Akcie

4.2. - 10.5.2026  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Na hranici dvoch svetov / Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade

Autor a kurátor výstavy: PhDr. Alexander Botoš, archeológ Gemersko-malohontského múzea

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo v termíne od 4. februára do 10. mája 2026, pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči (29. august 1526) výstavu s názvom Na hranici dvoch svetov. Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a Novohrade.

Výstava približuje obdobie osmanskej expanzie v regiónoch Gemera-Malohontu a Novohradu v 16. a 17. storočí. Návštevníkom predstavuje dramatické dôsledky porážky uhorského vojska v roku 1526, ktorá otvorila Osmanom cestu až na územie dnešného stredného Slovenska. Výstava prezentuje zbierkové predmety osmanskej proveniencie – archeologické nálezy, militáriá či predmety každodennej potreby – ktoré dokladujú prítomnosť Osmanov na našom území.

Zároveň poukazuje na koexistenciu osmanského a uhorského sveta, ich vzájomné kontakty, obchodnú výmenu a kultúrne vplyvy. Výstava tak ponúka jedinečnú príležitosť nahliadnuť do obdobia, ktoré významným spôsobom ovplyvnilo dejiny regiónov Gemera-Malohontu a Novohradu.

Dominantou výstavy bude replika osmanského stanu v životnej veľkosti, v ktorej si návštevníci budú môcť vyskúšať spôsob života v osmanskom tábore. Na výstave bude prezentovaný široký okruh zbierkových predmetov osmanskej proveniencie. Civilnú materiálnu kultúru budú reprezentovať predmety každodennej potreby, ako napríklad keramika osmanského pôvodu, unikátny nález torza šiítskeho modlitebného disku z hradu Fiľakovo alebo rôzne mosadzné a bronzové predmety (misa na nôžke, svietnik, kanvica, cestovný kalamár, stojan na fakľu a pod.). Pozornosť si zasluhujú aj drevené píšťaly z Rimavskej Soboty, ktoré podľa legendy ochraňovali mesto pred osmanskými nájazdmi.

Na výstave bude prezentovaná aj faksimile sultánskeho fermanu (nariadenia) s tugrou (výsostný znak sultána) Mehmeda IV. z roku 1672, týkajúceho sa obyvateľov Rimavskej Soboty. Faksimile zhotovil reštaurátor Mgr. art. Marek Kocka. 

S osmanskými výbojmi sú neodmysliteľne späté aj militáriá. Na výstave budú predstavené typické jatagany, pištole balkánskeho typu, pušky balkánskeho typu, ako aj dýka osmanskej proveniencie.

5.2. - 21.3.2026  

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Jarmila Sabová Džuppová: Páv a bažant podľa vzoru dub

