RSSAkcie
22.7. - 6.9.2025
Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch
Projekt-1/ Zsuzsanna Ida Papp: Persona Cannabina
Vernisáž: 22.7. o 17:00
Kurátorka: Zsófia Nagy
Miesto výstavy: Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, pivničné priestory
Na vernisáži sa uskutoční performancia Annamárie Kmetyó, po ktorej bude nasledovať komentovaná prehliadka s autorkou Zsuzsannou Idou Papp.
Projekt-1 je platformou na prezentáciu umenia a jej presahov, v pivničných priestoroch galérie. Prináša výstavy z rôznych oblastí, ktoré predstavia site specific inštalácie nielen malieb, kresieb, sôch, ale napr. aj typografie alebo rôznych intermediálnych projektov.
Zsuzsanna Ida Papp (rod. Zsuzsanna Somogyi, Budapešť, 1998) si ako ústrednú tému svojej samostatnej výstavy zvolila pradávnu a typicky ženskú činnosť pestovania a spracovania konopy. Diela umelkyne mapujú, ako práca s touto rastlinou skrýva symbolické obsahy odkazujúce na ženskú životnú skúsenosť. Jedným z najsilnejších a pre výstavu určujúcich je analógia medzi konopnými vláknami a vlasmi, ako aj paralelné postavenie česáka na konope a hrebeňa na vlasy. Česák usmerňuje nepoddajné konopné vlákna, zatiaľ čo hrebeň narovnáva ženské vlasy – oba nástroje symbolicky odkazujú na to, ako spoločenské zriadenie neustále formuje a využíva prirodzené, podriaďujúc ho svojim požiadavkám.
Zsuzsanna Ida Papp sa s remeselne vyrobenými konopnými plátnami prvýkrát stretla v Cheșereu (Érkeserű), rodnej obci svojich sedmohradských predkov, zatiaľ čo tradičné pracovné nástroje našla už len v etnografickej zbierke vytvorenej na miestnej reformovanej fare. Dokumentáciu procesu pestovania a spracovania konopy, ktorý autorka oživila prostredníctvom performatívnej akcie za pomoci miestnej komunity, si môžete pozrieť v pivničných priestoroch Galérie Ernesta Zmetáka.
Jadro výstavy tvoria dve videá. Prvé z nich, vyseje, zapradie, dýcha – Magia Cannabina, zachytáva experimentálnu performanciu realizovanú v apríli 2025 v priestoroch združenia Štúdia mladých výtvarných umelcov*umelkýň (FKSE) v Budapešti. Papp ju uskutočnila v tvorivej spolupráci s viacerými mladými súčasnými umelkyňami. Druhé, titulné video výstavy Persona Cannabina, predstavuje personifikáciu samotnej konopnej rastliny. Dielo sleduje komplexnú cestu rastliny od pôdy až po jej finálne spracovanie, pričom subtílne otvára otázku jej možnej emancipácie.
Výstava Persona Cannabina predstavuje umelecký experiment zameraný na spracovanie roľníckej minulosti východoeurópskej poloperifériie cez ekofeministickú perspektívu. Umelkyňa k téme pristupuje prostredníctvom svojho rodinného dedičstva, čo predpokladá neustály dialóg medzi emocionálnym zapojením a vedomou sebareflexiou.
Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
23.7. - 28.9.2025
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Ján Triaška: Pod Kriváňom
Vo svojom novom projekte pokračuje autor v aktivistickom uchopení umenia a odkrýva potenciál kriticko-angažovanej súčasnej maľby. Zaoberá sa rýchlou pominuteľnosťou a ohýbaním hodnôt občianskej spoločnosti v stredoeurópskom prostredí a pýta sa na charakter nových istôt v tejto turbulentnej dobe.
