Akcie

12.7. - 30.8.2024  

Karol Štúr - pozvánka.jpg

Múzeum Ľudovíta Štúra, Modra

Karol Štúr - život a dielo

Výstava približuje život staršieho brata Ľudovíta Štúra.


 

13.12.2025   13:00 - 17:00

web banner 2025 vianoce.png

Vlastivedné múzeum v Galante

Rodinná sobota – Vianoce v múzeu

Vlastivedné múzeum v Galante pripravilo pre návštevníkov sviatočné podujatie Rodinná sobota – Vianoce v múzeu, ktoré sa uskutoční 13. decembra 2025 v popoludňajších hodinách. Od 13:00 do 17:00 hod. si môžu malí aj veľkí návštevníci vychutnať tvorivé aktivity, obľúbené vianočné dielne aj malý remeselnícky trh. Posledný vstup je o 16:30 hod.

Súčasťou programu budú tvorivé dielne umiestnené priamo vo výstavných priestoroch, kde si účastníci budú môcť vyskúšať viacero kreatívnych činností vrátane zdobenia medovníkov. Atmosféru Vianoc doplnia regionálni remeselníci, ktorí predstavia ručne vyrobené vianočné ozdoby a dekorácie – gule zdobené krížikovou výšivkou, patchworkové výrobky, háčkované či tkané predmety, ktoré môžu byť krásnym darčekom pod stromček.

Návštevníci budú mať zároveň príležitosť pozrieť si aj aktuálnu výstavu Tajomstvá múmií z Vácu, ktorá ponúka jedinečný pohľad do histórie prostredníctvom výnimočných archeologických a antropologických nálezov.

Vstupné na podujatie je 3 € základné a 1 € pre deti.

Vlastivedné múzeum v Galante sa teší na všetkých, ktorí si chcú spríjemniť adventný čas kreatívnou a rodinnou atmosférou.


 

13.12.2025   17:00

vianoce-koncert-2-web.png

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Vianočný koncert - Viera Šusteková a hostia

Koncert slovenskej speváčky Viery Šustekovej a jej hudobných hostí.

Miesto konania: Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, Sadová 619/3
Dátum konania: 13.12. (sobota) 2025 o 17.00
Vstupné: 3,- EUR

Vstupenky sa budú predávať  od 5.12.2025 v pokladni galérie a v deň konania koncertu od 15.00.

Rezervácia je možná na pr@zgjm.sk.

Vierka Šusteková a jej hostia prinášajú sériu akustických koncertov v obsadení:
Viera Šusteková – spev
Peter Kavický – gitara
Henrich Novák – dobro
Laura Tománková – vokál

Hudobníčka, herečka a speváčka Vierka Šusteková, predstaviteľka slovenskej country scény je držiteľkou Zlatej gitary pre rok 2025. (ZLATÁ GITARA AWARDS – Anketu popularity slovenských spevákov, speváčiek, skupín udeľuje festival Country Lodenica.) Spolu s Laurou Tománkovou, Henrichom Novákom a Petrom Kavickým pripravila tri vianočné akustické koncerty. Zaznejú známe i autorské vianočné piesne.

Každé miesto koncertu má svoje výnimočné čaro, akustiku a atmosféru – historická Mariánska sála v Trnave, umelecká Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici i duchovne tichý Jezuitský kostol v Skalici ponúknu poslucháčom priestor, kde hudba môže naozaj dýchať a znieť naplno.

Termíny koncertov:
 12. 12. o 18:00 – Mariánska sála, Trnava (vstupné dobrovoľné)
 13. 12. o 17:00 – Záhorská galéria Jána Mudrocha, Senica (vstupné 3 €)
 14. 12. o 18:00 – Jezuitský kostol, Skalica (vstupné dobrovoľné)

„Hudba je pre mňa dar, ktorý spája a uzdravuje. Teším sa, že aj tento rok môžeme ľuďom priniesť kúsok vianočného pokoja,“ hovorí Vierka Šusteková.

Na koncertoch odprezentuje okrem vlastných piesní aj vianočný repertoár.

