Akcie

22.11.2024 - 31.8.2025  

Múzeum mesta Bratislavy

Hana

Anotácia:

Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života. Ale aj Tajovského manželka, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. Tiež bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní vlastného života pre ženy. Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami môžeme označiť spisovateľku Hanu Gregorovú.

Dnes by sme ju nazvali inovátorka, modernistka, prípadne liberálka – v  pôvodnom zmysle tohto slova: ako osobu zhovievavú, zmierlivú a tolerantnú voči iným názorom, ktorá úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to nebolo vôbec bežné.

Pri príležitosti 140. výročia jej narodenia Vám v Múzeu mesta Bratislavy ponúkame najkomplexnejší pohľad na jej životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity, aký je dnes možné rozpovedať – bez nánosov a stereotypov. Je na vás, aký názor si na Hanu Gregorovú po návšteve výstavy vytvoríte, našou ambíciou je Vás jej životným príbehom previesť. Krstné meno HANA, ako ju výstavou oslovujeme, chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch. Naším zámerom je, aby na výstave prehovárala Hana Gregorová sama za seba.

Kurátorský (autorský) tím výstavy

PhDr. Daniel Hupko, PhD.
Vyštudoval dejepis a slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, za pätnásť rokov práce v múzejníctve sa venoval sa výskumu životného štýlu aristokracie, každodennosti elít, dejinám keramickej výroby na území Slovenska, spracúvaniu pozostalosti Janka Jesenského i témam z dejín múzejníctva. V Múzeu mesta Bratislavy pracuje ako kurátor literárnych zbierok.

Mgr. Jana Jablonická Zezulová
Vyštudovala filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Za viac ako dvadsať rokov práce v akademickom, mimovládnom a verejnom sektore zrealizovala množstvo školení a  workshopov a participovala na výskumných úlohách a projektoch v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv žien a LGBTI ľudí. Je iniciátorkou výskumu dejín emancipácie homosexuality na Slovensku a v tejto oblasti zrealizovala niekoľko výstav. Pracuje ako kurátorka najnovších dejín v Múzeu mesta Bratislavy.

Mgr. Monika Kapráliková, PhD.
Vyštudovala históriu a kulturológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, spolupracovala na medzinárodných kultúrnych projektoch a osem rokov prednášala na Katedre kulturológie FiF UK. Dnes pôsobí ako marketingová riaditeľka Aj Ty v IT. Je spoluautorkou detskej motivačnej knihy o 50 českých a slovenských rebelkách Kvapky na kameni,  ako dobrovoľníčka sa angažuje pri príprave TEDxBratislavaWomen a pre Rádio FM pripravuje pravidelnú rubriku o málo známych a neznámych ženách Robinsonky_FM. Na príprave výstavy participuje externe.

 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:

Miesto inštalácie:
Múzeum mesta Bratislavy, 1. a 2. poschodie Apponyiho paláca, Radničná 1, 815 18  Bratislava

Trvanie: 22. 11. 2024 – 31. 8. 2025, vernisáž 21. 11. 2024, 18:00

18.12.2024 - 25.1.2026  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Roľník a jeho svet

Pre ľudí obývajúcich územie Slovenska bolo poľnohospodárstvo oddávna hlavným zamestnaním. Základom bolo zabezpečenie potravín, no dôsledky tejto činnosti sa prejavili na vzhľade okolitej krajiny, ľudských sídel a ovplyvňovali aj spôsob života roľníkov.

Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov, a jej vedecké skúmanie predstavuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied na výstave Roľník a jeho svet. 

Materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie – to všetko bolo výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bola agrárna kultúra a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia a tvorila harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností.

Výstava Roľník a jeho svet rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej tematickej línie je prezentácia sveta roľníka formou modelovej situácie – dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Stodola je umiestnená pri obytnom dome za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera...) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané i deti. Ich povinnosti budú môcť spoznať nielen najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj mnohé zaujímavé aktivity.