Cyklus výstav Profily. Kurátorka: Mgr. art. Katarína Balúnová, ArtD. – GUS
Vernisáž 23. 7. 2025 o 17.00
Premiérová výstava predstavuje výrazný príspevok do diskusie o súčasnej angažovanej maľbe a jej spoločenskej úlohe v stredoeurópskom priestore. Ján Triaška vo svojom novom projekte pokračuje v aktivistickom uchopení umenia a tematizuje ohýbanie hodnôt občianskej spoločnosti. Výstava je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Profily.
Ján Triaška sa vo svojej tvorbe dlhodobo zaoberá kritikou spoločensko-kultúrnej situácie. Jeho diela sú vizuálnym manifestom o otázkach národnej identity, kultúrnej kontinuity a našich morálnych postojoch. Vo svojich prácach využíva postmoderný naratív, v ktorom sa stretávajú odkazy na historickú figuratívnu maľbu s ikonografiou pop kultúry súčasnosti. Veľkoformátové maľby z poslednej autorovej série pracujú s témou slovenských veľhôr, pričom centrálnym motívom je Kriváň. Tento vrch je chápaný nielen ako geografický bod, ale aj ako symbol národnej identity, slobody a historickej pamäte. Autor sa neuspokojuje s tradičným poňatím krajinomaľby, ale posúva ju do polohy vizuálneho komentára k aktuálnym spoločenským témam. V obrazoch nachádzame odkazy na deštrukciu a premenu, čo môžeme čítať ako metaforu ohrozených hodnôt, neistotu a krehkosť súčasného sveta. Apokalyptická krajina je tiesnivou výpoveďou o meniacich sa spoločenských paradigmách, pričom vyvstávajú otázky o charaktere nových istôt v tejto turbulentnej dobe. Zobrazené hory sú fragmentované a opätovne vrstvené v postmodernej farebnosti. Kriváň sa stáva prvkom, s ktorým je možné voľne manipulovať, skladať ho a prekladať podľa ľubovôle. Výsledné totemické architektúry balansujú na hrane stability a rozpadu, stávajú sa akýmsi legom na lokálno-globálnom ihrisku sveta. Kto je tou mocou, ktorá sa s nami hrá? Nakoľko nás naša „suverénnosť“ vytrháva z historických a morálnych väzieb a vytvára z nás (opustené) ostrovy? Kedy si uvedomíme nutnosť konať a jasne sa vymedzíme voči zlu? Umelec apeluje na aktívny postoj skôr ako sa súčasné príbehy stanú naším vlastným epitafom.
Profil autora
Ján Triaška (1977) sa narodil v Novom Sade, Srbsko. V r. 1996 – 1999 študoval na Akadémii umení Nový Sad, Katedra maľby, v ateliéri prof. Jovana Rakidžića. V r. 1999 – 2003 pokračoval v magisterskom štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, Katedra maľby, ateliér prof. Jána Bergera, kde neskôr v r. 2007 úspešne ukončil doktorandské štúdium. V r. 2000 získal UNESCO Bursaries for Artist grant pre pobyt na Centre d’Art i Natura v Španielsku. V r. 2008 bol finalistom Maľby roka – Cena Nadácie VÚB. V r. 2012 sa zúčastnil medzinárodnej prehliadky umenia Bienále architektúry v Česko-Slovenskom pavilóne v Benátkach, Taliansko. Samostatne vystavoval na Slovensku, v Srbsku, Českej republike, Nemecku a Turecku. Prezentoval sa na mnohých kolektívnych výstavách v Európe a zúčastnil sa sympózií v Slovinsku, Maďarsku, Bosne a Hercegovine a Macedónsku. Od r. 2014 pracuje na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde od r. 2017 pôsobí ako vedúci Katedry maľby a vedie ateliér maľby STARTUP.
23.7. - 16.11.2025
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Michaela Šuranská & Kristína Mičová: Myslíš, že slnko je žlté?
Cyklus výstav Dvojice. Kurátorka: Mgr. art. Katarína Balúnová, ArtD.
