Akcie

1.10.2025 - 30.6.2026  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Josip Plečnik – vizionár strednej Európy

Slovenské národné múzeum pripravuje výstavu pod záštitou štyroch prezidentov

Slovenské národné múzeum – Historické múzeum na Bratislavskom hrade otvára 1. októbra 2025 výnimočnú medzinárodnú výstavu venovanú osobnosti Josipa Plečnika (1872 – 1957), architekta, pedagóga a vizionára, ktorého dielo formovalo podobu Pražského hradu, hlavného mesta Slovinska Ľubľany, no jeho odkaz siaha aj na Slovensko.

Výstava sa koná pod záštitou:

prezidenta Slovenskej republiky

prezidentky Slovinskej republiky

prezidenta Českej republiky

prezidenta Rakúskej republiky

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky

podpredsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky

ministerky kultúry Slovenskej republiky.

Medzinárodný rozmer a unikátne exponáty

Kurátorsky pripravený projekt predstaví nielen Plečnikovo dielo z Viedne, Prahy a Ľubľany, ale aj práce jeho žiakov, ktoré významne ovplyvnili architektonickú scénu v bývalej habsburskej monarchii. Slovenská časť výstavy zvýrazní tvorbu Dušana Jurkoviča, s ktorým bol Plečnik v kontakte a ktorý podobne ako on čerpal z ľudovej tradície a historických prameňov.

Medzi exponátmi nebudú chýbať výpožičky z Pražského hradu a Mestského múzea Ľubľany. Zo zbierok SNM návštevníci uvidia napríklad model Jurkovičovej vily a časť nábytku zo študentského internátu, či model Mohyly M. R. Štefánika na Bradle. Zaujímavosťou je aj nový poznatok, že známy „Plečnikov úľ“ na zámku v Lánoch nie je jeho dielom, ale prácou slovenského remeselníka z Turca, ktorého architekt objavil a podporil.

Kultúrna diplomacia v praxi

Výstava má ambíciu stať sa nielen odbornou, ale aj spoločenskou udalosťou európskeho formátu. Záštita štyroch hláv štátov a ďalších významných inštitúcií potvrdzuje jej medzinárodný význam a presah do kultúrnej diplomacie. Podobne ako úspešná výstava Zlatý vek Peterhofu (2018/2019), aj Plečnikova prezentácia má potenciál pritiahnuť návštevníkov zo Slovenska, Česka, Rakúska a Slovinska a prispieť k zvýšenej návštevnosti múzea počas zimnej sezóny.

Plečnikov odkaz

Plečnik, ktorého diela v Ľubľane sú zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO, svoj život zasvätil architektúre a učeniu. Ako sám povedal:
„Verejná sláva, práca na očiach – to všetko nič nie je. Len pri práci, keď človek na okamih cíti krídla večnosti, získa niečo, čo mu už nik nevezme – preto je umenie tak strašne krásna vec.“

Sprievodný program

Výstavu bude do júna 2026 v SNM – Historickom múzeu dopĺňať cyklus odborných prednášok, kurátorské výklady a diskusie o ochrane architektonického dedičstva na Slovensku a v strednej Európe. Zaznejú témy ako Jurkovičove stavby v Bratislave či kultúrne väzby medzi Slovenskom a Slovinskom.

2.10. - 30.11.2025  

Hrad Strečno

Masky Mexika / Stretnutie tradícií /

Severný palác hradu Strečno ožije od októbra originálnou výstavou Masky Mexika, v ktorej sa stretnú tradície Latinskej Ameriky.

Organizátorkou tejto jedinečnej výstavy je Svetelný ateliér Sonie Siblik. Jeho majiteľka pochádza z Mexika a hoci umenie bolo neoddeliteľnou súčasťou jej života od malička, zaujalo ju štúdium pedagogiky a liečebnej výchovy. Ako lektorka a terapeutka potom roky pôsobila v Mexiku aj Európe. V umeleckej sfére ju veľmi ovplyvnil otec, no zmena v jej kariére prišla so zmenou bydliska. Pri rekonštrukcii rodinného podniku vo Viedni, vznikla myšlienka využiť miestnosti ako galerijné priestory a ponúknuť umelcom platformu na prezentáciu svojich diel. Odvtedy sa z nej stala kurátorka, venuje sa organizovaniu výstav a rôznym umeleckým projektom.   

