Akcie

18.9. - 28.10.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Ľudovít Štúr a jeho doba

Rok Ľudovíta Štúra 2025 je vzácnou príležitosťou venovať spomienku jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Osudu, myšlienkam i dielu Ľudovíta Štúra a jeho prívržencov v kontexte doby ich pôsobenia, s dôrazom na dosiahnuté výsledky národoveckého snaženia a odraz revolúcie v regióne hornej Nitry sa venuje aktuálna muzeálna prezentácia. Do tematických celkov usporiadanú textovo-obrazovú zostavu informácií o Štúrovi, štúrovcoch a epoche ich bytia dotvárajú originálne doklady z obdobia prvej polovice 19. storočia.

V predstavách návštevníka ožíva slovenské územie v časoch Štúra, životný štýl sa rozvojom priemyslu i celkovým prerodom spoločenskej situácie vo svete mení a badateľné otrasy zasahujú i mesto Prievidza. Exponáty ilustrujú i rôzne oblasti záujmu a snažení Štúra - od osobných, medzi ktorými hrá prím rozširovanie vlastných vedomostí, cez politické, smerované na pozdvihnutie sociálnej úrovne a národného povedomia Slovákov, konkretizované v zrušení poddanstva, vzdelávanie národa a jeho orientáciu na veľké spoločenstvo Slovanov, až po aktívnu účasť v revolučnom hnutí meruôsmych rokov na čele slovenských dobrovoľníkov. Záver prezentácie patri posledným dňom Ľudovítovho života.

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi pripravilo výstavné podujatie venované dvestodesiatemu výročiu narodenia najvýznamnejšieho slovenského národného dejateľa.

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.

17.6.2024 - 17.6.2027  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Rusínski majstri

Výstava prezentuje výtvarné diela staršej generácie rusínskych výtvarných umelcov. Patria medzi nich aj členovia Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy. Tá bola významnou a úspešnou v medzivojnovom období (1919-1939), kedy bola Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Rusíni vtedy zažívali národné obrodenie, ktoré svoj vrchol dosiahlo práve vo výtvarnom umení a stalo sa stredoeurópskym fenoménom. Podkarpatskí maliari sa nechceli stať provinčnou skupinou, ale ozajstnou školou výtvarného umenia. Svoje obrazy vystavovali v európskych umeleckých centrách.
Odchovancami Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy boli autori vystavovaných diel Vojtech Borecký, Mikuláš Rogovský a Július Bukovinský. Výstava Rusínski majstri zo súkromnej zbierky Kamila Benetina ponúka v SNM – MRK v Prešove možnosť vidieť aj diela starších rusínskych maliarov, ktorí však študovali u slovenských a českých pedagógov – Dezidera Millyho, Ivana Nestora-Šafranka a Michala Čabalu.

21.3.2025 - 31.3.2026  

Považské múzeum v Žiline

Dosky, ktoré znamenali svet

Fantázia, emócie, inšpirácia – to je len zlomok toho, čo sa spája s novou výstavou Dosky, ktoré znamenali svet, ktorá bude od 21. marca 2025 prístupná v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu.  Výstava prezentuje prepojenie medzi špecifickým remeslom – drotárstvom a divadlom, ako jedným z viacerých druhov pre vyjadrenie umenia. Jej zámerom je nadviazanie na predchádzajúcu výstavu Postava drotára v literatúre.

Táto originálna výstava vznikla v spolupráci s Divadelným ústavom, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Múzeom bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň a Slovenskou národnou knižnicou. Pozostáva z niekoľkých inscenácií, ktoré sa odohrali na pôde slovenského profesionálneho divadla. „Vo väčšine z nich je postava Drotára zobrazená ako kladná bytosť nesúca vznešené atribúty inšpirujúce nás všetkých, hoci nie vždy je hlavnou postavou. Prostredníctvom predstavení zameraných na Drotárov príbeh, tvorcovia reflektovali dianie politických udalostí a vnímanie drotárstva v našich reáliách, no v neposlednom rade nastavovali zrkadlo spoločnosti. Inscenátori sa v jednotlivých obdobiach snažili slovenskú klasiku prispôsobiť súčasníkom, či už prostredníctvom žánru alebo interpretáciou textu,“ približuje jedna z autoriek výstavy Mgr. Tatiana Kubáňová – teatrologička a múzejná pedagogička Považského múzea.

Priestorovo je výstava koncipovaná tak, aby vytvorila ilúziu divadelnej budovy. „Začína vstupom do vestibulu, v našom prípade do foyer, výstavná časť predstavuje divadelnú sálu a podkrovie evokuje divadelnú neopakovateľnosť,  fantáziu a emócie v podobe rozprávkových príbehov. V rámci výstavy predstavíme nielen činoherné, ale aj bábkové divadlo. Návštevníci sa môžu tešiť na kostýmy z pôvodných inscenácií, dobové materiály ako fotografie, recenzie, bulletiny, pozvánky, kostýmové a scénické návrhy. Lákadlom budú určite rôzne druhy bábok, napríklad Čierna pani v životnej veľkosti,“ vysvetľuje T. Kubáňová.