Vernisáž:  5. február 2026;  štvrtok o 17:00 h
Kurátorka:  Daniela Čarná
Pred obrazmi Jarmily Sabovej Džuppovej sa môže stať, že čas nám začne plynúť inak ako v toku uponáhľaného dňa. Vytrhne nás z rutiny a v myšlienkach privedie do sveta spomienok, predstáv, snov, mýtov aj znepokojivých paradoxov a konfliktov života, ktoré autorka obrazovou rečou pomenúva. Symbolmi v podobe ľudí, zvierat a predmetov otvára mnohé vrstvy asociácií. Ich príbehy však nie sú zo sveta rozprávok, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V obrazoch Jarmily Sabovej Džuppovej sa život a tvorba prelínajú, za mnohými je konkrétny príbeh spojený so svetom autorky, prepájajúci prítomnosť s minulosťou a budúcnosťou, nebo so zemou. Stáva sa jej, že dvojníčku ženy, ktorú práve maľuje, stretne pri bankomate v uliciach Michaloviec; plechovka s paradajkovým pretlakom Mutti v regáli obchodu jej doplní mozaiku úvah o matriarchálnych princípoch sveta a delfíny z obrazov prenesú posolstvá aj do jej snov. Bulgakovov román Majster a Margaréta jej umožní čítanie a interpretovanie života v každej etape nanovo; neďaleká Šírava, kam chodieva otužovať, sa pre ňu stáva očistným Jordánom či Styxom, prechodom medzi rôznymi úrovňami vnímania. Nič neberie ako náhodné a všetko jej postupne zapadá do väčšieho celku, to pekné, aj to zložité. Obrazy sú ako zastavenia na ceste. Maľuje ich na sololit, čím vyjadruje istú provizórnosť, dočasnosť, dištanc a aj osobnú pokoru. Cez konkrétne motívy presakuje nadčasovosť a tajomnosť, ktoré dokáže „medzi riadkami“ zachytiť. Senzitivita autorky k vnútorným aj vonkajším podnetom a schopnosť dať význam drobným a prehliadaným udalostiam života, jej umožňujú dekódovať ich obsahy aj pre nás.
Jarmila Sabová Džuppová patrí k silnej a neprehliadnuteľnej generácii autoriek košického okruhu, ktoré, prevažne v médiu maľby, autenticky reflektujú osobné prežívanie života, vzťahov, partnerstva, materstva a najmä vlastnej identity (Lucia Dovičáková, Ildikó Pálová, Vlasta Žáková, Andrea Čepiššáková, Eva Moflárová a i.). Jarmila Sabová Džuppová medzi nimi vyniká ako solitérka s jasným, charakteristickým rukopisom. Pracuje s izolovanými vizuálnymi znakmi, ktoré dominujú často prázdnej obrazovej ploche, videnej akoby z perspektívy dieťaťa. V začiatkoch tvorby to boli na svet detstva odkazujúce predmety ako kolotoč, luster, klavír, loď či vlk. Dnes sú to delfíny, kravy, podjazdy budov, poháre, soľničky, anjeli, či postavy šamanov a silných žien, v ktorých môžeme vnímať napätie mužsko-ženských svetov. Postavy zobrazuje často odzadu, čím nám umožňuje dívať sa nie na ne, ale spolu s nimi. A spolu s autorkou.

Jarmila Sabová Džuppová (1984) pochádza z Michaloviec. Študovala v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach u profesora Rudolfa Sikoru (2002 – 2010). Je finalistkou Ceny Nadácie VÚB (2008) a Ceny Oskára Čepana (2009), samostatne vystavovala v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote, Nitrianskej galérii (2006), Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave (2010), pravidelne vystavuje v DOT Gallery v Bratislave a i. Jej tvorba je zastúpená v zbierkach Slovenskej národnej galérie, v Galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a v mnohých súkromných zbierkach. Jej eseje vychádzajú v časopise Jazdec.

5.2. - 31.3.2026  

Galéria SPP, Bratislava

Inter Geminos et Arietem / Medzi Blížencom a Baranom

Galéria SPP prináša výstavu INTER GEMINOS ET ARIETEM / Medzi Blížencom a Baranom, ktorá predstavuje tvorbu maliarky a grafičky Miliny Zimkovej a sochára Norberta Kelecsényiho – dvoch výrazne rozdielnych tvorivých energií, ktoré spolu žijú, navzájom sa obohacujú a konfrontujú. Výstava potrvá do konca marca a vstup do galérie je voľný.

Prepojenie maľby, grafiky a sochy  vytvára spoločný výstavný koncept dvojice umelcov, ktorí sú zároveň životnými partnermi a manželmi. Názov výstavy, inšpirovaný symbolikou hviezdnych znamení  Blížencov a Barana, poukazuje na rozdielne umelecké prístupy aj  osobnostné nastavenia oboch autorov. Blíženci sú vnímaní ako intelektuálne založení, zvedaví a neustále hľadajúci nové podnety. Baran je naopak stelesnením sily, rozhodnosti, impulzívnej vášne a túžby konať. Napätie aj súzvuk týchto princípov sa na výstave stretávajú v jednom harmonickom celku.

