Akcie
11.8.2025 - 17.1.2026

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica
Alojz Čobej (1935 – 2025)
Kurátor výstavky: Mgr. Peter Filín
Pri príležitosti 90. výročia narodenia slovenského pedagóga, rozhlasového redaktora, dramatika, textára a hudobného skladateľa Mgr. Alojza Čobeja si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu.
Narodil sa 7. októbra 1935 v Stropkove. Vysokoškolské vzdelanie získal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove. Po ukončení štúdia sa presťahoval do Banskej Bystrice, kde nakoniec strávil takmer celý svoj život. V rokoch 1957 – 1972 pôsobil ako pedagóg slovenského a latinského jazyka na gymnáziu v Banskej Bystrici. Po svojom odchode zo školstva sa zamestnal v banskobystrickom štúdiu Československého rozhlasu, kde takmer dvadsať rokov zastával pozíciu vedúceho literárno-dramatickej redakcie (1972 – 1990). V rokoch 1990 – 2000 pôsobil ako odborný lektor latinského jazyka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a od roku 2000 až do svojho odchodu na starobný dôchodok pracoval ako dramaturg a režisér Rádia Lumen.
Už ako stredoškolský učiteľ začal aktívne písať texty populárnych piesní a spolupracoval s viacerými známymi interpretmi – Karolom Duchoňom, Janou Kocianovou, Evou Kostolányiovou, Dušanom Grúňom alebo s Karolom Konárikom. Spolupracoval aj s dirigentom a skladateľom Jurajom Velčovským a jeho orchestrom. Bol mimoriadne plodným textárom a skladateľom. Vytvoril viac ako 300 piesní a 3000 textov a za svoju piesňovú tvorbu získal viacero ocenení na súťažiach populárnej hudby, ako napríklad Bystrické zvony či Oravské minisynkopy. Je autorom textu Hymny Univerzity Mateja v Banskej Bystrici, ktorý následne zhudobnil Igor Bázlik. Medzi jeho najznámejšie piesne patrí Júlia, si čarovná (autor textu) napísaná pre vyššie spomínaného Karola Konárika, Kľúče k detským snom (interpret Karol Duchoň), Nádherný dážď (víťazná pieseň festivalu Bystrické zvony); Malý výpredaj snov či Večerný zvon. Texty piesní pre deti publikoval v dobových detských časopisoch, predovšetkým Včielka, Zornička alebo Ohník.
Okrem populárnych a detských piesní napísal (nielen) počas svojho pôsobenia v rozhlase niekoľko stoviek rozhlasových relácií a hier – Ja musím byť zbojník (1973), Dezertér (1985), Panenská veža (1998), Prekliate husle (2001), rozhlasových dramatizácií diel slovenskej a svetovej literatúry – P. O. Hviezdoslav: Gábor Vlkolínsky (1975), M. Kukučín: Na Podkonickom bále (1976), T. Hardy: Ľudia z lesa (1988), J. G. Tajovský: Tma (1992), literárnych a dramatických pásiem – Moje sladké Horehronie (1973), Sedliak a pán (1977), Banskobystrický hrad (1988), Diaľka je smútkom zaliata (2004), či humoristických scénok – Hry lásky rozmarné (2002), Dobrodružstvá Tilla Ullenspiegla (2003) alebo Keď som šiel cez Bystricu (2004). Je autorom muzikálov a hier pre deti – Na zelenej lúke (1974), Vláčik do rozprávky (1975), Princezná je smutná (1977), Pionierske leto (1978), Tajomstvo starej šperkovnice (1981), Snehuľka a sedem trpaslíkov (1982). Písal tiež poéziu a básničky pre deti, epigramy, satirické texty a humoresky, ktoré publikoval prevažne časopisecky.
V roku 2006 mu bolo udelené čestné občianstvo rodného mesta Stropkov a v roku 2011 získal Cenu Andreja Radlinského. Posledné roky svojho života strávil v kruhu svojej rodiny v Tomášove. Alojz Čobej zomrel 27. februára 2020 v Bratislave vo veku 84 rokov.
Na výstavke s názvom Alojz Čobej (1935 – 2020) môžu návštevníci od 11. augusta 2025 do 17. januára 2026 vo vitrínach na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vidieť rukopisné ukážky autorových prác, knižné vydania rozhlasových hier, ako aj notové autografy jeho populárnych piesní.