Výstava bude pre verejnosť prístupná do 31. marca 2026 v čase otváracích hodín Drotárskeho pavilónu.

17.4. - 31.10.2025  

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Modrý Kameň

Štrnásť zastavení na Krížovej ceste

Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň Vás pozýva na výstavu „Štrnásť zastavení na Krížovej ceste“. Výstava bude pre verejnosť sprístupnená od 17. apríla do 31. októbra 2025 v priestoroch kaplnky sv. Anny na hrade Modrý Kameň počas otváracích hodín múzea.

Na výstave budete mať jedinečnú príležitosť obdivovať dielo talentovaného umelca, Ing. arch. Martina Vaisa, ktorý sa vo svojej tvorbe zameriava na hlboké duchovné a emocionálne prežívanie tém. Svojím originálnym prístupom k umeniu dokáže preniknúť do podstaty ľudských pocitov a skúseností. Jeho dielo sa vyznačuje precíznou technikou a výrazným farebným prejavom, pričom sa nebojí skúmať komplexnosť duchovného sveta.

Súbor 14-tich obrazov je orientovaný na biblický príbeh Veľkej noci. Námetovým ťažiskom jednotlivých obrazov sú zastavenia Ježiša Krista na jeho strastiplnej ceste na miesto jeho ukrižovania, vrch zvaný Golgota. Obrazy sú výsledkom autorovho subjektívneho vnútorného prežívania týchto náboženských motívov a vyjadrené sú v expresionistickom a symbolickom štýle umeleckej tvorby. Zobrazujú emócie a videnia prežité v meditáciách nad textami útlej knižočky s názvom „Poď za mnou ! - Stretnutie s Ježišom Kristom na Krížovej ceste.“ Jej autor, chorvátsky kňaz a teológ, profesor Tomislav Ivančič, tento text rozposlal v roku 1987 svojim priateľom a známym ako veľkonočný pozdrav, ktorý sa neskôr dočkal knižného vydania. Vystavované obrazy boli vytvorené v rozpätí rokov 2015 až 2017. Všetky obrazy sú doplnené príslušnými citáciami z publikácie "Poď za mnou! Stretnutie s Ježišom Kristom na Krížovej ceste." od autora Tomislava Ivančiča, ktorú vydalo vydavateľstvo JAS v roku 1995.

V prípade záujmu o viac informácií nás kontaktujte na telefónnom čísle 047 24 54 100. Viac informácii sa dozviete aj na www.hradmodrykamen.sk.
 

1.5. - 31.10.2025  

Galéria Jána Kulicha, Zvolenská Slatina

„Trvanie v čase I.“ - Medaily a mince Jána Kulicha

Chcete spoznať jedinečný svet drobnej plastiky, v ktorom sa stretáva umelecké gesto s portrétom, symbolom, či príbehom na ploche niekoľkých centimetrov?

Navštívte výnimočnú výstavu „"TRVANIE V ČASE I." - MEDAILY A MINCE JÁNA KULICHA“ a objavte menej známe diela jedného z najvýznamnejších slovenských sochárov 20. storočia.

V Galérii Jána Kulicha na ploche takmer 300 m² uvidíte:

•             230 liatych medailí  voľnej tvorby z bronzu, hydronália, epoxidu i železa,  modely pre razené medaily a pamätné mince

•             185 razených medailí a pamätné strieborné mince

•             Veľkoformátové fotografie - makrodetaily z vybraných diel na 14 paneloch

•             Dokument o procese vzniku medaily /mince (v spolupráci s Mincovňou Kremnica)

_______________________________________

Tento projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Viac na www.galeriajanakulicha.sk

8.5. - 31.12.2025  

Kysucké múzeum, Čadca

Kysuce v období druhej svetovej vojny

Kysucké múzeum pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny pripravilo od 8. mája 2025 vo svojich výstavných priestoroch v Čadci pre návštevníkov výstavu s názvom Kysuce v období druhej svetovej vojny, ktorej cieľom je priblížiť z regionálneho pohľadu najdôležitejšie poznatky o tomto turbulentnom a náročnom období. Najvýznamnejšie momenty druhej svetovej vojny sú prezentované na 6 veľkoplošných banneroch, na ktorých podávané informácie dopĺňajú hodnotné dobové obrazové materiály. Okrem toho výstava prezentuje i i viaceré dobové artefakty, najmä zbrane a výzbroj používané na bojiskách najničivejšieho vojnového konfliktu. Vystavené exponáty pochádzajú zo zbierok Kysuckého múzea a súkromnej zbierky kysuckého zberateľa Jána Halagačku. Výstava bude pre verejnosť prístupná počas otváracích hodín Kysuckého múzea do konca decembra 2025.

17.5. - 31.12.2025  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Pozdrav z Rimavskej Soboty

17. mája 2025 o 17:00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, v rámci podujatia Noc múzeí a galérií, uskutoční vernisáž výstavy „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból.“ Výstava sa zaoberá historickými pohľadnicami zobrazujúcimi Rimavskú Sobotu a bude dostupná verejnosti do 21. septembra 2025.