Viera Šusteková je slovenská speváčka, hudobníčka, skladateľka, moderátorka a herečka.
Pôsobí ako vedúca kapely „Viera Šusteková a hostia“, kde spieva a hrá s ďalšími hudobníkmi. V minulosti spolupracovala s mnohými hudobníkmi ako napr. Allan Mikušek, Jaro Žigo ml, Peter Michalovič, Roman Ziaťko, Tamás Belicza, Richard Bánsky a ďalší.
Vydala albumy:
Moje 2 ja, 2023
Svetlo v nás, 2020
Spolu s Martinom Filipom tvorí divadlo „Fifo a Vierka“, ktoré robí interaktívne predstavenia pre deti.
V  minulosti bola členkou Záhoráckeho divadla, ďalej účinkovala ako herečka v mnohých úspešných seriáloch Búrlivé víno, Rodinné prípady, Divoké kone, Susedské prípady, Súdna sieň a v mnohých ďalších.


 

13.12. - 14.12.2025  

Remeselne_vianoce_plagat.png

Sobášny palác v Bytči

Remeselné Vianoce

Strávte príjemný predvianočný čas v krásnych priestoroch Sobášneho paláca v Bytči. Počas víkendu 13. a 14. decembra v čase od 10.00 do 18.00 sa uskutoční druhý ročník podujatia Remeselné Vianoce.

Považské múzeum sa po minuloročnom úspechu a pozitívnej odozve rozhodlo podujatie zopakovať a rozšíriť. ,,Návštevníci sa môžu tešiť na viac ako 30 remeselníkov – domácich tvorcov, ktorí na našich trhoch ponúknu prezentáciu svojho remesla a práce, poctivo ručne vyrábané originálne výrobky, dekorácie a  typické vianočné vône a chute,“ hovorí zamestnankyňa Považského múzea Katarína Dadlíková.

Sortiment bude veľmi bohatý, zastúpené budú drevené, drôtené, sklené výrobky, tiež výrobky zo šúpolia, vosku, ľanu a prírodných materiálov. Podobne ako minulý rok nebudú chýbať ani tradičné vianočné pochutiny ako kapustnica, mäsové výrobky a punč. Návštevníci budú mať možnosť zakúpiť si medovníčky, zákusky či kvalitný domáci med, ktorý môžu v rámci degustácie ochutnať.

Súčasťou programu budú aj viaceré vystúpenia. V sobotu sa predstaví spevácky zbor Gloria Deo a žiaci Základnej umeleckej školy v Bytči. Detská folklórna skupina Podžiaranček z Papradna predvedie vianočné hudobné pásmo. V nedeľu vystúpia pedagógovia ZUŠ Bytča, Dychová hudba Predmierčanka a opäť Podžiaranček. Program oboch dní zakončí tombola.

„Pevne dúfame, že Remeselné Vianoce ponúknu možnosť zažiť autentickú sviatočnú atmosféru, podporia miestnych tvorcov a spríjemnia adventný čas kvalitným programom,“ dodala K. Dadlíková.

Vstupné je 2 € na osobu, deti do 6 rokov majú vstup zadarmo.

 

Program:

Sobota 13. decembra

14.00 – Spevácky zbor Gloria Deo Bytča

15.00 – DFSk Podžiaranček Papradno

16.00 – Základná umelecká škola Bytča

17.00 – tombola

 

Nedeľa 14.decembra

14.00 – DFSk Podžiaranček Papradno

15.00 – DH Predmierčanka

16.00 – Základná umelecká škola Bytča

17.00 – tombola


 

1.1.2020 - 31.12.2025  

Kelti z Bratislave eshop.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.


 

28.6.2022 - 30.6.2027  

pozvánka_Longinus_AM.jpg

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.


 

25.3.2023 - 31.12.2025  

Figuralisti pozvanka MODRA.jpg

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe

Otvorenie dlhodobej výstavy Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe, ktoré sa uskutoční 25. marca 2023 od 15:00.

V priestoroch Galérie Ignáca Bizmayera vás prevedieme jedinečnou tvorbou Ignáca Bizmayera a ďalších keramikárov.

Výstava je súčasťou projektu „Deň hliny – Čaro hliny“, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 199 900 € prostredníctvom grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 29 985 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je podpora kapacít kultúrnych aktérov a podpora práce s publikom.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.

