Akcie

11.12.2025 - 31.12.2026  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Putovanie za rozprávkou – Zo života a diela Pavla Dobšinského

Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum v Levoči pripravilo výstavu „Putovanie za rozprávkou – Zo života a diela Pavla Dobšinského“ pri príležitosti 140. výročia úmrtia tohto významného etnografa, spisovateľa, evanjelického kňaza a zberateľa ľudovej slovesnosti. Výstava približuje bohatý svet slovesného folklóru a kultúrneho dedičstva, ktoré Dobšinský zachoval pre budúce generácie.

Putovanie za rozprávkou ponúka jedinečný a interaktívny zážitok, ktorý prebúdza rozprávkový svet Dobšinského k životu. Spojenie literárneho diela s vizuálnym umením a bábkovou tradíciou od významných slovenských výtvarníkov mení jednotlivé rozprávky na oživené zážitky.

Projekt Putovanie za rozprávkou – zo života a diela Pavla Dobšinského sa realizuje vďaka podpore v rámci prioritného projektu Kultúra pre školy na roky 2025-2026.

12.12.2025 - 24.5.2026  

Nitrianska galéria, Nitra

Legenda o (regionálnom) umelcovi

Vystavujúci umelci a umelkyne ↘ Elvíra Antalová, Karol Baron, Július Bártfay, Tibor Bártfay, Stanislava Batelová-Michalčeková, Jozef Baus, Viktor Belányi, Štefan Belohradský, Igor Benca, Robert Bielik, Milan Bočkay, Ľudmila Cvengrošová, Andrej Dúbravský, Jana Farmanová, Karol Felix, Henrich Fieles, Marek Galbavý, Ladislav Guderna, Mária Herodeková, Év van Hettmer, Jana Ilková, Katarína Jahnová, Róbert Jančovič, Ľudovít Jelenák, Marek Kianička, Ria Kmeťová, Vojtech Kolenčík, František Kollár, Juraj Kollár, Klaudia Kosziba, Lajos Luzsicza, Mária Machatová, Ladislav Majerský, Milan Marciňa, Zuzana Marciňová-
Hetminská, Edmund Massányi, Vojtech Matušinec, Juraj Meliš, Erika Mészárosová, Jana Mináriková, Miroslav Nicz, Samuel Nicz, Ľudovít Nyulassy, František Perger, Danica Pišteková, Rastislav Podoba, František Viktor Podolay, Karol Pongrácz, Eva Reháková, Giovanni Jacopo de Rossi, Ester Sabik, Maximilián Schurmann, Gustáv Adolf Schüle, Agneša Sigetová, Ľudovít Slamka, Anabela Sládek, Terézia Sládeková, Tono Stano, František Studený, Daniel Szalai, Erika Szöke, Patrik Ševčík, Natália Šimonová, Viliam Široký, Miro Švolík,Dezider Tóth, Raimund von Wichera, Ernest Zmeták, Marián Žilík, Lucia Žitnayová

Kurátorky ↘ Ľudmila Kasaj Poláčková, Andrea Pleidel
Vernisáž ↘ 12. 12. 2025 o 17.00 hod.

Tretia zo série výročných výstav Nitrianskej galérie je inšpirovaná esejou Legenda o umělci Ernsta Krisa (1900 – 1957) a Otta Kurza (1908 – 1975). Text vznikol takmer pred 100 rokmi (1934) a zameriaval sa na klišé a stratégie, ktoré dotvárajú tzv. legendu o umelcovi.
Výstava v Nitrianskej galérii je pomerne voľným parafrázovaním a stopovaním autorov/umelcov  nachádzajúcich sa najmä v zbierkovom fonde galérie, ktorý bol budovaný 60 rokov rôznymi spôsobmi. Zároveň vo výstave dominuje vágny pojem, resp. fenomén regionálny umelec, a snaží sa ho nielen predstaviť, ale aj pochopiť. Aký je to fenomén? Odráža limity či špecifiká regiónu, miesta narodenia, miesta aktívnej činnosti, alebo je to iný druh stratégie umocňujúcej kult umelca? Je to miesto/prostredie, v ktorom umelec tvorí svoj príbeh, alebo je to istý druh obrazotvornej záhady, ktorá sa vplyvom času nemení? Výstava nastoľujúca tieto otázky je jedinečnou prehliadkou autorov, ktorí sú zastúpení v zbierkach galérie. Zároveň sa vo výstave bude natískať otázka budúcnosti zbierky a jedného z jej možných akvizičných smerovaní cez autorov, ktorých diela ešte nie sú v zbierke zastúpené, ale ich rozmanitú spojitosť s regiónom je možné vystopovať.

