Akcie

19.12.2024 - 31.5.2025  

Múzeum kultúry karpatských Nemcov SNM, Bratislava

Sídla na Slovensku obývané Nemcami na vojenských mapách z 18. storočia

Výstava je spomienku na dlhoročného kolegu – PhDr. Bohuša Kleina, PhD. (1943 – 2013), ktorý sa venoval historickej kartografii. V tomto čase spracoval odbornej slovenskej verejnosti dovtedy neznámy, vedecky nevyťažený a ani nepublikovaný materiál I. vojenskeho mapovania z rokov 1782-1784, ktorý sa nachádza vo Vojenskom archíve vo Viedni. Tento materiál pozostávajúci z ručne kreslených a farebných máp a obsahuje aj vojenské opisy územia Slovenska, ktoré svojou výpovednou hodnotou sú pre dejiny Slovenska jedinečné a neopakovateľné. Opisy sídiel obsahujú pochopiteľne okrem vojenských aspektov i celú stavebno-historickú a geografickú infraštruktúru Slovenska v 2. polovici 18. storočia s obrovským množstvom miestnych názvov a iných údajov takmer pre všetky vedecké disciplíny.

23.1. - 11.5.2025  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Tajomstvá reštaurovania

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v spolupráci so Spojenou školou Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici pripravilo výstavu a workshop reštaurovania papiera a knižnej väzby.  Na výstave budú prezentované originálne historické knižné väzby a dokumenty, reštaurované pedagógmi a žiakmi študijného odboru konzervovanie a reštaurovanie so zameraním na papier, staré tlače a knižné väzby.

Počas pripravovaného workshopu  si záujemcovia môžu pozrieť  a vyskúšať ako prebieha reštaurovanie dobového papiera  a knižnej väzby pod odborným dozorom kvalifikovaných reštaurátorov Mgr. Radovana Blahu a Mgr. art. Mareka Kocku. Účastníci sa budú môcť zoznámiť s postupmi, technikami, materiálmi a náradím, ktoré reštaurátor pri výkone svojej práce používa. Súčasťou výstavy bude aj prezentovanie originálnych starých tlačí a dokumentov z historickej knižnice múzea. Vystavíme poškodené aj odborne ošetrené knižničné jednotky, ktoré prešli reštaurovaním v reštaurátorských dielňach Spojenej školy Samuela Mikovíniho. Workshopu sa môže zúčastniť široká verejnosť, jednotlivci ale aj skupiny. Cieľom je priblížiť verejnosti prácu reštaurátorov a konzervátorov a upovedomiť tým na ich poslanie v oblasti záchrany kultúrneho dedičstva.

24.1. - 20.6.2025  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Autorský svet Viliama Marčoka

Kurátor výstavy: Mgr. Peter Filín

Pri príležitosti 90. výročia narodenia vysokoškolského pedagóga, spisovateľa, básnika, literárneho historika a kritika – prof. PhDr. Viliama Marčoka, CSc. – si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu zo svojho zbierkového fondu, venovanú tejto významnej osobnosti (nielen) slovenskej literatúry.

Narodil sa 28. mája 1935 v obci Dubová (od roku 1960 súčasť obce Nemecká v okrese Brezno), kde ískal aj základné vzdelanie.

Začiatky literárnej činnosti Viliama Marčoka siahajú do roku 1963, kedy vydal svoju debutovú básnickú zbierku V čase odletov. Po nej nasledovala druhá zbierka Iva vtáci (1965), po ktorej sa začal intenzívnejšie (aj publikačne) venovať výskumu, a to najmä v oblasti literárnej vedy, estetiky a folkloristiky. Napísal mnoho odborných štúdií, článkov a úvah, ktoré boli publikované prevažne v zborníkoch a literárnych periodikách. V roku 1985 vydal odborníkmi vysoko hodnotenú monografiu Milan Rúfus, venovanú interpretácii tvorby tohto básnika. Po roku 1989 sa vedecky zameral na konštituovanie nového pohľadu na slovenskú literatúru, zbaveného hlavne ideologických a iných mimo-literárnych zásahov. Vyvrcholením tejto snahy bolo rozsiahle systematické dielo Dejiny slovenskej literatúry III., ktoré autorsky aj editorsky pripravil na vydanie v roku 2004. Ako prvý na Slovensku sa tiež začal venovať výskumu postmoderny a postmodernej literatúry.

