RSSMuzeum.SK - múzeum, hrad, zámok a galéria na Slovensku
Prepojiť kultúru, históriu, víno a autentický cestovný ruch do jedného zmysluplného celku je ambíciou riaditeľa Malokarpatského múzea v Pezinku Martina Hrubalu, ktorý pôsobí aj ako aktívny someliér a v roku 2024 získal ocenenie Vinárska osobnosť roka.
„Mojou ambíciou v múzeu je prepojiť kultúru, históriu, víno a autentický cestovný ruch v jeden moderný zmysluplný celok ,“ povedal riaditeľ Malokarpatského múzea v Pezinku (MKM) Martin Hrubala v rozhovore pre Muzeum.SK s tým, že ako aktívny someliér začal presadzovať zážitkové degustácie malokarpatských vín. „U nás môže návštevník, okrem iného, zažiť degustáciu v úplnej tme, pri meniacich sa farbách a hudbe, skúsi kombináciu vína a čokolády a naj
Pušku vrastenú v kmeni stromu, ale aj mnohé iné zaujímavé exponáty nájdete v banskobystrickom Múzeu SNP. Ako sa tomuto múzeu darí niekoľko rokov od zmeny zriaďovateľa hovorí jeho riaditeľ Marian Uhrin.
Oslavy Slovenského národného povstania na konci augusta pravdepodobne najviac zviditeľňujú Múzeum Slovenského národného povstania (Múzeum SNP) v Banskej Bystrici. Múzeum oslavy organizovalo niekoľko rokov, pričom posledné dva roky sa spolupodieľa na organizovaní osláv spolu s jeho zriaďovateľom Ministerstvom obrany SR (MO SR). Ako však pre Muzeum.SK uviedol riaditeľ Múzea SNP Marian Uhrin, nejde o jedinú aktivitu, ktorá sa s múzeom spája. „V prie
V Banskej Bystrici sídli už 25 rokov Poštové múzeum, ktoré sa jeho vedúca Jarmila Ďurišová snaží približovať verejnosti. V zbierkach nemá Modrý, ani Červený Maurícius, ale návštevníkom má určite čo ukázať.
V pozícii vedúcej Poštového múzea (POSTM) v Banskej Bystrici je Jarmila Ďurišová len jeden rok a aj napriek tomu, že POSTM sa v priebehu 25 rokov úspešne zaradilo medzi ostatné kultúrne stánky v meste, vníma, že je v povedomí verejnosti tak trochu v pozadí, či už svojou polohou mimo užšie centrum mesta alebo špecifickým zameraním. Preto je práve ďalšie zviditeľňovanie POSTM jedným z jej cieľov. „Mnohí Banskobystričania vôbec netušia, že Poštové m
Na hranici dvoch svetov
Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade
Autor a kurátor výstavy: PhDr. Alexander Botoš, archeológ Gemersko-malohontského múzea
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo v termíne od 4. februára do 10. mája 2026, pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči (29. august 1526) výstavu s názvom Na hranici dvoch svetov. Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a Novohrade.
Výstava približuje obdobie osmanskej expanzie v regiónoch Gemera-Malohontu a Novohradu v 16. a 17. storočí. Návštevníkom predstavuje dramatické dôsledky porážky uhorského vojska v roku 1526, ktorá otvorila Osmanom cestu až na územie dnešného stredného Slovenska. Výstava prezentuje zbierkové predmety osmanskej proveniencie – archeologické nálezy, militáriá či predmety každodennej potreby – ktoré dokladujú prítomnosť Osmanov na našom území.
Zároveň poukazuje na koexistenciu osmanského a uhorského sveta, ich vzájomné kontakty, obchodnú výmenu a kultúrne vplyvy. Výstava tak ponúka jedinečnú príležitosť nahliadnuť do obdobia, ktoré významným spôsobom ovplyvnilo dejiny regiónov Gemera-Malohontu a Novohradu.