16.10.2025 - 15.2.2026

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica
Život v dobe kamennej
Ako vyzeral každodenný život našich pravekých predkov? Čím sa živili, ako si zhotovovali nástroje, či ako si zdobili svoje príbytky? V banskobystrickom Thurzovom dome sa otvárajú brány celkom novej, jedinečnej zážitkovej výstavy Život v dobe kamennej, ktorá zavedie návštevníkov na fascinujúcu cestu do dávneho obdobia spred niekoľko tisíc rokov. Dotyk s históriou umožnia vzácne originálne artefakty zo slovenských nálezísk, doplnené replikami pravekých predmetov priamo v autentickom neolitickom dome.
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja prichádza v jesennom období s veľkolepou novinkou. Zážitková výstava Život v dobe kamennej vás prenesie o niekoľko tisíc rokov späť do prelomového obdobia pravekých dejín ľudstva, ktoré nazývame aj neolitická revolúcia. Návštevníkom sa tak naskytne jedinečná možnosť vyskúšať si niektoré činnosti, ktoré sa dnes už bežne nevykonávajú, ale stali sa nevyhnutným pokrokom, z ktorého, aj keď si to už neuvedomujeme, čerpáme dodnes. Dvere do neolitu, ktorý na Slovensku trval približne 1 300 rokov, sa otvoria už 16. októbra 2025 v Thurzovom dome.
NEOLIT a jeho revolúcia
V období neolitu sa začína postupné osídľovanie Slovenska a spája sa s ním aj najväčší vtedajší historický proces – neolitická revolúcia. Výstava odhalí veľa zaujímavého práve zo života prvých obyvateľov nášho územia. Priblíži prostredie, v ktorom títo ľudia žili, a činnosti, ktorým sa denne venovali. Odpovie na otázky, aké domy si naši predkovia stavali, čo jedli, ako si varili, ako vyrábali odev alebo ako a kde pochovávali svojich mŕtvych. Výstava vás tak zavedie aj do sveta duchovných predstáv pravekých ľudí a súčasne oboznámi s výdobytkami daného obdobia.
„Pri výbere samotného obdobia sme prakticky zvažovali obdobie, ktoré má potenciál nielen zaujať, ale zároveň je prelomové a významné. Neolit – alebo teda mladšia doba kamenná bola v tomto ohľade jasná voľba. Ľudské spoločenstvá, dovtedy voľne žijúce v prírode, ktoré migrovali a živili sa lovom a zberom, sa usádzajú a menia na spoločnosti domáceho hospodárstva založenom na poľnohospodárstve. Nástupom poľnohospodárstva sa ľudia trvalo usadili a začali si stavať domy, vyrábať hlinené nádoby, tkať látky na odev a zakladať pohrebiská. Boli to prevratné novinky, ktoré obrátili celý dovtedajší svet hore nohami – preto ich bolo možné pomerne ľahko zasadiť do obsahu interaktívnej výstavy“, uvádza nás do myšlienky novej výstavy jej kurátorka Marta Ďuricová.
Klasické vitríny nehľadajte, skôr zážitok, dotyk a naozajstné poznanie
Príprava a samotná realizácia výstavy bola časovo aj obsahovo náročná. Tri výstavné miestnosti Thurzovho domu sa doslovne premenili na areál osady z doby kamennej s množstvom predmetov a architektonických prvkov. Na výstave tak nájdeme neolitickú osadu, domácnosť a priestor pre pohrebné a duchovné zvyky.
„Areál neolitickej osady a okolitej krajiny, architektúra, zariadenie vnútorného priestoru obytnej stavby s okolím a predmety, ktoré boli použité, zodpovedajú odborným archeologickým poznatkom, samozrejme prispôsobené našim prezentačným možnostiam a zámerom. Na svoje si určite prídu nielen deti a študenti, ale aj dospelí návštevníci. Výstava je plná aktivít, ktoré si môžu reálne vyskúšať. Čaká na nich napríklad zdobenie steny domu dávnym ornamentom, skladanie pravekej kamennej sekerky, mletie zrna na zrnotierke či šitie odevu kostenou ihlou“, dopĺňa archeologička Marta Ďuricová.
Všetko vo vlastnej réžii
Celý vizuál a architektonické prvky, podobne ako aj výstavný mobiliár a interaktívne prvky a predmety zhotovili pracovníci múzea vo vlastnej réžii. Okrem nich sú súčasťou výstavy aj skutočné archeologické zbierkové predmety Stredoslovenského múzea a zapožičané archeologické zbierkové predmety z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktoré budú vystavené vo vitrínach.
