Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Ako vyzeralo kresťanstvo na okraji vtedajšieho sveta? V čom bola jedinečná podoba kresťanstva a mníšstva, ktorá sa vo včasnom stredoveku formovala v keltskom prostredí – predovšetkým v Írsku a v oblastiach ovplyvnených keltskými misiami iná? Na rozdiel od rímskeho sveta tu nezohrávali hlavnú úlohu mestá a biskupstvá ale kláštory, ktoré sa stali centrami duchovného života, vzdelanosti aj kultúrnej tvorby. Práve z nich vyšli mnísi, ktorí významne ovplyvnili šírenie kresťanstva a učenosti v ranostredovekej Európe. Keltské kresťanstvo nám ukazuje, že nie je exotická odchýlka, ale tvorivá a dynamická súčasť formovania európskej kresťanskej kultúry.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Katedrou histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela pozýva na pokračovanie prednáškového cyklu Stretnutia s minulosťou. 25. februára o 17:00 h sa historik Rastislav Kožiak bližšie pozrie na kresťanstvo a mníšstvo v keltskom svete včasného stredoveku.

„Prednáška sa zameriava na osobitú podobu kresťanstva, ktorá sa formovala v keltskom svete včasného stredoveku – najmä v Írsku a v oblastiach, kam keltskí mnísi prenikli v priebehu 6. až 8. storočia. Tento svet sa vyvíjal mimo priamej kontroly neskoroantických rímskych štruktúr, a práve preto ponúka jedinečný pohľad na to, ako sa kresťanstvo dokázalo prispôsobiť novým kultúrnym a sociálnym podmienkam“, informuje historik Rastislav Kožiak.

Pozornosť bude venovaná vzťahu medzi kresťanstvom a predkresťanskými tradíciami, špecifickému postaveniu mníšstva, ako aj netypickej organizácii cirkevného života, v ktorom zohrávali kláštory často dôležitejšiu úlohu než mestské biskupstvá.

„Keltské mníšstvo sa stalo nielen duchovným, ale aj kultúrnym a vzdelanostným centrom, ktoré výrazne prispelo k šíreniu kresťanstva, písomnej kultúry a učenosti v ranostredovekej Európe. Prednáška zároveň spochybní rozšírenú predstavu o keltskom kresťanstve ako o „odchýlke“ od latinskej tradície. Ukáže ho skôr ako jednu z legitímnych a tvorivých podôb raného európskeho kresťanstva, ktorá významne ovplyvnila duchovnú mapu kontinentu. Cieľom je priblížiť toto prostredie ako dynamický a inovatívny svet, v ktorom sa stretávali askéza, učenosť, misia a kultúrna adaptácia“, dopĺňa Rastislav Kožiak.

Stretnutia s minulosťou budú pokračovať aj 25. marca 2026, tentokrát v MATEJOVOM DOME. Spoločne s historikom Matejom Harvátom sa pozrieme na Frankov ako mocenský hegemón v Európe včasného stredoveku.