Za svoju tvorbu získal viacero ocenení, napríklad Cenu Ivana Krasku (1969), Cenu Zväzu slovenských spisovateľov (1985) alebo Cenu Jozefa Cígera Hronského (2010). Viliam Marčok bol ženatý a mal dve deti – syna Richarda a dcéru Ivanu. Zomrel 7. mája 2013 vo veku nedožitých 78 rokov v Bratislave, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Na výstave s názvom Autorský svet Viliama Marčoka môžu návštevníci od 24. januára 2025 do 20. júna 2025 v priestoroch expozície Múzeum – domov múz na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vidieť okrem publikácií nesúcich rukopis Viliama Marčoka tiež ukážky jeho osobnej korešpondencie a fotografie dokumentujúce jeho pracovný a osobný život.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

27.1. - 27.6.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu

Zamestnanci Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, si čoraz viac uvedomujú nevyhnutnosť environmentálnej výchovy a vzdelávania a rovnako svoje dôležité postavenie v pri ich poskytovaní. Najmä z tohto dôvodu Banícke múzeum v Rožňave prináša opäť novú aktivitu v oblasti spoznávania a ochrany prírody pre najmenších pod názvom Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu.

Počas tejto aktivity deti spoznajú chránené rastliny a živočíchy okolitej prírody a prostredníctvom hier a hádaniek sa naučia rozlišovať jej živú a neživú časť s dôrazom na ich vzájomné prepojenie a potrebu ich ochrany. Dozvedia sa, čo patrí a nepatrí do prírody a budú spolu s múzejnou pedagogičkou diskutovať o tom, ako ju už aj oni môžu prirodzene chrániť. Aktivita bude spojená s tvorivou dielňou, počas ktorej si detičky vyrobia korunky, alebo budú maľovať na kamene. „Svoje výtvory si odnesú so sebou domov, aby im mohli pripomínať túto aktivitu, všetko, čo sa počas nej naučili a zažili, “ uviedla Brigita Nagyová, múzejná pedagogička.

Aktivita bude prebiehať od 27. januára do 27. júna 2025 v Zážitkovom centre Sentinel (Šafárikova 43, Rožňava). Je určená pre žiakov materských škôl. Cena vstupného je vo výške 2 €/žiak alebo 3 €/žiak (s prehliadkou Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí). V prípade záujmu je možné túto aktivitu realizovať ako výjazdovú múzejno-pedagogickú aktivitu, v takom prípade výška vstupného bude dohodnutá individuálne. Záujem je potrebné nahlásiť vopred, počet žiakov je limitovaný.

2.2. - 11.5.2025  

Kaštieľ Radoľa

Šlabikáre z celého sveta

Kysucké múzeum pripravilo v renesančnom Kaštieli Radoľa výstavu šlabikárov zo súkromnej zbierky pána Štefana Peteju z Bardejova. Výstavu zapožičalo od jeho pozostalých príbuzných, rodiny Drotárovcov.

Štefan Peteja sa so svojou zbierkou šlabikárov z celého sveta dostal do zápisu do Slovenskej knihy rekordov. Jeho vnuk Matúš hovorí:  „Starý otec - Štefan Peteja  - sa narodil v roku 1933 v Bardejove. Bol stavebným technikom a k šlabikárom sa dostal úplnou náhodou. Bolo to niekedy v 80. rokoch, kedy mu jeho priateľ daroval prvý šlabikár. Odvtedy začala jeho túžba v zbieraní týchto knižiek, ktorá s ním ostala až do jeho odchodu.

Nakoľko bol starý otec veľmi vynaliezavý, podarilo sa mu, aj napriek hendikepu, keďže neovládal žiaden svetový jazyk, vybudovať zbierku cca 500 ks šlabikárov z celého sveta. Neustále korešpondoval (keďže bol stará škola, tak listami písanými na písacom stroji) s veľvyslancami, umelcami, podnikateľmi, ktorí pracovali a cestovali po svete s cieľom obstarať nejaký šlabikár. Nebolo týždňa (niekedy dňa), kedy by nenapísal niekomu list, nezavolal alebo nejakým iným spôsobom neskúšal nájsť šlabikár. Má ich z každého kontinentu, vrátane rómskych, či šlabikárov písaných v Braillovom písme.

