Akcie

24.1. - 20.6.2025  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Autorský svet Viliama Marčoka

Kurátor výstavy: Mgr. Peter Filín

Pri príležitosti 90. výročia narodenia vysokoškolského pedagóga, spisovateľa, básnika, literárneho historika a kritika – prof. PhDr. Viliama Marčoka, CSc. – si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu zo svojho zbierkového fondu, venovanú tejto významnej osobnosti (nielen) slovenskej literatúry.

Narodil sa 28. mája 1935 v obci Dubová (od roku 1960 súčasť obce Nemecká v okrese Brezno), kde ískal aj základné vzdelanie.

Začiatky literárnej činnosti Viliama Marčoka siahajú do roku 1963, kedy vydal svoju debutovú básnickú zbierku V čase odletov. Po nej nasledovala druhá zbierka Iva vtáci (1965), po ktorej sa začal intenzívnejšie (aj publikačne) venovať výskumu, a to najmä v oblasti literárnej vedy, estetiky a folkloristiky. Napísal mnoho odborných štúdií, článkov a úvah, ktoré boli publikované prevažne v zborníkoch a literárnych periodikách. V roku 1985 vydal odborníkmi vysoko hodnotenú monografiu Milan Rúfus, venovanú interpretácii tvorby tohto básnika. Po roku 1989 sa vedecky zameral na konštituovanie nového pohľadu na slovenskú literatúru, zbaveného hlavne ideologických a iných mimo-literárnych zásahov. Vyvrcholením tejto snahy bolo rozsiahle systematické dielo Dejiny slovenskej literatúry III., ktoré autorsky aj editorsky pripravil na vydanie v roku 2004. Ako prvý na Slovensku sa tiež začal venovať výskumu postmoderny a postmodernej literatúry.

Za svoju tvorbu získal viacero ocenení, napríklad Cenu Ivana Krasku (1969), Cenu Zväzu slovenských spisovateľov (1985) alebo Cenu Jozefa Cígera Hronského (2010). Viliam Marčok bol ženatý a mal dve deti – syna Richarda a dcéru Ivanu. Zomrel 7. mája 2013 vo veku nedožitých 78 rokov v Bratislave, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Na výstave s názvom Autorský svet Viliama Marčoka môžu návštevníci od 24. januára 2025 do 20. júna 2025 v priestoroch expozície Múzeum – domov múz na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vidieť okrem publikácií nesúcich rukopis Viliama Marčoka tiež ukážky jeho osobnej korešpondencie a fotografie dokumentujúce jeho pracovný a osobný život.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

31.1. - 25.7.2025  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Vojtech Tátoš

Kurátor výstavy: Mgr. Imrich Šimig

Pri príležitosti 90. výročia narodenia  hudobného skladateľa si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku, venovanú tejto významnej osobnosti.

Hudobný skladateľ, redaktor  a pedagóg Vojtech Tátoš  sa tvorivo presadil v oblasti dychovej hudby, úprav ľudovej hudby pre dychové orchestre a tým prispel k rozvoju ľudovej i dychovej hudby na Slovensku. Hudobné nadanie zdedil po otcovi, pekárovi s veľkou záľubou v hudbe.