V kurátorskom rozprávaní odprezentujeme takmer 70 autorov (z toho menej ako tretinu tvoria autorky), ktorí/ré majú rôzne väzby s regiónom Nitry a jej okolia. K výstave vychádza katalóg, ktorý reflektuje aj na vybrané udalosti z minulosti inštitúcie (roky 2016 – 2025).

14.1. - 5.4.2026  

Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin

Obrazy starého Slovenska – hrady, zámky, mestské opevnenie, paláce, kaštiele a kúrie na historických fotografiách

Fotografia je svedkom doby. Zachytáva rôzne momenty života človeka, krajinu alebo slúži na dokumentáciu rôznych predmetov či zhmotnenia umeleckých predstáv fotografa. Prvé fotografie vznikali v 30. – 40. rokoch 19. storočia a už v nasledujúcich desaťročiach sa rozvinuli do väčších rozmerov. Vývojom fotografie sa zdokonalila aj výroba pohľadníc. Pohľadnica ako produkt fotografie sa rozvinula v 70. – 80. rokoch 19. storočia a až do obdobia 1. svetovej vojny prežívala svoj zlatý vek. Významnú úlohu v záchrane a  uchovávaní rôzneho typu fotografického materiálu zohráva Fotoarchív Slovenského národného múzea v Martine, z ktorého verejnosti ponúkame výstavu Obrazy starého Slovenska – hrady, zámky, mestské opevnenie, paláce, kaštiele a kúrie na historických fotografiách.
Fotoarchív Slovenského národného múzea v Martine obsahuje viac ako 13 000 ks rôzneho typu fotografického materiálu, akými sú originálne fotografie, sklenené dosky, negatívy a pozitívy, často významných ateliérov vtedajšieho Rakúsko-Uhorska (osobitne územia súčasného Slovenska) či súkromných osôb, ale aj fotomateriálu bez zisteného autorstva. V rámci FA SNM-MT je uchovaná veľká rozmanitosť zachytených tém, ktoré máme záujem predstaviť vo fotografickom výstavnom cykle Obrazy starého Slovenska.
V rámci tohto výstavného cyklu by sme v dlhodobom horizonte chceli širokej verejnosti predstaviť témy, ako sú: História Slovenska (hrady, zámky, mestské opevnenie, paláce, kaštiele a kúrie), Sakrálne pamiatky Slovenska (kríže, cintoríny, kostoly, kláštory), Mestá Slovenska (dokumentácia architektúry miest, mestské prostredie), Dediny Slovenska (dokumentácia architektúry obcí, dedinské prostredie), Príroda Slovenska (pohoria, vodné toky, jaskyne), Človek a práca (pracovné činnosti – napr. prevozníctvo, pltníctvo, práca v lese a na poli), Človek a kultúra (múzeá, divadlá), Človek a oddych (výlety, šport, kúpaliská, kúpele), Človek a technika (banská činnosť, železnica, astronómia, továrne, píly, pivovary, nemocnice, obchody) a Život človeka  Svet detí, Muž a žena, Jeseň života (život človeka v jeho rôznych rovinách, napr. narodenie, dospievanie, sobáš, stredný vek, staroba).
Ako prvú z tohto bohatého fondu sme sa rozhodli spracovať tému obytných a fortifikačných stavieb nižšej a vyššej šľachty, osobitne kúrie, kaštiele, paláce, zámky, hrady a mestské opevnenia na území súčasného Slovenska od konca 19. storočia do 40. rokov 20. storočia. Celkovo sa vo fotoarchíve múzea nachádza 244 fotografických vyobrazení obytných a fortifikačných stavieb nižšej a vyššej šľachty z územia súčasného Slovenska v stanovenom období. Výnimočne sú zachované zobrazenia z konca 19. storočia, dominujú však fotografie (alebo ich forma – pohľadnice) z rokov 1905 – 1910, ale hlavne z 30. rokov 20. storočia. Ich autormi sú buď historicky významní fotografi a ich ateliéry (napr. Pavol Socháň, František Illek, Alexander Paul, Karol Plicka, Grafo Čuda), často sa však vyskytujú aj fotografie bez autorstva. Pri niektorých neautorizovaných fotografiách sa podarilo dohľadať ich autora, príp. vydavateľa a rok zhotovenia fotografie, resp. rok vydania.

