RSSMuzeum.SK - múzeum, hrad, zámok a galéria na Slovensku
Pušku vrastenú v kmeni stromu, ale aj mnohé iné zaujímavé exponáty nájdete v banskobystrickom Múzeu SNP. Ako sa tomuto múzeu darí niekoľko rokov od zmeny zriaďovateľa hovorí jeho riaditeľ Marian Uhrin.
Oslavy Slovenského národného povstania na konci augusta pravdepodobne najviac zviditeľňujú Múzeum Slovenského národného povstania (Múzeum SNP) v Banskej Bystrici. Múzeum oslavy organizovalo niekoľko rokov, pričom posledné dva roky sa spolupodieľa na organizovaní osláv spolu s jeho zriaďovateľom Ministerstvom obrany SR (MO SR). Ako však pre Muzeum.SK uviedol riaditeľ Múzea SNP Marian Uhrin, nejde o jedinú aktivitu, ktorá sa s múzeom spája. „V prie
V Banskej Bystrici sídli už 25 rokov Poštové múzeum, ktoré sa jeho vedúca Jarmila Ďurišová snaží približovať verejnosti. V zbierkach nemá Modrý, ani Červený Maurícius, ale návštevníkom má určite čo ukázať.
V pozícii vedúcej Poštového múzea (POSTM) v Banskej Bystrici je Jarmila Ďurišová len jeden rok a aj napriek tomu, že POSTM sa v priebehu 25 rokov úspešne zaradilo medzi ostatné kultúrne stánky v meste, vníma, že je v povedomí verejnosti tak trochu v pozadí, či už svojou polohou mimo užšie centrum mesta alebo špecifickým zameraním. Preto je práve ďalšie zviditeľňovanie POSTM jedným z jej cieľov. „Mnohí Banskobystričania vôbec netušia, že Poštové m
Od upratovačky až do riaditeľského kresla. Aj takto možno v skratke popísať kariéru riaditeľky Múzea v Kežmarku Eriky Cintulovej
Múzeum v Kežmarku je v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja a má vo svojej správe Kežmarský hrad spolu s administratívou, dve meštianske domy v centre mesta a baštu mestského opevnenia. Erika Cintulová, ktorá do múzea nastúpila ešte počas vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra estetiky a vedy o umení - odbor Teória a dejiny kultúry, je jeho riaditeľkou od roku 2002. Najväčš
Predmet mesiaca november - Antal Martinelli: busta Istvána Széchenyiho
3. novembra 2025 uplynie 200 rokov odvtedy, ako gróf István Széchenyi na krajinskom sneme v Prešporku venoval ročný výnos zo svojich majetkov na vznik vedeckej spoločnosti, ktorá funguje dodnes ako Maďarská akadémia vied. Túto udalosť zachytáva aj najrozmernejší zbierkový predmet Gemersko-malohontského múzea – reliéf od sochára Barnabása Hollóa. Széchenyiho podobizeň máme však v múzeu doloženú ešte jedným zbierkovým predmetom, a tým je sadrová busta od rimavskosobotského sochára Antala Martinelliho (1851 – 1917). Autor ju sám daroval Gemerskému župnému múzeu v roku 1884.
István Széchenyi bol uhorský šľachtic, politik a národný buditeľ. Bol najvýznamnejšou postavou reformného hnutia v Uhorsku a predstaviteľom revolúcie v rokoch 1848/49. Okrem iného sa zaslúžil o založenie už spomínanej Maďarskej akadémie vied a vďaka nemu vzniklo aj trvalé spojenie Budína a Pešti reťazovým mostom, ktorý dodnes nesie jeho meno – Széchenyiho reťazový most (maď. Széchenyi Lánchíd). Pôsobil aj ako minister dopravy, avšak po porážke revolúcie sa nervovo zrútil a liečil sa v psychiatrickej liečebni v Döblingu pri Viedni.