Výstava Masky Mexika približuje obdobie latinskoamerického baroka, ktorý je prezentovaný ako obdobie kultúrneho synkretizmu, kde sa prelínali európske, indiánske a africké vplyvy. „Táto zmes kultúr sa prejavila nielen v architektúre a umení, ale aj v slávnostných prejavoch. Masky, v ktorých sa kombinujú štýly rôznych kultúr sa zmenili na symboly a jednotlivé predmety. Okrem funkcie slávnostných ozdôb, mali aj hlboký duchovný význam. V mnohých indiánskych a afrických kultúrach boli masky považované za nositeľky duchovných síl, schopné reprezentovať božstvá, duchov predkov, alebo mýtické postavy. Pri začlenení do barokových náboženských ceremónií pridávali masky ďalšie vrstvy, obohacujúce duchovný zážitok slávností,“ vysvetlila Sonia Siblik.

Charakter výstavy súvisí s  októbrovou nočnou prehliadkou. „Keď som videla výstavu Sonie Siblik v Bratislave, napadlo mi, že by sa nám výborne hodila do konceptu prehliadky Día de los Muertos, ktorá je oslavou sviatku mŕtvych v Mexiku. Autorku som oslovila prostredníctvom vedúcej tanečnej skupiny Magisterial, ktorá bude tiež súčasťou nočnej prehliadky a všetko do seba zapadlo,“ priblížila správkyňa hradu Strečno Katarína Repáňová.

Slávnostné otvorenie výstavy Masky Mexika sa bude konať v stredu 1. októbra o 16.00 na hrade Strečno. Výstava bude prístupná v rámci prehliadky hradu do 30. novembra 2025.

3.10. - 16.11.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Nové otázky

Premiérový výstavný projekt, uvedený v rámci dramaturgického cyklu Téma, prezentuje výber diel 16 absolventov Katedry maľby, Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Diela uvádzajú široké spektrum prístupov – od introspektívnych fragmentov tela, cez krajinu ako mentálnu scenériu, až po spoločensko-kritické alebo poeticko-konštruktívne rozprávanie. Výstava je reflexiou autentických pohľadov, nových impulzov vo vnímaní obrazu a súčasných podôb slovenskej maľby.

Absolventi magisterského stupňa štúdia:
Zuzana Dolinay, Monika Hurajová, Nikola Hľadajová, Ivana Ľachová, Jakub Mlynarčík, Alexandra Pradidová, Adéla Škorcová
Absolventi bakalárskeho stupňa štúdia:
Adam Baník, Karolína Černušková, Matúš Gejdoš, Anastasiia Kovalova, Michaela Lengyelová, Jessica Mozgová, Zuzana Skybjaková, Kristína Šimkaničová, Nikolas Žilovec

„Nové otázky“ nie sú cieľom, ale štartovacím bodom. Vznikajú v procese maľby – nie ako tematické rámce či výkladové konštrukcie, ale ako dôsledok rozhodnutí, hľadania, zlyhaní aj experimentov, ktoré s médiom obrazu súvisia. Ide o zviditeľnenie rozmanitých spôsobov uvažovania o obraze – ako o nástroji, výpovedi, priestore, médiu i pamäti. Názov výstavy nepredstavuje jednotiacu tému, ale vytvára otvorený rámec, v ktorom sa stretávajú rôzne autorské stratégie a výtvarné reči. Spája ich však spoločná snaha porozumieť maľbe zvnútra – nie ako tradičnej danosti, ale ako priestoru neustáleho preverovania, spochybňovania a skúmania.