Rozsiahlu časť tvorby Vojtecha Tátoša tvoria skladby pre tanečný, zábavný a dychový orchester. Táto tvorba má piesňový charakter a využíva tanečný rytmus európskych i juhoamerických tancov (polka, valčíky, mazúrky, tangá passodoble a iné), komponovaných na báze klasickej hudobnej harmónie. Pre posádkovú hudbu v Banskej Bystrici komponoval oddychové koncertné inštrumentálne skladby, viaceré i tanečného charakteru, nahraté a vysielané v krajovom rozhlasovom štúdiu (intermezzo, Stará promenáda) a úžitkové tanečné druhy – kvapíky, pochody pre malé dychové kapely a iné malé žánre (Malá idyla pre hoboj a malý dychový orchester), vysielaných v rôznych nešpecifikovaných reláciách. K piesňovej tvorbe so sprievodom dychového orchestra patria najmä piesne Balada na poetický text Rudolfa Machoviča a Na zemľankách kvety, pieseň pre spev a dychový orchester z roku 1979. V kompozičnej tvorbe sa orientoval aj na úpravy a spracovanie slovenského folklóru a ľudovej hudby iných národov v obsadení pre dychovú hudbu (Pesničky z pod Babej hory, Horehronskí parobci, Okolo Očovej, Sirba – rumunský tanec, Tri ruské ľudové piesne).  O prínose Vojtecha Tátoša do rozvoja dychovej hudby svedčí i záujem svetovej organizácie dychových hudieb IGEB o jeho tvorbu.  Za svoju prácu na poli rozvoja dychovej hudby bol v roku 2005 ocenený Cenou Karola Pádivého, za trvalé a zanietené rozvíjanie tvorivej skladateľskej práce v prospech dychovej hudby na Slovensku a jej cieľavedomú, úspešnú reprezentáciu v médiách (už roku 1996 ju získala aj samotná Posádková hudba Banská Bystrica). Vytvoril tiež mnoho skladieb hudobno-scénických kompozícií pre folklórne súbory. Je taktiež autorom viacerých detských piesní pre reláciu televízneho štúdia v Košiciach Zlatá Brána, okrajovo sa venoval aj scénickej hudbe pre divadlá.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

13.2. - 11.6.2025  

Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava

Hravá hlava

SNM-Múzeum Slovenských národných rád v Myjave a Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti vás pozývajú na neobyčajné putovanie ľudskou hlavou.

Výstava „Hravá hlava“ bude otvorená 13. 2. 2025 v priestoroch SNM-Múzea SNR v Myjave, kde potrvá až do 11. 6. 2025.

Výstava je určená najmä pre všetky zvedavé deti, ktoré chcú spoznávať, skúmať a objavovať zákutia ľudskej hlavy. Hlava je totiž úchvatný orgán, „riaditeľstvo“ nášho tela, informuje nás o všetkom okolo nás. Je jediným miestom na Zemi, kde môže byť človek sám so svojimi myšlienkami, kde sa rodia jedinečné nápady, ktoré menia svet... Hlava je najdôležitejšou časťou ľudského tela, preto jej venujeme výstavu plnú interaktívnych prvkov.

Ambíciou interaktívnej výstavy je zábavnou formou vzdelávať detského návštevníka. Výstava očarí nespočetnými variáciami na tému hlava, jej poňatím z výtvarného, filozofického a anatomického hľadiska a umožní získať ucelený pohľad na to, čo sa skrýva v jej najtajnejších zákutiach.

Výstava je inšpirovaná knihou Davida Böhma a Ondřeja Buddeusa Hlava v hlavě (Labyrint, 2013 & 2020) a sú v nej použité vizuálne i textové časti knihy.

Námet a scenár: Katarína Kosánová

Výtvarno-priestorové riešenie: Barbora Peuch

3.3. - 18.5.2025  

Tekovské múzeum v Leviciach

Odlesk slávy čias minulých

Tekovské múzeum v Leviciach Vás srdečne pozýva na výnimočnú výstavu starožitných umeleckých diel pod názvom „Odlesk slávy čias minulých“, ktorá bude trvať od 3. 3. 2025 do 18. 5. 2025 v Galérii Jozefa Nécseyho.

Zároveň Vás pozývame na slávnostné otvorenie výstavy, ktoré sa bude konať 7. 3. 2025 o 17.00 h v Galérii Jozefa Nécseyho v Kapitánskej budove Tekovského múzea v Leviciach.
Príďte si vychutnať krásu minulých čias, objavte príbehy, ktoré sa skrývajú za jednotlivými dielami, a užite si chvíle plné inšpirácie a histórie.

11.3. - 20.6.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

3 x R

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, napĺňa jedno zo svojich poslaní a predstavuje tvorbu významného rodáka, akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského. Výstava s názvom 3 x R pozostávajúca z deväťdesiatich umeleckých diel a dvadsiatich piatich plagátov zároveň predstaví i tvorbu jeho výtvarne činných rodinných príslušníkov – manželky Margity a staršieho syna Jána.

