ako odborný lektor latinského jazyka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a od roku 2000 až do svojho odchodu na starobný dôchodok pracoval ako dramaturg a režisér Rádia Lumen.

Už ako stredoškolský učiteľ začal aktívne písať texty populárnych piesní a spolupracoval s viacerými známymi interpretmi – Karolom Duchoňom, Janou Kocianovou, Evou Kostolányiovou, Dušanom Grúňom alebo s Karolom Konárikom. Spolupracoval aj s  dirigentom a skladateľom Jurajom Velčovským a jeho orchestrom. Bol mimoriadne plodným textárom a skladateľom. Vytvoril viac ako 300 piesní a 3000 textov a za svoju piesňovú tvorbu získal viacero ocenení na súťažiach populárnej hudby, ako napríklad Bystrické zvony či Oravské minisynkopy. Je autorom textu Hymny Univerzity Mateja v Banskej Bystrici, ktorý následne zhudobnil Igor Bázlik. Medzi jeho najznámejšie piesne patrí Júlia, si čarovná (autor textu) napísaná pre vyššie spomínaného Karola Konárika, Kľúče k detským snom (interpret Karol Duchoň), Nádherný dážď (víťazná pieseň festivalu Bystrické zvony); Malý výpredaj snov či Večerný zvon. Texty piesní pre deti publikoval v dobových detských časopisoch, predovšetkým Včielka, Zornička alebo Ohník.

Okrem populárnych a detských piesní napísal (nielen) počas svojho pôsobenia v rozhlase niekoľko stoviek rozhlasových relácií a hier – Ja musím byť zbojník (1973), Dezertér (1985), Panenská veža (1998), Prekliate husle (2001), rozhlasových dramatizácií diel slovenskej a svetovej literatúry – P. O. Hviezdoslav: Gábor Vlkolínsky (1975), M. Kukučín: Na Podkonickom bále (1976), T. Hardy: Ľudia z lesa (1988), J. G. Tajovský: Tma (1992), literárnych a dramatických pásiem – Moje sladké Horehronie (1973), Sedliak a pán (1977), Banskobystrický hrad (1988), Diaľka je smútkom zaliata (2004), či humoristických scénok – Hry lásky rozmarné (2002), Dobrodružstvá Tilla Ullenspiegla (2003) alebo Keď som šiel cez Bystricu (2004). Je autorom muzikálov a hier pre deti – Na zelenej lúke (1974), Vláčik do rozprávky (1975), Princezná je smutná (1977), Pionierske leto (1978), Tajomstvo starej šperkovnice (1981), Snehuľka a sedem trpaslíkov (1982). Písal tiež poéziu a básničky pre deti, epigramy, satirické texty a humoresky, ktoré publikoval prevažne časopisecky.

V roku 2006 mu bolo udelené čestné občianstvo rodného mesta Stropkov a v roku 2011 získal Cenu Andreja Radlinského. Posledné roky svojho života strávil v kruhu svojej rodiny v Tomášove. Alojz Čobej zomrel 27. februára 2020 v Bratislave vo veku 84 rokov.

Na výstavke s názvom Alojz Čobej (1935 – 2020) môžu návštevníci od 11. augusta 2025 do 17. januára 2026 vo vitrínach na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vidieť rukopisné ukážky autorových prác, knižné vydania rozhlasových hier, ako aj notové autografy jeho populárnych piesní.