Maľba tu nie je výsledkom, ale otvoreným procesom. Odohráva sa v materiáli, geste, vrstve, štruktúre aj v tichu. Každý z vystavujúcich sa k nej stavia inak – niekto skúma jej hranice v súčasnosti, iný jej telesnosť, psychologickú hĺbku alebo schopnosť rozprávať bez slov. Vznikajú tak práce, ktoré nemajú byť odpoveďou, ale návrhom, ako sa dá obrazom pýtať. Každý z autorov a autoriek sa v maľbe ocitá v inom bode. Niektorí stavajú obraz na pozorovaní a modelovaní svetla, iní rozvíjajú gestickú stopu, experimentujú s vrstvením, zhlukovaním alebo rozkladaním štruktúr. Objavujú sa polohy intuitívne aj analytické, naratívne aj takmer abstraktné. Niektoré maľby vychádzajú z praxe kresby, iné z vizuálneho archívu, digitálneho prostredia či z performatívneho gesta. V niektorých obrazoch sa maľba sústredí na jemné organické štruktúry – mäkko modelované formy, ktoré balansujú medzi telesnosťou a abstrakciou. V iných sa zjavuje krajina ako ticho a vznešenosť, v kontraste so zraniteľným telom. Niekde sa zas vracia figurácia s výrazne emotívnym nábojom – až takmer komiksovou maskou identity. Zaznieva tu aj téma vlastného tela ako zraniteľného miesta – viazaného, prerasteného, skrývaného pod vrstvami symbolických tŕňov, látok či pohybov. Objavujú sa odkazy na intímne vzťahy, ženskú skúsenosť, dotyk, úzkosť aj túžbu po blízkosti. V niektorých prípadoch sa maľba rozširuje do priestoru – vstupuje do dialógu s textom, objektom alebo inštaláciou.

Silné miesto v tejto výstave zaberajú aj práce, ktoré kombinujú maľbu s archiváciou, dokumentáciou a politickým kontextom. Inde sa maľba obracia k súčasným spoločenským konfliktom – cez symboly, znaky a vrstvené vizuálne citácie sa dotýka tém vojny, úteku, straty či cudziny. Maľba je v týchto prístupoch nie statickým médiom, ale živým spôsobom myslenia a vyjadrenia, ktoré si môže dovoliť byť osobné, nejednoznačné, zraniteľné aj kritické zároveň. Rozmanitosť tu nevzniká ako dôsledok štýlovej plurality, ale ako prejav rozdielnych výrazových stratégií. Prístup k ploche, hmote farby, povrchu či priestoru nesie vlastnú výpoveď – často jemnú, inokedy rozhodnú. Vznikajú diela, ktoré sa sústredia na formálny problém, na vizuálnu pamäť alebo na možnosť, ako sprítomniť vnútornú skúsenosť bez doslovnosti.

Maľba je tu chápaná ako proces, ktorý nie je uzavretý, ale otvorený zneisteniu. Aj preto „nové otázky“ nie sú tematickým zadaním, ale prirodzeným dôsledkom práce – spôsobu, akým každý z autorov a autoriek premýšľa prostredníctvom obrazu. Je pozvaním vstúpiť do sveta, kde obraz ešte nie je výsledkom, ale pohybom – otvoreným stavom, ktorý sa nebojí pýtať: Čo ešte môže byť maľba?

Jana Čepa, kurátorka výstavy

Kurátorky: Jana Čepa & Dominika Kováčiková – FVU AU BB

Odborný garant: Ján Triaška – FVU AU BB

Produkcia: Mgr. Lenka Králová – GUS 

Grafika: Mgr. art. Ivana Babejová, ArtD. – GUS

3.10.2025 - 15.1.2026  

Tekovské múzeum v Leviciach

Život zo striebra a ocele

• Galéria J. Nécseya – netradičná výstava pod názvom „ Život zo striebra a ocele“ - výber z diela dvojice talentovaných umelcov – manželov Róberta Môca a Henriety Môcovej. Výstava ponúka pohľad do sveta precíznej umeleckej práce s kovom. Róbert Môc sa venuje rekonštrukcii historických chladných zbraní – mečov, nožov a dýk – s dôrazom na využívanie pôvodných historických technológií. Jeho výtvory v sebe spájajú remeselnú zručnosť, úctu k histórii a výtvarné cítenie, pričom každá zbraň je jedinečným umeleckým artefaktom. Henrieta Môcová sa špecializuje na umelecko-remeselné spracovanie kovov a tvorbu originálnych šperkov. Výstava predstavuje jej súpravy aj samostatné kúsky – náhrdelníky, náušnice, náramky, ktoré nesú prvky historického štýlu i extravagantného dizajnu. Každý šperk je unikátom s vlastným príbehom. Príďte sa presvedčiť, ako dokáže kov/tvrdý a chladný materiál – ožiť pod rukami skutočných majstrov. Výstava je skutočným zážitkom pre milovníkov histórie, remeselného umenia i súčasného dizajnu.