Jaroslav Rešovský (1953 Rožňava – 2008 Prešov) patril k významným slovenským reštaurátorom. Venoval sa reštaurovaniu nástenných malieb, oltárnej architektúry, závesných obrazov a sochárskych diel, ale aj voľnej výtvarnej tvorbe – maľbe a kresbe (krajinomaľba, figurálna kompozícia, portrét). „Vo voľnej tvorbe smeroval k expresívnemu výrazu. Jeho figurácia je intelektuálne náročná, prekonáva popisnosť a odráža filozofické hĺbanie nad ľudskou povahou, dušou a údelom. V kompozične lakonických, no výrazných obrazoch podáva výtvarné metafory, podobenstvá a alegórie svedčiace o zrelej umeleckej osobnosti,“ opisuje jeho tvorbu kurátor výstavy Jozef Ridilla.

Margita Rešovská (1954 Trstené pri Hornáde) ako absolventka Katedry výtvarnej výchovy Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity a dlhoročná pracovníčka Šarišskej galérie v Prešove svoju tvorivú sebarealizáciu našla v stvárňovaní krajinárskych motívov, mestských zákutí a zátiší v technikách akvarelu, pastelu a akrylu. Osobitné kvality dosiahla najmä v náročnej akvarelovej technike. O výsledky svojej tvorivej práce sa mnohokrát podelila na medzinárodných maliarskych plenéroch a sympóziách v krajinách strednej Európy.

Ján Rešovský (1978 Rožňava) je absolventom Strednej združenej umeleckej školy v Prešove a od roku 2008 pracuje v  Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Levoči ako umelecký rezbár a konzervátor umelecko-historických pamiatok. Venuje sa umeleckému a úžitkovému rezbárstvu, vyhotovovaním kópií drevených plastík, samostatnému reštaurovaniu historického nábytku a pod vedením odborného reštaurátora i reštaurovaniu oltárnej architektúry, plastiky a nástennej maľby. Jeho voľnú sochársku tvorbu charakterizuje lyrická figurácia, zameriava sa na rezbárske stvárnenie ženského aktu, milencov či anjelov, pričom štruktúru a textúru dreva cielene využíva ako jeden z nosných výrazových prostriedkov.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 11. marca 2025 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.

20.3. - 31.5.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Trón Pavla Surového

Slovenské národné múzeum v Martine – Etnografické múzeum vás pozýva na otvorenie výstavy Trón autora Pavla Surového. Výstava predstaví unikátne fotografie tradičných ľudových odevov rôznych národov v novom, umeleckom poňatí grafického dizajnéra, módneho fotografa a zberateľa ľudového odevu, Slováka žijúceho v Srbsku. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 20. marca 2025 o 17.00 hod.

Autor, oceňovaný dizajnér a fotograf Pavel Surový sa zameriava na to, ako ľudové kroje za vrstvami látok, čipiek a výšiviek ukrývajú ideál ženskej krásy. Na fotografiách vystupujú mladé ženy v tradičných odevoch doplnených korunkami, šperkami a ozdobami, ktoré okrem svojej symbolickej roviny vychádzajúcej z ľudovej kultúry poukazujú aj na súčasné hodnoty ako túžba po kráse, úspechu a spoločenskom postavení.

Výstava nie je len prehliadkou krásnych krojov – ponúka aj hlbší pohľad na tradičné symboly a ich význam. Autor skúma, ako sa náboženské a archaické znaky ukryté vo výšivkách a vzoroch krojov spájajú s duchovnými hodnotami a vierou.

Návštevníci budú môcť obdivovať ľudový odev Srbiek, Sloveniek, Maďariek, Rumuniek či Rusíniek. Fotografie tak ukazujú nielen kultúrne bohatstvo týchto národov, ale aj ich vzájomné spolužitie a vplyvy.

