Akcie

11.6.2025 - 1.1.2026  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Jókai jubiluje

V roku 2025 oslavujeme 200. výročie narodenia Móra Jókaiho - jednej z najvýznamnejších osobností maďarskej literatúry. Pri tejto príležitosti prostredníctvom kultúrno-historickej  výstavy predstavíme dôležitejšie momenty Jókaiho kultu v maďarskej kultúre na Slovensku.

Mór Jókai sa narodil v roku 1825 v Komárne (historický názov Rév-Komárom) na území dnešného Slovenska. Tu vyrastal a sem sa vracal počas svojich štúdií v Bratislave, v Pápe a v Kecskeméte až do roku 1845, kedy sa presťahoval do Pešti. Vo svojich dielach zachytáva zážitky z Komárna a jeho dobových obyvateľov. Svoj prvý román Hétköznapok (Všedné dni) začal písať v Kecskeméte a dokončil ho na Alžbetinom ostrove v Komárne a v rodnom dome na Szombathyho ulici. Hlavného hrdinu románu Az arany ember (Zlatý človek), Mihálya Tímára, inšpiroval bohatý komárňanský obchodník s obilím János Domonkos, ktorý býval na tej istej ulici ako Jókaiho rodina.

Komárno si Jókaiho vždy hrdo pripomínalo. V roku 1881 mu udelilo čestné občianstvo, na jeho rodnom dome a na mieste domu, v ktorom prežil detstvo, umiestnili pamätnú tabuľu, a ulicu Szombathyho premenovali na Jókaiho ulicu.

Výstava sa zameriava na obdobie po roku 1918, na úsilie maďarskej menšiny žijúcej v (Česko)Slovensku, zachovať pamiatku Móra Jókaiho aj v rámci novovzniknutých štátov. Predstavuje históriu vplyvu významného spisovateľa za hranicami Maďarska a fungovanie menšinovej kultúrnej sféry v jednotlivých historických obdobiach.

Prostredníctvom originálnych predmetov sú predstavené inštitúcie a historické momenty spojené so spomienkou na Móra Jókaiho. Dôraz sa kladie na Jókaiho pamiatku v Československu v roku 1925 a na postavenie sochy Jókaiho v Komárne v roku 1927. Ďalšími dôležitými tematickými prvkami výstavy sú  činnosť Jókaiho spolku a premenovanie  Jókaiho divadla, ktoré sídlia v Komárne a zohrávajú dôležitú úlohu v kultúrnych dejinách mesta a regiónu.

Výstava má dvojaký cieľ: na jednej strane predstavuje úlohu jednotlivých aktérov menšinového inštitucionálneho systému pri udržiavaní Jókaiho kultu; na druhej strane sleduje aj menšinové kultúrne dejiny, ktoré organicky zapadajú do profilu nášho múzea.

23.6. - 30.12.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Čo drôt spojil, čas nerozdelí...

Šikovné ruky vandrovných drotárov v minulosti predĺžili život nejednému predmetu z domácnosti či gazdovstva. Výstava Považského múzea Čo drôt spojil, čas nerozdelí... predstaví v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Etnografickom múzeu širokú škálu predmetov, ktorým vedeli drotári dať druhú šancu. Vernisáž výstavy sa uskutoční v pondelok 23. júna 2025 o 17.00 hod.

Autorkami výstavy o charakteristickom slovenskom remesle, zapísanom v zozname UNESCO, sú etnologička Katarína Kendrová a historička Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea.

„Zamerali sme sa na jeho prvotnú vandrovnú formu, keď drotári putovali po celej krajine a venovali sa najmä opravám predmetov každodennej potreby, používanými obyvateľmi vidieka. Ich neustály boj o zabezpečenie existencie si vyžadoval až neuveriteľne širokú škálu rôznorodých pomôcok, riadov a nástrojov, ktoré rýchlo opotrebovali, ale na kúpu nových nemali dostatok financií. A práve vďaka drotárom dostali poškodené predmety šancu na opätovné využitie,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.

Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali. Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky. Zaujímavé drotárske opravy môžu záujemcovia o problematiku vidieť aj na poľnohospodárskom náradí, kolovrátkoch či napríklad nahrievacích žehličkách. K vzácnym exponátom patrí aj precízne a jemne opletané sklo, porcelán a fajky z morskej peny,“ dopĺňa K. Kendrová.

