Akcie

6.4.2026  

Hradné múzeum vo Fiľakove

XIX. Palócka Veľká noc

Na Veľkonočný pondelok 6. apríla o 10:30 hod. otvorí svoje brány už po devätnástykrát tradičné podujatie Palócka Veľká noc na Fiľakovskom hrade. Organizátor podujatia, Mestské kultúrne stredisko vo Fiľakove aj tento rok ponúkne bohatý program.

Pre návštevníkov je pripravený folklórny program, v ktorom vystúpia Folklórny súbor Ipeľ z Lučenca, folklórny súbor Szabad Szombat Táncegyüttes z mesta Ózd a hudobná skupina BashElán. Táto formácia, zložená z talentovaných mladých osobností maďarskej ľudovej hudobnej scény, spája maďarskú ľudovú hudbu s balkánskymi rytmami a sedmohradskou rómskou hudbou, ktorú dochucuje prvkami improvizácie, čím počas svojich vystúpení vytvára jedinečnú hudobnú atmosféru. Miestne folklórne kolektívy budú zastupovať Detský folklórny súbor Jánošík, spevácka skupina Foncsik a Detský folklórny súbor Szederinke.

Záujemcovia si budú môcť na hradnom nádvorí vyskúšať rôzne techniky zdobenia vajíčok, zhotovovanie veľkonočných figúrok z pálky a ďalšie remeselnícke techniky. Deti sa môžu tešiť aj na ručne poháňaný kolotoč, hľadanie veľkonočných vajíčok, jazdu na koni a lukostreľbu.

Tradičný veľkonočný jarmok sa uskutoční od 10.30 hod. na Podhradskej ulici. 

Súčasťou programu budú aj stále a dočasné expozície Hradného múzea vo Fiľakove. Vstupenka platí na hrad aj na podujatie. Vstupenky si môžete zakúpiť aj v predpredaji online na stránke www.kultura.filakovo.sk alebo na mieste, kde bude možné platiť aj platobnou kartou.

Organizátorom podujatia je Mestské kultúrne stredisko. Partnermi sú Hradné múzeum vo Fiľakove, Verejnoprospešné služby Fiľakovo a Dobrovoľný hasičský zbor mesta Fiľakovo.

V prípade nepriaznivého počasia sa javiskové programy uskutočnia v Mestskom kultúrnom stredisku vo Fiľakove.

9.4. - 8.5.2026  

Tatranská galéria v Poprade

Milan Kapusta – Tatry koruna Karpát

Kurátor: Dr. Anna Ondrušeková
Vernisáž výstavy: 9. apríla 2026 o 17.00

Milan Kapusta sa narodil v Rožňave v roku 1960. Absolvoval Strednú priemyselnú školu geologicko-banícku v Spišskej Novej Vsi.

Bývalý banský technik sa k fotografovaniu dostal vďaka horolezectvu. Liezť začal v roku 1977 v Horolezeckom oddiele Telovýchovnej jednoty Tatran Spišská Nová Ves, neskôr vstúpil do HO TJ Metropol Košice. Okrem Vysokých Tatier má za sebou výstupy na Špicbergoch, Pamíre, USA v Yosemitskom národnom parku, v Alpách a v iných pohoriach Európy. Jeho fotografie získali ceny vo viacerých fotosúťažiach, od regionálnych cez celoštátne po medzinárodné. Je nositeľom titulu Majster Zväzu slovenských fotografov (MZSF). Fotografie vystavoval doma i v zahraničí. V roku 2001 bol fotografom Rudolfa Schustera, prezidenta Slovenskej republiky 1999 – 2004, počas jeho oficiálnej cesty v krajinách Južnej Ameriky. Fotografoval i v Himalájach. Jeho fotografiu panorámy Tatier dostal darom pápež Ján Pavol II.

Milan Kapusta je spoluautorom fotografií vo viacerých publikáciách. Za knihu Kras – Rožňava a okolie získal kolektív autorov v roku 2001 Cenu mesta Rožňava. V roku 2005 bola vydaná jeho kniha TATRY, v roku 2016 kniha TATRY A KVETY a v 2023 kniha LEVOČA, SPIŠSKÝ HRAD A PAMIATKY OKOLIA. V rokoch 1994 – 2023 pracoval ako fotoreportér TASR – Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

Fotografická publikácia Tatry – koruna Karpát predstavuje reprezentatívnu knihu, ktorá približuje jedinečnú krásu Tatier prostredníctvom výnimočných záberov. Čitateľov zavedie aj do neprístupných lokalít bez turistických chodníkov a ponúka unikátne rozkladacie panorámy.

Kniha má okrem vizuálnej aj náučnú hodnotu – prináša pohľad na tatranské štíty, do podzemia jaskýň a priepastí. Časť publikácie zachytáva dôležité historické momenty a udalosti, ktoré formovali moderné Tatry.

