Muzeum.SK

Kurátor: Mgr. Michal Čajka, PhD.

Miesto konania: Malá výstavná sieň, Župný dom v Dolnom Kubíne

Výstavný projekt S)(vitanie skúma situáciu vo výtvarnom umení oravského regiónu v období pred založením Oravskej galérie. Sleduje bohatú typológiu vzťahov medzi priestorom Oravy a samotnými výtvarnými dielami. Zaoberá sa špecifickým postavením Oravy v slovenskom výtvarnom umení a reflektuje dlhodobú, objektívnu inšpiráciu krajinou a jej obyvateľmi, ktorá sa prejavila v tvorbe mnohých významných výtvarných umelcov. Do roku 1965, keď vznikla Oravská galéria, neexistovala na Orave žiadna pravidelná výstavná činnosť. Za najstaršiu historicky známu výstavu pred druhou svetovou vojnou možno považovať tú, ktorá sa konala v roku 1931 – zhodou okolností na nádvorí Župného domu v Dolnom Kubíne. Vystavujúcimi autormi boli Miloš Alexander Bazovský a Janko Alexy, pričom sprievodné slovo predniesol spisovateľ a lekár Ladislav Nádaši Jégé.

Po druhej svetovej vojne sa výtvarné výstavy stali bežnejšou súčasťou kultúrneho života. Už v roku 1946 sa v hoteli Orava v Dolnom Kubíne konala výstava diel Márie Medveckej a Ctibora Belana.

Výtvarné diela, ktoré sa na Orave objavili, vznikali najmä pre liturgické potreby sakrálnych priestorov, pre kreovanie rodových galérií (najznámejšie sú galérie rodov Zmeškal, Kubínyi a Abaffy) alebo korporátnych galérií (napríklad galéria direktorov Oravského komposesorátu), prípadne ako prejav ľudovej zbožnosti (drobné sakrálne diela). Z hľadiska cieľavedomej zbierkotvornej činnosti bola kľúčová privátna zbierka Vavrinca Čaploviča, ktorú daroval Oravskej stolici pod podmienkou vybudovania osobitnej budovy – dnes známej ako Bibliotéka Čaplovičiana. Súčasťou tejto zbierky, v ktorej prevažovali knihy, boli aj výtvarné diela. Druhým dôležitým centrom bola inštitúcia komposesorátneho múzea na Oravskom hrade, založená v roku 1868. Hoci išlo o múzeum s korporátnym charakterom, predmetom jeho činnosti bolo aj – hoci len okrajovo – výtvarné umenie. Prvé štátom zriaďované kultúrne inštitúcie na Orave začali vznikať až po druhej svetovej vojne. Prvou z nich bolo Oravské múzeum, ku ktorému sa v roku 1965 pridala Oravská galéria. Práve tieto inštitúcie ako prvé začali vykonávať systematickú odbornú činnosť v oblasti ochrany a prezentácie kultúrneho dedičstva.

Výstava S)(vitanie prezentuje dve základné skupiny diel zo zbierok rôznych mimooravských zbierkotvorných inštitúcií, resp. zo súkromných zbierok. Prvou skupinou sú diela, ktoré na Orave objektívne vznikli, resp. boli Oravou inšpirované. Druhou skupinou sú diela, ktoré z Oravy síce pochádzajú, avšak z dôvodu neexistencie galérie v regióne spočinuli po strate ich primárnej funkcie v zbierkových fondoch iných inštitúcií. Ide o kvalitné výtvarné práce, ktoré takmer všetky vznikli pred založením Oravskej galérie. Výtvarné diela sú rozdelené na základe užšej špecifikácie do štyroch tematicky vymedzených celkov: Prameň inšpirácie, Hľadanie azylu, Zvestovanie a Výstava, ktorá sa nekonala. Výstavný projekt S)(vitanie je stavom akejsi predhistórie Oravskej galérie. Ako napovedá slovná hračka v názve výstavy, je vítaním diel v kraji, kde vznikli, resp. pre ktorý boli vytvorené a zároveň vyjadruje svitanie na lepšie časy – pretože historické udalosti dospeli k vzniku inštitúcie, ktorá v regióne dlhodobo absentovala

Michal Čajka

Vystavujúci autori:

Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, Peter Michal Bohúň, Ľudovít Fulla, Mikuláš

Galanda, Edmund Gwerk, Bedrich Hoffstädter, Dezider Milly, Zolo Palugyay, Arnold Weisz Kubínčan,

Ernest Zmeták a viacerí neznámi sochári a maliari

Diela zo zbierok:

Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch, Galéria mesta Bratislavy, Krajská galéria v Prešove,

Liptovská galéria P. M. Bohúňa, Liptovské múzeum v Ružomberku, Nitrianska galéria, Považská galéria

umenia v Žiline, Považské múzeum v Žiline, Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum –

Etnografické múzeum v Martine, Turčianska galéria v Martine a súkromná zbierka