 


 

17.6.2024 - 17.6.2027  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Rusínski majstri

Výstava prezentuje výtvarné diela staršej generácie rusínskych výtvarných umelcov. Patria medzi nich aj členovia Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy. Tá bola významnou a úspešnou v medzivojnovom období (1919-1939), kedy bola Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Rusíni vtedy zažívali národné obrodenie, ktoré svoj vrchol dosiahlo práve vo výtvarnom umení a stalo sa stredoeurópskym fenoménom. Podkarpatskí maliari sa nechceli stať provinčnou skupinou, ale ozajstnou školou výtvarného umenia. Svoje obrazy vystavovali v európskych umeleckých centrách.
Odchovancami Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy boli autori vystavovaných diel Vojtech Borecký, Mikuláš Rogovský a Július Bukovinský. Výstava Rusínski majstri zo súkromnej zbierky Kamila Benetina ponúka v SNM – MRK v Prešove možnosť vidieť aj diela starších rusínskych maliarov, ktorí však študovali u slovenských a českých pedagógov – Dezidera Millyho, Ivana Nestora-Šafranka a Michala Čabalu.


 

18.12.2024 - 25.1.2026  

c_rolnik a jeho svet_1050.jpg

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Roľník a jeho svet

Pre ľudí obývajúcich územie Slovenska bolo poľnohospodárstvo oddávna hlavným zamestnaním. Základom bolo zabezpečenie potravín, no dôsledky tejto činnosti sa prejavili na vzhľade okolitej krajiny, ľudských sídel a ovplyvňovali aj spôsob života roľníkov.

Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov, a jej vedecké skúmanie predstavuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied na výstave Roľník a jeho svet. 

Materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie – to všetko bolo výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bola agrárna kultúra a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia a tvorila harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností.

Výstava Roľník a jeho svet rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej tematickej línie je prezentácia sveta roľníka formou modelovej situácie – dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Stodola je umiestnená pri obytnom dome za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera...) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané i deti. Ich povinnosti budú môcť spoznať nielen najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj mnohé zaujímavé aktivity.

V druhej línii výstava približuje historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale i veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Z tohto základu vznikla súčasná etnografia ako vedná disciplína s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava túto vývinovú líniu slovenskej vedy sleduje a na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov i názorne dokumentuje.

Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia, textovo-obrazové panely a zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.


 

21.3.2025 - 31.3.2026  

Drotar_v_divadle_K3.jpg

Považské múzeum v Žiline

Dosky, ktoré znamenali svet

Fantázia, emócie, inšpirácia – to je len zlomok toho, čo sa spája s novou výstavou Dosky, ktoré znamenali svet, ktorá bude od 21. marca 2025 prístupná v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu.  Výstava prezentuje prepojenie medzi špecifickým remeslom – drotárstvom a divadlom, ako jedným z viacerých druhov pre vyjadrenie umenia. Jej zámerom je nadviazanie na predchádzajúcu výstavu Postava drotára v literatúre.

Táto originálna výstava vznikla v spolupráci s Divadelným ústavom, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Múzeom bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň a Slovenskou národnou knižnicou. Pozostáva z niekoľkých inscenácií, ktoré sa odohrali na pôde slovenského profesionálneho divadla. „Vo väčšine z nich je postava Drotára zobrazená ako kladná bytosť nesúca vznešené atribúty inšpirujúce nás všetkých, hoci nie vždy je hlavnou postavou. Prostredníctvom predstavení zameraných na Drotárov príbeh, tvorcovia reflektovali dianie politických udalostí a vnímanie drotárstva v našich reáliách, no v neposlednom rade nastavovali zrkadlo spoločnosti. Inscenátori sa v jednotlivých obdobiach snažili slovenskú klasiku prispôsobiť súčasníkom, či už prostredníctvom žánru alebo interpretáciou textu,“ približuje jedna z autoriek výstavy Mgr. Tatiana Kubáňová – teatrologička a múzejná pedagogička Považského múzea.

Priestorovo je výstava koncipovaná tak, aby vytvorila ilúziu divadelnej budovy. „Začína vstupom do vestibulu, v našom prípade do foyer, výstavná časť predstavuje divadelnú sálu a podkrovie evokuje divadelnú neopakovateľnosť,  fantáziu a emócie v podobe rozprávkových príbehov. V rámci výstavy predstavíme nielen činoherné, ale aj bábkové divadlo. Návštevníci sa môžu tešiť na kostýmy z pôvodných inscenácií, dobové materiály ako fotografie, recenzie, bulletiny, pozvánky, kostýmové a scénické návrhy. Lákadlom budú určite rôzne druhy bábok, napríklad Čierna pani v životnej veľkosti,“ vysvetľuje T. Kubáňová.