Výstava je obohatená o textové panely s fotografiami a tiež detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník. Návštevníci uvidia základné techniky, akými boli opletanie do drôtených sietí, flekovanie, haftovanie, spájkovanie, ale tiež jednoduchšie, ktoré spočívali v stiahnutí poškodených častí predmetov drôtenou slučkou alebo pásikom plechu.

Prezentované exponáty pochádzajú zo zbierkových fondov Považského múzea a Slovenského národného múzea v Martine. Výstava v Etnografickom múzeu bude prístupná do 30. decembra 2025.

29.6. - 9.11.2025  

Kaštieľ Radoľa

Strojovou ihlou

V zbierkových fondoch Kysuckého múzea, kultúrnej organizácii Žilinského samosprávneho kraja, sa nachádzajú aj mnohé predmety technického charakteru. Práve tieto tvoria podstatu novootvorenej výstavy v radoľskom kaštieli, ktorá je zameraná na šijacie stroje. O ich  rozšírenie  na Kysuciach sa zaslúžili najmä drotári a „Amerikáni“. Neváhali kúpiť a poslať „Singerku“ v snahe pomôcť rodine doma. Historické šijacie stroje nájdeme i v dnešných moderných domácnostiach, kde už majú zväčša ozdobnú funkciu. No sú ešte aj také kúsky, na ktorých sa stále šije.

Výstava „Strojovou ihlou“ ponúka nielen technický pohľad na vývoj šijacích strojov, ale aj možnosť spoznať ich miesto v každodennom živote minulých generácií.  Vystavených je 14 kusov od rôznych výrobcov. Najstaršia „mašina“ z roku 1896 bola vyrobená americkou firmou Singer, ktorá bola založená v roku 1851 v New Yorku a stala sa ich najväčším svetovým producentom. Zastúpené sú i značky Pfaff, Lucznik, Mundlos, Union, Lada, Gritzner a Minerva, svojho času najväčší výrobca šijacích strojov v Rakúsko-Uhorsku.

Pôvodne sa vyrábali šijacie stroje, ktoré sa kládli na stôl a poháňali  rukou. Neskôr sa pridal stôl často s liatinovými nohami a nožný pohon. Priemyselné stroje bývali jednoduché  s prípadným zdobením na liatinových častiach. Stroje určené do domácnosti sa zdobili zlátením, farebnými ornamentami  a intarziou. Svedčia o tom aj vystavené exponáty. Väčšina z nich je mechanických s drevenou pracovnou doskou. Vystavená Minerva je zabudovaná do  drevenej skrinky. Po sklopení stroja tak vznikol praktický kus nábytku.  Novšie, elektrické stroje pochádzajú z druhej polovice 20. storočia. Moderné kufríkové sa začali vyrábať vďaka zmenšeniu elektrických motorov  a stali sa prenosnými zariadeniami. Príkladom je vystavený Union a Lucznik zo 60. a 70-tych rokov.

Výstavu obohacujú aj originálne návody na obsluhu šijacích strojov, krajčírske náradie, staré módne časopisy, strihy a vzorky látok, ktoré dotvárajú autentickú atmosféru doby a približujú každodenný život krajčírok a šičiek.

Krátku históriu a zaujímavosti o jednotlivých výrobcoch, ktorí formovali  svetové dejiny šijacej techniky sprostredkúvajú sprievodné informačné bannery. Autorom výstavy je Mgr. Adam Buchta, kurátor Kysuckého múzea.

4.7. - 31.12.2025  

Múzeum Bojnice /Bojnický zámok/, SNM

Vitajte, máme otvorené – už 75 rokov

Jubilejná výstava mapuje sedemdesiatpäťročnú históriu múzea v Bojnickom zámku, od jeho založenia v roku 1950 až po súčasnosť. Prostredníctvom jedinečnej kombinácie historických dokumentov a fotografií, archívnych materiálov, zbierkových predmetov a multimediálnych prvkov prezentuje nielen inštitucionálny vývoj múzea, ale aj jeho živú atmosféru a premeny v priebehu desaťročí.

Návštevníci sa môžu tešiť na rozmanitú prezentáciu, ktorá začína osobnosťou grófa Jána Pálffyho – vizionára, ktorý položil základy myšlienky múzea v zámku. Výstava pokračuje dramatickým zobrazením požiaru, predstavuje premeny názvov inštitúcie a netradičným spôsobom – formou „múzejného stromu“ mapuje jej pozoruhodné míľniky.