Zároveň vás srdečne pozývame na slávnostné otvorenie výstavy, ktoré sa uskutoční dňa 3. 10. 2025 o 17,00h.

7.10. - 16.11.2025  

Podtatranské múzeum v Poprade

Návraty Karola Skřipského

Výstava fotografií Karola Skřipského

Karol Skřipský (* 15. júl 1908 Brno – † 10. marec 1993 Urdorf, Švajčiarsko) bol slovenský horolezec, dokumentarista a fotograf fascinovaný horami a prírodou Vysokých Tatier a Malej Fatry.  Ako dvadsaťštyriročný sa presťahoval do obce vo Vrátnej doline, kde sa začala jeho intenzívna fotografická činnosť. Ako scenárista, kameraman a režisér sa vyprofiloval ako tvorca autorských filmov  a výrazne zasiahol do vývinu etnografického dokumentárneho filmu na Slovensku.

Po roku 1968 emigroval do Švajčiarska a jeho diela boli stiahnuté z distribúcie. V exile sa venoval filmárskym a najmä fotografickým projektom. Námety zbieral na svojich cestách po Európe, Prednom Oriente, Amerike a Afrike, pričom ostal verný prírodným motívom a horám. Svoje dielo mohol na Slovensku a v Česku predstaviť až po roku 1989.

9.10.2025 - 11.1.2026  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Ľudia v Sihelnom / Líde v Sihelném

Kurátorka: Mgr. Monika Čejková (Národní galerie Praha)

Výstava s názvom Ľudia v Sihelnom / Lidé v Sihelném, ktorá bude otvorená slávnostnou vernisážou dňa 9. októbra o 16.30 hod. je umeleckým dialógom kresieb a grafík českého umelca Aleša Veselého a slovenského maliara a spoluzakladateľa Oravskej galérie Ignáca Kolčáka. Autori sa spoznali v päťdesiatych rokoch počas štúdia na Akadémii výtvarných umení v Prahe a čoskoro sa stali priateľmi. V roku 1953 pozval Kolčák Veselého do svojej rodnej obce Sihelné na slovensko-poľských hraniciach
a ubytoval ho v izbe svojho strýka Pavla Pindiaka. V rokoch 1953 až 1956 Veselý k Pindiakovcom opakovane prichádzal a počas svojich pobytov vytvoril takmer dve tisícky kresieb, v ktorých zachytával chudobný, no sebestačný vidiecky život. Išlo o prvý autorov ucelený cyklus, ktorý však od šesťdesiatych rokov prakticky nevystavoval, a rozsiahly súbor kresieb a grafík tak zostal neznámy. Veľký konvolút prác zo Sihelného zakúpila v sedemdesiatych rokoch prostredníctvom Kolčáka do svojej zbierky Oravská galéria v Dolnom Kubíne.

Výstava predstaví výber z týchto Veselého prác a diel Ignáca Kolčáka, ktoré neraz zobrazujú tie isté postavy a situácie. Zároveň ukáže postupný vývoj oboch autorov od realistického vyjadrenia k viac štylizovanému prejavu. Vystavené budú spolu s unikátnym historickým fotografickým materiálom zachytávajúcim autentické prostredie Sihelného vrátane jeho obyvateľov, ktorí sa objavujú v dielach oboch autorov.

Výstava sa koná pri príležitosti veľkej retrospektívy Aleša Veselého pod názvom Aleš Veselý: Retrospektiva – Alešville v Národní galérii Praha (Veletržný palác, 26. 9. 2025 – 22. 2. 2026) a šesťdesiateho výročia založenia Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Vznikla v spolupráci Národnej galérie Praha a Oravskej galérie. Jej realizáciu podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

10.10.2025 - 15.1.2026  

Tekovské múzeum v Leviciach

Všehomír II

• Dobóovský kaštieľ - výstava snov a iných svetov – „VŠEHOMÍR II“ – výber  z tvorby Petra Hoffmanna. Výstava predstavuje fantasy a surreálnu tvorbu Petra Hoffmanna (Drakoslav), ktorá ponúka pohľady do vymysleného sveta Všehomír, ktorý je voľne inšpirovaní Slovanskou mytológiou a prírodou. Oslavuje pri tom krásu a nabáda k pohľadu do vnútra. 