V druhej línii výstava približuje historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale i veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Z tohto základu vznikla súčasná etnografia ako vedná disciplína s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava túto vývinovú líniu slovenskej vedy sleduje a na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov i názorne dokumentuje.

Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia, textovo-obrazové panely a zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.

15.1. - 28.5.2025  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Kontexty – Peter Karvaš

Pri príležitosti 105. výročia narodenia  teatrológa, dramatika a prozaika Petra Karvaša si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu, venovanú tejto významnej osobnosti.

Narodil sa v intelektuálnej umeleckej rodine v Banskej Bystrici vo vile starého otca Dominika Skuteckého akademickej maliarke Karole Skuteckej-Karvašovej a uznávanému lekárovi Ferdinandovi Karvašovi.

Jeho život poznačila 2. svetová vojna, rasové prenasledovanie, vyvraždenie rodiny a samota, rok 1968 a vzápätí celé obdobie do roku 1989. V čase svojho profesijného pôsobenia sa stav dvakrát zakázaným autorom. Prvýkrát pre svoj pôvod, následne kvôli názorom a pokusom o liberalizáciu spoločenských pomerov na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Okolnosti Karvašovho života sa naplno premietli do jeho tvorby a prispeli k tomu, že sa v slovenskej literatúre objavil autor, ktorého postavenie v nej je estetické a súčasne dokumentačné. Demonštruje dobu, no reflektuje aj to, čo prežil ako dieťa, študent, partizán, rozhlasový pracovník, divadelník, dramaturg, prekladateľ, teatrológ, muž. Jeho živo i tvorba poukazujú na odhodlanie vytrvať vo vlastných hodnotách a názoroch aj za cenu absolútneho zákazu. Možno sa teda nazdávať, že v prípade Petra Karvaša je dôležitý najmä kontext. Jeho diela boli bez poznania toho, ako žil, pre prijímateľov chudobnejšie.

Banská Bystrica pre neho znamenala začiatok cesty k umeniu, spoznávaniu samého seba, svojho tvorivého i intelektuálneho ja. I preto sa Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici rozhodlo verejnosti sprístupniť výstavu Kontexty – Peter Karvaš, ktorá potrvá od 15. januára do 28. mája 2025 na 1. poschodí Štátnej vedeckej knižnice Banská Bystrica.

Súčasťou výstavy je vzdelávací program Životné peripetie Petra Karvaša, ktorý je určený pre druhý stupeň základných škôl, 4-ročné a 8-ročné gymnáziá. Na program je potrebné sa objednať.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

24.1. - 20.6.2025  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Autorský svet Viliama Marčoka

Kurátor výstavy: Mgr. Peter Filín

Pri príležitosti 90. výročia narodenia vysokoškolského pedagóga, spisovateľa, básnika, literárneho historika a kritika – prof. PhDr. Viliama Marčoka, CSc. – si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu zo svojho zbierkového fondu, venovanú tejto významnej osobnosti (nielen) slovenskej literatúry.

Narodil sa 28. mája 1935 v obci Dubová (od roku 1960 súčasť obce Nemecká v okrese Brezno), kde ískal aj základné vzdelanie.

Začiatky literárnej činnosti Viliama Marčoka siahajú do roku 1963, kedy vydal svoju debutovú básnickú zbierku V čase odletov. Po nej nasledovala druhá zbierka Iva vtáci (1965), po ktorej sa začal intenzívnejšie (aj publikačne) venovať výskumu, a to najmä v oblasti literárnej vedy, estetiky a folkloristiky. Napísal mnoho odborných štúdií, článkov a úvah, ktoré boli publikované prevažne v zborníkoch a literárnych periodikách. V roku 1985 vydal odborníkmi vysoko hodnotenú monografiu Milan Rúfus, venovanú interpretácii tvorby tohto básnika. Po roku 1989 sa vedecky zameral na konštituovanie nového pohľadu na slovenskú literatúru, zbaveného hlavne ideologických a iných mimo-literárnych zásahov. Vyvrcholením tejto snahy bolo rozsiahle systematické dielo Dejiny slovenskej literatúry III., ktoré autorsky aj editorsky pripravil na vydanie v roku 2004. Ako prvý na Slovensku sa tiež začal venovať výskumu postmoderny a postmodernej literatúry.