Pavel Surový vo svojej tvorbe spája tradíciu s moderným umeleckým pohľadom. Projekt Trón predstavuje viacvrstvový symbolický príbeh, ktorý stavia proti sebe, ale zároveň aj spája pozemský a duchovný svet. „V popredí si na fotografiách možno niekto všimne len krásne dievčatá či farbu krásnych ľudových krojov, pričom sa určite nájdu aj takí, ktorí cez historické či mýtické postavy uvidia alegórie a posolstvá, ktoré v sebe nesú,“ približuje autor výstavy Pavel Surový.

Pavel Surový je oceňovaný slovenský grafický dizajnér, módny fotograf a zberateľ ľudového odevu, ktorý tradíciu a kultúru predstavuje cez prizmu svojho duchovného a filozofického pohľadu. Výstava Trón mala svetovú premiéru v Paríži, ďalej bola inštalovaná v Slovinsku, Maďarsku, Českej republike i Srbsku.

Výstavu budú mať možnosť vidieť návštevníci Etnografického múzea od 21. marca 2025 do 31. mája 2025. Výstava sa koná pod záštitou ministerky kultúry Slovenskej republiky PaedDr. Martiny Šimkovičovej.

28.3. - 30.5.2025  

Galéria SPP, Bratislava

Medzi archetypom a snom

Galéria SPP predstavuje výstavu s názvom Medzi archetypom a snom, v ktorej sa stretávajú umelecké svety maliarky Xénie Bergerovej a sochára Michala Šudu. Výstava bude pre návštevníkov Galérie SPP otvorená do 30. mája 2025.

Spojenie dvoch umeleckých vízií

Výstava Medzi archetypom a snom vytvára dialóg dvoch osobností súčasného slovenského umenia. Xénia Bergerová, autorka s citom pre detail, kompozíciu a svetlo, vnáša do svojich obrazov hĺbku a atmosféru. Michal Šuda, ktorý sa venuje figurálnej plastike, zase skúma vzťah medzi hmotou, priestorom a časom. Spoločným menovateľom ich tvorby je hľadanie archetypov a symbolov, ktoré formujú náš vizuálny aj mentálny svet.

„Archetyp je prvoforma bez nezmyselných, nadbytočných dekorácií. Do snov sa dá zase v ťažkých časoch schovať. Rád sa pohybujem v prienikoch reálneho priestoru a paralelných snových situácií,“ odhaľuje Michal Šuda svoj pohľad na výstavu.

Svetlo, priestor a ornamenty v maľbe Xénie Bergerovej

Obrazy Xénie Bergerovej balansujú medzi reálnym a imaginárnym, medzi konkrétnym a abstraktným. „To, čo sa v mojich obrazoch deje, považujem za akési uchopovanie priestoru z rôznych strán a uhlov,“ vysvetľuje autorka​. Ako sama hovorí, inšpiruje ju svetlo byzantských mozaík, farebná sýtosť stredovekých tapisérií, ale aj fragmenty starých fresiek, ktoré nesú stopy času. Výstava Medzi archetypom a snom bude už druhou výstavou umelkyne v Galérii SPP. „Do priestorov galérie sa moje diela vracajú po trinástich rokoch, z čoho sa veľmi teším,“ hovorí Xénia Bergerová.

Figúra ako symbol v sochárstve Michala Šudu

Michal Šuda venuje pozornosť práci s bronzovými, oceľovými a drevenými objektmi, v ktorých skúma ľudskú figúru a jej premeny. Jeho sochy často pracujú s fragmentáciou tela, torzami a kontrastom hmoty a prázdneho priestoru. „Svet okolo nás je dnes plný ruchu, hluku, neustáleho pohybu a záplavy informácií. Socha v tomto prostredí nesie posolstvo – nie priamo, ale ukryté vo svojom vnútri. Odhaľuje sa postupne, vrstvu po vrstve, rafinovane a tajomne,“ vysvetľuje svoje umelecké vnímanie autor.

Xénia Bergerová sa narodila v roku 1977 v Bratislave.V roku 2001 absolvovala štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, študijný pobyt na Akadémii Sztuk Pięknych v Krakove a v roku 2015 bola habilitovaná na docentku. Má za sebou veľa samostatných aj kolektívnych výstav na Slovensku aj v zahraničí. Je držiteľkou Ceny kritiky Premio Internationale d’Arte, San Crispino (2011) a Ceny Martina Benku (2016). Pedagogicky pôsobila na VŠVU v Bratislave a dodnes učí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského​.