Zároveň vás srdečne pozývame na slávnostné otvorenie výstavy, ktoré sa uskutoční dňa 18. 10. 2025 o 14,00h.

11.10. - 3.11.2025  

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Modrý Kameň

Boris Kuzma - Opäť u priateľov...

Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň pozýva milovníkov umenia na výstavu „Opäť u priateľov...“.

Reprezentatívna výstava renomovaného ukrajinského umelca Borisa Kuzmu prinesie na hrad výnimočné spojenie súčasného výtvarného umenia a historickej architektúry. Boris Kuzma, národný umelec Ukrajiny a docent na Zakarpatskej akadémii umení, je známy svojou originálnou kombináciou techník, výraznou farebnosťou a tematickou pestrosťou. Jeho diela sú súčasťou mnohých zbierok nielen na Ukrajine, ale aj v rôznych európskych krajinách vrátane Slovenska. Autor má za sebou desiatky úspešných autorských výstav naprieč Európou a Áziou.

Výstava ponúkne pestrú škálu výtvarných diel – od architektonických motívov až po abstraktné kompozície –, ktoré oslovia nielen znalcov, ale aj širšiu verejnosť. Vizuálne silné diela oživia hradné priestory a vytvoria kontrast medzi starobylosťou miesta a moderným umeleckým výrazom.

Výstava je pre verejnosť sprístupnená od 3. októbra do 3. novembra 2025 v priestoroch barokovej sály kaštieľa na hrade Modrý Kameň počas otváracích hodín múzea.

16.10.2025 - 23.1.2026  

Západoslovenské múzeum v Trnave

Ryszard Kaja: Poľsko – Od Baltiku po Tatry

Kurátor: Robert Paršo
Vernisáž: vo štvrtok 16. októbra o 16:00 v ZSM
Výstava je sprievodným podujatím Trienále plagátu Trnava 2025

Západoslovenské múzeum v Trnave v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave predstavuje trnavskému publiku výstavu plagátov legendárneho poľského grafika, plagátového dizajnéra a scénografa Ryszarda Kaju. Výstava s názvom Od Baltiku po Tatry je výberom stovky plagátov, ktoré sám autor nazval „zakódovaný bedeker súkromných spomienok“. Kolekcia vznikala postupne v rokoch 2012 – 2019 a prináša sériu originálnych plagátov plných nostalgie, umelcových spomienok, ale aj emócií.

Ryszard Kaja (1962 – 2019) bol jedným z najvýraznejších poľských vizuálnych umelcov svojej generácie. Vyštudoval klasickú maľbu, no venoval sa najmä scénografii, kostýmom, ilustráciám a divadelnej grafike – zahŕňajúc pozvánky, programy či plagáty k inscenáciám. Bol spoločenským človekom plným nápadov, gurmánom a workoholikom, ktorého nevyčerpateľná fantázia a činorodosť sa prelínala s jemnou iróniou, nostalgiou a takmer detskou radosťou z objavovania tajomstiev života i sveta.

Pochádzal z umeleckej rodiny. Otec Zbigniew Kaja patril k predstaviteľom slávnej Poľskej školy plagátu, matka Stefania bola uznávanou maliarkou a keramičkou. Počas svojej kariéry vytvoril viac než 150 scén a kostýmov pre operu, balet, divadlo, film i televíziu – a tiež niekoľko pozoruhodných dizajnov interiérov. V 90. rokoch pôsobil ako hlavný scénograf vo veľkých divadlách v Štetíne, Poznani či Lodži. Táto etapa bola spojená s významnými oceneniami vrátane Medaily Młodej Sztuki.