O vystavovanie zbierky bol stále veľký záujem. A to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Keď sme my, jeho vnukovia boli starší, začali sme mu prirodzene pomáhať so zbierkou a organizáciou výstav. Vždy náš však predbehol. Aj napriek tomu, že cestujeme po svete, ovládame cudzie jazyky, pracujeme s internetom, nikdy sme neboli v získavaní šlabikárov takí úspešní ako on. Mal nespočetne veľa návštev a písanie listov sa v niektorých prípadoch pretavilo do dlhých (korešpondenčných) priateľstiev s ľuďmi z USA, Ruska, či Japonska. Niektorí ho dokonca zo zvedavosti prišli navštíviť – sám si pamätám na návštevu indonézskeho veľvyslanca v Bardejove, ktorý chcel osobne vidieť človeka, ktorý ho požiadal o šlabikár.“

Na výstave v Kaštieli Radoľa sa prezentuje takmer 300 šlabikárov. Zastúpené sú všetky svetadiely okrem Antarktídy. Najviac ich je z Európy, ale nechýbajú ani islamské krajiny, africké, Čína, India a Indonézia, Austrália a Oceánia.

Výstavu dopĺňajú zbierky Kysuckého múzea z oblasti školstva. Najstarším vystaveným múzejným exponátom je čítanka z roku 1898, učebnice, mluvnice z 1. polovice 20. storočia, i učebnice z obdobia socializmu. Chýbať nemôže školská lavica, s počítadlom a glóbusom tiež z obdobia 1. ČSR, secesné fotografie kysuckých škôl, či školské pomôcky – perá, kalamáre, triedne knihy, zošity, žiacka knižka a pod.

7.2. - 11.5.2025  

Pohronské múzeum v Novej Bani

Prierez tvorbou drotárov Anny Kamody Budovej a Henricha Kamodyho

Drotárstvo na Slovensku predstavuje ojedinelý fenomén, ktorý nemá obdobu čo do rozsahu na určitom území v žiadnom inom štáte. Meno tomuto zamestnaniu dal základný materiál – drôt, bez ktorého by sme si kedysi potulného slovenského drotára nevedeli predstaviť. V súčasnosti zažíva drotárstvo renesanciu. „Drotárine“ sa venuje čím ďalej tým viac majstrov a každý z nich má svoj špeciálny drotársky rukopis. Tak je to aj u drotárov Anny Kamody Budovej a Henricha Kamodyho.

Prvok „Drotárstvo – remeslo a umenie“ bol zapísaný v roku 2019 do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Anna Kamody Budová, ktorá pôsobí pod umeleckým menom Drotárka Anna, sa dostala k drotárstvu v roku 2015, kedy darovala Henrichovi model lietadla od umeleckého drotára Ľubomíra Smržíka. Práve tu začala obdivovať neskutočnú „mravenčiu“ prácu a šikovnosť ľudských rúk a tak sa zrodila jej láska k drotárstvu. Začínala tvoriť ako úplný samouk. Veľmi rýchlo pochopila, že drôt je živý a dá sa ohýbať, formovať a meniť svoje vlastnosti len v skúsených rukách. Drotárstvo sa tak stalo jej najväčšou výzvou a zároveň relaxom. Vďaka kurzu vo Vyšehradnom a v ÚĽUV-e v roku 2017, ktoré absolvovali spolu s Henrichom,  náročnosť výtvorov postupne rástla. Rozširoval sa okruh mét, ktoré sa snažila dosiahnuť, objavovali sa nápady na prvé veľkolepé diela a výtvory.

Vďaka Henrichovej láske k lietadlám často navštevovali letisko Sliač, kde vzhliadla na stíhačke vyobrazenú hlavu tigra a zrodila sa prvá veľká výzva. Znak 1. Bojovej letky bol veľkolepá vízia, pri ktorej najviac potrápilo práve vydrôtovanie tigrej tváre. Na diele autorka pracovala viac ako tri mesiace, pričom jej venovala každú voľnú chvíľku. Už tu sa ukázala miera Henrichovho prínosu, pretože bez jeho pomoci a zručnosti ohýbať hrubé drôty, vypaľovať a pripevňovať jednotlivé časti by požadovaný výsledok nikdy nedosiahla. Henrich ju v záľube vždy podporoval. Dodnes je jej najväčším podporovateľom, kritikom,  spolupracovníkom a oporou. Vďaka spoločnej záľube a nadšeniu vytvorili mnohé zložité diela ako: štátny znak Slovenskej republiky, Modré srdce veliteľa vzdušných síl, mestský erb Novej Bane, rôzne vydrôtované logá, obrazy, plastiky, šperky či originálne školské tablo.