Za svoju tvorbu získal viacero ocenení, napríklad Cenu Ivana Krasku (1969), Cenu Zväzu slovenských spisovateľov (1985) alebo Cenu Jozefa Cígera Hronského (2010). Viliam Marčok bol ženatý a mal dve deti – syna Richarda a dcéru Ivanu. Zomrel 7. mája 2013 vo veku nedožitých 78 rokov v Bratislave, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Na výstave s názvom Autorský svet Viliama Marčoka môžu návštevníci od 24. januára 2025 do 20. júna 2025 v priestoroch expozície Múzeum – domov múz na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vidieť okrem publikácií nesúcich rukopis Viliama Marčoka tiež ukážky jeho osobnej korešpondencie a fotografie dokumentujúce jeho pracovný a osobný život.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

31.1. - 25.7.2025  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Vojtech Tátoš

Kurátor výstavy: Mgr. Imrich Šimig

Pri príležitosti 90. výročia narodenia  hudobného skladateľa si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku, venovanú tejto významnej osobnosti.

Hudobný skladateľ, redaktor  a pedagóg Vojtech Tátoš  sa tvorivo presadil v oblasti dychovej hudby, úprav ľudovej hudby pre dychové orchestre a tým prispel k rozvoju ľudovej i dychovej hudby na Slovensku. Hudobné nadanie zdedil po otcovi, pekárovi s veľkou záľubou v hudbe.

Rozsiahlu časť tvorby Vojtecha Tátoša tvoria skladby pre tanečný, zábavný a dychový orchester. Táto tvorba má piesňový charakter a využíva tanečný rytmus európskych i juhoamerických tancov (polka, valčíky, mazúrky, tangá passodoble a iné), komponovaných na báze klasickej hudobnej harmónie. Pre posádkovú hudbu v Banskej Bystrici komponoval oddychové koncertné inštrumentálne skladby, viaceré i tanečného charakteru, nahraté a vysielané v krajovom rozhlasovom štúdiu (intermezzo, Stará promenáda) a úžitkové tanečné druhy – kvapíky, pochody pre malé dychové kapely a iné malé žánre (Malá idyla pre hoboj a malý dychový orchester), vysielaných v rôznych nešpecifikovaných reláciách. K piesňovej tvorbe so sprievodom dychového orchestra patria najmä piesne Balada na poetický text Rudolfa Machoviča a Na zemľankách kvety, pieseň pre spev a dychový orchester z roku 1979. V kompozičnej tvorbe sa orientoval aj na úpravy a spracovanie slovenského folklóru a ľudovej hudby iných národov v obsadení pre dychovú hudbu (Pesničky z pod Babej hory, Horehronskí parobci, Okolo Očovej, Sirba – rumunský tanec, Tri ruské ľudové piesne).  O prínose Vojtecha Tátoša do rozvoja dychovej hudby svedčí i záujem svetovej organizácie dychových hudieb IGEB o jeho tvorbu.  Za svoju prácu na poli rozvoja dychovej hudby bol v roku 2005 ocenený Cenou Karola Pádivého, za trvalé a zanietené rozvíjanie tvorivej skladateľskej práce v prospech dychovej hudby na Slovensku a jej cieľavedomú, úspešnú reprezentáciu v médiách (už roku 1996 ju získala aj samotná Posádková hudba Banská Bystrica). Vytvoril tiež mnoho skladieb hudobno-scénických kompozícií pre folklórne súbory. Je taktiež autorom viacerých detských piesní pre reláciu televízneho štúdia v Košiciach Zlatá Brána, okrajovo sa venoval aj scénickej hudbe pre divadlá.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

13.2. - 11.6.2025  

Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava

Hravá hlava

SNM-Múzeum Slovenských národných rád v Myjave a Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti vás pozývajú na neobyčajné putovanie ľudskou hlavou.