Osobitná pozornosť je venovaná nevšedným inscenovaným podujatiam múzea – Medzinárodnému festivalu duchov a strašidiel, ktorý múzeum realizovalo do roku 2018, či Rozprávkovému zámku, ktorý pretrval dodnes a sa stal neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života regiónu. Výstava tiež odhaľuje zákulisie múzejnej práce spojenej s reštaurovaním zbierok, publikačnú činnosť zamestnancov alebo ocenenia múzea.

Scénografia kombinuje historické a moderné prvky. Návštevníci si môžu prezrieť kontrastné fotografie „vtedy/dnes“. Súčasťou výstavy sú aj audiovizuálne prezentácie dokumentujúce proces reštaurovania zbierkových predmetov.

Výstava ponúka návštevníkom možnosť spoznať múzeum ako živý organizmus s bohatou históriou, ktorý neustále rastie a mení sa spolu so svojimi návštevníkmi.

Vstupenky je možné zakúpiť výhradne v pokladnici múzea.

18.7.2025 - 30.1.2026  

Ponitrianske múzeum v Nitre

Pevný sťa železo, žiarivý sťa zlato

Výstava predstavuje komplexný pohľad na život ľudí doby bronzovej (cca. 2300 – 750 pred Kr.) v regióne Nitry. Zameriava sa nielen na kultúrny a spoločenský vývoj,  ale aj na každodenný život, remeslá, obchod, náboženské predstavy a pohrebné rituály tohto obdobia. Návštevníkom predstaví každodenný spôsobom života, bývanie, výrobu, ale aj umenie a náboženské predstavy kultúr, ktoré zasiahli do vývoja vo vymedzenej oblasti.

Návštevníci budú môcť obdivovať unikátne archeologické artefakty z pohrebísk a sídlisk ako sú zbrane, šperky, nástroje a keramické nádoby. Zároveň sa môžu cez repliky najvýznamnejších nálezov na vlastnej koži presvedčiť, že bronz je „pevný sťa železo a žiarivý sťa zlato“.

23.7. - 16.11.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

3 (prí)behy ženy

Cyklus výstav Zbierka. Kurátorka: Mgr. Kamila Paceková – GUS
Vernisáž 23. 7. 2025 o 17.00

Premiérová tematická prezentácia diel 42 autorov, zo zbierky galérie, v maľbe, soche, fotografii, kresbe a grafike, uvádza tri kľúčové etapy ženského života: detstvo, dospelosť a starobu. Analýza fenoménu ženy v „behu“ času zdôrazňuje premeny a rozmanité roly, ktoré žena počas života zastáva. Akcentuje otázky identity, času a ľudských vzťahov. Cyklus výstav Zbierka.

Výstava skúma rôzne podoby a roly ženy – od nevinnosti detstva, cez zodpovednosť a tvorivú silu materstva, až po múdrosť a introspekciu staroby. Tematické celky reflektujú nielen biologické a sociálne aspekty týchto etáp, ale aj ich kultúrne a umelecké zobrazenie. Koncept výstavy je vizuálne aj emocionálne bohatým skúmaním toho, ako sa ženskosť mení a ako ju umelci interpretujú vo svojich dielach.

Prvým príbehom ženy v rámci výstavného konceptu je Detstvo. V kolorovaných grafikách Štefana Cpina, kresbách Emila Makovického, Andora Borútha, maľbe (Sándora?) Streliského i objektoch súčasných autoriek Evy Moflárovej a Paulíny Halasovej je znázornená nevinnosť, krehkosť, ale i bezstarostnosť a hravosť patriaca k detskému veku.

Energia lásky a materstva je prezentovaná v druhom celku Dospelosť, v ktorom je žena predstavená ako matka, pracujúca žena a milujúca partnerka. Žena, vedomá si svojej sily, je zosobnená ako bohyňa v dielach Paulíny Halasovej, Evy Moflárovej a Amalky Ľudmily Valenčíkovej. Pracovné motívy rozpracoval Štefan Cpin na kolorovaných drevorezoch, Emil Makovický v kresbových skiciach, Michal Petrek, Vladimíra (Weiss) Savkaničová na veľkoformátových maľbách a Viktória (Šoltisová) Lukačková v printovej grafike. Motív partnerskej lásky demonštrujú diela Ajlo Berana a Ruth Dubayovej. Nesmelosť ženy je zachytená na fotografii Roba Kočana, rutinné momenty zo života žien sú zaznamenané na fotografiách Jaroslava Malíka. Frustráciu a únavu z každodenných povinností reflektujú diela Andora Borútha, Jany Kiselovej-Sitekovej, Márie Ferenc a Jaroslava Čecha. Svet ženskej psychiky interpretuje psychoanalytička Clarissa Pinkola Estés v kultovom diele Ženy, ktoré behali s vlkmi. Glorifikuje nespútanú energiu, silu, vyzdvihuje duchaplnosť a vytrvalosť žien. Akcentuje ženskú dušu. Tieto danosti interpretujú početné akty v maliarskom, grafickom, kresbovom a sochárskom prevedení. Téma aktu sa objavuje v maliarskej kompozícii Mariána Hennela, v bronzových plastikách Ondreja Priatku, Arpáda Račka, v drevenej štylizovanej figúre Daniela Tatarku, v grafikách Oresta Dubaya ml., Mariána Hennela, Zdeňka Jeřábka, Evy Čarnokej, i v kresbách a prípravných štúdiách Andora Borútha, Emila Makovického, Vincenta Hložníka, Jozefa Kostku, Ladislava Kacvinského, Jána Šimo-Svrčeka, Petra Jedličku a Jaroslava Čecha.

