Muzeum.SK
Samuel Velebný / Štvrté zastavenie - Korábové kupoly
Kurátor: Michal Čajka
Otvorenie: 31.8.2025 o 11.15 hod.
Odchod lode o 10.30 hod. z prístavu č. 2 - Slanická Osada, cena za prepravu: dospelý 2 €, dieťa 1 €.
Návštevníci Slanického ostrova umenia v rámci tretieho ročníka festivalu súčasného vizuálneho umenia budú môcť vidieť dielo Štvrté zastavenie - Korábové kupoly od slovenského vizuálneho umelca Samuela Velebného.
Prehliadka diela, ako aj ostrova v termíne od 31. 8. do 7. 9., sa koná v štandardnom návštevníckom režime, pri rovnakom časovom harmonograme plavieb a za obvyklú cenu vstupenky.
Samuel Velebný
Samuel Velebný je multimediálny umelec, dizajnér a teoretik. Jeho kreatívny záber je široký, čo vyplýva aj z dôvodu, že študoval architektúru, dizajn i vizuálne umenie. Jednotlivé odbory však od seba neseparuje, naopak synkretizuje ich už v štádiu uvažovania nad tvorbou. Často totiž ide o materializovanie myšlienok, ktorých pozadie sa opiera o témy späté s mestom, urbanizmom, dizajnom a umením, ktoré často umiestňuje vo verejnom priestore. Ďalším dôležitým bodom jeho tvorby je vzťah medzi športom a politikou. Formálne pracuje na báze nájdeného objektu, ktorý rôznym spôsobom redizajnuje a rekontextualizuje za použitia ďalších materiálov. Tie svojim pôvodom alebo poetikou vychádzajú z určenej témy, ktorú vizualizujú a materializujú. Dôležitým vizuálnym východiskom je tiež práca s grafickými programami a vytváranie generatívnych obrazov. Okrem toho sa venuje aj maľbe a kurátorstvu.
Štvrté zastavenie – Korábové kupoly
Dielo Samuela Velebného Štvrté zastavenie – Korábové kupoly vychádza ideovo a koncepčne zo špecifickej situácie bývalej slanickej kalvárie pochádzajúcej zrejme už z 1. tretiny 19. storočia, ktorá po vzniku Oravskej priehrady v roku 1953, prišla o tri zo svojich pôvodne štrnástich zastavení. Tým sa bývalé štvrté zastavenie ocitlo v pozícii prvého zastavenia a dostalo sa do polohy na rozhraní pevniny a vody, na hranici dvoch živlov – vody a vzduchu. Pri vyšších stavoch hladiny býva zaplavené vodou, preto ako jediné z preživších nebolo začlenené do expozície Oravskej kamenárskej tvorby a jeho nika ostala prázdna. Štvrté zastavenie tak zhodou okolností nadobudlo nový neurčitý význam, stratilo svoj náboženský a ideologický rozmer a stalo sa vyprázdnenou drobnou stavbou bez akéhokoľvek účelu.
Velebný, tak ako sme u neho zvyknutí, uvažuje nad svojim videním štvrtého zastavenia vo viacerých významových rovinách, v ktorých umne prepája svoje poznatky zo sféry architektúry, dizajnu a vizuálneho umenia. Zastavenie kalvárie v sebe nesie zakódovaný odkaz na bývalý náboženský význam, referuje o osude troch zničených zastavení, svojim neistým stavebným osudom v súvislosti s občasným zaplavovaním evokuje pocit dočasnosti, zraniteľnosti a ohrozenia. Velebný pridáva ku existujúcej architektúre zastavenia novú umeleckú realitu tvorenú dvomi podobnými objektami kreovanými rovnakým spôsobom vypletaním vŕbových prútov. Objekty sú doplnené kruhovými zrkadlami, ktoré odrážajú oblohu a vytvárajú tak ďalšie „hladiny“, ale aj priestor pre náboženskú reflexiu. Tým dávajú zastaveniu kalvárie opäť kontemplatívny rozmer. Úloha objektu zastavenia je inštalačne posilnená o nový prvok „záhrady vo fľaši“ umiestnený v prázdnej nike, odkazujúci na zaniknutú trojicu objektov kalvárie.