Tak, ako kedysi majstri drotári spevňovali nádoby a splietali potrebné výrobky, prepojili Anna a Henrich drotárstvom spoločný osobný život s originálnou záľubou. Svoje zručnosti a vedomosti ohľadne drotárstva obaja predvádzajú na rôznych podujatiach, sprievodných akciách, momentálne aj v rámci tvorivých dielní a workshopov v Pohronskom múzeu. Cieľom je vnútorný pocit uspokojenia, že krásu drôtu šíria ďalej, a že aj možno práve ich malým prispením história drotárstva nezanikne.

Súčasťou výstavy „Prierez tvorbou drotárov Anny Kamody Budovej a Henricha Kamodyho“ bude niekoľko tvorivých dielní pre rôzne vekové kategórie. Už počas prvého týždňa jarných prázdnin to bude tradičný drôtený vešiak, neskôr opletaný džbánok, či náramok z drôtu so vsadeným polodrahokamom.

13.2. - 11.6.2025  

Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava

Hravá hlava

SNM-Múzeum Slovenských národných rád v Myjave a Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti vás pozývajú na neobyčajné putovanie ľudskou hlavou.

Výstava „Hravá hlava“ bude otvorená 13. 2. 2025 v priestoroch SNM-Múzea SNR v Myjave, kde potrvá až do 11. 6. 2025.

Výstava je určená najmä pre všetky zvedavé deti, ktoré chcú spoznávať, skúmať a objavovať zákutia ľudskej hlavy. Hlava je totiž úchvatný orgán, „riaditeľstvo“ nášho tela, informuje nás o všetkom okolo nás. Je jediným miestom na Zemi, kde môže byť človek sám so svojimi myšlienkami, kde sa rodia jedinečné nápady, ktoré menia svet... Hlava je najdôležitejšou časťou ľudského tela, preto jej venujeme výstavu plnú interaktívnych prvkov.

Ambíciou interaktívnej výstavy je zábavnou formou vzdelávať detského návštevníka. Výstava očarí nespočetnými variáciami na tému hlava, jej poňatím z výtvarného, filozofického a anatomického hľadiska a umožní získať ucelený pohľad na to, čo sa skrýva v jej najtajnejších zákutiach.

Výstava je inšpirovaná knihou Davida Böhma a Ondřeja Buddeusa Hlava v hlavě (Labyrint, 2013 & 2020) a sú v nej použité vizuálne i textové časti knihy.

Námet a scenár: Katarína Kosánová

Výtvarno-priestorové riešenie: Barbora Peuch

3.3. - 18.5.2025  

Tekovské múzeum v Leviciach

Odlesk slávy čias minulých

Tekovské múzeum v Leviciach Vás srdečne pozýva na výnimočnú výstavu starožitných umeleckých diel pod názvom „Odlesk slávy čias minulých“, ktorá bude trvať od 3. 3. 2025 do 18. 5. 2025 v Galérii Jozefa Nécseyho.

Zároveň Vás pozývame na slávnostné otvorenie výstavy, ktoré sa bude konať 7. 3. 2025 o 17.00 h v Galérii Jozefa Nécseyho v Kapitánskej budove Tekovského múzea v Leviciach.
Príďte si vychutnať krásu minulých čias, objavte príbehy, ktoré sa skrývajú za jednotlivými dielami, a užite si chvíle plné inšpirácie a histórie.

11.3. - 20.6.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

3 x R

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, napĺňa jedno zo svojich poslaní a predstavuje tvorbu významného rodáka, akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského. Výstava s názvom 3 x R pozostávajúca z deväťdesiatich umeleckých diel a dvadsiatich piatich plagátov zároveň predstaví i tvorbu jeho výtvarne činných rodinných príslušníkov – manželky Margity a staršieho syna Jána.

Jaroslav Rešovský (1953 Rožňava – 2008 Prešov) patril k významným slovenským reštaurátorom. Venoval sa reštaurovaniu nástenných malieb, oltárnej architektúry, závesných obrazov a sochárskych diel, ale aj voľnej výtvarnej tvorbe – maľbe a kresbe (krajinomaľba, figurálna kompozícia, portrét). „Vo voľnej tvorbe smeroval k expresívnemu výrazu. Jeho figurácia je intelektuálne náročná, prekonáva popisnosť a odráža filozofické hĺbanie nad ľudskou povahou, dušou a údelom. V kompozične lakonických, no výrazných obrazoch podáva výtvarné metafory, podobenstvá a alegórie svedčiace o zrelej umeleckej osobnosti,“ opisuje jeho tvorbu kurátor výstavy Jozef Ridilla.