V tvorbe mnohých umelcov (Dezider Milly, Ladislav Kacvinský, Ján Ilavský, Mikuláš Siranko, Imrich Svitana, Eva Melkovičová, Miroslav Bonk, Eva Moflárová, Zuzana Kacvinská) sa opakovane stretávame so zobrazením matky s dieťaťom v náručí, ktoré vyjadruje hlboký cit, lásku a zosobňuje kult materstva. Ikonografický typ Madony s dieťaťom odkazuje na archetyp Panny Márie v dielach Štefana Cpina, Evy Melkovičovej, Márie Rudavskej, Mikuláša Kravjanského, Martina Mlynariča a Amalky Ľudmily Valenčíkovej. Fotografia Kataríny Balúnovej zobrazuje samotnú autorku, ktorá sa štylizuje do pózy svätice.

Výstavu uzatvára téma Staroba, ktorá interpretuje podoby pokročilého veku v radostných i strastných momentoch. Táto životná fáza dáva priestor pre bilancovanie prežitých okamihov, nostalgické spomienky, možnú frustráciu z nenaplnených snov a premrhaných príležitostí, ale aj pre radostné chvíle. Život v starobe nekončí, je to príležitosť, ako zúročiť nadobudnuté skúsenosti a prijať plynutie času s pokorou. Pozitívne momenty a radosť z prítomného okamihu sledujeme v dielach Petra Jedličku a Daniely Kapráľovej. Spoločným menovateľom vystavených diel Andora Borútha, Štefana Cpina, Zdeňka Jeřábka, Petra Jedličku, Viliama Pirchalu a Daniely Kapráľovej je smútok, nostalgia, akési zamyslenie sa nad životom.

Výstava prostredníctvom diel z rôznych období a štýlov reflektuje témy identity, plynutia času a premenlivosti života, čím otvára priestor na zamyslenie a emocionálne spojenie s univerzálnou ľudskou skúsenosťou. Oslavuje tak ženskosť vo všetkých jej podobách a zároveň ponúka široký priestor na interpretáciu. Kladie dôraz na jedinečnosť a význam ženy v spoločenskom a kultúrnom dianí.

4.8. - 31.10.2025  

Múzeum Bojnice /Bojnický zámok/, SNM

Ján Papco: Obrázky na skle

Múzeum Bojnice má bohatú a pestrú históriu. Od svojho vzniku v roku 1950 prešlo mnohými organizačnými premenami, ktoré sa odrazili v jeho odbornom zameraní, štruktúre, zbierkotvornej činnosti a personálnej skladbe. V tejto jeho 75 rokov trvajúcej existencii sa pracovníkom múzea podarilo zhromaždiť nespočetné a rôznorodé zbierky: od regionálnych prírodovedných, archeologických, etnografických a historických nátur a artefaktov až po nadregionálne umelecké diela rôznych žánrov a významu. Ich súčasťou bol aj mimoriadne hodnotný súbor predmetov tradičného i súčasného ľudového umenia. Obohatili ho aj diela súčasných tvorcov v tejto oblasti. Jedným z  nich bol aj bývalý riaditeľ SNM - Múzea Bojnice Mgr. Ján Papco. 

Ján Papco sa maľovaniu obrázkov na skle autorsky nadväzujúcich na tradičné formy ľudového umenia venuje aj po skončení svojej profesionálnej kariéry historika umenia a riaditeľa Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice. S Bojnickým múzeom je tak spätý nielen ako jeho pracovník, ale aj ako tvorca tradičných obrázkov na skle, ktoré sú dnes evidované spolu u dielami iných ľudových a neprofesionálnych výtvarníkov v delimitovanom Hornonitrianskom múzeum v Prievidzi.