Výstava bude pre verejnosť prístupná do 31. marca 2026 v čase otváracích hodín Drotárskeho pavilónu.

Komentovaná prehliadka výstavy Dosky, ktoré znamenali svet

Ak vás zaujíma, ako kreatívne sa dá prepojiť divadlom s drotárstvom, určite si nenechajte ujsť druhú komentovanú prehliadku výstavy Dosky, ktoré znamenali svet. Vo štvrtok 11. decembra o 13.00 vás budú v priestoroch Drotárskeho pavilónu sprevádzať Mgr. Tatiana Kubáňová z Považského múzea, Mgr. art. Alžbeta Vakulová, PhD., Mgr. art. Miroslav Daubrava, ArtD. a Mgr. Bohuslava Blahová z Divadelného ústavu v Bratislave.
Záujemcovia sa ocitnú vo svete plnom fantázie a emócií, výstava je totiž koncipovaná tak, aby vytvorila ilúziu divadelnej budovy. „Budete nielen počuť, ale aj naživo vidieť kúsok z divadelnej histórie. Navyše, do divadelného sveta sa prenesiete prostredníctvom regionálneho remesla – drotárstva. Zistíte, akým spôsobom pristupovali inscenačné tímy k špecifickej postave Drotára. Prevedieme vás výstavou, na ktorej môžete obdivovať čarovné odevy, dobové materiály, bábky a mnoho ďalšieho. Na tejto komentovanej prehliadke sa špeciálne zameriame na divadelné kostýmy, ale aj scénické a kostýmové návrhy,“ pozýva jedna z autoriek výstavy Tatiana Kubáňová.
Vstup na komentovanú prehliadku je voľný.


 

30.4.2025 - 28.2.2026  

c_1050x480.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Marie Antoinette z Viedne do Versailles až pod gilotínu

Unikátna výstava kráľovniných šiat na Bratislavskom hrade

Čo spája svetoznámy Zámok Versailles a Bratislavský hrad? Príbeh malej rakúskej princeznej, z ktorej sa stala nešťastná francúzska kráľovná, sťatá gilotínou.

Mária Antoinetta sa narodila vo Viedni rakúskej arcivojvodkyni, uhorskej a českej kráľovnej Márii Terézii, ktorej oficiálnym sídlom v Uhorskom kráľovstve bol práve Bratislavský hrad.

Najnovšia  výstava o jednom z najzaujímavejších životných osudov európskej histórie – dramatický príbeh Márie Antoinetty, ktorá sa vďaka svadobnej politike svojej matky Márie Terézie stala najznámejšou francúzskou kráľovnou.

Do veľkolepej Rytierskej siene Bratislavského hradu prichádza nádhera a honosnosť Versailles. Vy si tak budete môcť  pozrieť kostýmy, parochne, obrazy, nábytok a ďalšie umelecké predmety zapožičané Versaillským zámkom. Výstavu doplnia  aj predmety zo zbierok slovenských múzeí a ukážky z filmov, ktoré vám priblížia život tejto známej kráľovnej od detstva na cisárskom zámku Schönbrunn, cez prepychový život francúzskej panovníčky vo Versailles až po jej smrť na popravisku.

Mária Antoinetta bola absolútnou módnou ikonou svojej doby a dodnes slúži niektorým módnym návrhárom ako inšpirácia. Jej životný príbeh bol mnohokrát zachytený v knihách, filmoch a seriáloch, či stvárnený na divadelných doskách.

Prijmite naše pozvanie a príďte si aj vy vychutnať kúsok luxusu a veľkoleposti Versailles na Bratislavský hrad.

Výstava otvorená od 30. 4. 2025 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu – vstup z nádvoria.


Na výstave spolupracovali Château de Versailles Spectacles, SNM – Historické múzeum a Beart production s.r.o. 

Kurátori výstavy: Mgr. Peter Barta, riaditeľ SNM – Historického múzea a historik a diplomat Dr. Alexandre Pajon; 

Nad výstavou prevzali záštitu predseda NR SR Richard Raši a francúzsky veľvyslanec na Slovensku J. E. Nicolas Suran.