Vernisáž 23. 7. 2025 o 17.00
Premiérový výstavný projekt prezentuje dvojicu autoriek, ktoré spája dlhodobé osobné priateľstvo, so spoločnou oblasťou umeleckého výskumu časopriestorovej premenlivosti krajiny. Multimediálna inštalácia poukazuje na možnosť spomalenia a scitlivenia voči okolitému svetu. Výstava je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Dvojice.
Výstava je koncipovaná ako mnohovrstevná púť krajinou, ktorá presahuje fyzický pohyb a stáva sa skúmaním subjektívneho vnímania, pamäte a imaginácie. Kráčanie a rozhliadanie sa okolo seba je aktom (znovu)objavovania, ktoré je nelineárne a alogické, čo otvára možnosti vyrastania malých zázrakov v každodennosti. Názov výstavy pozostáva z otázky, ktorá sa môže na prvý pohľad zdať banálna, poukazuje však na limity vnímania sveta, ktorý nás obklopuje. Aké sú veci naozaj? Nakoľko je naše fyzické telo prostriedkom, ale aj bariérou k pochopeniu? Autorky skúmajú, ako sa zážitky a pozorovania krajiny premieňajú v imaginatívne interpretácie, kde fikcia a realita splývajú. Tento proces je zároveň liečivým únikom v presýtenom svete, kde túlanie sa a neposudzovanie otvárajú priestor pre nové významy a prežívanie. Spoločný záujem o hodnoty krajiny vytvára základ pre dialóg, ktorý sa rozvíja v priestore galérie cez diferentné médiá. Kristína Mičová predstavuje analógovú fotografiu ako vizuálny denník, ktorý zachytáva fragmenty krajiny a okamihy prežívania, zatiaľ čo Michaela Šuranská sa vyjadruje cez maliarske médium rozšírené o kolážové a asamblážové elementy. Dôležitým momentom sú textové úryvky z emailovej komunikácie autoriek, ktoré ukazujú, že aj nedávne spomienky sú subjektívne formované a deformované ako súčasť spoločného imaginatívneho fenoménu. Zvuková slučka s nahrávkami prírodných zvukov ako trenie kameňov a spev vtákov, dotvára atmosféru a umocňuje pocit putovania. Kľúčovým prvkom výstavy je site specific inštalácia fľaštičiek, inšpirovaná nálezom v koreňoch stromu, ktorá sa stáva symbolom objavovania a komunikácie cez čas a priestor. Návštevníci sú pozvaní s expozíciou interagovať a dopĺňať do fľaštičiek vlastné odkazy, čím sa stávajú spolutvorcami diela a rozširujú pole imaginácie.
Mgr. Katarína Balúnová, ArtD., kurátorka výstavy
Profily autoriek
Michaela Šuranská (1993) v r. 2023 ukončila doktorandské štúdium na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. V rámci aktuálnej tvorby sa zaoberá expandovanou maľbou, respektíve maľbou a jej presahmi, v kontexte krajiny ako časovej a kultúrnej pamäte. Je spoluzakladateľ-kou a kurátorkou Rozkvet Gallery v Banskej Bystrici, autorkou projektu Kláštor Opening v Štiavnických Baniach a produkčnou v Schemnitz Gallery v Banskej Štiavnici. V r. 2023 získala ocenenie 2. miesto v súťaži Maľba roka Nadácie VÚB banky. V r. 2022 bola finalistkou súťaže Strabag Art Award a v r. 2016 získala Cenu dekana za bakalársku prácu. Samostatne vystavovala v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote, v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici, v EQO priestore pre interaktívne umenie, Spišský Hrhov a inde. Participovala na početných skupinových výstavách na Slovensku, v Poľsku a Rumunsku.