Výstava je súčasťou prehliadkovej trasy v termíne od 4. augusta do 31. októbra 2025.

15.8. - 3.11.2025  

Považské múzeum v Žiline

Strieborné roky Marty Filovej

V rámci prebiehajúceho Roku drotárstva, ktorý pripomína 35 rokov úsilia inštitúcie  o revitalizáciu drotárstva na Slovensku, pripravilo Považské múzeum reprezentatívnu retrospektívnu výstavu šperkárky Marty Filovej. Predstavuje prierez tromi desiatkami tvorivých rokov autorky a koná sa pri príležitosti jej významného životného jubilea.   

Rodáčka z Malženíc (okr. Trnava) žije a tvorí v Rosine, neďaleko Žiliny. Prostredie, v ktorom vyrastala, bolo bohaté na folklórne tradície, osobité kroje a výšivky, čo formovalo jej estetické cítenie. Z rodiny si odniesla remeselnú zručnosť aj výtvarný talent, tvorbe sa však začala venovať až v zrelom veku. Inšpirovala ju práca umeleckých remeselníkov na podujatí Stretnutie drotárskych majstrov v Budatínskom hrade v roku 1995.

Ako vyštudovaná strojná inžinierka mala ku kovu vždy blízko, a tak prirodzene nadviazala na drotársku tradíciu severozápadného Slovenska. Spočiatku s kovovým vláknom pracovala len vo voľnom čase,  po odchode do dôchodku sa šperkárstvu začala venovať naplno a profesionálne. Špecializuje sa na autorský šperk. Inšpiruje ju príroda, vesmír, zvláštne geografické lokality, kultúra, história i duchovné témy. Pracuje výlučne so strieborným drôtom rýdzosti 925/1000. Kombinuje ho s polodrahokamami, riečnymi perlami, koralmi, minerálmi, špecifickými horninami či fosíliami. Z techník najčastejšie spája siete zo šitej čipky s voľne tvarovaným drôtom, sporadicky využíva aj plátnovú väzbu, viazané uzly a  svoje vlastné autorské postupy.

„Marta Filová je príkladom nevšedného harmonického kontrastu technickej mysle a citlivej umeleckej duše. Prostredníctvom jemného strieborného drôtu a atraktívnych kameňov posúva staré drotárske remeslo do novej  polohy. Šperk ako druh úžitkovo-dekoratívneho artefaktu chápe ako výtvarný objekt, do ktorého pretavuje kus svojej osobnosti a tvorivého ducha, zároveň jej diela nestrácajú svoj pôvodný účel a všetky sú plnohodnotne nositeľné,“ priblížila kurátorka výstavy – historička drotárstva z Považského múzea Katarína Hallonová.

Marta Filová tvorí spontánne, intuitívne, imaginatívne. „Niektorý šperk vznikne za pár hodín, iný v procese tvorby dozrieva aj celé mesiace. Symbolicky do nich pretavuje svoje pocity, spomienky, posolstvá, ale aj prírodné deje a mikropríbehy kódované výtvarným jazykom. Srdcom jej šperkov sú kamene a prírodniny, ktoré do nich vkladá. Určujú ich druh, charakter, formu, kompozíciu, použité techniky i názov a okolitému svet ponúkajú asociácie  sprostredkúvajúce autorkine videnie sveta,“ doplnila K. Hallonová.

Autorka tvorí primárne pre ženy, experimentuje však aj so šperkmi pre mužov a svadobnými súpravami pre páry. Každý z jej výtvorov je originál ošetrený ochrannou známkou Úrady priemyselného vlastníctva a značkou Puncového úradu Slovenskej republiky. Zhotovuje ich ako solitéry, alebo v malých sériách maximálne do piatich kusov. Jej práce sú zaujímavé, atraktívne a efektné. Úspešne nimi reprezentovala kultúrne tradície Slovenska v zahraničí a Kancelária prezidenta Slovenskej republiky ich  využila ako  oficiálne štátne dary pre významné zahraničné osobnosti. Dnes ich nosia ľudia vo viac než 35 krajinách sveta, medzi nimi aj viaceré prvé dámy či princezná.