Imaginatívny svet Miliny Zimkovej

Tvorba Miliny Zimkovej sa dlhodobo pohybuje v priestore imaginácie, symboliky a naratívnych obrazov. Odjakživa ju fascinovali záhadné príbehy, tajuplné ľudské postavy či magické bytosti s nadpozemskou aurou. Jej maľby a grafiky pracujú s motívmi mýtov, legiend, snových predstáv a archetypálnych postáv, v ktorých sa prirodzene prelína reálne s fantastickým a každé dielo otvára priestor na vlastný výklad či vnútorný dialóg diváka.

„Jedinečná obrazotvornosť a predstavivosť jej umožňujú putovať v čase i priestore, nahliadať do histórie i spomienok, obracať stránky literárnych príbehov a oživovať dávno zabudnuté legendy a mýty,“ približuje kurátorka výstavy Mária Horváthová. Umelkyňa vo svojej tvorbe čerpá z európskeho kultúrneho dedičstva ikonických diel výtvarného umenia, ale aj z ľudových tradícií. Opakovane sa vracia k motívom fašiangových sprievodov a maškár Vladimíra Kompánka, zakladajúceho člena Skupiny Mikuláša Galandu.  „Tu treba zdôrazniť, že práve v týchto súvislostiach sa prejavila autorkina schopnosť prepojiť vlastnú kreativitu a inšpiratívne podnety z ikonických umeleckých diel do novej podoby,“ dodáva kurátorka.

Milina Zimková maľuje akrylom, prípadne temperou a vo svojej tvorbe využíva  výrazovosť sýtych farieb aj efektné zlátenie. V grafike uprednostňuje najmä techniku leptu, ktorú často autorsky dotvára farebnými zásahmi, čím dodáva každému dielu jedinečný charakter.

Sochárska výpoveď Norberta Kelecsényiho

Norbert Kelecsényi sa vo svojej tvorbe dlhodobo venuje ľudskej figúre – najmä jej fragmentom a torzám, ktoré nesú výrazný metaforický odkaz. Od monumentálnych mužských postáv a atletických gest sa jeho sochársky jazyk postupne rozvinul do širšieho spektra výrazových polôh: od robustných, racionálne vystavaných foriem až po komorné, hravé a emotívne diela, často s jemným humorom.Využíva najmä kov – železo, bronz, hliník či kortén, ale pracuje aj s krehkejšími materiálmi, ako sú plast, sklo alebo epoxid. „Tvorba Norberta Kelecsényiho v priebehu rokov prešla značným vývinom, stále si však zachováva základné znaky, tvarovú veľkorysosť a  nezameniteľný rukopis,“ objasňuje kurátorka Horváthová. Súčasťou výstavy v Galérii SPP je aj monumentálna plastika „Ja“, ktorou si sochár splnil svoj detský sen. „Stvoril svojho hrdinu, muža týčiaceho sa k nebesiam, ktorý akoby sa práve vynoril z masívu kamennej hory. Už nie grécky ideál krásy, atlét s dokonalým telom, ale skôr muž zhrdzavený časom, poznačený životom, čo nesie na svojich pleciach celú ťarchu ľudských počinov,“ hovorí kurátorka Mária Horváthová.

Výstava INTER GEMINOS ET ARIETEM / Medzi Blížencom a Baranom je pre verejnosť otvorená do 31. marca 2026, v pracovné dni od 10.00 do 18.00 h. Vstup je bezplatný.

Milina Zimková

Milina Zimková (*1979, Bratislava) je maliarka a grafička. Vyštudovala grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, absolvovala štúdium v Grécku a viaceré študijné pobyty v Paríži a Antverpách; v roku 2012 získala Cenu Martina Benku za maliarsku tvorbu. Žije v Bratislave, venuje sa maľbe a voľnej grafike a pravidelne vystavuje doma i v zahraničí.

Norbert Kelecsényi

Norbert Kelecsényi (*1976, Šaľa) je sochár a maliar. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval viaceré študijné pobyty v Paríži a Antverpách. Žije v Bratislave, venuje sa komornej aj monumentálnej sochárskej tvorbe a absolvoval početné výstavy.