 

8.5. - 31.12.2025  

Kysuce v období druhej svetovej vojny - plagát.jpg

Kysucké múzeum, Čadca

Kysuce v období druhej svetovej vojny

Kysucké múzeum pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny pripravilo od 8. mája 2025 vo svojich výstavných priestoroch v Čadci pre návštevníkov výstavu s názvom Kysuce v období druhej svetovej vojny, ktorej cieľom je priblížiť z regionálneho pohľadu najdôležitejšie poznatky o tomto turbulentnom a náročnom období. Najvýznamnejšie momenty druhej svetovej vojny sú prezentované na 6 veľkoplošných banneroch, na ktorých podávané informácie dopĺňajú hodnotné dobové obrazové materiály. Okrem toho výstava prezentuje i i viaceré dobové artefakty, najmä zbrane a výzbroj používané na bojiskách najničivejšieho vojnového konfliktu. Vystavené exponáty pochádzajú zo zbierok Kysuckého múzea a súkromnej zbierky kysuckého zberateľa Jána Halagačku. Výstava bude pre verejnosť prístupná počas otváracích hodín Kysuckého múzea do konca decembra 2025.


 

17.5. - 31.12.2025  

Pozdrav z RS_plagát_x.png

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Pozdrav z Rimavskej Soboty

17. mája 2025 o 17:00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, v rámci podujatia Noc múzeí a galérií, uskutoční vernisáž výstavy „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból.“ Výstava sa zaoberá historickými pohľadnicami zobrazujúcimi Rimavskú Sobotu a bude dostupná verejnosti do 21. septembra 2025.

Zámerom výstavy je priblížiť návštevníkom múzea život a charakteristické črty Rimavskej Soboty v minulosti, zachytené na historických pohľadniciach pochádzajúcich z obdobia od 90. rokov 19. storočia až do roku 1945, ktoré boli získané v roku 2024 vďaka podpore FPU od rimavskosobotského advokáta a zberateľa JUDr. Igora Mikitu. Historické pohľadnice v počte cca 450 kusov, ktoré tvoria základ výstavy, nám ponúkajú fascinujúci pohľad na vývoj mesta, niekdajšieho župného sídla Gemera-Malohontu v období plnom politických, sociálnych a historických zmien. Častokrát na nich vidíme budovy a zákutia, ktoré už zanikli alebo sa časom prestavali. Pozornosť si zaslúžia okrem lícnej strany aj rubové strany pohľadníc, na ktorých môžeme čítať zaujímavé odkazy predchádzajúcej generácie o návštevách Rimavskej Soboty, ako i stopy danej doby v podobe rôznych historických známok a pečatidiel.

Cieľom výstavy je, popri nostalgickej atmosfére, upriamiť pozornosť na vývoj pošty, na zmeny názvov ulíc, na vývoj fotografie a tlačiarenskej techniky, na prácu rimavskosobotských kníhtlačiarov a fotografov danej doby, teda profesií, ktoré zohrávali významnú úlohu pri vzniku a propagovaní pohľadníc. Výstava je doplnená zbierkovými predmetmi pochádzajúcimi zo skúmaného obdobia, ktoré pomôžu návštevníkom ponoriť sa do minulosti mesta. Súčasťou výstavy budú zaujímavé vizuálne a moderné technické prvky a zariadenia, ako rozanimované 3D pohľadnice -AR (rozšírená realita), ktoré sú vhodnými a príťažlivými prostriedkami na získanie pozornosti (aj) mladej generácie. 

Cieľom výstavy je predstavenie Rimavskej Soboty obyvateľom mesta a okolitých obcí v podobe, ako ju doteraz nepoznali. Pohľadnice sú dôležitými historickými dokumentmi, ktoré by mal poznať nielen každý Soboťan, ale aj návštevník múzea zaujímajúci sa o dejiny a príbeh mesta a jeho okolia.

Sprievodné podujatia k výstave tvoria múzejno-pedagogické aktivity pre školákov rôznej vekovej kategórie, tematické odborné prednášky, oživená história, tvorivé víkendy pre rodiny s deťmi, a nemôže chýbať ani netradičná prechádzka ulicami Rimavskej Soboty v sprievode historika. Srdečne Vás očakávame!

Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Kurátori výstavy: PhDr. Éva Kerényi, PhD. (historička, riaditeľka múzea) a Mgr. Igor Kerepesi (historik múzea)


 

17.5.2025 - 17.5.2026  

plagat_EX50ZICIA 2025_1050.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Ex50zícia

Slovenské národné múzeum v Martine – Etnografické múzeum si pripomína významné jubileum. Aktuálna výstava s názvom EX50ZÍCIA oslavuje päťdesiat rokov od otvorenia stálej národopisnej expozície, ktorá návštevníkom približuje tradičnú kultúru slovenskej dediny od druhej polovice 19. storočia po prvú polovicu 20. storočia. Výstavu sme otvorili pri príležitosti Noci múzeí a galérií 17. mája 2025 a prístupná bude do 17. mája 2026.

Stála expozícia, ktorá vznikala v rokoch 1974 – 1975 pod vedením PhDr. Igora Krišteka, CSc., patrí medzi najvýznamnejšie projekty svojho druhu na Slovensku. Jej cieľom bolo zachytiť a sprístupniť rýchlo miznúce fenomény tradičnej ľudovej kultúry, ktorú v čase vzniku expozície rýchlo menila modernizácia a socialistické reformy. Národopisná expozícia zložená z častí Človek a pôda, Človek a materiál a Človek a odev je unikátna nielen svojím obsahom, ale aj výtvarným a priestorovým riešením, ktoré prekonalo dobové výstavnícke štandardy.

Výstava EX50ZÍCIA návštevníkov prevedie hlavnými míľnikmi päťdesiatročného príbehu expozície – od jej slávnostného otvorenia, cez obdobie rozmachu, až po tragickú udalosť v roku 1999, keď časť expozície zničil požiar. Výstava prezentuje nielen pôvodne inštalované zbierkové predmety so silným príbehom, ale aj autentické dobové fotografie, architektonické makety a dokumenty zo zákulisia príprav.

Hravou súčasťou výstavy je aj 37 interpretačných štítkov, ktoré prevedú návštevníkov po zaujímavých miestach, zoznámia s pozoruhodnými predmetmi a predstavia osobnosti, ktoré sa na vzniku našej päťdesiatročnej expozície podieľali. Práve tieto faktory stoja za úspechom národopisnej expozície Etnografického múzea, ktorá bola v čase svojho vzniku hodnotená ako nadčasová a moderná.


 

24.5. - 31.12.2025  

125 rokov muzejnictva_vystava_web titulka.png

Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica

125 rokov múzejníctva v Banskej Štiavnici


 

27.5.2025 - 30.4.2026  

Vlak v meste.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

Vlak v meste

Autori výstavy: Ľubomír Deák, Martin Entner, Michal Jajcaj 

Slovenské technické múzeum – Múzeum dopravy v Bratislave pripravilo pre verejnosť v spolupráci s občianskym združením Bratislava a jej premeny novú obrazovú výstavu s názvom „Vlak v meste“.

Výstava návštevníkom pripomína dve výročia, ktoré sa viažu k dnes už zaniknutým železničným tratiam na území hlavného mesta – 185. výročie začatia prevádzky prvej konskej železnice v Uhorsku medzi Bratislavou a Svätým Jurom (4. októbra 1840)  a 40. výročie zastavenia osobnej železničnej dopravy do stanice Bratislava-Filiálka a zastávky Bratislava-Slovany  (júl 1985).  

Kedysi industriálna časť Bratislavy na východnom okraji centra mesta, ktorú obyvatelia poznajú pod názvom Nivy, zmenila svoju tvár na nepoznanie. Kým staršie generácie Bratislavčanov už len nostalgicky spomínajú na pôvodnú podobu tejto mestskej štvrte, najmladšie generácie ani netušia, že na uliciach Karadžičova, Metodova či Trnavská cesta jazdili kedysi aj vlaky.  Po dnes už neexistujúcich tratiach jazdili vlaky, ktoré zabezpečovali osobnú dopravu smerom do Petržalky, Trnavy či Komárna, najmä však vlaky nákladné, smerujúce do železničných vlečiek významných priemyselných podnikov, vrátane bratislavského prístavu. Obrazová výstava návštevníkov prostredníctvom porovnania dobových a súčasných fotografií zoznámi s historickou podobou tejto časti mesta a jej následnou rozsiahlou premenou v uplynulých desaťročiach.


