Muzeum.SK - múzeum, hrad, zámok a galéria na Slovensku
Ministerstvo kultúry SR zrušilo bezplatné vstupy do múzeí a galérií v prvú stredu v mesiaci.
viac info- 
Pušku vrastenú v kmeni stromu, ale aj mnohé iné zaujímavé exponáty nájdete v banskobystrickom Múzeu SNP. Ako sa tomuto múzeu darí niekoľko rokov od zmeny zriaďovateľa hovorí jeho riaditeľ Marian Uhrin.
Oslavy Slovenského národného povstania na konci augusta pravdepodobne najviac zviditeľňujú Múzeum Slovenského národného povstania (Múzeum SNP) v Banskej Bystrici. Múzeum oslavy organizovalo niekoľko rokov, pričom posledné dva roky sa spolupodieľa na organizovaní osláv spolu s jeho zriaďovateľom Ministerstvom obrany SR (MO SR). Ako však pre Muzeum.SK uviedol riaditeľ Múzea SNP Marian Uhrin, nejde o jedinú aktivitu, ktorá sa s múzeom spája. „V prie - 
V Banskej Bystrici sídli už 25 rokov Poštové múzeum, ktoré sa jeho vedúca Jarmila Ďurišová snaží približovať verejnosti. V zbierkach nemá Modrý, ani Červený Maurícius, ale návštevníkom má určite čo ukázať.
V pozícii vedúcej Poštového múzea (POSTM) v Banskej Bystrici je Jarmila Ďurišová len jeden rok a aj napriek tomu, že POSTM sa v priebehu 25 rokov úspešne zaradilo medzi ostatné kultúrne stánky v meste, vníma, že je v povedomí verejnosti tak trochu v pozadí, či už svojou polohou mimo užšie centrum mesta alebo špecifickým zameraním. Preto je práve ďalšie zviditeľňovanie POSTM jedným z jej cieľov. „Mnohí Banskobystričania vôbec netušia, že Poštové m - 
Od upratovačky až do riaditeľského kresla. Aj takto možno v skratke popísať kariéru riaditeľky Múzea v Kežmarku Eriky Cintulovej
Múzeum v Kežmarku je v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja a má vo svojej správe Kežmarský hrad spolu s administratívou, dve meštianske domy v centre mesta a baštu mestského opevnenia. Erika Cintulová, ktorá do múzea nastúpila ešte počas vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra estetiky a vedy o umení - odbor Teória a dejiny kultúry, je jeho riaditeľkou od roku 2002. Najväčš 
Blízki a vzdialení. Výstava fotografií Clauda a Marie-José Carretovcov
Claude a Marie-José Carretovci sú francúzski fotografi žijúci v bretónskom Rennes, na severozápade Francúzska. Claude sa venuje fotografii od 70. rokov a Marie-José od 80. rokov 20. storočia. Ich vášňou je krajinná a reportážna fotografia.
V roku 1984 dostali oficiálne pozvanie od Československého veľvyslanectva v rámci kultúrneho partnerstva medzi francúzskym mestom Rennes a českým mestom Brno navštíviť našu krajinu. Zavítali do Klenovca, na juhu stredného Slovenska, s cieľom zachytiť tunajšiu krajinu a miestne zvyky. Integrálnou súčasťou tohto prostredia boli aj klenovskí Rómovia a ich svet. Vtedy ešte Carretovci netušili, že sa sem budú radi a pravidelne vracať celé desaťročia. Ani jazyková bariéra nezabránila tomu, aby si s miestnymi ľuďmi vytvorili priateľské vzťahy. Z cudzincov sa postupne stali blízki, z Claudea a Marie-José pre deti „ujo“ a „teta“.Veľmi blízkou osobou sa im od začiatku stala Klenovčanka Helena Oľga Hrušková. Vždy u nej našli zázemie a podporu; bola ich prekladateľkou a sprostredkovateľkou kontaktov.