Výstava „Hravá hlava“ bude otvorená 13. 2. 2025 v priestoroch SNM-Múzea SNR v Myjave, kde potrvá až do 11. 6. 2025.

Výstava je určená najmä pre všetky zvedavé deti, ktoré chcú spoznávať, skúmať a objavovať zákutia ľudskej hlavy. Hlava je totiž úchvatný orgán, „riaditeľstvo“ nášho tela, informuje nás o všetkom okolo nás. Je jediným miestom na Zemi, kde môže byť človek sám so svojimi myšlienkami, kde sa rodia jedinečné nápady, ktoré menia svet... Hlava je najdôležitejšou časťou ľudského tela, preto jej venujeme výstavu plnú interaktívnych prvkov.

Ambíciou interaktívnej výstavy je zábavnou formou vzdelávať detského návštevníka. Výstava očarí nespočetnými variáciami na tému hlava, jej poňatím z výtvarného, filozofického a anatomického hľadiska a umožní získať ucelený pohľad na to, čo sa skrýva v jej najtajnejších zákutiach.

Výstava je inšpirovaná knihou Davida Böhma a Ondřeja Buddeusa Hlava v hlavě (Labyrint, 2013 & 2020) a sú v nej použité vizuálne i textové časti knihy.

Námet a scenár: Katarína Kosánová

Výtvarno-priestorové riešenie: Barbora Peuch

3.3. - 18.5.2025  

Tekovské múzeum v Leviciach

Odlesk slávy čias minulých

Tekovské múzeum v Leviciach Vás srdečne pozýva na výnimočnú výstavu starožitných umeleckých diel pod názvom „Odlesk slávy čias minulých“, ktorá bude trvať od 3. 3. 2025 do 18. 5. 2025 v Galérii Jozefa Nécseyho.

Zároveň Vás pozývame na slávnostné otvorenie výstavy, ktoré sa bude konať 7. 3. 2025 o 17.00 h v Galérii Jozefa Nécseyho v Kapitánskej budove Tekovského múzea v Leviciach.
Príďte si vychutnať krásu minulých čias, objavte príbehy, ktoré sa skrývajú za jednotlivými dielami, a užite si chvíle plné inšpirácie a histórie.

11.3. - 20.6.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

3 x R

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, napĺňa jedno zo svojich poslaní a predstavuje tvorbu významného rodáka, akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského. Výstava s názvom 3 x R pozostávajúca z deväťdesiatich umeleckých diel a dvadsiatich piatich plagátov zároveň predstaví i tvorbu jeho výtvarne činných rodinných príslušníkov – manželky Margity a staršieho syna Jána.

Jaroslav Rešovský (1953 Rožňava – 2008 Prešov) patril k významným slovenským reštaurátorom. Venoval sa reštaurovaniu nástenných malieb, oltárnej architektúry, závesných obrazov a sochárskych diel, ale aj voľnej výtvarnej tvorbe – maľbe a kresbe (krajinomaľba, figurálna kompozícia, portrét). „Vo voľnej tvorbe smeroval k expresívnemu výrazu. Jeho figurácia je intelektuálne náročná, prekonáva popisnosť a odráža filozofické hĺbanie nad ľudskou povahou, dušou a údelom. V kompozične lakonických, no výrazných obrazoch podáva výtvarné metafory, podobenstvá a alegórie svedčiace o zrelej umeleckej osobnosti,“ opisuje jeho tvorbu kurátor výstavy Jozef Ridilla.