 

3.6. - 31.12.2025  

c_WEB - Landsfeld 1050x480.jpg

Múzeum Ľudovíta Štúra, Modra

Heřman Landsfeld - keramikár, maliar, zberateľ

Heřman Landsfeld bol keramikár z moravských Malenovíc. V Modre, na Morave a v starých habánskych strediskách odkrýval pod nánosmi zeme poznatky hrnčiarskych pecí a hrnčiarskeho riadu. Všetky úlomky z vykopávok starostlivo opisoval a ukladal. Zo svojej výskumnej práce vydal niekoľko publikácií a množstvo článkov, ktoré dodnes slúžia odbornej verejnosti ako jeden z hlavných prameňov k štúdiu hrnčiarskej a džbánkarskej výroby na Slovensku a Morave.

Popri zberateľskej a bádateľskej práci však Heřman Landsfeld nezabúdal ani na svoju vlastnú tvorbu, ktorá bola tematicky neobyčajne rôznorodá. Dokumentuje to množstvo maľovanej keramiky uloženej v depozitároch múzeí a v súkromných zbierkach. 

V rámci výstavy sa môžete kochať tvorbou Heřmana Landsfelda ale aj jeho osobnými predmetmi, ktoré nám zapožičala Modranská beseda.


 

6.6.2025 - 28.2.2026  

1plagat-hracky-nahlad.jpg

Malokarpatské múzeum v Pezinku

Čas hier. Detstvo, hračky, hry

Malokarpatské múzeum v Pezinku otvorilo novú výstavu s názvom Čas hier. Detstvo, hračky, hry, ktorá potrvá až do 28. februára 2026. Návštevníkov pozýva na cestu histórie hračiek, ktoré sa pod vplyvom doby menili, ale v mnohom zostávali prekvapivo rovnaké.

Výstava mapuje vývoj hier a hračiek naprieč storočiami, ich význam v živote detí a to, ako odrážali spoločenské zmeny, technologický pokrok aj ľudskú tvorivosť. Zároveň kladie dôraz na univerzálnosť hry ako jazyka, ktorý spája generácie, kultúry aj celé epochy.

Kľúčové prvky výstavy:

  • originálne exponáty hračiek a spoločenských hier z rôznych historických období
  • interaktívne stanoviská a hravé prvky pre deti i dospelých
  • pohľady na detstvo v rôznych spoločenských triedach a kultúrnych kontextoch
  • príbehy, ktoré ukazujú, ako sa deti hrali v meste aj na vidieku

Výstava nie je len nostalgickou spomienkou pre dospelých, ale aj atraktívnym edukačným zážitkom pre školské skupiny. Súčasťou sprievodného programu je nový vzdelávací program „Cestujeme svetom hračiek“, ktorý deťom hravou formou približuje vývoj hračiek a detských hier.

Riaditeľ Malokarpatského múzea v Pezinku, Martin Hrubala, s úsmevom dodáva:
„Aj my dospelí máme svoje hračky. Len sú čoraz drahšie a zložitejšie – od áut, cez telefóny až po nové technológie. No ich zmysel zostáva rovnaký: prinášať radosť, inšpiráciu a trochu úniku späť do sveta fantázie.“


Objednávky pre skupiny: monika.chvostekova@muzeumpezinok.sk                                                                     


 

11.6.2025 - 1.1.2026  

c_jokai_1050.jpg

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Jókai jubiluje

V roku 2025 oslavujeme 200. výročie narodenia Móra Jókaiho - jednej z najvýznamnejších osobností maďarskej literatúry. Pri tejto príležitosti prostredníctvom kultúrno-historickej  výstavy predstavíme dôležitejšie momenty Jókaiho kultu v maďarskej kultúre na Slovensku.

Mór Jókai sa narodil v roku 1825 v Komárne (historický názov Rév-Komárom) na území dnešného Slovenska. Tu vyrastal a sem sa vracal počas svojich štúdií v Bratislave, v Pápe a v Kecskeméte až do roku 1845, kedy sa presťahoval do Pešti. Vo svojich dielach zachytáva zážitky z Komárna a jeho dobových obyvateľov. Svoj prvý román Hétköznapok (Všedné dni) začal písať v Kecskeméte a dokončil ho na Alžbetinom ostrove v Komárne a v rodnom dome na Szombathyho ulici. Hlavného hrdinu románu Az arany ember (Zlatý človek), Mihálya Tímára, inšpiroval bohatý komárňanský obchodník s obilím János Domonkos, ktorý býval na tej istej ulici ako Jókaiho rodina.