Štvrté zastavenie sa tak na krátky čas stalo kľúčovým objektom celej kalvárie. Na ňom a v jeho blízkosti sa skoncentrovala história celej stavebnej pamiatky. Velebný však zachádza ďalej za tento rozmer. Štvrté zastavenie sa vymklo z pozície outsidera zachovanej kalvárie, prázdnej niky, ktorou kurátorsky „opovrhli“ tvorcovia expozície oravského kamenárstva a vďaka jej polohe na nestabilnom rozhraní vody a pevniny ju akoby ponechali jej osudom. Naopak, zastavenie sa stalo ústredným objektom nového umeleckého zámeru, ideálnym priestorom na jeho realizáciu. Stúpajúca voda sa zastavila na štvrtom zastavení s pôvodným odkazom: „Ježiš sa stretol so svojou matkou“. Na mieste, kde sa voda stretáva so vzduchom, pevnina s vodnou hladinou, minulosť s prítomnosťou a človek sám so sebou a svojím svetom. A že voda je nemá.
Tipy na ubytovanie a výlety
Vyberte si príjemné ubytovanie na Slovensku blízko pamiatok a múzeí. Navštívte web MegaUbytovanie.sk a rezervujte si Váš pobyt ešte dnes. Ak uprednostníte ubytování v Česku, rezervujte si ho na webe MegaUbytko.cz, kde nájdete množstvo chát, chalúp, apartmánov a penziónov k prenájmu.
Odporúčame aj pobyty v slovenských kúpeľoch a viaceré wellness hotely. Spomedzi obľúbených vyberáme Hotel HVIEZDA v Dudinciach.
Ak sa chystáte na výlet v Čechách a baví Vás história, tipy na výlet s touto tématikou nájdete na weboch múzeá v ČR alebo hrady a zámky v ČR.
-
Na hrade Strečno privítali návštevníčku číslo 1 500 000!
V stredu 27. augusta 2025 predpoludním sme na hrade Strečno privítali návštevníčku s číslom 1 500 000! Stala sa ňou Zora Blashová z Českej Republiky. Rodáčka zo Slovenska prišla na hrad s celou rodinou: „Túto časť krajiny máme veľmi radi. Chceli sme našim vnúčatám ukázať, ako kedysi ľudia žili, tak sme ich zobrali na hrad Strečno.“ Z výhry mala naozaj veľkú radosť: „Ja som nikdy nič nevyhrala, človek sa aspoň raz v živote cíti ako prezident.“ -
Od upratovačky až do riaditeľského kresla. Aj takto možno v skratke popísať kariéru riaditeľky Múzea v Kežmarku Eriky Cintulovej
Múzeum v Kežmarku je v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja a má vo svojej správe Kežmarský hrad spolu s administratívou, dve meštianske domy v centre mesta a baštu mestského opevnenia. Erika Cintulová, ktorá do múzea nastúpila ešte počas vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra estetiky a vedy o umení - odbor Teória a dejiny kultúry, je jeho riaditeľkou od roku 2002. Najväčš -
Projekt Muzeum.SK oslavuje 25 rokov, ako to vníma jeho autor sa dočítate v článku
Začiatky projektu: Ako sa zrodila myšlienka na Muzeum.SK? Aké boli prvé kroky a aké výzvy si musel prekonať pri jeho spustení? Čo ťa motivovalo venovať sa tejto oblasti? Najskôr sa pokúsim napísať niečo o sebe a o tom, čo ma priviedlo na víziu vytvoriť projekt Muzeum.SK (www.muzeum.sk). Od detstva ma otec brával do múzea v Banskej Bystrici, kde pracoval a neskôr po roku 1989 bol v Stredoslovenskom múzeu dlhoročným riaditeľom. Môj vzťah -
Riaditeľ Považského múzea v Žiline Michal Jurecký sa nám v rozhovore zdôveril, aké je to šéfovať inštitúcii, ktorá sídli v hradoch, paláci alebo aj v dreveniciach
Považské múzeum sídli v dvoch hradoch, paláci, dreveniciach, na železničnej stanici ale aj v obecnom úrade, jeho pýchou je drotárstvo. Riaditeľovi žilinského múzea Michalovi Jureckému sú blízke historické expozície na Budatínskom hrade Expozície Považského múzea v Žiline (PMZA) sú rôznorodé, ako aj objekty v ktorých sa nachádzajú. Charakter a tematika každej sú neporovnateľné a jedinečné. Považské múzeum je špecializovaným múzeom so zameraním