Kristína Mičová (1994) v r. 2017 ukončila bakalársky stupeň na Akadémii umení v Banskej Bystrici v Otvorenom ateliéri maľby pod vedením Rastislava Podobu a magisterský stupeň ukončila v r. 2019 na Vysokej škole výtvarného umenia v Bratislave v ateliéri Maľba III. pod vedením Rastislava Podhorského a Martina Špirca. Vo svojej tvorbe sa pohybuje naprieč médiami, od kresby cez fotografiu a text po video a inštaláciu. Hlavnou témou je pre autorku prežívanie krajiny a fenomén času. Počas kráčania krajinou zbiera rôzne horniny a objekty, ktoré ju zaujmú svojím tvarom alebo štruktúrou. Za sebou má kolektívne aj samostatné výstavy na Slovensku aj v zahraničí (Česko, Srbsko). V r. 2022 spolupracovala so spisovateľom Jánom Púčekom na knihe Karpaty!, v ktorej sú zastúpené jej kresby a fotografie.
23.7. - 16.11.2025
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
3 (prí)behy ženy
Cyklus výstav Zbierka. Kurátorka: Mgr. Kamila Paceková – GUS
Vernisáž 23. 7. 2025 o 17.00
Premiérová tematická prezentácia diel 42 autorov, zo zbierky galérie, v maľbe, soche, fotografii, kresbe a grafike, uvádza tri kľúčové etapy ženského života: detstvo, dospelosť a starobu. Analýza fenoménu ženy v „behu“ času zdôrazňuje premeny a rozmanité roly, ktoré žena počas života zastáva. Akcentuje otázky identity, času a ľudských vzťahov. Cyklus výstav Zbierka.
Výstava skúma rôzne podoby a roly ženy – od nevinnosti detstva, cez zodpovednosť a tvorivú silu materstva, až po múdrosť a introspekciu staroby. Tematické celky reflektujú nielen biologické a sociálne aspekty týchto etáp, ale aj ich kultúrne a umelecké zobrazenie. Koncept výstavy je vizuálne aj emocionálne bohatým skúmaním toho, ako sa ženskosť mení a ako ju umelci interpretujú vo svojich dielach.
Prvým príbehom ženy v rámci výstavného konceptu je Detstvo. V kolorovaných grafikách Štefana Cpina, kresbách Emila Makovického, Andora Borútha, maľbe (Sándora?) Streliského i objektoch súčasných autoriek Evy Moflárovej a Paulíny Halasovej je znázornená nevinnosť, krehkosť, ale i bezstarostnosť a hravosť patriaca k detskému veku.
Energia lásky a materstva je prezentovaná v druhom celku Dospelosť, v ktorom je žena predstavená ako matka, pracujúca žena a milujúca partnerka. Žena, vedomá si svojej sily, je zosobnená ako bohyňa v dielach Paulíny Halasovej, Evy Moflárovej a Amalky Ľudmily Valenčíkovej. Pracovné motívy rozpracoval Štefan Cpin na kolorovaných drevorezoch, Emil Makovický v kresbových skiciach, Michal Petrek, Vladimíra (Weiss) Savkaničová na veľkoformátových maľbách a Viktória (Šoltisová) Lukačková v printovej grafike. Motív partnerskej lásky demonštrujú diela Ajlo Berana a Ruth Dubayovej. Nesmelosť ženy je zachytená na fotografii Roba Kočana, rutinné momenty zo života žien sú zaznamenané na fotografiách Jaroslava Malíka. Frustráciu a únavu z každodenných povinností reflektujú diela Andora Borútha, Jany Kiselovej-Sitekovej, Márie Ferenc a Jaroslava Čecha. Svet ženskej psychiky interpretuje psychoanalytička Clarissa Pinkola Estés v kultovom diele Ženy, ktoré behali s vlkmi. Glorifikuje nespútanú energiu, silu, vyzdvihuje duchaplnosť a vytrvalosť žien. Akcentuje ženskú dušu. Tieto danosti interpretujú početné akty v maliarskom, grafickom, kresbovom a sochárskom prevedení. Téma aktu sa objavuje v maliarskej kompozícii Mariána Hennela, v bronzových plastikách Ondreja Priatku, Arpáda Račka, v drevenej štylizovanej figúre Daniela Tatarku, v grafikách Oresta Dubaya ml., Mariána Hennela, Zdeňka Jeřábka, Evy Čarnokej, i v kresbách a prípravných štúdiách Andora Borútha, Emila Makovického, Vincenta Hložníka, Jozefa Kostku, Ladislava Kacvinského, Jána Šimo-Svrčeka, Petra Jedličku a Jaroslava Čecha.