Margita Rešovská (1954 Trstené pri Hornáde) ako absolventka Katedry výtvarnej výchovy Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity a dlhoročná pracovníčka Šarišskej galérie v Prešove svoju tvorivú sebarealizáciu našla v stvárňovaní krajinárskych motívov, mestských zákutí a zátiší v technikách akvarelu, pastelu a akrylu. Osobitné kvality dosiahla najmä v náročnej akvarelovej technike. O výsledky svojej tvorivej práce sa mnohokrát podelila na medzinárodných maliarskych plenéroch a sympóziách v krajinách strednej Európy.

Ján Rešovský (1978 Rožňava) je absolventom Strednej združenej umeleckej školy v Prešove a od roku 2008 pracuje v  Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Levoči ako umelecký rezbár a konzervátor umelecko-historických pamiatok. Venuje sa umeleckému a úžitkovému rezbárstvu, vyhotovovaním kópií drevených plastík, samostatnému reštaurovaniu historického nábytku a pod vedením odborného reštaurátora i reštaurovaniu oltárnej architektúry, plastiky a nástennej maľby. Jeho voľnú sochársku tvorbu charakterizuje lyrická figurácia, zameriava sa na rezbárske stvárnenie ženského aktu, milencov či anjelov, pričom štruktúru a textúru dreva cielene využíva ako jeden z nosných výrazových prostriedkov.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 11. marca 2025 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.

20.3. - 31.5.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Trón Pavla Surového

Slovenské národné múzeum v Martine – Etnografické múzeum vás pozýva na otvorenie výstavy Trón autora Pavla Surového. Výstava predstaví unikátne fotografie tradičných ľudových odevov rôznych národov v novom, umeleckom poňatí grafického dizajnéra, módneho fotografa a zberateľa ľudového odevu, Slováka žijúceho v Srbsku. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 20. marca 2025 o 17.00 hod.

Autor, oceňovaný dizajnér a fotograf Pavel Surový sa zameriava na to, ako ľudové kroje za vrstvami látok, čipiek a výšiviek ukrývajú ideál ženskej krásy. Na fotografiách vystupujú mladé ženy v tradičných odevoch doplnených korunkami, šperkami a ozdobami, ktoré okrem svojej symbolickej roviny vychádzajúcej z ľudovej kultúry poukazujú aj na súčasné hodnoty ako túžba po kráse, úspechu a spoločenskom postavení.

Výstava nie je len prehliadkou krásnych krojov – ponúka aj hlbší pohľad na tradičné symboly a ich význam. Autor skúma, ako sa náboženské a archaické znaky ukryté vo výšivkách a vzoroch krojov spájajú s duchovnými hodnotami a vierou.

Návštevníci budú môcť obdivovať ľudový odev Srbiek, Sloveniek, Maďariek, Rumuniek či Rusíniek. Fotografie tak ukazujú nielen kultúrne bohatstvo týchto národov, ale aj ich vzájomné spolužitie a vplyvy.

Pavel Surový vo svojej tvorbe spája tradíciu s moderným umeleckým pohľadom. Projekt Trón predstavuje viacvrstvový symbolický príbeh, ktorý stavia proti sebe, ale zároveň aj spája pozemský a duchovný svet. „V popredí si na fotografiách možno niekto všimne len krásne dievčatá či farbu krásnych ľudových krojov, pričom sa určite nájdu aj takí, ktorí cez historické či mýtické postavy uvidia alegórie a posolstvá, ktoré v sebe nesú,“ približuje autor výstavy Pavel Surový.

Pavel Surový je oceňovaný slovenský grafický dizajnér, módny fotograf a zberateľ ľudového odevu, ktorý tradíciu a kultúru predstavuje cez prizmu svojho duchovného a filozofického pohľadu. Výstava Trón mala svetovú premiéru v Paríži, ďalej bola inštalovaná v Slovinsku, Maďarsku, Českej republike i Srbsku.