Jeho busta, ktorá je predmetom mesiaca november, vznikla ako sadrová kópia podľa známej Széchenyiho podobizne od rakúskeho sochára a maliara Hansa Gassera (1817 – 1868). Gasser portrétoval grófa v Döblingu v roku 1860, tesne pred jeho smrťou, preto je to Széchenyiho najvernejšia podobizeň v staršom veku. Podľa busty vznikli neskôr ďalšie sochárske kópie, ale aj maľby a litografie. Antal Martinelli vyhotovil sadrovú kópiu pravdepodobne okolo roku 1880. Dlho bolo autorstvo pripisované Miklósovi Izsóovi, ktorý vytvoril Szécheniho bustu podľa Gassera už v roku 1860. Podľa prvej prírastkovej knihy múzea je však darcom a autorom Széchenyiho podobizne Antal Martinelli.
Martinelli bol sochár a maliar talianskeho pôvodu, narodil sa však v Rimavskej Sobote v roku 1851. Študoval vo Viedni, neskôr pracoval v Mníchove, Berlíne a Brusseli. V roku 1880 sa vrátil do Rimavskej Soboty, kde mal svoj sochársky ateliér v miestnej časti Tomašová. Okrem sochárstva sa venoval aj maľbe oltárnych obrazov, neskôr pôsobil v Košiciach a Budapešti, kde aj zomrel v roku 1917.
Tipy na ubytovanie a výlety
Vyberte si príjemné ubytovanie na Slovensku blízko pamiatok a múzeí. Navštívte web MegaUbytovanie.sk a rezervujte si Váš pobyt ešte dnes. Ak uprednostníte ubytování v Česku, rezervujte si ho na webe MegaUbytko.cz, kde nájdete množstvo chát, chalúp, apartmánov a penziónov k prenájmu.
Odporúčame aj pobyty v slovenských kúpeľoch a viaceré wellness hotely. Spomedzi obľúbených vyberáme Hotel HVIEZDA v Dudinciach.
Ak sa chystáte na výlet v Čechách a baví Vás história, tipy na výlet s touto tématikou nájdete na weboch múzeá v ČR alebo hrady a zámky v ČR.
Malokarpatské múzeum v Pezinku získalo prestížnu medzinárodnú cenu Živa Award 2025
Na slávnostnom vyhlásení Živa Award 2025 v meste Trebinje (Bosna a Hercegovina) získalo Malokarpatské múzeum v Pezinku cenu za rozprávanie príbehov – storytelling. Toto prestížne ocenenie udeľuje Fórum slovanských kultúr (Forum of Slavic Cultures – FSK) najlepším múzeám a pamiatkovým lokalitám v slovanskom svete. Odborná porota zložená zo 16 medzinárodných expertov z FSK a Európskej múzejnej akadémie (EMA) ocenila Malokarpatské múzeum za je
Odučíme za vás: Slovenské národné múzeum mení učivo na zážitok
Slovenské národné múzeum (SNM) otvára školám dvere do sveta, kde sa učivo mení na dobrodružstvo. V 18 špecializovaných múzeách čakajú na deti programy, ktoré spájajú históriu, prírodu, vedu a kultúru so zážitkom. Živá učebňa namiesto lavice, rozprávka namiesto čítanky, experiment namiesto poznámky pod čiarou. Čo žiakov čaká v SNM? SNM – Historické múzeum – špeciálne prehliadky, ktoré odhaľujú zákutia dejín. SNM – Múzeum holokaustu v Se
Pod Fiľakovským hradom zveľadili prístup k podzemným chodbám
Podzemné priestory pod fiľakovským hradným vrchom každoročne lákajú čoraz viac návštevníkov nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska a ostatných štátov Európy. Počas 6 rokov tieto priestory podľa vedenej štatistiky Hradného múzea vo Fiľakove navštívilo 68 500 záujemcov. Pri hrade sa podarilo vybudovať prístupové chodníky k dvom vstupom do protileteckých úkrytov. Podľa slov riaditeľky Hradného múzea vo Fiľakove Viktórie Tittonovej sú protiletecké
