RSSStredoslovenské múzeum, Banská Bystrica
Chceš zažiť atmosféru minulosti? Stredoslovenské múzeum ťa prenesie do sveta našich predkov na strednom Slovensku. Objav interaktívne expozície a dozvieš sa viac o živote v minulosti.
Čuvač - Živé dedičstvo predkov
Hoci dnes čuvača pokladáme za samozrejmú a neodmysliteľnú súčasť slovenského vidieka a našej stáročnej ovčiarskej tradície, málokto vie, že jeho osudy boli v skutočnosti veľmi pohnuté. Pes, ktorého vzhľad a charakter po stáročia formovali drsné prírodné podmienky slovenských hôr a tvrdá ovčiarska práca, sa pred sto rokmi (v 20. rokoch 20. storočia) ocitol na pokraji vyhynutia.
V roku 2025 uplynie 60. výročie oficiálneho uznania slovenského národného plemena slovenský čuvač medzinárodnou kynologickou federáciou FCI. Pri tejto príležitosti pripravilo Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja zoologicko-etnografickú výstavu s názvom ČUVAČ – Živé dedičstvo predkov, venovanú nášmu najznámejšiemu psiemu plemenu a jeho histórii, ako aj bohatým salašníckym tradíciám. Výstava s týmto neprehliadnuteľným plemenom bude sprístupnená v Tihányiovskom kaštieli od 5. júna do 12. októbra 2025.
„Výstava Stredoslovenského múzea ČUVAČ – Živé dedičstvo predkov, predstaví najznámejšie slovenské národné psie plemeno, jeho telesný štandard, povahu a pracovné schopnosti, ako aj najdôležitejšie historické momenty jeho záchrany, vzkriesenia a neľahkej cesty k jeho medzinárodnému uznaniu kynologickou verejnosťou. Návštevníci sa tiež dozvedia, ako rozoznať čuvača od ostatných podobných plemien i to, ako postupovať pri jeho zodpovednej výchove“, predstavuje výstavu jej kurátorka Lenka Hrašková.
Veľké biele pastierske psy typu čuvača sa v oblasti Karpát chovajú prinajmenšom niekoľko storočí. V prostredí horských salašov existovala veľmi silná potreba ich chovu ako ochrancov stád pred veľkými šelmami a pomocníkov pri manipulácii s ovcami v náročnom horskom teréne. Podľa tradície svorku verných čuvačov vlastnil už aj uhorský kráľ Matej Korvín. Geografická a civilizačná izolovanosť horských salašov a prísny výber jedincov vhodných do náročnej pastierskej služby boli zárukou udržania pôvodnej horskej formy karpatských čuvačov v jej najrýdzejšej podobe. Tento spôsob zachovávania určitého štandardu čistého chovu v našich podmienkach úplne postačoval a nikdy v stáročnej histórii nevznikla potreba podchytiť chov akoukoľvek oficiálnou formou s úradnou rodokmeňovou evidenciou. Rozvojom horského turizmu a kúpeľníctva v 20. storočí enormne vzrástol záujem zahraničných hostí o atraktívne snehobiele šteniatka zo slovenských hôr a čuvače sa začali vo veľkom vyvážať do Nemecka, Maďarska i Poľska. V 20. rokoch poklesli stavy čuvačov až na kritickú úroveň vyhynutia.
JERRY a KORA
Vďaka osobe doktora Antonína Hrůzu, profesora Vysokej školy veterinárneho lekárstva v Brne prišla záchrana tohto druhu v poslednej chvíli. Na liptovských salašoch našiel dve vhodné šteniatka zodpovedajúce plemenu a v roku 1929 ich zapísal do plemennej knihy. Jerry a Kora sa stali zakladateľmi štandardizovaného plemenného chovu čuvačov v Československu. Po rôznych peripetiách bol štandard plemena napokon úspešne prijatý Medzinárodnou kynologickou federáciou v roku 1965.
Dnes sa to zdá ako dávna história, no bez osobného nasadenia niekoľkých nadšencov by slovenský čuvač už pravdepodobne neexistoval. Jeho pôvodná horská esencia by dnes bola výrazne nariedená vplyvom iných, u nás nepôvodných plemien pastierskych psov, ako sú kaukazský a stredoázijský ovčiak alebo kangal. Čuvač je symbol. Dnes viac ako kedykoľvek je ochrancom toho, čo je naše slovenské - našej vlastnej identity, národného povedomia a potreby hrdosti na kultúrny odkaz predkov, ktorí vo svojom čase vytvorili originálne, dodnes pretrvávajúce hodnoty nášho národa. Čuvač je živou pripomienkou ich schopností a pracovitosti, ale aj trvalou výčitkou nášmu národu, ako ľahko si kvôli ľahostajnosti k tomu, čo je naše, necháme tieto základné hodnoty vziať a dovolíme, aby si ich privlastnili iné, cudzie národy a vydávali za svoje. Chráňme si čuvača! Kto iný, ak nie my by ho mal chrániť, chovať a opatrovať ako svoj najcennejší národný poklad?