Margita Rešovská (1954 Trstené pri Hornáde) ako absolventka Katedry výtvarnej výchovy Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity a dlhoročná pracovníčka Šarišskej galérie v Prešove svoju tvorivú sebarealizáciu našla v stvárňovaní krajinárskych motívov, mestských zákutí a zátiší v technikách akvarelu, pastelu a akrylu. Osobitné kvality dosiahla najmä v náročnej akvarelovej technike. O výsledky svojej tvorivej práce sa mnohokrát podelila na medzinárodných maliarskych plenéroch a sympóziách v krajinách strednej Európy.

Ján Rešovský (1978 Rožňava) je absolventom Strednej združenej umeleckej školy v Prešove a od roku 2008 pracuje v  Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Levoči ako umelecký rezbár a konzervátor umelecko-historických pamiatok. Venuje sa umeleckému a úžitkovému rezbárstvu, vyhotovovaním kópií drevených plastík, samostatnému reštaurovaniu historického nábytku a pod vedením odborného reštaurátora i reštaurovaniu oltárnej architektúry, plastiky a nástennej maľby. Jeho voľnú sochársku tvorbu charakterizuje lyrická figurácia, zameriava sa na rezbárske stvárnenie ženského aktu, milencov či anjelov, pričom štruktúru a textúru dreva cielene využíva ako jeden z nosných výrazových prostriedkov.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 11. marca 2025 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.

20.3. - 31.5.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Trón Pavla Surového

Slovenské národné múzeum v Martine – Etnografické múzeum vás pozýva na otvorenie výstavy Trón autora Pavla Surového. Výstava predstaví unikátne fotografie tradičných ľudových odevov rôznych národov v novom, umeleckom poňatí grafického dizajnéra, módneho fotografa a zberateľa ľudového odevu, Slováka žijúceho v Srbsku. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 20. marca 2025 o 17.00 hod.

Autor, oceňovaný dizajnér a fotograf Pavel Surový sa zameriava na to, ako ľudové kroje za vrstvami látok, čipiek a výšiviek ukrývajú ideál ženskej krásy. Na fotografiách vystupujú mladé ženy v tradičných odevoch doplnených korunkami, šperkami a ozdobami, ktoré okrem svojej symbolickej roviny vychádzajúcej z ľudovej kultúry poukazujú aj na súčasné hodnoty ako túžba po kráse, úspechu a spoločenskom postavení.

Výstava nie je len prehliadkou krásnych krojov – ponúka aj hlbší pohľad na tradičné symboly a ich význam. Autor skúma, ako sa náboženské a archaické znaky ukryté vo výšivkách a vzoroch krojov spájajú s duchovnými hodnotami a vierou.

Návštevníci budú môcť obdivovať ľudový odev Srbiek, Sloveniek, Maďariek, Rumuniek či Rusíniek. Fotografie tak ukazujú nielen kultúrne bohatstvo týchto národov, ale aj ich vzájomné spolužitie a vplyvy.

Pavel Surový vo svojej tvorbe spája tradíciu s moderným umeleckým pohľadom. Projekt Trón predstavuje viacvrstvový symbolický príbeh, ktorý stavia proti sebe, ale zároveň aj spája pozemský a duchovný svet. „V popredí si na fotografiách možno niekto všimne len krásne dievčatá či farbu krásnych ľudových krojov, pričom sa určite nájdu aj takí, ktorí cez historické či mýtické postavy uvidia alegórie a posolstvá, ktoré v sebe nesú,“ približuje autor výstavy Pavel Surový.

Pavel Surový je oceňovaný slovenský grafický dizajnér, módny fotograf a zberateľ ľudového odevu, ktorý tradíciu a kultúru predstavuje cez prizmu svojho duchovného a filozofického pohľadu. Výstava Trón mala svetovú premiéru v Paríži, ďalej bola inštalovaná v Slovinsku, Maďarsku, Českej republike i Srbsku.

Výstavu budú mať možnosť vidieť návštevníci Etnografického múzea od 21. marca 2025 do 31. mája 2025. Výstava sa koná pod záštitou ministerky kultúry Slovenskej republiky PaedDr. Martiny Šimkovičovej.