5.2. - 1.5.2026  

Kaštieľ Stropkov

Z histórie zápalky

Výstava približuje vznik zápalky ako jedného z významných vynálezov priemyselnej revolúcie 18. a 19. storočia. Predstavuje jej technologický vývoj, chemické postupy výroby, osobnosti vedy a vynálezcov, ako aj vznik zápalkárstva a jeho sociálne i zdravotné dopady. Pozornosť sa venuje aj zápalkárňam v Uhorsku, Čechách a na Slovensku, vrátane miest ako Bytča, Banská Bystrica, Ružomberok či Bardejov. Panelová výstava je doplnená o exponáty zo zbierok Krajského múzea v Prešove a Múzea v Trebišove.

6.2. - 29.3.2026  

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Miro Trubač: Mäkké jadro

Kurátor: Vladimír Beskid
Záhorská galéria v rámci svojej dramaturgie predstavovania popredných osobností regiónu prezentuje individuálnu výstavu slovenského sochára Miroslava Trubača (1986, Trnava). Výstava prináša prierez jeho figurálneho uvažovania v priestore od drobných figúr po veľkorysejšie inštalácie – pevné formy a citlivé, mäkké jadro vizuálnej výpovede.
Výstava uvádza jeho komornú sochársku tvorbu, „autoportrétnu“ plastickú mozaiku krehkých osobných výpovedí a intímnych rozhovorov o svojom mužskom svete, rodinnom zázemí aj s pocitom zneistenia a pochybnosti: ústredný Rodinný portrét (2007-25) s inštalovaním keramických hláv členov rodiny a bábovky na stole; Kompromis (2009) – dvojfotografia rodičov  v starom ráme s prázdnou formou domu namiesto tváre, či Domov na cesty (2008) – album drobných záznamov interiérov. Trubač nastoľuje nové všeobecnejšie naratívy a vzťahové situácie pomocou tela, telesnosti a vzájomnej komunikácie postáv. Ide o  telo „verejné“ v odlišných sociálnych kontextoch: dve zväčšené vtáčie búdky v dôvernom rozhovore s útulným svetlom (Intimita, 2011), tichý proces dospievania mládenca (Ján-dospievanie, 2023), či figúra sediaceho chlapca, ktorý drží v rukách vtáčika (Pozorovateľ vtákov, 2026). Silným momentom mnohých prác je hybridnosť jednotlivých figúr a ich čítania: drobný ranený vták/lietadlo (Premena, 2022-25) s tlačou lietadlovej stopy na oblohe na záves (Obloha, 2026) – inverzia interiér/exteriér; ironicky status k bratislavskej identite veľkomesta  s možným interaktívnym vstupom diváka (Paštekovo, 2009); nalomená, skrútená mužská figúra na podlahe (Prehnaný, 2023), či podivná  krížená forma Sliepka (2026), čo sa pozerá na hybridného macíka (Hračka, 2008) až po operenú mužskú figúru na balkóne (Avis, 2026). K tejto kombinatorike sochárskych figúr s významom prispieva aj kombinácia prístupov,  médií a materiálov – drevo, keramika, nájdené predmety aj nové technologické postupy (častá 3D tlač, fotografia, svetlo, video). Umelec zároveň nadväzuje osobitný dialóg s priestorom samotnej galérie od prvého vstupu: figúra vozičkára vo výške, čo preniká stĺpom (Za, 2020), ikonografia vzťahu muža a ženy v kaplnke (Virgo, 2021); deformovaná figúra, ľudský „stalaktit“, visiaci zo stropu pivnice  (Endomorph, 2023-25), alebo už uvedený operený mládenec na balkóne (Avis, 2026). Miro Trubač presvedčivo tlmočí svet človeka, jeho vzletu, zraniteľnosti, nedokonalosti (hybridnosti) v súčasnom jazyku figurálneho sochárstva. Atmosféru intimity a krehkosti ešte umocňujú všadeprítomné závesy, či závoje (príznačná fotografia opustených nôh za závesom: Skrytý záznam, 2022). Vytvára tak prenikavú spleť dôverných, imaginárnych aj znepokojivých situácií, kde intenzívne prehovára „mäkké jadro“ sôch a ich výpovedí…