31.8. - 31.12.2025  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Valerian Trabalka: Skutky stvorenia

Pri príležitosti osláv Európskeho dňa židovskej kultúry 2025 SNM – Múzeum židovskej kultúry v Bratislave vo svojich výstavných priestoroch predstaví sériu grafík akademického sochára, dizajnéra a grafika Valeriana Trabalku. Grafiky zo série linorytov pod názvom Skutky stvorenia bude mať verejnosť možnosť vidieť od 31. augusta 2025. Výstava vznikla z iniciatívy B´nai B´rith Tolerancia a s podporou Jany Mielrcarkovej, manželky Valeriana Trabalku.

Cyklus Skutky stvorenia – Maase Berešit obsahuje 40 linorytov inšpirovaných Tórou, prvou kapitolou knihy Berešit, Prvej knihy Mojžišovej. Slovami historika umenia PhDr. Bohumíra Bachratého, CSc. Trabalkove Skutky stvorenia „...hovoria o zrodení našej zeme, nebies i človeka. Sú to mýty, ktoré sa dotýkajú prapočiatkov, kontinuity i prítomnosti a budúcnosti rodu. Sú to sugestívne obrazy, grafiky úžasu nad aktom stvorenia. Z hľadiska umelecko-historického je grafický cyklus Valeriana Trabalku syntézou ikonických, obrazných a zobrazujúcich prvkov s hebrejským písmom a slovom. Je to plodné spojenie vizuálnej kultúry obrazu a sémantiky písma.“

4.9. - 30.11.2025  

Novohradské múzeum a galéria, Lučenec

Pamätná výstava Béla Bacskai 1935-1980

Vernisáž: 4. 8. 2025. o 16.30 v Pamätnom dome Júliusa Szabóa
Miesto: Pamätný dom Júliusa Szabóa
Otvorenie výstavy: Andrea Németh Bozó
Hudobný program na vernisáži: Komorný spevácky zbor SERLY
Organizátori výstavy: Novohradské múzeum a galéria – kultúrna inštitúcia Banskobystrického
samosprávneho kraja, Pamätný dom Júliusa Szabóa

Novohradské múzeum a galéria, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Pamätným domom Júliusa Szabóa Vás pozývajú na  pamätnú výstavu z diel Bélu Bacskaiho.

Bacskai patrí medzi najvýznamnejších umelcov nielen regiónu Novohrad ale aj v širšom okolí. Výstavu sme pripravili pri príležitosti 90. výročia narodenia umelca a 45. výročia úmrtia. Béla sa narodil 26.júla1935 v Prši. Ako mladý pracoval vo fiľakovskom Kovosmalte, kde sa vyučil za kovomodelára a kovolejára, no pri tom sa už prejavilo jeho výtvarné nadanie. Preto začal navštevovať v Lučenci ateliér Júliusa Szabóa, ktorý ho pripravil na prijatie na Vysokú školu výtvarných umení. Školu skončil r.1961 na oddelení monumentálnej maľby u profesora Matejku. Po skončení,  na rozdiel od svojich ročníkových kolegov, ktorí uprednostňovali pobyt v hlavnom meste, vrátil sa do rodnej krajiny, Novohradu a Gemera.

Nosnou tematikou jeho tvorby bola krajina týchto regiónov a život ľudí v nich. Svojou maľbou nielen zobrazoval motívy, čerpané z krajiny ale postupne pozdvihol duch a oblé tvary krajiny na výtvarne jedinečnú úroveň. Venoval sa olejomaľbe, kresbe, grafike ale najvyššiu úroveň predstavujú v jeho tvorbe jedinečné akvarely.

Novohradské múzeum a galéria vlastní v zbierke kolekciu z celej škály Bacskaiho tvorby. Pri príležitosti dvojitého výročia umelca pokračujeme v tradične dobrej spolupráci medzi Pamätným domom Júliusa Szabóa a Novohradským múzeum a galériou. Aktuálne nás nespája len spoločný záujem o Bacskaiho dielo.  Z dôvodu prebiehajúcej rekonštrukcie sídelnej budovy múzea bude výstava Béla Bacskaiho vystavená v priestoroch Pamätného domu Júliusa Szabóa. S ohľadom na priestorové možnosti výstavnej siene v pamätnom dome sme sa rozhodli predstaviť na pamätnej výstave kolekciu kresieb a náčrtov z najnovšej akvizície.

Výstavu otvoríme 4. septembra a budete ju môcť navštevovať do konca novembra 2025, každý piatok od 14. do 17 hod. alebo v inom čase na základe telefonického dohovoru na čísle 0911 494 485