V tvorbe mnohých umelcov (Dezider Milly, Ladislav Kacvinský, Ján Ilavský, Mikuláš Siranko, Imrich Svitana, Eva Melkovičová, Miroslav Bonk, Eva Moflárová, Zuzana Kacvinská) sa opakovane stretávame so zobrazením matky s dieťaťom v náručí, ktoré vyjadruje hlboký cit, lásku a zosobňuje kult materstva. Ikonografický typ Madony s dieťaťom odkazuje na archetyp Panny Márie v dielach Štefana Cpina, Evy Melkovičovej, Márie Rudavskej, Mikuláša Kravjanského, Martina Mlynariča a Amalky Ľudmily Valenčíkovej. Fotografia Kataríny Balúnovej zobrazuje samotnú autorku, ktorá sa štylizuje do pózy svätice.
Výstavu uzatvára téma Staroba, ktorá interpretuje podoby pokročilého veku v radostných i strastných momentoch. Táto životná fáza dáva priestor pre bilancovanie prežitých okamihov, nostalgické spomienky, možnú frustráciu z nenaplnených snov a premrhaných príležitostí, ale aj pre radostné chvíle. Život v starobe nekončí, je to príležitosť, ako zúročiť nadobudnuté skúsenosti a prijať plynutie času s pokorou. Pozitívne momenty a radosť z prítomného okamihu sledujeme v dielach Petra Jedličku a Daniely Kapráľovej. Spoločným menovateľom vystavených diel Andora Borútha, Štefana Cpina, Zdeňka Jeřábka, Petra Jedličku, Viliama Pirchalu a Daniely Kapráľovej je smútok, nostalgia, akési zamyslenie sa nad životom.
Výstava prostredníctvom diel z rôznych období a štýlov reflektuje témy identity, plynutia času a premenlivosti života, čím otvára priestor na zamyslenie a emocionálne spojenie s univerzálnou ľudskou skúsenosťou. Oslavuje tak ženskosť vo všetkých jej podobách a zároveň ponúka široký priestor na interpretáciu. Kladie dôraz na jedinečnosť a význam ženy v spoločenskom a kultúrnom dianí.
28.7. - 15.8.2025
Podtatranské múzeum v Poprade
Výpravy za dejinami - Letný klub múzejných objaviteľov
Milí rodičia a starí rodičia, milé deti,
Podtatranské múzeum v Poprade, kultúrna inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja, Vás pozýva do Letného klubu múzejných objaviteľov "Výpravy za dejinami".
Stráv letné prázdniny aktívne a príď medzi nás! Čakajú ťa rôzne zábavno - edukačno - tvorivé aktivity:
- v pondelok sa staneš malým múzejníkom,
- v utorok jaskynným človekom,
- v stredu šikovným drotárom,
- vo štvrtok archeológom a pravekým hrnčiarom,
- v piatok sa staneš tradičným remeselníkom - modrotlačiarom:)
VÝPRAVY ZA DEJINAMI / 1. turnus Letného klubu múzejných objaviteľov sa uskutoční od 28. júla – 1. augusta 2025 / pondelok - piatok/ medzi 8:00 – 12:00 hod.
Letný klub múzejných objaviteľov je určený pre deti od 6-10 rokov.
Vstupné na celý týždeň 30 €, jednorazové vstupné 7 €/deň.
Letný klub deťom stravu NEPOSKYTUJE.
Pre vstup je potrebné vopred sa objednať na t. č. 052/7721 924.
Zmena programu vyhradená.