Mgr. art. Miroslav Trubač, ArtD. (*1986, Trnava), slovenský umelec a pedagóg, žije a tvorí v Trnave. Študoval v rokoch 2005 až 2011 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre socha, objekt, inštalácia v ateliéri prof. Jozefa Jankoviča (2006 – 2007) a prof. Patrika Kovačovského (2007 – 2011). V roku 2021 úspešne ukončil na VŠVU doktorandské štúdium v odbore výtvarné umenie pod vedením doc. Jána Hoffstädtera. Z aktuálnych výstav: 2025 – Privátne šťastie, Station gallery Bratislava; 2024 – Padlý hrdina, PGU Žilina, 2023 – Self, SNM – múzeum Betliar; V rokoch 2018-2021 bol pedagógom na VŠVU v Bratislave, od roku 2023 je riaditeľom Základnej umeleckej školy Miloša Balgavého v Trnave; viac info na: https://www.mirotrubac.net/pagecv.

Komentovaná prehliadka a tanečná performance

15.3.2026 (Ne) o 15.00
Pozývame vás na komentovanú prehliadku aktuálnej výstavy Mäkké jadro s autorom Mirom Trubačom, kurátorom Vladom Beskidom a riaditeľom galérie Romanom Popelárom. Súčasťou podujatia bude aj tanečná performance v podaní Renaty Ptačin, počas ktorej bude jedna zo sôch z expozície symbolicky presunutá z interiéru do exteriéru galérie.

9.2. - 7.4.2026  

Kysucké múzeum, Čadca

Havrany a ich príbuzní

Kysucké múzeum pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú výstavu venovanú krkavcovitým vtákom. Havrany, vrany, krkavce, straky, kavky, sojky a orešnice. Spoznajte s nami ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom a mýty a legendy, ktoré ich obklopujú. Výstava je realizovaná v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom a Považským múzeom.

Krkavcovité vtáky patria do radu spevavcov, podobne ako napríklad vrabce alebo sýkorky. Sú pomerne veľké, majú silný zobák a väčšinou sú sfarbené čierno, ale mnoho z nich má aj pestré perie. Do čeľade patrí približne 120 vtáčích druhov, z nich na Slovensku hniezdi osem. Vtáky tejto čeľade patria k najinteligentnejším vtákom a živočíchom vôbec. Pomer hmotnosti mozgu k hmotnosti tela je u nich veľmi vysoký, porovnateľný s primátmi a veľrybami.

Výstava „Havrany a ich príbuzní“ návštevníkom predstaví krkavcovité vtáky hniezdiace na území Slovenska a ich život. Pomocou fotografií a dermoplastických preparátov sa naučíte rozlišovať jednotlivé druhy vtákov tohto taxónu. Súčasťou výstavy sú 3 nadrozmerné vtáčie hniezda, prostredníctvom ktorých si návštevníci môžu vyskúšať aké „pohodlné“ je hniezdo krkavca, havrana či kavky. Pripravené sú aj interaktívne hry zamerané na rozoznávanie jednotlivých druhov krkavcovitých vtákov. Počas jarných prázdnin je pre deti pripravený sprievodný program „Pátranie v ríši havranov“ – pútavé bádanie po informáciách ukrytých na výstave so sladkou odmenou na konci.

12.2. - 15.3.2026  

Tatranská galéria v Poprade

Ondrej Ivan (1926 - 2018) - Reminiscencie

Kurátorka: Dr. Anna Ondrušeková

Vernisáž sa uskutoční 12. februára 2026 o 17.00 hod.