„Na výstave Život v dobe kamennej je výnimočné aj to, že všetko od prvotného nápadu až po realizáciu vytvorili naši šikovní pracovníci. Bola to pre nás všetkých po prvotnom, pomerne odvážnom rozhodnutí veľká výzva, pretože sme chceli predstaviť nielen archeologické nálezy a špecifiká danej doby, ale zároveň pripraviť interaktívny zážitok pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. Vďaka obrovskej kreativite, zručnosti a nasadeniu celého tímu sa nám podarilo vytvoriť výstavu, ktorá prináša pravek v našom múzeu opäť k životu a umožňuje ho doslova zažiť na vlastnej koži a možno pritom aj pouvažovať nad rozdielmi so súčasnou dobou – ako dnes žijeme, ako nakladáme so zdrojmi, s prírodou, časom, prácou a tak ďalej... Verím, že táto výstava osloví čo najviac návštevníkov nielen z nášho mesta či kraja, ale aj z celého Slovenska. Potenciál na to rozhodne má. Navyše sme ju pripravili tak, aby ju bolo možné ďalej využívať, napríklad zapožičiavať aj iným múzeám či inštitúciám, čím jej príbeh bude ďalej pokračovať aj mimo nášho múzea“, konštatuje Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea a zároveň iniciátor prípravy výstavy.
Výstava Život v dobe kamennej sa na svojom pozadí snaží ukázať aj to, že ľudia v neolite boli nesmierne životaschopní, zruční a mimoriadne vynaliezaví. Je pripomenutím, že dnešný technologický pokrok je v mnohých ohľadoch priamym vyústením neprestajného zdokonaľovania síce jednoduchých, avšak vysoko účinných pravekých technológií. Výstava tak návštevníkom pomáha pochopiť ľudskú históriu v širšom kontexte, že ľudia doby kamennej boli inteligentné a kultúrne bytosti, ktoré viedli plne civilizovanú existenciu a významne formovali aj podobu dnešného sveta.
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu. Poďakovanie Stredoslovenského múzea za spoluprácu na tomto veľkom projekte patrí aj obci Poniky a spoločnosti TWD, s. r. o. Banská Bystrica.
17.10. - 30.11.2025

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici
Dušana Vrbovská: Nájsť cestu…
Kurátorka: Božena Juríčková
Otvorenie výstavy: 17.10.2025 (piatok) o 17.00
Výstava mladej autorky, absolventky FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici (2013 – 2019), dvojnásobnej finalistky súťaže Maľba roka, predstavuje zatiaľ najvážnejšiu prezentáciu jej maliarskej tvorby. Zameriava sa na osobitú reflexiu organického sveta prírody a jeho jedinečné metamorfózy v čase. V detailnom pohľade na platforme špeciálnej kombinácie klasickej „staromajstrovskej“ maliarskej optiky, digitálneho predobrazu a iných technických prístupov tlmočí najmä proces prirodzeného prírodného kolobehu – rastu a rozkladu čistých naturálnych hmôt, zdanlivo banálnych fragmentov najrôznejších vegetatívnych štruktúr, ktoré nachádza v bežnom lokálnom prostredí. Akceptujúc pritom vecnú i lyrickú poetiku, aspekt ekologický i psychologický motivuje diváka k úvahám o pulzovaní či relativite odvekých síl, ktoré napriek širokému technickému zázemiu bezprostredne či nepriamo limitujú životný status človeka.
Kurátorský text
V krátkom časovom odstupe po svojej individuálnej výstave v Galerii výtvarného umění v Hodoníne sa mladá autorka Dušana Vrbovská, absolventka FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici (2013 – 2019) a dvojnásobná finalistka súťaže Maľba – Cena Nadácie VUB, predstavuje i senickej resp. regionálnej verejnosti. Výstava s príznačným názvom Nájsť cestu predstavuje zatiaľ najrozsiahlejšiu a najucelenejšiu výstavnú prezentáciu jej maliarskej tvorby.
Dušana Vrbovská vo svojom komornom programe rozvíja koncepciu, zameranú na osobitú lyricko-metaforickú reflexiu organického sveta prírody, ktorú nastavila už vo svojej magisterskej práci. Výstava, mapujúca autorkino tvorivé obdobie posledných 7-8 rokov, zahŕňa dva základné okruhy, previazané tematicky i názorovo. V prvej kolekcii na príkladoch, prevzatých z naturálneho prostredia a jeho jedinečných metamorfóz v čase, rieši najmä otázku ambivalencie života, bytia a nebytia. Na platforme pôvodného lokálneho vnemu, digitálneho predobrazu a iných technických prístupov cestou klasickej „staromajstrovskej“ maliarskej optiky tlmočí najmä proces prirodzeného prírodného kolobehu. V detailnom pohľade temer dokumentárne monitoruje rast a rozklad čistých prírodných hmôt, zdanlivo banálnych fragmentov najrôznejších vegetatívnych štruktúr, ktoré nachádza v bežnom reálnom prostredí: od jari do zimy kolotoč odumierania a klíčenia, vädnutia a kvitnutia, hnitia a zrenia, zániku a regenerácie, konca a začiatku… nekonečnosti bytia. Naturálna sféra tu alternuje prirodzený časopriestor človeka. Periodicita javového sveta, procesuálna mystika prírody je metaforicky klasifikovaná ako istá analógia tajomstiev ľudského života.