Tematicky na 41 paneloch sa návštevníci dozvedia informácie o hradoch Beckov, Blatnický hrad, Budatín, Bzovík, Čachtice, Červený kameň, Devín, Dobrá voda, hrádok Dúbravica, Gýmeš, Hričovský hrad, Kamenica, Kapušany, Lietavský hrad, Likava, Liptovský Hrádok, Nový Šebeš, Oravský hrad, Považský hrad, Sklabinský hrad, Slovenská Ľupča, Spišský hrad, Stará Ľubovňa, Starhrad, Strečno, Trenčiansky hrad, Turňa, Vígľaš, Zborov, Znievsky hrad, Zvolenský hrad, o zámkoch Bytča, Holíčsky zámok, Smolenický zámok a zámkoch v Banskej Štiavnici, mestských opevneniach v Banskej Bystrici, Bardejove, Kežmarku, Kremnici, Levoči a Sabinove, palácoch v Bratislave, kaštieľoch Brunovce, Čeklís, Diviaky, Liptovská Štiavnička, Markušovce, Mičiná, Mikšová, Mokraď, Moravany, Mošovce, Necpaly, Trebostovo, Veľký Šariš, Vyšný Kubín a kúriách Geceľ a Slanica.

Celkovo bolo použitých 153 fotografií z vlastných fondov SNM v Martine.
Panelovú časť výstavy dopĺňajú vystavené fotoaparáty s príslušenstvom, ktoré používali významní slovenskí fotografi Karol Plicka, Martin Martinček a Ján Dérer. Patria medzi ne mechové zrkadlovky Alpin, Mentor Reflex, ICA, Halloch, Welta z rokov 1900 – 1926 a iné značky z rokov 1900 – 1966 spolu s bohatým príslušenstvom objektívov, teleobjektívov, filtrov známych európskych výrobcov fotoprístrojov vo svojej dobe (Pentacon, ICA, Certix, Belca, Welta, Agfa, Linhof, Rolleiflex Hasselblad) zo zbierok Slovenského národného múzea v Martine.

18.1. - 19.4.2026  

Kaštieľ Radoľa

Drotári v umení, umenie v drotároch

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo v priestoroch renesančného Kaštieľa Radoľa výstavu „Drotári v umení – umenie drotárov“, na ktorej môžu návštevníci vidieť výtvarné diela od profesionálnych i neprofesionálnych domácich a európskych umelcov, ktoré zachytávajú drotárov pri práci, vandrovaní i pri odpočinku. Akvarely, kresby a grafiky zo zbierok Kysuckého múzea vznikli v 19. storočí a najmä v 1. polovici 20. storočia. Z významných slovenských autorov sa drotárskej tematike venovali: Janko Alexy (1894 – 1970), Alojz Struhár (1892 – 1968), Imro Weiner-Kráľ (1901 – 1978), Juraj Krutek (1904 – 1981), Vincent Hložník (1919 – 1997), Fero Kráľ (1919 – 2008) či Imrich Polakovič (1923 – 1989).

V českej kultúre patrila postava vandrujúceho slovenského drotára k rozšíreným romantickým obrazom. Vzdelané vlastenecké kruhy v ňom videli putujúceho slobodného tuláka, ktorý sa živí vlastnou šikovnosťou a dôvtipom, ale aj brata – Slováka prichádzajúceho z rustikálnej krajiny pod Tatrami. Medzi významných českých autorov, ktorí vo svojich dielach zobrazovali drotárov a drotársky kraj, patrili: Jaroslav Augusta (1878 – 1970) a Josef Kubíček (1890 – 1972).