Program vernisáže:

• Otvorenie výstavy a uvedenie tvorby a života autora
• Predstavenie publikácie Ondrej Ivan Doma nie som prorokom, uvedie autor Miroslav Kleban
• Hudobný program / Radoslav Ivan a Lívia Ivanová spev, Peter Čapó klavír

Výstava akademického maliara Ondreja Ivana, pod názvom Reminiscencie, je veno­vaná významnému výročiu – 100 rokov od narodenia autora. Je spomienkou na jeho tvorbu a naplnený život, ktorý venoval umeniu a svojej rodine. Je oslavou nevšednej ľudskej energie, tvorivého ducha a životného optimizmu tohto umelca, ktorý žil a tvoril pod Tatrami.

Ondrej Ivan sa narodil 24. 2.1926 vo Veľkej pri Poprade, uprostred malebnej prírody Tatier a Spiša, čo podmienilo jeho trvalý vzťah k tatranskej krajine a prírode. Po absolvovaní Odbornej chemickej školy firmy Baťa vo Svite v roku 1945 odišiel na Akadémiu výtvarných umení do Prahy , kde študoval u prof. Jána Želibského a neskôr u prof. Slánskeho a Vratislava Nechlebu na oddelení maliarskych a konzer­vačných techník. Bol jedným z prvých sloven­ských absolventov odboru reštaurátorstvo na Akadémii umenia v Prahe. Už ako študent na výstave v Mánese r. 1950 získal prvú cenu za reštaurátorskú prácu.

Ako reštaurátor zanietene spájal technicko-remeselné skúsenosti s esteticko-výtvarnými. Svoj život zasvätil hodnotám minulosti a ako maliar krásam našej slovenskej tatranskej prírody.

Jeho prvá prax po štúdiách na Akadémii umenia v Prahe bola v novovzniknutej Slovenskej národnej galérii, pod vedením PhDr. Karola Vaculíka. SNG vtedy začala zhromažďovať zbierky starého i nového umenia. V tomto období (1954 - 1959) zreštauroval mnohé umelecké diela renesančnej maľby, exponáty Pálfyovskej zbierky aj množstvo ikon.

V tejto činnosti pokračoval aj v rokoch pôsobenia vo Východoslovenskej galérii v Košiciach (1959 -1965), kde sa venoval reštaurovaniu gotickej tabuľovej maľby, barokovej plastike a ikonovej maľbe.

Takmer od začiatku stál pri budovaní regionálnej galérie v Liptovskom Mikuláši spolu s Jankom Alexym a Bedřichom Hoffstädterom. Tu bol neskôr v roku 1977 menovaný za ria­diteľa, kde pracoval v tejto funkcii až do roku 1987. Ocenenie jeho práce vyjadril PhDr. Karol Maliňák, bývalý kolega z miku­lášskej galérie týmito slovami: „Všetky inštitúcie v dobe pôsobenia Ondreja Ivana patrili medzi najvýznamnejšie na Slovensku, ocenili Ivanove reštaurá­torské, no i kultúrne znalosti, získané na Akadémii v Prahe. Najmä v našej galérii, kde robil roky nielen reštaurátora ale i riaditeľa, sme oceňovali jeho kultivo­vanosť, veľkorysosť, odbornosť i jeho húževnatosť pri presadzovaní vecí dôležitých pre galériu..."

Ondrej Ivan ako maliar - tvorca je rea­lista. Realizmus je preň jedinou tvorivou metódou, ktorou zachytáva a vyjadruje svoj vzťah k prírode a rodnému kraju.

Technická stránka jeho maľby je ovplyvnená štúdiom veľkých majstrov: Tiziana, Rubensa, Rembrandta, Ruisdaela a iných, ktorých kópie vynikajúco zvládol ako študent. Bohaté skúsenosti získal aj študijnými pobytmi v Amsterdame roku 1962 a v reš­taurátorských ateliéroch Ermitáže v Petrohrade. Tento vplyv vidíme aj na vystavených zátišiach, alebo žánrových obrázkoch z Holandska z obdobia 50 ych a 60 ych rokov.