Napriek úspechu sa po roku 2000 rozhodol zmeniť svoje zameranie – začal spolu s vtedajším partnerom Leszkom Jamrozikom, dnes správcom a kustódom jeho umeleckého odkazu, cestovať – po celom svete i po Poľsku – a presunul svoju tvorbu smerom k ilustráciám a plagátu, ktorý sa neskôr stal jeho najosobnejším vyjadrovacím médiom. Svoje cestovateľské zážitky, myšlienky a vizuálne postrehy si zapisoval do denníkov, ktoré sa stali predlohou pre jeho najznámejšie dielo – sériu plagátov „Polska“ (Poľsko).

Táto séria, ktorú označoval za svoj „umelecký cestovateľský denník“, zahŕňa 164 plagátov, ktoré tvoril od roku 2012 až do svojej smrti v roku 2019 – pričom predstavuje výber autentických postrehov, spomienok a univerzálnych tém. Nejde o turistickú propagáciu ani mapovanie miestnych atrakcií. Kaja pri tvorbe vizualizoval akúsi prechádzku po „duši krajiny“, plnú jedinečných pozorovaní, metafor a anekdôt o mestách, regiónoch i „nemiestach“ Poľska.

Plagáty reflektujú nostalgiu starých cintorínov a poetiku malomestských zátiší, ale aj grotesknosť moderných panelákov, ľudové čipky, techno-festivaly či staré židovské štetly. Cítiť v nich fascináciu artdekom, hrabalovský humor a schopnosť nachádzať unikátny pohľad na veci, zakaždým z nečakanej perspektívy, so zveličením, láskavosťou a jemnou iróniou. Plagáty oživujú korpulentné dámy, obskúrne postavy, absurdné situácie, skryté intervencie i symboly „poľskosti“ – od mešity tatárskej menšiny v Bohonikoch po rafinériu v Płocku, od sliezskych červených okien až po punkový festival v Jarocine.

Kaja pri tvorbe používal rozmanité techniky – maľbu, koláž, fotomontáž, neraz aj drevorezy svojho otca – a výsledné plagáty pôsobia akoby boli práve vytiahnuté z archívu, často so zámernou patinou a ručnými poznámkami.

Výstava ponúka pohľad na cestu umelca, ktorý sa nebál spájať tradíciu s iróniou, bláznivú predstavivosť so všednosťou a ktorý cez plagát dokázal zaznamenať esenciu Poľska – jeho krásu, bizarnosť i obyčajnosť. Kolekcia je akýmsi príspevkom vnímavého umelca k sebauvedomeniu si vlastného významu, krásy i nedostatkov krajiny, ktorá sa spamätáva a nanovo pretvára po období akejsi stagnácie a úpadku.

Pozývame vás spoznať Poľsko od Baltiku až po Tatry očami poľského grafika Ryszarda Kaju na výstavu, ktorá je zároveň sprievodným podujatím Trienále plagátu Trnava 2025.

17.10. - 30.11.2025  

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Dušana Vrbovská: Nájsť cestu…

Kurátorka: Božena Juríčková
Otvorenie výstavy: 17.10.2025 (piatok) o 17.00

Výstava mladej autorky, absolventky FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici (2013 – 2019), dvojnásobnej finalistky súťaže Maľba roka,  predstavuje zatiaľ najvážnejšiu prezentáciu jej maliarskej tvorby. Zameriava sa na osobitú reflexiu organického sveta prírody a jeho jedinečné metamorfózy v čase. V detailnom pohľade na platforme špeciálnej kombinácie klasickej „staromajstrovskej“ maliarskej optiky, digitálneho predobrazu a iných technických prístupov tlmočí najmä proces prirodzeného prírodného kolobehu – rastu a rozkladu čistých naturálnych hmôt, zdanlivo banálnych fragmentov najrôznejších vegetatívnych štruktúr, ktoré nachádza v bežnom lokálnom prostredí. Akceptujúc pritom vecnú i lyrickú  poetiku, aspekt ekologický i psychologický motivuje diváka k úvahám o pulzovaní či relativite odvekých síl, ktoré  napriek širokému technickému zázemiu bezprostredne či nepriamo limitujú životný status človeka.