9.4. - 31.5.2026  

Nitrianska galéria, Nitra

Oľga Paštéková - Bludičky

Kurátor ↘ Vladimír Beskid
Vernisáž ↘ 9. 4. 2026 o 18.00 hod.
Miesto konania ↘ Bunker

Prezentácia individuálnej nitrianskej výstavy Oľgy Paštékovej (1984) s názvom Bludičky znamená prechádzku po jej výtvarnej krajine. Dlhodobou snahou autorky je zobrazovanie civilizácie a jej stretu s prírodou – ide o brutálny, postindustriálny environment s temnou podobou prírody a osamelosti. V tejto trochu pochmúrnej atmosfére sa zjavujú tvory a stromy, ktoré predstavujú intuitívnu, divokú a nespútanú silu prírody, ale aj ľudskej povahy – preto sa zasa objavujú vtáci, havrany, vlci, vlkolaci a lunatická moc tmavej noci. Vyobrazenie na plátnach a prežiarených lampách tak prináša správu o narušenej rovnováhe v prírode, o ľudskej agresii a nenásytnosti, ale aj o sile prírodných živlov a tvorov. Všetko sa to odohráva v šerosvite čierno-bielych krajín, prípadne v modrom melancholickom tóne v mesačnom svite (Trauma, Wolfsmond I-II, Furred Night, From Dusk Till Down, všetko 2025 – 2026).
Pre aktuálnu výstavu v Nitrianskej galérii Paštéková pripravila nové série diel a svietiacich lámp, ktoré predurčili názov aj celkovú atmosféru výstavy. Ide o Bludičky a Svetlušky (Lampyris Noctiluca, 2026), ktoré vyžarujú svetelné lúče, teplo a presvetlené línie a obrysy vtákov, zvierat, mesiaca či smutných vŕb.
Túto polohu už autorka predstavila ako „svetlodomky“ v predošlej výstave v Staromestskej galérii Zichyho paláca v Bratislave (Sweet Lonileness, 2022). Zobrazené drobné architektúry znamenajú isté útočisko, schránku, domáce zázemie aj detskú skrýšu, či hľadanie iného paralelného kľúča v súčasnom „rozbitom“ svete. Aktuálne prezentované Bludičky a Svetlušky predstavujú dôverný, introvertný svet hľadania  stratenej rovnováhy a dialógu človeka s prírodou.

Ide o vytvorenie vnútornej krajiny, čarovného sveta obrazov a „svetlopríbehov“. Tu znovu ako cez membránu presvitajú osvedčené postavy vlkov či havranov pri mesačnom svite. Osobitý účinok týchto intímnych prác vyznieva práve v stiesnenom priestore podzemia Bunkra, kde autorka in situ vstupuje aj do dialógu so surovým prostredím – kresbou priamo na steny či podivné čierne sudy. Oľga Paštéková a jej Bludičky v šerosvite prinášajú naliehavé metafory a vizuálne výzvy a podobenstvá o narušenom vzťahu človeka a prírody a obnažujú našu stigmu zo súčasného stavu sveta...
Oľga Paštéková (1984) žije a tvorí v Bratislave a vo Viedni. Absolventka VŠVU v Bratislave (2003 – 2009) v ateliéri prof. Ivana Csudaia; 2008 – študijný pobyt na Akadémii umení vo Viedni (ateliér prof. Daniela Richtera). Realizovala niekoľko rezidenčných pobytov (Berlín, Porto, Sardínia, Budapešť). V súčasnosti je pedagogičkou na ŠUP Bohumila Baču v Bratislave. Zo samostatných výstav: 2026 – Die Nacht..., Kunstzelle
Viedeň; 2025 – Whispering Waters, Intervention – Parallel Vienna, Viedeň; 2024 – Wolfsmond, Red Carpet Art Award, U3 Volkstheater, Viedeň; 2024 – Paralelné svety, NG Nitra; 2023 – ANIMA-L, Synagóga – Galéria Jána Koniarka, Trnava; 2023 – Blue Time, GJB Banská Štiavnica; 2022 – Sweet Loneliness, Staromestská galéria Zichy, Bratislava; 2022 – The Word In Between, Galerie Michael Bella, Viedeň; 2021 – Za rohom hory, na čistinke mesta, Oravská galéria, Dolný Kubín; viac info: www.olique.sk/?go=about.