Michal Šuda sa narodil v roku 1974 v Bratislave.Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Juraja Meliša. Vzdelanie si rozšíril na Muthesius Kunsthochschule v Kieli a Universität für Angewandte Kunst vo Viedni. Vo svojej tvorbe sa venuje sochárstvu, objektu a realizáciám do architektúry, pričom jeho diela boli vystavené v zahraničí. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Ústave výtvarnej tvorby a multimédií v Bratislave.

1.4. - 3.6.2025  

Podtatranské múzeum v Poprade

Dvojníci – menovci z prírody

V spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo panelovú výstavu pod názvom „Dvojníci – menovci z prírody“, ktorá zoznamuje návštevníka s priebehom tvorby názvoslovia v prírodovede.

V prírode sa stretávame s rôznymi menami rastlín a živočíchov. Názvy všetkých druhov organizmov tvorí dvojslovné pomenovanie, ktoré býva odvodené od ich charakteristických čŕt. Často to býva zafarbenie a výzor tela, životný priestor, typické pohybové prejavy alebo je v názve niektorých živočíchov obsiahnutý odkaz na jeho charakteristický zvuk, ktorý vydáva. Výstava zoznamuje návštevníka s týmito zaujímavými zvláštnosťami.

Zmena programu vyhradená.

https://www.muzeumpp.sk/vystavy/dvojnici-menovci-z-prirody/

8.4. - 25.5.2025  

Horehronské múzeum, Brezno

ŠPERKovnica Horehronia

Kurátorka: Mgr. Martina Ťažká

Horehronské múzeum verejnosti od 8. 4.2025 sprístupní jedinečnú výstavu šperkárky Kataríny Žiak pod názvom ŠPERKovnica Horehronia.

Katarína Žiak nie je breznianskej verejnosti neznámou osobou. Jej šperky sa nachádzajú v mnohých šperkovniciach a sú ozdobou mnohých žien. „Navrhujem šperky s cieľom, aby sa stali elegantným doplnkom každej ženy. Či už obľubuje výrazné kúsky, ktoré ihneď upútajú, alebo nosí iba decentné jemné šperky. Preto každý vzor navrhnem vo viacerých rozmeroch a farebných prevedeniach,“ hovorí Katarína Žiak. Jej snahou je tvoriť šperky, ktoré nie sú len „pekným“ kúskom kovu, ale majú v sebe ukryté niečo viac, kúsok histórie či jedinečný príbeh. Inšpiráciou pre ňu je okolitý svet, príroda ale aj ľudová tradícia, v ktorej je ukrytá nevšedná krása histórie nášho národa. Ornamentika je pre ňu nekonečným zdrojom inšpirácie, pretože práve vďaka detailom minulosti ukrytých v novom modernom prevedení, si môžeme pripomenúť fragment histórie, ktorý je pre mnohých už zabudnutou súčasťou našej národnej identity.

Výstava obsahuje tri kolekcie šperkov vyrobených z chirurgickej ocele doplnené pravými sladkovodnými perlami a drahými kameňmi ako rubínový achát a ametyst. Kolekcie – POLOMKA, ZÁVADKA A POHORELÁ. Inšpiráciou jej boli predmety zo zbierkového fondu Horehronského múzea, ktoré chce aj touto novou formou predstaviť rozmanitosť a jedinečnosť svojho bohatstva ukrytého v depozitároch. Vybrané šperky z predstavených kolekcií je možné si zakúpiť počas celého trvania výstavy.

9.4. - 13.7.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

dizajnéri

Vernisáž: 9. 4. 2025 o 17.00 hod.