Slovenskí drotári zaujali aj európskych výtvarných umelcov, ktorých priťahovali svojím zjavom, vandrovným spôsobom života, zvykmi a netypickým spôsobom používania drôtu. Z nich možno spomenúť mená, ako: August Hervieu (1794 – 1858?), JeanVeber (1864 – 1928) obaja z Francúzska, Isidor Kleine (1810 – 1844) z Nemecka a Miklós Barabás (1810 – 1898) z Maďarska. Vo svojich olejomaľbách, kresbách a grafikách zobrazovali rôzne podoby vandrovného drotárstva, no napriek tomu, že ich diela vykresľovali neľahkú realitu života drotárov, v porovnaní so slovenskou a českou tvorbou im chýba hlbšia osobná zaangažovanosť a intimita.

Súčasťou výstavy sú aj drevené plastiky drotárov od insitných žijúcich rezbárov ako Ján Podsklan (1951) z Čadce a Viliam Meško (1940) z Terchovej. Zastúpenie majú aj úžitkovo-dekoratívne predmety z pozinkovaného, postriebreného a pozláteného drôtu, ktorých autormi sú umeleckí drotári Alexander Hozák (1899 – 1985) z Veľkého Rovného, Juraj Šerík (1967) z Čadce (Dlhé Pole) a Róbert Hozák (1974) z Čadce-Podzávozu. Výstavu dotvárajú úžitkové drôtené predmety pochádzajúce najmä z 1. polovice 20. storočia. Niektoré exponáty budú môcť návštevníci vidieť po prvýkrát. Výstava potrvá do 19. apríla 2026 a jej autorom je etnológ – kurátor Kysuckého múzea PhDr. Alojz Kontrik.

22.1. - 12.4.2026  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Prechádzka krajinou bratov Hložníkovcov

Kurátorka: Mgr. Katarína Matušková

Vernisáž výstavy: štvrtok 22. januára 2026 o 16.30 hod.

Nový cyklus výstav v Oravskej galérii

Oravská galéria otvára výstavný cyklus PRECHÁDZKA KRAJINOU, ktorý ponúka interpretáciu krajiny v dielach autorov zo svojho zbierkového fondu. Prvá vizuálna sonda približuje prienik umeleckých svetov bratov Vincenta a Ferdinanda Hložníka – dramatického expresívneho tvorcu a lyrického meditatívneho pozorovateľa.

Cyklus PRECHÁDZKA KRAJINOU predstavuje sériu výstav zameraných na interpretáciu krajiny v dielach autorov zastúpených v zbierkovom fonde Oravskej galérie. Mapuje mestskú a dedinskú krajinu, prírodné i imaginatívne scenérie, priemyselnú krajinu s civilistickým motívom aj krajinu ako metaforický symbol a zároveň poukazuje na rozmanitosť výtvarných disciplín v zbierkach galérie. Ako uviedla kurátorka výstavy K. Matušková „Cyklus je zamýšľaný ako metaforický pohľad, v ktorom sa návštevník stáva súčasťou prechádzky krajinou vystavených výtvarných diel.“

Úvodná výstava cyklu prináša dialóg dvoch umeleckých polôh. Vincentova krajina je plná obrazotvornosti, štylizácie a dramatizácie motívu, formovanej najmä cestami na severe Slovenska. Ferdinandova tvorba vychádza z dedinského prostredia a archetypálnych znakov Heľpy, Kysúc i Oravy, no rovnako výrazne rozvíja tému mestskej periférie a neurčitej krajiny s „kaviarenskou“ atmosférou, v ktorej sa krajina mení na priestor imaginácie, poetizácie a symbolu.

Spoločným menovateľom kompozícií sú strom, dedinská chalupa, dominanty pohorí a skál, ako aj prítomnosť človeka — od osamotenej figúry uprostred dreveníc, polí a horizontu krajiny až po zástupný symbol. Mestská krajina upriamuje pozornosť na vyprázdnené periférie i na postavy čakajúce a komunikujúce. Diela oboch autorov sú v zbierkovom fonde Oravskej galérie bohato zastúpené naprieč všetkými plošnými výtvarnými disciplínami.

O autoroch:

Vincent Hložník (1919 – 1997) – predstaviteľ slovenskej modernej grafiky, maľby a ilustrácie; člen Generácie 1919, pôsobil na VŠVU v Bratislave a jeho dielo získalo viacero domácich i zahraničných ocenení.