10.4. - 24.5.2026  

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Jakub Milčák: Na tejto strane neba

Kurátor: Ľudovít Hološka
Otvorenie výstavy: 10.4.2026 (piatok) o 17.00
Hudobní hostia: Milan Paľa – husle, Katarína Paľová – klavír
Na jarné mesiace 2026 pripravila Záhorská galéria, v úzkej spolupráci s prof. Ľudovítom Hološkom, výstavu Jakuba Milčáka, maliara s grafika, ktorý veľkú časť štúdia absolvoval v zahraničí. Poetický názov výstavy korešponduje s charakterom tvorby, ktorej prierez autor v galérii predstavuje.
„Uvoľnená gravitácia súčasnosti“
Jakubove rozmerné kompozície predstavujú vesmíry organických, rastlinných, biologických tvarov a foriem. Sú prednesené rozrôznenou rukopisnou gestikou v dramatickej farebnej škále, často zjemňovanej šerosvitnou valérovou technikou. Pripomínajú barokové zvíchrené udalosti tvarov a farieb na klenbách chrámov a stropoch palácov.
V rozvíjaní témy pokračuje voľbou iných techník (napr. olej) a artikulovaním foriem na monochrómnom, farebne aktívnom poli. Obraz tým získava rozmanitosť tvarov, ktoré rozlišovali a rozširovali účinky pôsobivej farebnosti. Čisté uzavreté abstraktné formy s rozlíšenou sýtou farebnosťou zmnožujú obsahovosť jednotlivých kompozícií. Dynamika bohatstva farieb a tvarov má veľký významový konotačný rozptyl.
„...obsahom každej maľby je vnútornosť, sám o sebe neviditeľný život, ktorý nemôže prestať byť a ktorý trvale zotrváva vo svojej temnote.“¹
Štruktúry kozmu prestúpia k štruktúram vegetácie, lístia v korunách stromov, listnáčov i ihličnanov, tráv, kvetín, burín, bylín, trstín, terénov. V takomto novom motivickom svete sa zrazu zjaví človek, figúra. Ako skrytá súčasť prírodného sveta, rozprávková, mýtická bytosť, niekedy hybridná s vtáčou či hmyzou živočíšnou ríšou.
Vyčíri sa až v obraze Trilógia. Obraz je inšpirovaný rovnomennou prózou Jona Fosseho „baladickým príbehom muzikanta Asleho a jeho družky Alidy, dvoch mladých milencov, príbehom o veľkých témach: o láske, ktorá musí prinášať fatálne obete, o osude, ktorý je milosťou i prekliatím a pred ktorým nemožno ujsť, o smrti, ktorá našich blízkych berie s definitívnou neúprosnosťou...“². V obraze na pozadí temného mora a chmúrneho neba, na ktorom pomedzi chmáry preniká svit hviezd, kráča dvojica. Lineárna konštrukcia kompozície má skryté napätie. Uhlopriečne vytryskne z pravého dolného okraja formátu a mieri do jeho ľavého horného rohu. Okolo uhlopriečnych línií sa ovíjajú a napínajú obrysové línie tvarov oboch figúr, ich tvárí, oblečenia a vecí, čo nesú. Vnútorná dynamika arabesiek nám pripomenie zvírené kompozície abstraktných malieb, ktorými maliar začínal.
(úryvok z textu Ľ. Hološku)

Jakub Milčák (*1. 6. 1989, Levoča) študoval na VŠVU v Bratislave v ateliéri doc. Vojtecha Kolenčíka, na NSCAD Univerzite v kanadskom Halifaxe (pod vedením Dana O'Neilla) a magisterské štúdium maľby absolvoval na Kolumbijskej univerzite v New Yorku (pod vedením Gregoryho Amenoffa).
Jeho dielo je dialógom tradície a modernej abstrakcie, kde sa hranice medzi realitou a snom neustále prelínajú. Tvorba je často vnímaná ako vizuálny pokus o zachytenie „tajomstva a zázraku nášho bytia". Každý detail na plátne či papieri reprezentuje pohyb k hlbšiemu poznaniu, ktoré presahuje bežnú realitu.
Kresby Milčák nazýva „maliarske kresby“, lebo tie pre neho nie sú iba prípravou na maľbu, ale autonómnym, fyzicky náročným procesom vrstvenia. Pracuje s biomorfnými tvarmi psychedelickej povahy, ktoré vypĺňajú plochu papiera s použitím žiarivých línií, ktoré sú typické pre hľadanie „toho, čomu svetlo nedáva tvar". Kresby pripomínajú aj mikroskopické pohľady na bunky, prúdenie energie alebo hustú vegetáciu, ktorá akoby vyrastala priamo z papiera.
Po absolvovaní štúdia maľby v New Yorku sa Jakub Milčák v roku 2020 vrátil domov na Slovensko a zároveň sa vrátil k tradícii maliarskeho remesla. Odchádza z abstraktného sveta do sveta konkrétneho. Je to prechod od jeho typickej biomorfnej abstrakcie k naratívnejšej a kontemplatívnejšej podobe stvárnenia figúry a krajiny, pokus o zobrazenie nepoznateľného a túžba po momentálnej nekonečnosti.