„Iné krajiny majú svojich psov v mimoriadnej úcte, dokonca im budujú obrovské sochy a pamätníky národnej vďačnosti a identity. U nás panuje mylná predstava, že čuvač je od prírody agresívny a nezvládnuteľný pes, ktorý automaticky patrí na reťaz. Veľmi dúfam, že naša výstava svojou troškou prispeje k lepšiemu poznaniu tohto nádherného a povahovo skvelého psa zo slovenských hôr a pomôže návštevníkom lepšie oceniť jeho skutočný charakter a potenciál. Nebojme sa ho obdivovať, a ak na to máme podmienky, nebojme sa ho i chovať! Skúsenosti mnohých majiteľov potvrdzujú, že pri správnej výchove je slovenský čuvač skvelý, pohodový pes do rodiny a kto ho už raz choval, nedá na neho dopustiť a znova si k sebe vyberie čuvača,“ dopĺňa kurátorka výstavy Lenka Hrašková.
Návštevníci sa tak môžu tešiť na bohaté sprievodné aktivity tematicky súvisiace s chovom čuvača, salašníckym folklórom a etnografiou krojov a zvykoslovia. V rámci trvania výstavy budú pripravené zaujímavé besedy, živé ukážky psíkov a hospodárskych zvierat, tvorivé dielne pre deti, ako aj syrárske a píšťalkárske workshopy pre dospelých.
Kontaktné údaje
Thurzov dom
Námestie SNP č.4, 974 00 Banská Bystrica
Tel.: +421 48 412 58 97, +421 48 412 58 96
E-mail: ssm@ssmuzeum.sk, td@ssmuzeum.sk
Matejov dom
Námestie Štefana Moyzesa 20, Banská Bystrica
Tel.: 048 / 412 55 77
E-mail: md@ssmuzeum.sk
Tihányiovský kaštieľ v Radvani
Radvanská 27, 974 00 Banská Bystrica
Tel.: +421 48 410 33 76, +421 48 413 19 94
E-mail: tk@ssmuzeum.sk
Www: www.stredoslovenskemuzeum.sk, Facebook
Otváracie hodiny
utorok – nedeľa: 9:00 – 17:00 (jún - september : 10:00 - 18:00)
Možnosti vstupu, vstupné
História-popis
Stredoslovenské múzeum je najstaršou kultúrnou inštitúciou v meste Banská Bystrica a patrí medzi najstaršie v kraji. História múzea sa začala písať 12. júla 1889, kedy mestská rada Banskej Bystrice na zasadnutí odsúhlasila vznik Mestského múzea. V roku 1907 sa v meste začalo s obnovou Matejovho domu a 17. októbra 1909 bola v tomto dome slávnostne otvorená prvá mestská múzejná expozícia.
V súčasnosti je Stredoslovenské múzeum regionálnou inštitúciou, ktorá ponúka bohatú dokumentáciu vývoja spoločnosti a prírody stredného Slovenska. Skladá sa z troch expozícií: Matejov dom, Thurzov dom a Tihányiovský kaštieľ.
Expozície
(Nám. Š. Moyzesa 20, Banská Bystrica)
V banskobystrickom hradnom areáli stojí od roku 1479 tzv. Matejov dom, ktorý je súčasťou Baníckej bašty. Svoje meno nesie na počesť uhorského kráľa Mateja Korvína a na priečelí domu je dnes vedľa mestského znaku umiestnený aj erb kráľa Mateja a jeho manželky Beatrix.
V 80. rokoch 19. storočia sa v Banskej Bystrici objavili snahy o zriadenie mestského múzea, ktoré aj napokon vzniklo v roku 1889. Hlavnú zásluhu na tom mal najmä Dr. Štefan Holesch – hlavný notár mesta a neúnavný propagátor myšlienok múzejníctva. Po rôznych provizórnych riešeniach sa v roku 1891 obrátil na mestskú radu s tým, aby zvážila zreštaurovanie Matejovho domu pre muzeálne účely. Po viacročných prípravách napokon v rokoch 1907 – 1909 dom zrekonštruovali a 17. októbra 1909 bola slávnostne otvorená prvá muzeálna expozícia.
V októbri 2009 Stredoslovenské múzeum otvorilo v priestoroch Matejovho domu pre verejnosť novú nadčasovú a mimoriadne bohatú expozíciu venovanú histórii mesta Banská Bystrica. Okrem toho sa v Matejovom dome každý mesiac uskutočňuje prednáškový cyklus Čo sa skrýva v depozite, ktorý odkrýva príbehy ku klenotom zo zbierok Stredoslovenského múzea.