Kurátorský text

V krátkom časovom odstupe po svojej individuálnej výstave v Galerii výtvarného umění v Hodoníne sa mladá autorka Dušana Vrbovská, absolventka FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici (2013 – 2019) a dvojnásobná finalistka súťaže Maľba – Cena Nadácie VUB, predstavuje i senickej resp. regionálnej verejnosti. Výstava s príznačným názvom Nájsť cestu predstavuje zatiaľ najrozsiahlejšiu a najucelenejšiu výstavnú prezentáciu jej maliarskej tvorby.

Dušana Vrbovská vo svojom komornom programe rozvíja koncepciu, zameranú na osobitú lyricko-metaforickú reflexiu organického sveta prírody, ktorú nastavila už vo svojej magisterskej práci. Výstava, mapujúca autorkino tvorivé obdobie posledných 7-8 rokov, zahŕňa dva základné okruhy, previazané tematicky i názorovo. V prvej kolekcii na príkladoch, prevzatých z naturálneho prostredia a jeho jedinečných metamorfóz v čase, rieši najmä otázku ambivalencie života, bytia a nebytia. Na platforme pôvodného lokálneho vnemu, digitálneho predobrazu a iných technických prístupov cestou klasickej „staromajstrovskej“ maliarskej optiky tlmočí najmä proces prirodzeného prírodného kolobehu. V detailnom pohľade temer dokumentárne monitoruje rast a rozklad čistých prírodných hmôt, zdanlivo banálnych fragmentov najrôznejších vegetatívnych štruktúr, ktoré nachádza v bežnom reálnom prostredí: od jari do zimy kolotoč odumierania a klíčenia, vädnutia a kvitnutia, hnitia a zrenia, zániku a regenerácie, konca a začiatku… nekonečnosti bytia. Naturálna sféra tu alternuje prirodzený časopriestor človeka. Periodicita javového sveta, procesuálna mystika prírody je metaforicky klasifikovaná ako istá analógia tajomstiev ľudského života.

V najnovšom okruhu tvorby, podľa ktorého je výstava i nazvaná, sa posúva viac k problematike, v ktorej hľadá vzťahy medzi rýdzim svetom prírody a prostredím poznačeným stopami i neduhmi civilizácie. Základné súvislosti tvorby vrátane samotnej maliarskej artikulácie témy zostávajú pritom naďalej v kontinuite. Už to však nie je meditatívna reflexia výlučne o príbehu žitia, ale predovšetkým demonštrácia prirodzenej vitality, bezmedznej energie a trvalej regenerácie naturálneho sveta. Na príkladoch drobnej fytogénnej vegetácie, klíčiacej nielen v zázemí záhrad či parkov, ale napriek extrémnym podmienkam aj v stavebnom balaste či na okraji ciest, tvorba Dušany Vrbovskej smeruje k univerzálnym a viac než aktuálnym témam doby. V sugestívnych asociačných vrstvách na báze symbolických hodnôt, akceptujúc pritom vecnú i lyrickú  poetiku, tlmočí  možno až prekvapujúco optimistickú víziu pre človeka – vieru v nezničiteľnosť životodarných síl prírody i samotného života na planéte.

O autorke

Mgr. art. Dušana Vrbovská sa narodila v Skalici (1992). V rokoch 2008 – 2012 študovala na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Od roku 2013 pokračovala v štúdiu na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bakalárske štúdium (2013 – 2017) absolvovala v Ateliéri klasických maliarskych disciplín u prof. Ľudovíta Hološku, akad. maliara;  magisterské štúdium (2018 – 2019) v Otvorenom ateliéri maľby u doc. Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD. V roku 2016 absolvovala študijný pobyt v Západočeskej univerzite v Plzni  na Fakulte designu a umení v Ateliéri malby u doc. Aleša Ogouna, akad. maliara. Je dvojnásobnou finalistkou súťaže mladých talentov Maľba – Cena Nadácie VUB (2018, 2023). Od roku 2022 svoju tvorbu doteraz prezentovala na 4 samostatných výstavách (Banská Bystrica, Trebišov, Bratislava, Hodonín), od roku 2017 na viacerých kolektívnych výstavách na Slovensku i v ČR. Žije a pôsobí v Senici.