Ferdinand Hložník (1921 – 2006) – maliar, grafik a ilustrátor; člen Skupiny 29. augusta; Od roku 1952 žil a tvoril v Bratislave ako výtvarník v slobodnom povolaní. Tvorba Ferdinanda Hložníka je zastúpená v zbierkach slovenských galérií a patrí k významným prejavom modernej slovenskej maľby 20. storočia.

22.1. - 26.4.2026  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Meštianska kultúra fajčenia tabaku

Autor výstavy: Jakub Puziuk, PhD., Archeologické múzeum v Krakove

Vernisáž: 22.1.2026, 16:00

Fajky v novovekej tradícii a obyčajoch obyvateľov Krakova

Výstava s názvom Meštianska kultúra fajčenia tabaku. Fajky v novovekej tradícii a obyčajoch obyvateľov Krakova je prevzatá z Archeologického múzea v Krakove. Autorom výstavy  je Jakub Puziuk, PhD.  

Výstava poskytuje inovatívny pohľad na jeden z najdôležitejších prameňov hmotnej kultúry novoveku - fajky,  ktoré sa v Európe začali bežne používať od 17. storočia. Fajky sú pre archeológa cenným nálezovým materiálom – napríklad v kontexte výskumov datovania novovekých vrstiev a zároveň sú nepochybným hmotným dokladom dávnych zvykov a módy, odrážajúcej sa vo fajčení tabaku. 

Nakoľko fajky ako archeologický prameň majú obmedzenú výpovednú hodnotu, archeologické výskumy si často vyžadujú doplnenie formou interdisciplinárneho výskumu, napríklad z oblasti histórie či etnografie.

Fajky objavené v kráľovskom meste  Krakov poukazujú na záľubu obyvateľov tohto mesta v (zlo)zvyku fajčenia tabaku, ktorý sa v Krakove udomácňuje inšpirovaním  sa z východnej (tureckej) tradície. Fajky poukazujú na skutočnosť, že doboví konzumenti používali tak miestne výrobky, ako aj vysokokvalitné fajky vyrábané v iných európskych centrách.

Prostredníctvom výstavy sa návštevník prenesie do exotického sveta autentickej tureckej kaviarne  so zariadením a v tomto priestore je návštevníkovi predstavený doterajší stav poznania  dejín krakovského fajkárstva, na základe archeologických nálezov.

Fajky chcel autor výstavy J. Puziuk  predstaviť ako hmotný dôkaz orientalizácie kultúry starých krakovských mešťanov pod vplyvom tureckých tradícií. Výstava predstavuje cestu do iného kultúrneho rozmeru, spojeného s exotikou východoeurópskeho fajkárstva.

Na výstave je prezentovaných 69 kusov fajok pochádzajúcich z obdobia od 17.  storočia až do prvej polovice 20. storočia, ktoré predstavujú jedinečnú kolekciu v zbierkach Archeologického múzea v Krakove.

23.1. - 31.3.2026  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Židovský kódex - temný príbeh histórie

Začiatkom septembra tohto roku uplynie 85 rokov od vydania nariadenia č. 198/1941 o právnom postavení Židov známom ako Židovský kódex.

Nariadenie bolo súhrnom právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovských občanov, ktorá vyústila až k deportáciám Židov do koncentračných táborov. Toto smutné výročie chceme prezentovať výstavou archívnych dokumentov, ktoré sa viažu k tejto tragickej etape dejín Slovenska.

Panelová výstava dokumentuje zásah do každodenného života židovského obyvateľstva s cieľom vylúčiť ich z hospodárskeho a sociálneho života a zabezpečiť likvidáciu ich podnikov. Taktiež poukazuje na obmedzenie ich občianskych, náboženských, spoločenských a osobných práv.

My si spolu s Vami udalosti, ktoré smerovali k utrpeniu a stratám životov mnohých obyvateľov len preto, že sa narodili ako Židia, pripomenieme už začiatkom roka pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu, aby sa nikdy viac neopakovali nenávistné prejavy proti členom akejkoľvek minority.