Ondrej Ivan takmer celý svoj život zame­riaval svoje tvorivé úsilie v prevažnej miere práve na tému krajiny. Vo vzťahu k nej, ale aj k všetkému krásnemu bol taký akého sme  ho roky poznali - jednoduchý, úprimný, čestný. Zomrel 15. augusta 2018 vo svojej popradskej Veľkej. Pri príležitosti 100 výročia narodenia autora mu rodina vydala rozsiahlu monografiu, ktorej autorom je Miroslav Kleban.

Výstava pod názvom Reminiscencie chce verejnosti ukázať to najhodnotnejšie, čo v priebehu svojho činorodého života autor  vytvoril. Tvoria ju ukážky z reštaurátorskej tvorby, krajinomaľby, zátišia a portréty, vytvo­rené prevažne technikou olejomaľby, pochádzajúce prevažne zo súkrom­ného majetku autora a z depozitu Tatranskej galérie v Poprade, Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa a Galérie umelcov Spiša. Pri jej zhliadnutí máme dojem akoby zastal čas. Svojou atmosférou nás vovedú do čias staromajstrovských, oázy pokoja a kľudu.

13.2. - 31.5.2026  

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Bin Bear Series

Naše múzeum a Janka Kolibri Podkrivacká vás srdečne pozývajú na výstavu Bin Bear Series. 
Čo majú spoločné medvede, odpadkové koše a my všetci?
Bin Bear Series rozpráva tichý, no silný príbeh o vzťahu človeka a prírody. O krehkej rovnováhe, ktorú často narúšame bez toho, aby sme si to uvedomovali.
Výstava vznikla v spolupráci Janky Kolibri Podkrivackej s fotografom a filmárom Karolom Kaliským a jeho synom Karolom Kaliským ml. Ponúka netradičný pohľad na ochranu prírody – citlivý, symbolický a znepokojivo aktuálny.
Antropocentrický pohľad tu slúži ako zrkadlo našej spoločnosti. Návštevníci sa pohybujú pomedzi diela tak, aby sa na ne pozerali zhora – ako „páni tvorstva“. A práve tým sa stávajú súčasťou výpovede o nezáujme, ľahostajnosti a zodpovednosti, ktorú nesieme všetci.
Otvorenie výstavy: 13. február 2026 o 16:00 h.

17.2. - 28.5.2026  

Pohronské múzeum v Novej Bani

Kocky bez limitov

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu „KOCKY BEZ LIMITOV“, ktorá je výstavou obľúbenej stavebnice až celosvetového fenoménu LEGO.

Oficiálna história LEGA sa začala písať 28. januára 1958, kedy bol zaregistrovaný patent na malú umelohmotnú tehličku. Túto myšlienku priniesol dánsky tesár Ole Kirk Christiansen v roku 1932, keď vyrobil prvé tehličky stavebnice Lega. O dva roky tento fenomén dostáva aj svoje pomenovanie LEGO. Značka firmy, ale i názov hračky vznikol spojením dvoch dánskych slov LEg a GOdt, čo v preklade znamená dobrá hra. Od roku 1964 sa stavajú modely podľa návodu a od roku 1978 sú už súčasťou stavebnice aj mini figúrky, ktoré poznáme dodnes. Prostredníctvom obchodných domov Prior sa v roku 1982 stavebnica začala predávať v bývalom Československu. V roku 1992 sa Lego so svojimi modelmi zapisuje do Guinnesovej knihy rekordov a v roku 1996 spoločnosť LEGO vstupuje na internet  a registruje svoju doménu www.lego.com. V roku 2000 Lego získava titul „Hračka storočia“. Počet fanúšikov rôznych vekových kategórií každým dňom narastá. Príčinou tohto úspechu, ktorý preveril čas, je, že firma LEGO neustále reaguje na aktuálny dopyt a vždy prichádza s niečím novým.