Dominantou výstavy bude replika osmanského stanu v životnej veľkosti, v ktorej si návštevníci budú môcť vyskúšať spôsob života v osmanskom tábore. Na výstave bude prezentovaný široký okruh zbierkových predmetov osmanskej proveniencie. Civilnú materiálnu kultúru budú reprezentovať predmety každodennej potreby, ako napríklad keramika osmanského pôvodu, unikátny nález torza šiítskeho modlitebného disku z hradu Fiľakovo alebo rôzne mosadzné a bronzové predmety (misa na nôžke, svietnik, kanvica, cestovný kalamár, stojan na fakľu a pod.). Pozornosť si zasluhujú aj drevené píšťaly z Rimavskej Soboty, ktoré podľa legendy ochraňovali mesto pred osmanskými nájazdmi.
Na výstave bude prezentovaná aj faksimile sultánskeho fermanu (nariadenia) s tugrou (výsostný znak sultána) Mehmeda IV. z roku 1672, týkajúceho sa obyvateľov Rimavskej Soboty. Faksimile zhotovil reštaurátor Mgr. art. Marek Kocka.
S osmanskými výbojmi sú neodmysliteľne späté aj militáriá. Na výstave budú predstavené typické jatagany, pištole balkánskeho typu, pušky balkánskeho typu, ako aj dýka osmanskej proveniencie.
Osobitná pozornosť bude venovaná dvom najvýznamnejším hradom z obdobia osmanskej expanzie v regióne – hradu Fiľakovo a Tureckému hradu na Sobôtke pri Rimavskej Sobote.
Na výstave budú vystavené zbierkové predmety zo zbierok týchto inštitúcií: Gemersko-malohontské múzeum, Hradné múzeum vo Fiľakove, Archeologické múzeum Slovenského národného múzea a Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, v.v.i.
Výstava je realizovaná s finančnou podporou Národného kultúrneho fondu Maďarska (NKA).
Tipy na ubytovanie a výlety
Vyberte si príjemné ubytovanie na Slovensku blízko pamiatok a múzeí. Navštívte web MegaUbytovanie.sk a rezervujte si Váš pobyt ešte dnes. Ak uprednostníte ubytování v Česku, rezervujte si ho na webe MegaUbytko.cz, kde nájdete množstvo chát, chalúp, apartmánov a penziónov k prenájmu.
Odporúčame aj pobyty v slovenských kúpeľoch a viaceré wellness hotely. Spomedzi obľúbených vyberáme Hotel HVIEZDA v Dudinciach.
Ak sa chystáte na výlet v Čechách a baví Vás história, tipy na výlet s touto tématikou nájdete na weboch múzeá v ČR alebo hrady a zámky v ČR.
Ministerstvo kultúry SR a Slovenské národné múzeum pokračujú v obnove hradu Krásna Hôrka
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenským národným múzeom pokračuje v systematickom riešení obnovy hradu Krásna Hôrka. Stav jednej z najvýznamnejších národných kultúrnych pamiatok Slovenska dlhodobo nezodpovedá jej historickému významu ani očakávaniam verejnosti. Slovenské národné múzeum pripravilo postup, ako hrad Krásna Hôrka v čo najkratšom čase čiastočne sprístupniť verejnosti. V súčasnosti môžeme potvrdiť: -
Sezóna na hrade Strečno bola v roku 2025 úspešná
Sezóna na hrade Strečno sa v roku 2025 skončila úspešne. Na hrad zavítalo 47 169 návštevníkov, čo predstavuje nárast o takmer 4 000 osôb v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Prví záujemcovia mohli hrad navštíviť už 29. marca. Hrad bol verejnosti prístupný denne až do konca októbra, v novembri bol otvorený počas víkendov. Sezóna skončila 16. novembra z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok. Okrem klasických sprevádzaných prehliadok, pr
Malokarpatské múzeum v Pezinku získalo prestížnu medzinárodnú cenu Živa Award 2025
Na slávnostnom vyhlásení Živa Award 2025 v meste Trebinje (Bosna a Hercegovina) získalo Malokarpatské múzeum v Pezinku cenu za rozprávanie príbehov – storytelling. Toto prestížne ocenenie udeľuje Fórum slovanských kultúr (Forum of Slavic Cultures – FSK) najlepším múzeám a pamiatkovým lokalitám v slovanskom svete. Odborná porota zložená zo 16 medzinárodných expertov z FSK a Európskej múzejnej akadémie (EMA) ocenila Malokarpatské múzeum za je