V najnovšom okruhu tvorby, podľa ktorého je výstava i nazvaná, sa posúva viac k problematike, v ktorej hľadá vzťahy medzi rýdzim svetom prírody a prostredím poznačeným stopami i neduhmi civilizácie. Základné súvislosti tvorby vrátane samotnej maliarskej artikulácie témy zostávajú pritom naďalej v kontinuite. Už to však nie je meditatívna reflexia výlučne o príbehu žitia, ale predovšetkým demonštrácia prirodzenej vitality, bezmedznej energie a trvalej regenerácie naturálneho sveta. Na príkladoch drobnej fytogénnej vegetácie, klíčiacej nielen v zázemí záhrad či parkov, ale napriek extrémnym podmienkam aj v stavebnom balaste či na okraji ciest, tvorba Dušany Vrbovskej smeruje k univerzálnym a viac než aktuálnym témam doby. V sugestívnych asociačných vrstvách na báze symbolických hodnôt, akceptujúc pritom vecnú i lyrickú poetiku, tlmočí možno až prekvapujúco optimistickú víziu pre človeka – vieru v nezničiteľnosť životodarných síl prírody i samotného života na planéte.
O autorke
Mgr. art. Dušana Vrbovská sa narodila v Skalici (1992). V rokoch 2008 – 2012 študovala na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Od roku 2013 pokračovala v štúdiu na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bakalárske štúdium (2013 – 2017) absolvovala v Ateliéri klasických maliarskych disciplín u prof. Ľudovíta Hološku, akad. maliara; magisterské štúdium (2018 – 2019) v Otvorenom ateliéri maľby u doc. Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD. V roku 2016 absolvovala študijný pobyt v Západočeskej univerzite v Plzni na Fakulte designu a umení v Ateliéri malby u doc. Aleša Ogouna, akad. maliara. Je dvojnásobnou finalistkou súťaže mladých talentov Maľba – Cena Nadácie VUB (2018, 2023). Od roku 2022 svoju tvorbu doteraz prezentovala na 4 samostatných výstavách (Banská Bystrica, Trebišov, Bratislava, Hodonín), od roku 2017 na viacerých kolektívnych výstavách na Slovensku i v ČR. Žije a pôsobí v Senici.
23.10. - 23.11.2025

Hradné múzeum vo Fiľakove
Milan Berky: Kreslenie srdcom
Vernisáž sa uskutoční 23. októbra 2025 o 16:30 hodine.
Galéria Mestského vlastivedného múzea bude hostiť výstavu kresieb amatérskeho výtvarníka Milana Berkyho s názvom „Kreslenie srdcom“. Autor, známy nielen v Lučenci a Novohrade, sa umeleckej činnosti začal venovať potom, ako po takmer 35 rokoch prišiel o prácu u železníc. Svoj novonadobudnutý voľný čas začal venovať kresleniu, keďže táto záľuba ho uchvátila už v detstve. V tvorbe ho najviac oslovilo kreslenie portrétov, pričom sa snaží do svojich diel vdýchnuť život. Jeho cieľom je dostať sa do povedomia ľudí a umelcov, a vystavovať svoje práce doma a v zahraničí, čo sa mu v súčasnosti aj reálne napĺňa. Prezentoval sa už v mnohých mestách Slovenska, v krajinách ako sú Čechy, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, a získal niekoľko ocenení. Od roku 2020 má vlastnú galériu v Lučenci, kde vystavuje svoje diela a organizuje kurzy kreslenia. Zaujal mnohých umelcov, ktorí mu vyjadrujú uznanie a podporu, čoho príkladom je aj výrok Jiřího Doležala, organizátora Open Artfestu Praha: „Keď sa pozriete na jeho práce, na prvý pohľad viete, čo tým chce povedať. Vždy, keď pristúpite bližšie, aby ste vnímali detaily jednotlivých obrazov, neprestanete obdivovať jeho precíznosť”.
