RSSOravská galéria v Dolnom Kubíne
Spoznajte umenie Oravy! Oravská galéria ponúka pestrú paletu zbierok, ktoré zahŕňajú maľby, grafiku, sochy a ďalšie umelecké diela. Objavte bohatstvo umeleckého prejavu v regióne.
S)(vitanie
Kurátor: Mgr. Michal Čajka, PhD.
Miesto konania: Malá výstavná sieň, Župný dom v Dolnom Kubíne
Výstavný projekt S)(vitanie skúma situáciu vo výtvarnom umení oravského regiónu v období pred založením Oravskej galérie. Sleduje bohatú typológiu vzťahov medzi priestorom Oravy a samotnými výtvarnými dielami. Zaoberá sa špecifickým postavením Oravy v slovenskom výtvarnom umení a reflektuje dlhodobú, objektívnu inšpiráciu krajinou a jej obyvateľmi, ktorá sa prejavila v tvorbe mnohých významných výtvarných umelcov. Do roku 1965, keď vznikla Oravská galéria, neexistovala na Orave žiadna pravidelná výstavná činnosť. Za najstaršiu historicky známu výstavu pred druhou svetovou vojnou možno považovať tú, ktorá sa konala v roku 1931 – zhodou okolností na nádvorí Župného domu v Dolnom Kubíne. Vystavujúcimi autormi boli Miloš Alexander Bazovský a Janko Alexy, pričom sprievodné slovo predniesol spisovateľ a lekár Ladislav Nádaši Jégé.
Po druhej svetovej vojne sa výtvarné výstavy stali bežnejšou súčasťou kultúrneho života. Už v roku 1946 sa v hoteli Orava v Dolnom Kubíne konala výstava diel Márie Medveckej a Ctibora Belana.
Výtvarné diela, ktoré sa na Orave objavili, vznikali najmä pre liturgické potreby sakrálnych priestorov, pre kreovanie rodových galérií (najznámejšie sú galérie rodov Zmeškal, Kubínyi a Abaffy) alebo korporátnych galérií (napríklad galéria direktorov Oravského komposesorátu), prípadne ako prejav ľudovej zbožnosti (drobné sakrálne diela). Z hľadiska cieľavedomej zbierkotvornej činnosti bola kľúčová privátna zbierka Vavrinca Čaploviča, ktorú daroval Oravskej stolici pod podmienkou vybudovania osobitnej budovy – dnes známej ako Bibliotéka Čaplovičiana. Súčasťou tejto zbierky, v ktorej prevažovali knihy, boli aj výtvarné diela. Druhým dôležitým centrom bola inštitúcia komposesorátneho múzea na Oravskom hrade, založená v roku 1868. Hoci išlo o múzeum s korporátnym charakterom, predmetom jeho činnosti bolo aj – hoci len okrajovo – výtvarné umenie. Prvé štátom zriaďované kultúrne inštitúcie na Orave začali vznikať až po druhej svetovej vojne. Prvou z nich bolo Oravské múzeum, ku ktorému sa v roku 1965 pridala Oravská galéria. Práve tieto inštitúcie ako prvé začali vykonávať systematickú odbornú činnosť v oblasti ochrany a prezentácie kultúrneho dedičstva.
Výstava S)(vitanie prezentuje dve základné skupiny diel zo zbierok rôznych mimooravských zbierkotvorných inštitúcií, resp. zo súkromných zbierok. Prvou skupinou sú diela, ktoré na Orave objektívne vznikli, resp. boli Oravou inšpirované. Druhou skupinou sú diela, ktoré z Oravy síce pochádzajú, avšak z dôvodu neexistencie galérie v regióne spočinuli po strate ich primárnej funkcie v zbierkových fondoch iných inštitúcií. Ide o kvalitné výtvarné práce, ktoré takmer všetky vznikli pred založením Oravskej galérie. Výtvarné diela sú rozdelené na základe užšej špecifikácie do štyroch tematicky vymedzených celkov: Prameň inšpirácie, Hľadanie azylu, Zvestovanie a Výstava, ktorá sa nekonala. Výstavný projekt S)(vitanie je stavom akejsi predhistórie Oravskej galérie. Ako napovedá slovná hračka v názve výstavy, je vítaním diel v kraji, kde vznikli, resp. pre ktorý boli vytvorené a zároveň vyjadruje svitanie na lepšie časy – pretože historické udalosti dospeli k vzniku inštitúcie, ktorá v regióne dlhodobo absentovala
Michal Čajka
Vystavujúci autori:
Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, Peter Michal Bohúň, Ľudovít Fulla, Mikuláš
Galanda, Edmund Gwerk, Bedrich Hoffstädter, Dezider Milly, Zolo Palugyay, Arnold Weisz Kubínčan,
Ernest Zmeták a viacerí neznámi sochári a maliari
Diela zo zbierok:
Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch, Galéria mesta Bratislavy, Krajská galéria v Prešove,
Liptovská galéria P. M. Bohúňa, Liptovské múzeum v Ružomberku, Nitrianska galéria, Považská galéria
umenia v Žiline, Považské múzeum v Žiline, Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum –
Etnografické múzeum v Martine, Turčianska galéria v Martine a súkromná zbierka
Kontaktné údaje
Župný dom Dolný Kubín
Hviezdoslavovo námestie 11, 026 01 Dolný Kubín
Tel.: +421 43 586 32 12
E-mail: orgaldk@vuczilina.sk
Www: www.oravskagaleria.sk, FACEBOOK, Google Art Projekt
Otváracie hodiny
utorok - nedeľa: 10:00 - 17:00
Možnosti vstupu, vstupné
Základné vstupné - stále expozície: 4 €
Základné vstupné - výstava: 3 €
Podrobný cenník a zľavy
Prístup pre vozičkárov: ÁNO
História-popis
Vznik Oravskej galérie v Dolnom Kubíne podmienila v roku 1965 výrazná výtvarná kultúra oravského regiónu, splynutím profesionálneho umenia s ľudovým výtvarným prejavom. Administratívnym a výstavným centrom Oravskej galérie je Župný dom z konca 17. storočia, ktorý sa nachádza v Dolnom Kubíne na historickom Hviezdoslavovom námestí. 