Komárno si Jókaiho vždy hrdo pripomínalo. V roku 1881 mu udelilo čestné občianstvo, na jeho rodnom dome a na mieste domu, v ktorom prežil detstvo, umiestnili pamätnú tabuľu, a ulicu Szombathyho premenovali na Jókaiho ulicu.

Výstava sa zameriava na obdobie po roku 1918, na úsilie maďarskej menšiny žijúcej v (Česko)Slovensku, zachovať pamiatku Móra Jókaiho aj v rámci novovzniknutých štátov. Predstavuje históriu vplyvu významného spisovateľa za hranicami Maďarska a fungovanie menšinovej kultúrnej sféry v jednotlivých historických obdobiach.

Prostredníctvom originálnych predmetov sú predstavené inštitúcie a historické momenty spojené so spomienkou na Móra Jókaiho. Dôraz sa kladie na Jókaiho pamiatku v Československu v roku 1925 a na postavenie sochy Jókaiho v Komárne v roku 1927. Ďalšími dôležitými tematickými prvkami výstavy sú  činnosť Jókaiho spolku a premenovanie  Jókaiho divadla, ktoré sídlia v Komárne a zohrávajú dôležitú úlohu v kultúrnych dejinách mesta a regiónu.

Výstava má dvojaký cieľ: na jednej strane predstavuje úlohu jednotlivých aktérov menšinového inštitucionálneho systému pri udržiavaní Jókaiho kultu; na druhej strane sleduje aj menšinové kultúrne dejiny, ktoré organicky zapadajú do profilu nášho múzea.


 

23.6. - 30.12.2025  

mini_Co drot spojil, cas nerozdeli.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Čo drôt spojil, čas nerozdelí...

Šikovné ruky vandrovných drotárov v minulosti predĺžili život nejednému predmetu z domácnosti či gazdovstva. Výstava Považského múzea Čo drôt spojil, čas nerozdelí... predstaví v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Etnografickom múzeu širokú škálu predmetov, ktorým vedeli drotári dať druhú šancu. Vernisáž výstavy sa uskutoční v pondelok 23. júna 2025 o 17.00 hod.

Autorkami výstavy o charakteristickom slovenskom remesle, zapísanom v zozname UNESCO, sú etnologička Katarína Kendrová a historička Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea.

„Zamerali sme sa na jeho prvotnú vandrovnú formu, keď drotári putovali po celej krajine a venovali sa najmä opravám predmetov každodennej potreby, používanými obyvateľmi vidieka. Ich neustály boj o zabezpečenie existencie si vyžadoval až neuveriteľne širokú škálu rôznorodých pomôcok, riadov a nástrojov, ktoré rýchlo opotrebovali, ale na kúpu nových nemali dostatok financií. A práve vďaka drotárom dostali poškodené predmety šancu na opätovné využitie,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.

Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali. Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky. Zaujímavé drotárske opravy môžu záujemcovia o problematiku vidieť aj na poľnohospodárskom náradí, kolovrátkoch či napríklad nahrievacích žehličkách. K vzácnym exponátom patrí aj precízne a jemne opletané sklo, porcelán a fajky z morskej peny,“ dopĺňa K. Kendrová.

Výstava je obohatená o textové panely s fotografiami a tiež detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník. Návštevníci uvidia základné techniky, akými boli opletanie do drôtených sietí, flekovanie, haftovanie, spájkovanie, ale tiež jednoduchšie, ktoré spočívali v stiahnutí poškodených častí predmetov drôtenou slučkou alebo pásikom plechu.

Prezentované exponáty pochádzajú zo zbierkových fondov Považského múzea a Slovenského národného múzea v Martine. Výstava v Etnografickom múzeu bude prístupná do 30. decembra 2025.


 

27.6.2025 - 10.1.2026  

Svetozár Stračina2.jpg

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Krása je svetlo v srdci / Svetozár Stračina

SVETOZÁR STRAČINA ( 3.12.1940, Turčiansky sv. Martin - 26.2.1996, Bratislava )

- pri príležitosti 85. výročia narodenia hudobného skladateľa

Výstava zo zbierkového fondu múzea bude sprístupnená vo výstavných  priestoroch expozície Múzeum - domov múz.


 
1-20 (z 96)
ÚvodÚvodná stránka