Ako prvých začali fotografovať rómskych hudobníkov z Klenovca a ich rodiny. Postupne si vytvorili priateľstvá aj s ďalšími rómskymi rodinami, ktoré žili v klenovskej Dolinke. Sami Carretovci sa charakterizujú ako „fotografi okamihu“. Fotografovať začnú až vtedy, keď cítia, že splynuli s prostredím a nastal ten správny moment. Zachytávajú a zvečňujú život ľudí v rôznych situáciách – rodinné udalosti, radostné i smutné okamihy. V ich poňatí nie je fotografia len umeleckým dielom a vyjadrovacím prostriedkom, ale aj nositeľom spomienok – spojivom medzi prítomnosťou a minulosťou.Aj keď sa Klenovec stal miestom, kam sa dlhé roky opakovane vracajú, navštívili aj ďalšie lokality Slovenska. Patrili k nim napríklad Hnúšťa, Kokava nad Rimavicou, Rakúsy, Kežmarok, Veľká Lomnica, Poprad či Detva. Na svojich cestách si získali mnohých priateľov, s ktorými ich spája silné puto – Yechiela Bar Chaima, Helenu a Ivana Akimovcov, Petra Nusku, Vladimíra Sendreia a mnohých ďalších.
Okrem Slovenska a Česka navštívili aj ďalšie krajiny strednej a východnej Európy – Ukrajinu, Moldavsko či Rumunsko. Ich fotografie boli vystavované vo viacerých európskych mestách. V roku 1996 vydali spolu so svojím priateľom, významným rómskym spisovateľom Matéom Maximoffom, knihu Les Anges du destin.
Tipy na ubytovanie a výlety
Vyberte si príjemné ubytovanie na Slovensku blízko pamiatok a múzeí. Navštívte web MegaUbytovanie.sk a rezervujte si Váš pobyt ešte dnes. Ak uprednostníte ubytování v Česku, rezervujte si ho na webe MegaUbytko.cz, kde nájdete množstvo chát, chalúp, apartmánov a penziónov k prenájmu.
Odporúčame aj pobyty v slovenských kúpeľoch a viaceré wellness hotely. Spomedzi obľúbených vyberáme Hotel HVIEZDA v Dudinciach.
Ak sa chystáte na výlet v Čechách a baví Vás história, tipy na výlet s touto tématikou nájdete na weboch múzeá v ČR alebo hrady a zámky v ČR.
- 
Malokarpatské múzeum v Pezinku získalo prestížnu medzinárodnú cenu Živa Award 2025
Na slávnostnom vyhlásení Živa Award 2025 v meste Trebinje (Bosna a Hercegovina) získalo Malokarpatské múzeum v Pezinku cenu za rozprávanie príbehov – storytelling. Toto prestížne ocenenie udeľuje Fórum slovanských kultúr (Forum of Slavic Cultures – FSK) najlepším múzeám a pamiatkovým lokalitám v slovanskom svete. Odborná porota zložená zo 16 medzinárodných expertov z FSK a Európskej múzejnej akadémie (EMA) ocenila Malokarpatské múzeum za je - 
Odučíme za vás: Slovenské národné múzeum mení učivo na zážitok
Slovenské národné múzeum (SNM) otvára školám dvere do sveta, kde sa učivo mení na dobrodružstvo. V 18 špecializovaných múzeách čakajú na deti programy, ktoré spájajú históriu, prírodu, vedu a kultúru so zážitkom. Živá učebňa namiesto lavice, rozprávka namiesto čítanky, experiment namiesto poznámky pod čiarou. Čo žiakov čaká v SNM? SNM – Historické múzeum – špeciálne prehliadky, ktoré odhaľujú zákutia dejín. SNM – Múzeum holokaustu v Se - 
Pod Fiľakovským hradom zveľadili prístup k podzemným chodbám
Podzemné priestory pod fiľakovským hradným vrchom každoročne lákajú čoraz viac návštevníkov nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska a ostatných štátov Európy. Počas 6 rokov tieto priestory podľa vedenej štatistiky Hradného múzea vo Fiľakove navštívilo 68 500 záujemcov. Pri hrade sa podarilo vybudovať prístupové chodníky k dvom vstupom do protileteckých úkrytov. Podľa slov riaditeľky Hradného múzea vo Fiľakove Viktórie Tittonovej sú protiletecké 