Baroková murovaná budova s ústredným arkádovým dvorom si zachovala svoju dnešnú podobu z poslednej rozsiahlej obnovy z roku 1893. Čelná fasáda budovy má neobarokovú úpravu z roku 1896. Na fasáde je medzi prvým a druhým poschodím nad hlavným vchodom do budovy reliéfny polychrómovaný, pieskovcový župný erb Oravy z 18. storočia. V roku 1994 bola ukončená jeho rozsiahla generálna rekonštrukcia, ktorou galéria získala 1.800 m2 expozičných a výstavných plôch.
Zbierkový fond galérie tvorí 8 výtvarných disciplín v počte cca 8000 kusov výtvarných diel.
Expozície
Župný dom Dolný Kubín:
V roku 1995 v Župnom dome sprístupnila galéria trvalé expozície z vlastných zbierok:
- Staré umenie 15.-19. storočia
- Ikony
- Slovenské výtvarné umenie 20. storočia
- Tradičné ľudové umenie
- Štefan Siváň – rezbár z Oravy
ŠTEFAN SIVÁŇ - rezbár z Oravy
Autorka koncepcie expozície a kurátorka: PhDr. Eva Ľuptáková
Autor fotografií: Stanislav Bodorík
Tento projekt sa uskutočnil vďaka podpore Nadácie SPP v grantovom programe Dedičstvo regiónov.
Stálu expozíciu z vlastných zbierok Štefan Siváň – rezbár z Oravy pripravila Oravská galéria v Dolnom Kubíne v roku 2010 pri príležitosti 45. výročia založenia galérie.
Štefan Siváň, rodák z hornooravskej obce Babín, patrí medzi najvýznamnejších insitných tvorcov na Slovensku. Jeho tvorba nebola ovplyvnená žiadnym umeleckým školením a vykryštalizovala do autentického výtvarného výrazu, charakterizovaného robustným formovaním materiálu, špecifickou modeláciou tvarov a priestorovým vnímaním autodidakta.
K vyrezávaniu plastík sa dostal cez výrobu betlehemov, s ktorými chodil v 20. a 30. rokoch 20. storočia koledovať po Slovensku, Morave a Čechách. Celý život bol roľníkom a kolárom a postupne popri práci na gazdovstve vytváral voľné plastiky, ktoré vychádzali z tradícií sakrálneho sochárstva a preberali zaužívané ikonografické schémy. V 60. rokoch sa o jeho tvorbu začali zaujímať niektorí slovenskí výtvarní umelci, teoretici a spisovatelia. Pod ich vplyvom začal Siváň po prvý krát vytvárať sochy väčších rozmerov a rozšíril aj záber spracúvaných námetov. Drevené sošky a sochy v pestrej motivickej škále sa postupne stali predmetom záujmu galérií a múzeí. Najväčšiu zbierku plastík na Slovensku v počte 95 kusov od tohto autora vlastní Oravská galéria v Dolnom Kubíne.
V jeho tvorbe by bolo možné narátať niekoľko desiatok rôznych tém, mnohé však často opakoval a varioval. Náboženské námety, hlavne betlehemy, stáli pri zrode Siváňa – rezbára a sprevádzali ho celým životom. Sakrálne a biblické témy premieňal na členité naratívne výjavy. Z dedinského života zobrazil všetky formy roľníckej, remeselnej a pastierskej práce. Rodinu tiež varioval vo všetkých jej podobách. Najčastejšie zobrazoval matku obklopenú deťmi. Zo živočíšnej ríše často vyrezával medvede, kone, kravy, jelene, psy a samozrejme ovce. Vytváral aj exotické zvieratá – slony, ťavy a levy. Fascinujúce sú jeho figurálne úle v tvare krojovaných ženských postáv v životnej veľkosti.
Počas svojho dlhého života vytvoril rozsiahle dielo, ktoré vzbudilo zaslúženú pozornosť nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pravidelne bol zastúpený na výstavách medzinárodného insitného umenia v Bratislave. Jeho plastiky nechýbali ani na veľkolepej prehliadke súčasného insitného umenia v Paríži v roku 1982. Siváňovo umenie sa objavilo, rozvinulo a odišlo s ním. V pravom zmysle slova nemôže mať rovnocenných nasledovníkov. Sila imaginácie a tvorivej fantázie mu bola nadelená v takej miere, akou nedisponoval na Slovensku žiadny z insitných tvorcov. Drobný vzrastom, monumentálny dielom - autentickým, neopakovateľným a jedinečným, ktoré sa stalo výpoveďou jednoduchého človeka – rezbára o svojej zemi, ľuďoch a ich každodenných radostiach i starostiach.
Galéria Márie Medveckej Tvrdošín-Medvedzie
Slanický ostrov umenia, Námestovo