Výstavu „Kocky bez limitov“ pre nás pripravil slovenský funklub LEGA TatraLUG. Vznikol koncom roka 2011 a fungovať začal začiatkom roka 2012. Samotný názov TatraLUG vznikol spojením slov Tatra a LUG. Prvé poukazuje na Tatry - symbol Slovenska (v logu fanklubu je Kriváň) a druhé je medzinárodná skratka LEGO fanklubov - LEGO Users Group. TatraLUG teda spája priaznivcov LEGA z celého Slovenska. Deje sa tak hlavne na internetovom fóre  www.tatralug.sk, kde si fanúšikovia vymieňajú názory, rady, fotografie, či plánujú akcie. Taktiež sa tu organizujú rôzne súťaže v stavaní, kde odmenami je - ako inak - LEGO. Hlavnou činnosťou fanklubu je organizovanie výstav po celom Slovensku.

U nás v Pohronskom múzeu návštevník vzhliadne prierez témami LEGO - dioráma a stavebnice internej témy Ninjago, ktorá oslavuje svoje 15. výročie (fantazijný svet v ktorom skupinka ninjov predstavujúcich základné elementy bojuje proti zlu ), stavebnice z tém Lego Friends a Elves (dobrodružné témy pre dievčatá zo súčasnosti aj fantázie s drakmi a elfami), rôzne rastliny z témy Botanicals,  vesmírne témy reprezentované modelmi reálnych predlôh (NASA) ale aj zo sveta fantázie (Star Wars), modely vozidiel rôznych veľkostí a tém (Icons, Technic, Speed Champions), stavebnice rôznych tém a predlôh - Disney, Harry Potter, The Beatles.

Špeciálne pre našu výstavu bol postavený model Potterovho parného stroja či fľaše trpezlivosti. Medzi zaujímavé monumenty, ktoré sú súčasťou výstavy patria kláštor v Hronskom Beňadiku, Barbakan a Tihányiovský kaštieľ z Banskej Bystrice, liečebný dom Machnáč, vysielač Kamzík. Nielen detského návštevníka poteší  rozľahlé mesto Lego City s rôznymi časťami - centrum, prístav, zábavný park, preteky F1, farma s pohyblivými exponátmi (vlak či kolotoče). Súčasťou výstavy bude opäť aj interaktívny priestor pre návštevníkov s Lego boxami, ktorý poskytne možnosť vyskladania svojho vlastného modelu podľa  fantázie.

Výstava bude venovaná rodinám s deťmi, ale tiež širokému spektru generácií, ktoré nadchla, alebo ešte len vďaka výstave Kocky bez limitov nadchne táto legendárna stavebnica. Od detí, rodičov až po starých rodičov, či jednotlivcov, ktorí prídu nostalgicky zaspomínať.

Kocky bez limitov – celoslovenská výstava LEGA sa realizuje s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a sponzorom výstavy: Knauf Insulation s. r. o., SC Zamkon s. r. o., UNISTAV NB s. r. o., KOVACO spol. s. r. o. a Arowana s. r. o.

19.2. - 17.5.2026  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Michal Čabala - známy - nezámy

V tvorbe akad. maliara Michala Čabalu (1941 - 2002), ktorú prezentoval na bezmála 60 kolektívnych výstavách a na šiestich samostatných, bola doménou krajinomaľba, no rád stvárňoval divadelné motívy, skvelé boli jeho portréty i zátišia. Michal Čabala, žiak profesorov D. Millyho, J. Mudrocha a J. Matejku, ako krajinár mal mimoriadny cit. V jeho kompozíciách prevažovali obrazy krajiny mierne zvlnenej a veľmi vydarené boli spojenia krajiny a vody. Čabala - posledný bohém v prešovskej výtvarnej obci, patril k najvernejším a najobľúbenejším autorom „prešovských montmartrov“. 

Pri príležitosti jeho nedožitých 85. narodenín sa uskutoční v SNM -MRK v Prešove výstava Michal Čabala - známy-neznámy, ktorá potrvá od 19.2.2026 do 17.5.2026. Kurátorkou výstavy je PaedDr., Mgr. Anna Simková.