Zámerom výstavy je priblížiť návštevníkom múzea život a charakteristické črty Rimavskej Soboty v minulosti, zachytené na historických pohľadniciach pochádzajúcich z obdobia od 90. rokov 19. storočia až do roku 1945, ktoré boli získané v roku 2024 vďaka podpore FPU od rimavskosobotského advokáta a zberateľa JUDr. Igora Mikitu. Historické pohľadnice v počte cca 450 kusov, ktoré tvoria základ výstavy, nám ponúkajú fascinujúci pohľad na vývoj mesta, niekdajšieho župného sídla Gemera-Malohontu v období plnom politických, sociálnych a historických zmien. Častokrát na nich vidíme budovy a zákutia, ktoré už zanikli alebo sa časom prestavali. Pozornosť si zaslúžia okrem lícnej strany aj rubové strany pohľadníc, na ktorých môžeme čítať zaujímavé odkazy predchádzajúcej generácie o návštevách Rimavskej Soboty, ako i stopy danej doby v podobe rôznych historických známok a pečatidiel.

Cieľom výstavy je, popri nostalgickej atmosfére, upriamiť pozornosť na vývoj pošty, na zmeny názvov ulíc, na vývoj fotografie a tlačiarenskej techniky, na prácu rimavskosobotských kníhtlačiarov a fotografov danej doby, teda profesií, ktoré zohrávali významnú úlohu pri vzniku a propagovaní pohľadníc. Výstava je doplnená zbierkovými predmetmi pochádzajúcimi zo skúmaného obdobia, ktoré pomôžu návštevníkom ponoriť sa do minulosti mesta. Súčasťou výstavy budú zaujímavé vizuálne a moderné technické prvky a zariadenia, ako rozanimované 3D pohľadnice -AR (rozšírená realita), ktoré sú vhodnými a príťažlivými prostriedkami na získanie pozornosti (aj) mladej generácie. 

Cieľom výstavy je predstavenie Rimavskej Soboty obyvateľom mesta a okolitých obcí v podobe, ako ju doteraz nepoznali. Pohľadnice sú dôležitými historickými dokumentmi, ktoré by mal poznať nielen každý Soboťan, ale aj návštevník múzea zaujímajúci sa o dejiny a príbeh mesta a jeho okolia.

Sprievodné podujatia k výstave tvoria múzejno-pedagogické aktivity pre školákov rôznej vekovej kategórie, tematické odborné prednášky, oživená história, tvorivé víkendy pre rodiny s deťmi, a nemôže chýbať ani netradičná prechádzka ulicami Rimavskej Soboty v sprievode historika. Srdečne Vás očakávame!

Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Kurátori výstavy: PhDr. Éva Kerényi, PhD. (historička, riaditeľka múzea) a Mgr. Igor Kerepesi (historik múzea)

23.5. - 31.10.2025  

Mestské múzeum Sereď

Hubert J.E., 200 rokov perlivej histórie

Srdečne Vás pozývame na výstavu z histórie výroby šumivého vína v Bratislave a v Seredi.

27.5.2025 - 30.4.2026  

Múzeum dopravy v Bratislave

Vlak v meste

Autori výstavy: Ľubomír Deák, Martin Entner, Michal Jajcaj 

Slovenské technické múzeum – Múzeum dopravy v Bratislave pripravilo pre verejnosť v spolupráci s občianskym združením Bratislava a jej premeny novú obrazovú výstavu s názvom „Vlak v meste“.

Výstava návštevníkom pripomína dve výročia, ktoré sa viažu k dnes už zaniknutým železničným tratiam na území hlavného mesta – 185. výročie začatia prevádzky prvej konskej železnice v Uhorsku medzi Bratislavou a Svätým Jurom (4. októbra 1840)  a 40. výročie zastavenia osobnej železničnej dopravy do stanice Bratislava-Filiálka a zastávky Bratislava-Slovany  (júl 1985).  

Kedysi industriálna časť Bratislavy na východnom okraji centra mesta, ktorú obyvatelia poznajú pod názvom Nivy, zmenila svoju tvár na nepoznanie. Kým staršie generácie Bratislavčanov už len nostalgicky spomínajú na pôvodnú podobu tejto mestskej štvrte, najmladšie generácie ani netušia, že na uliciach Karadžičova, Metodova či Trnavská cesta jazdili kedysi aj vlaky.  Po dnes už neexistujúcich tratiach jazdili vlaky, ktoré zabezpečovali osobnú dopravu smerom do Petržalky, Trnavy či Komárna, najmä však vlaky nákladné, smerujúce do železničných vlečiek významných priemyselných podnikov, vrátane bratislavského prístavu. Obrazová výstava návštevníkov prostredníctvom porovnania dobových a súčasných fotografií zoznámi s historickou podobou tejto časti mesta a jej následnou rozsiahlou premenou v uplynulých desaťročiach.