Obrazy Milana Berkyho sa dostali aj k významným osobnostiam, ako napríklad k pápežovi Františkovi či bývalej prezidentke Zuzane Čaputovej. Je zakladateľom internetovej skupiny s názvom Kreslenie srdcom, ako aj autorom projektu Heart, ktorý slúžil na podporu liečby detských onkologických pacientov. Do projektu sa zapojilo viac ako 200 umelcov. V súčasnosti prebieha ďalší úspešný charitatívny projekt, takisto zameraný na pomoc chorým deťom. Počas trvania fiľakovskej výstavy bude možné dobrovoľne prispieť na tento účel.
23.10.2025 - 21.1.2026

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica
Vzácne kury
Naše územie obývajú už od doby ľadovej a hoci ich považujeme za bežnú súčasť našich lesov a domovov, čoskoro to tak vôbec nemusí byť. Tihányiovský kaštieľ v najbližšom období pripravil zaujímavú výstavu, ktorá predstaví rozmanitý svet vtákov tzv. „hrabavcov“. Okrem vzácnych druhov obývajúcich územie Slovenska, výstava odprezentuje aj domáce, okrasné či nepôvodné druhy.
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Martine výstavu s názvom Vzácne kury. Výstava doplnená zbierkami Stredoslovenského múzea je venovaná kurovitým vtákom - od domácej sliepky a honosného bažanta až po ich vzácnych príbuzných. Svoje brány otvára 23.10.2025 v Tihányiovskom kaštieli.
„Výstava Vzácne kury predstaví všetky druhy kurovitých vtákov, ktoré sa na území Slovenska nachádzajú (tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, jariabok hôrny, prepelica poľná, jarabica poľná a bažant poľný). Ako žijú, aké majú nároky na prostredie, čo ich ohrozuje a aká je ich ochrana. Okrem klasických exponátov je výstava doplnená aj o zoologickú zbierku viacerých domestikovaných kurovitých druhov, ktorej cieľom je poukázať na úžasnú variabilitu vtačích vajec, čo sa týka ich veľkosti, ale aj sfarbenia. Návštevníci budú mať napríklad možnosť porovnať vajíčko najmenšieho kurovitého vtáka, prepelice čínskej, s obrovským vajíčkom morky domácej, ale aj kochať sa na krásne sfarbené vajíčka prepelice japonskej, či kury domácej plemena Araukana, Green shell“... hovorí o výstave jej kurátorka Lucia Hrčková.
Tím prírodovedcov v Tihányiovskom kaštieli sa snaží pre návštevníkov pripraviť, ak to situácia dovolí pri každej výstave aj ukážky živých zvierat. Inak to nebude ani teraz. Počas celej doby trvania si budú môcť návštevníci pozrieť prepelicu čínsku či prepelicu japonskú. S novinkou prichádza aj v jej realizácii.
„Celá výstava je pripravená a realizovaná inak, ako sme zvyknutí, v tzv. „ekoverzii“. Texty sú tlačené na kartónové panely, ktoré budú upevnené na drevených kockách. Celý koncept výstavy budú navyše dopĺňať výtvarné práce žiakov základných a stredných škôl, ktorí sa zapojili do našej výzvy: Vzácne kury sveta, ktorej cieľom bolo vzdelávať žiakov a zapájať ich do diania v našom múzeu“, uzatvára Lucia Hrčková.
Výstava Vzácne kury potrvá v Tihányiovskom kaštieli do 21. januára 2026. Počas troch mesiacov je pre návštevníkov pripravených množstvo sprievodných podujatí či tvorivých dielní s danou tematikou.
25.10. - 31.10.2025

Etnografické múzeum SNM, Martin
Návraty k tradíciám
V sobotu 25. októbra 2025 a v piatok 31. októbra 2025 v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Etnografickom múzeu o 14.00 – 16.00 hod. sa uskutočnia tvorivé dielne pre dospelých a deti od 6 rokov.
Príďte sa dozvedieť o zvykoch v čase Dušičiek, symbolike kvetov ukladaných na hroby a vytvoriť si pre blízkych zosnulých veniec alebo kyticu z prírodných materiálov. Chceme nadviazať na tradície našich predkov a aj našim najmenším návštevníkom ukázať, ako sa kedysi ľudia pripravovali na pietny čas pri spomienke na zosnulých.
Prosíme, rezervujte si svoje miesto vopred, kapacita miest je obmedzená.
- ‹ Predošlá
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- Ďalšia