23.1. - 29.5.2026  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Vojtech Adamec (1926 - 1973)

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici

Literárne a hudobné múzeum

vás pozýva na výstavku

VOJTECH ADAMEC (1926 – 1973)

pri príležitosti 100. výročia narodenia hudobného skladateľa.

Výstavka bude verejnosti sprístupnená od 23. januára do 29. mája 2026 na 2. poschodí ŠVK.

Kurátor výstavky: Mgr. Imrich Šimig

Tešíme sa na vašu návštevu!

28.1. - 21.3.2026  

Vlastivedné múzeum v Galante

Ján Pirk – retrospektíva

Maďarský van Gogh v Galante – retrospektívna výstava Jána Pirka vo Vlastivednom múzeu v Galante

Vo Vlastivednom múzeu v Galante otvárajú restrospektívnu výstavu maliara Jána Pirka (1903 – 1989), ktorý poskytuje komplexný obraz o tvorbe vynikajúceho umelca maďarského maliarstva 20. storočia. Výstava má aj osobitný význam: Pirkove diela sa po prvýkrát predstavujú v jeho rodnom meste Galanta. Vernisáž výstavy sa uskutoční 28. januára 2026 o 17:00 v hlavnej budove múzea.

„Maďarský van Gogh“

„Jediný človek okrem van Gogha, ktorý je spojený s prírodou na tisíc percent“ – hovorila o Jánovi Pirkovi kunsthistorička Magdaléna Supka. „Pre neho divý mak znamená to isté, čo slnečnice pre van Gogha.“ (Pál Deim).

Na obrazoch Jána Pirka sa odhaľuje večný vzťah človeka a prírody. Každý jeho ťah štetcom nesie čistotu roľníckeho života, drobné zázraky všedných dní a obnovujúcu sa nádej človeka.

Retrospektíva

Táto retrospektívna výstava sleduje životnú cestu umelca – od atmosféry umeleckej kolónie vo Veľkej Bani, cez farebné a svetelné zážitky z ciest po Taliansku, až po intímne scenérie desaťročí vo Svätom Ondreji. Akvarely, tempery a olejomaľby vystavené na tejto výstave otvárajú okno do vnútorného sveta Jána Pirka, jeho citlivého pohľadu a lyrického videnia.

Návrat domov

Táto výnimočná výstava je symbolický návrat domov: Pirkove diela sa po prvýkrát predstavujú v jeho rodnom meste Galanta. Záujemcovia o výtvarné umenie, miestni obyvatelia, ale aj  širšia verejnosť dostáva príležitosť osobne sa stretnúť s týmto bohatým životným dielom, ktoré inšpirovalo viacero generácií.

Výstava Ján PIRK – retrospektív bude sprístupnená verejnosti vo Vlastivednom múzeu v Galante do 21. marca 2026.

Judit Pukkai, kurátorka výstavy

1.2. - 31.12.2026  

Múzeum vo Svätom Antone

Kalendár 2026

Rok 2026 bude v kaštieli opäť rokom, v ktorom sa história stretáva so živou kultúrou, prírodou a spoločným zážitkom.
Čakajú nás tradičné podujatia, ktoré majú v kaštieli svoje pevné miesto, ale aj nové formáty, ktoré prirodzene dopĺňajú jeho atmosféru – pokojne, dôstojne a s rešpektom k miestu.
Letné mesiace budú patriť koncertom pod holým nebom, letnému kinu a večerom, keď sa kaštieľ a park menia na miesto stretnutí, hudby a oddychu. Program budeme postupne zverejňovať – vždy s dôrazom na kvalitu a jedinečnú atmosféru kaštieľa.

Vrcholom roka budú aj v roku 2026
Celoslovenské poľovnícke slávnosti – Dni sv. Huberta, ktoré predstavujú najväčšie podujatie svojho druhu na Slovensku. Podrobnosti k programu, hosťom a sprievodným aktivitám budeme zverejňovať postupne v samostatných príspevkoch.

Tento kalendár je prehľadom toho, čo nás v roku 2026 čaká.
Organizátor si vyhradzuje právo na zmenu programu.
Tešíme sa, že si k nám v priebehu roka nájdete cestu – či už na jedno podujatie, alebo na celý deň v kaštieli, ktorý spája históriu, prírodu a kultúru.