Thurzov dom (Nám. SNP 4, Banská Bystrica)
Thurzov dom je jednou z dominánt banskobystrického námestia. Nesie meno po svojom najznámejšom majiteľovi, banskom ťažiarovi z Betlanoviec Jánovi Thurzovi (1437 – 1508). Ten koncom 15. storočia kúpil dva gotické domy, ktoré prestavbou spojil do jedného objektu.
Na prízemí domu sa nachádza klenot Stredoslovenského múzea, unikátna miestnosť s valenou klenbou zdobená figurálnymi a rastlinnými maľbami. Ide o tzv. Zelenú sieň, ktorej vzácne maľby vznikli v druhej polovici 15. storočia. V rokoch 2005 až 2007 boli v Zelenej sieni zrealizované komplexné reštaurátorské práce s cieľom zachrániť ohrozenú freskovú výzdobu.
Okrem unikátnej Zelenej siene ponúka Thurzov dom stále nové historické a etnografické výstavy či pravidelný cyklus prednášok Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou o vybraných kapitolách nielen našej histórie.
Tranzithistory je nová stála expozícia Stredoslovenského múzea, najstaršej muzeálnej inštitúcie v meste Banská Bystrica. Prostredníctvom rozsiahleho zbierkového fondu poskytuje komplexný historický pohľad na mesto aj región.
Ústrednou témou Tranzithistory je mesto Banská Bystrica a jeho vývojovo-historické obdobia. V stredoveku patrilo medzi sedem významných uhorských banských miest a jeho geografická poloha ho predurčila stať sa dôležitým obchodno-remeselným aj kultúrno-spoločenským centrom. Tranzithistory je reminiscenciou a moderným návratom k historicky prvej spoločenskovednej expozícii „História stredného Slovenska“ vtedajšieho Krajského múzea z roku 1958. Exponované artefakty z fondov a depozitov Stredoslovenského múzea predstavujú minulosť aj súčasnosť mesta, regiónu a Banskobystrického samosprávneho kraja. V expozícii sú zastúpené predmety z archeologických, historických a etnologických výskumov, histórie výtvarného umenia, numizmatiky a geológie.
Dom – Mesto – Kraj je názov expozičného podcelku s charakterom geografického/historického rozvoja mesta s orientáciou pohľadu od lokálneho k regionálnemu, ktorá sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží. Prezentuje prvé osídľovanie a rozvoj mesta, vznik remeselných tradícií aj slávy, dokumentuje zároveň súčasnú históriu mesta aj širšieho okolia, ako aj hraníc Banskobystrického samosprávneho kraja.
Obchod a cesty je názov expozičného podcelku, prezentujúceho klasický postup vnímania histórie a času, ktorá sa nachádza na treťom nadzemnom podlaží. Vystavené zbierkové predmety sprevádzajú návštevníka po cestách prvých prospektorov, baníkov a obchodníkov. Putuje prašnými cestami peši, konskými povozmi s furmanmi, smeruje k vodným cestám a tokom, nad ktorými postupne vznikali aj dnešné obchodné tepny. Obchod a cesty vždy spájali územia okolo Banskej Bystrice s európskymi mestami, centrami a dôležitými lokalitami. Expozícia je sprístupnená verejnosti od 25. júna 2022.
Tihányiovský kaštieľ (Radvanská 27, Banská Bystrica)
História Tihányiovského kaštieľa (PDF)
Prírodovedné oddelenie Stredoslovenského múzea vzniklo v roku 1972 a od roku 1989 sídli v pamiatkovo chránenej budove Tihányiovského kaštieľa v Radvani. Pre verejnosť sú okrem možnosti navštíviť stálu expozíciu Príroda stredného Slovenska pravidelne k dispozícii aj nové prírodovedné výstavy.
V audiovizuálnej sále múzea sa premietajú filmy pre žiakov a študentov, uskutočňujú sa prednášky, špecializované semináre pre učiteľov, premietanie diapásiem a diskusie na rôzne témy týkajúce sa problémov ochrany prírody.
Expozícia Príroda stredného Slovenska je tematicky členená do 8 výstavných miestností, z ktorých každá poskytuje prostredníctvom zastúpených živočíchov, rastlín, hornín, nerastov a skamenelín obraz o prírode 8 celkov bývalého stredoslovenského kraja. 2400 exponátov, množstvo fotografií a schém predstavuje typické ukážky najvýznamnejších prírodných a umelých ekosystémov. Účelom expozície je nielen pomôcť návštevníkom naučiť sa rozoznávať i menej známe druhy hornín, nerastov, rastlín a živočíchov (stavovce, bezstavovce), ale aj rozšíriť si vedomosti z oblasti ekológie a ochrany prírody.