PEDAGÓGOVIA FAKULTY UMENÍ TECHNICKEJ UNIVERZITY V KOŠICIACH

Mária Bujňáková, Michaela Bujňáková, Pavol Capik, Samuel Čarnoký, Andrej Haščák, Eva Jenčuráková, Rastislav Jurčík, Patrik Knoblich, Peter Kopkáš, Marian Oslislo, Štefánia Suchodolinská, Dušan Šuch, Tibor Uhrín, Martin Vysoký, Eduard Weiss, Peter Wohlfahrt

Premiérový výstavný projekt etablovaných dizajnérov a dizajnérok, ktorých spája pedagogické pôsobenie na Katedre dizajnu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, prezentuje v dielach 16-tich autorov široké spektrum dizajnových prístupov od art dizajnu až po priemyselne vyrábané produkty priestorového a grafického dizajnu. Cyklus výstav Téma.

Dizajn je disciplína, ktorá nepozná pevné hranice. Pohybuje sa na pomedzí umenia, technológií a spoločenských výziev, pričom neustále reflektuje meniace sa potreby doby. Výstava dizajnových produktov pedagógov predstavuje prierez súčasnými prístupmi a konceptmi, ktoré formujú vzdelávací a tvorivý proces. Pedagógovia, ktorí sú zároveň aktívnymi dizajnérmi, prezentujú výsledky svojho autorského výskumu a praxe v štyroch hlavných oblastiach – Industrial, Inovácia, Priestor a Vizuálna komunikácia.

Na výstave sú zastúpení dizajnéri, ktorých diela sú zamerané na priemyselný dizajn od konceptu až po samotnú realizáciu prístrojov a zariadení (Peter Wohlfahrt – kabína portálového žeriavu, dizajn lisu a stoličiek, Eduard Weiss – dizajn nízkozdvižného vozíka, peletková pec), prezentačnými zobrazovacími technikami v dizajne (Eduard Weiss), či konceptuálnymi vizionárskymi projektmi s presahmi do budúcnosti (Peter Kopkáš – MEH, Skyflower). Rastislav Jurčík v dizajne pracuje s novými technológiami, ktoré sa postupne dostávajú aj do automobilového priemyslu. Dušan Šuch sa zameriava na riešenie každodenných potrieb v domácom, pracovnom a verejnom prostredí, ako aj na oblasť virtuálneho dizajnu, digitálneho modelovania a virtuálnej reality.

Výstava ďalej prezentuje diela dizajnérov, ktorí sa zameriavajú najmä na produktový dizajn. Tibor Uhrín sa špecializuje na nábytok, interiérové doplnky, drevené hračky a experimentálne drevené misy. Pavol Capik a Patrik Knoblich sa venujú prepájaniu dizajnu, remesla a nových technológií s dôrazom na udržateľnosť, precízne spracovanie a eleganciu výsledného objektu. Naratívny dizajn a symbolizmus je charakteristický pre dizajnovú tvorbu Márie Bujňákovej. Štefánia Suchodolinská vytvára originálne a atraktívne série nábytkových setov. Michaela Bujňáková sa vo svojej tvorbe zameriava na série nábytkov, ktoré sú inšpirované izbovými kvetmi či tradíciou vyšívania, venuje sa aj priestorovému dizajnu.

Okrem priemyselného, priestorového a produktového dizajnu výstava ďalej prezentuje diela z oblasti vizuálnej komunikácie a zahŕňajú plagátovú tvorbu, dizajn písma, kaligrafiu a multimediálne predstavenia, knižný dizajn či fotografickú tvorbu. Plagátový dizajn je charakteristický najmä pre tvorbu Andreja Haščáka, nachádzame ho tiež v tvorbe Mariana Oslisla, ktorý sa zároveň zameriava na multimediálnu tvorbu. Samuel Čarnoký sa vo svojej tvorivej praxi venuje nielen dizajnu písma, ale aj knižnému dizajnu, čo dokladuje niekoľko vystavených publikácií, na ktorých participoval. Téma inkluzívneho dizajnu je príznačná pre tvorbu Evy Jenčurákovej, ktorá sa zároveň venuje aj dizajnu plagátov. Kolektív vystavujúcich dizajnérov uzatvára Martin Vysoký, ktorý sa venuje reklamnej, reportážnej a produktovej fotografii.

Andrej Haščák a Eva Jenčuráková, kurátori výstavy