Výstavu budú mať možnosť vidieť návštevníci Etnografického múzea od 21. marca 2025 do 31. mája 2025. Výstava sa koná pod záštitou ministerky kultúry Slovenskej republiky PaedDr. Martiny Šimkovičovej.

28.3. - 30.5.2025  

Galéria SPP, Bratislava

Medzi archetypom a snom

Galéria SPP predstavuje výstavu s názvom Medzi archetypom a snom, v ktorej sa stretávajú umelecké svety maliarky Xénie Bergerovej a sochára Michala Šudu. Výstava bude pre návštevníkov Galérie SPP otvorená do 30. mája 2025.

Spojenie dvoch umeleckých vízií

Výstava Medzi archetypom a snom vytvára dialóg dvoch osobností súčasného slovenského umenia. Xénia Bergerová, autorka s citom pre detail, kompozíciu a svetlo, vnáša do svojich obrazov hĺbku a atmosféru. Michal Šuda, ktorý sa venuje figurálnej plastike, zase skúma vzťah medzi hmotou, priestorom a časom. Spoločným menovateľom ich tvorby je hľadanie archetypov a symbolov, ktoré formujú náš vizuálny aj mentálny svet.

„Archetyp je prvoforma bez nezmyselných, nadbytočných dekorácií. Do snov sa dá zase v ťažkých časoch schovať. Rád sa pohybujem v prienikoch reálneho priestoru a paralelných snových situácií,“ odhaľuje Michal Šuda svoj pohľad na výstavu.

Svetlo, priestor a ornamenty v maľbe Xénie Bergerovej

Obrazy Xénie Bergerovej balansujú medzi reálnym a imaginárnym, medzi konkrétnym a abstraktným. „To, čo sa v mojich obrazoch deje, považujem za akési uchopovanie priestoru z rôznych strán a uhlov,“ vysvetľuje autorka​. Ako sama hovorí, inšpiruje ju svetlo byzantských mozaík, farebná sýtosť stredovekých tapisérií, ale aj fragmenty starých fresiek, ktoré nesú stopy času. Výstava Medzi archetypom a snom bude už druhou výstavou umelkyne v Galérii SPP. „Do priestorov galérie sa moje diela vracajú po trinástich rokoch, z čoho sa veľmi teším,“ hovorí Xénia Bergerová.

Figúra ako symbol v sochárstve Michala Šudu

Michal Šuda venuje pozornosť práci s bronzovými, oceľovými a drevenými objektmi, v ktorých skúma ľudskú figúru a jej premeny. Jeho sochy často pracujú s fragmentáciou tela, torzami a kontrastom hmoty a prázdneho priestoru. „Svet okolo nás je dnes plný ruchu, hluku, neustáleho pohybu a záplavy informácií. Socha v tomto prostredí nesie posolstvo – nie priamo, ale ukryté vo svojom vnútri. Odhaľuje sa postupne, vrstvu po vrstve, rafinovane a tajomne,“ vysvetľuje svoje umelecké vnímanie autor.

Xénia Bergerová sa narodila v roku 1977 v Bratislave.V roku 2001 absolvovala štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, študijný pobyt na Akadémii Sztuk Pięknych v Krakove a v roku 2015 bola habilitovaná na docentku. Má za sebou veľa samostatných aj kolektívnych výstav na Slovensku aj v zahraničí. Je držiteľkou Ceny kritiky Premio Internationale d’Arte, San Crispino (2011) a Ceny Martina Benku (2016). Pedagogicky pôsobila na VŠVU v Bratislave a dodnes učí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského​.

Michal Šuda sa narodil v roku 1974 v Bratislave.Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Juraja Meliša. Vzdelanie si rozšíril na Muthesius Kunsthochschule v Kieli a Universität für Angewandte Kunst vo Viedni. Vo svojej tvorbe sa venuje sochárstvu, objektu a realizáciám do architektúry, pričom jeho diela boli vystavené v zahraničí. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Ústave výtvarnej tvorby a multimédií v Bratislave.