Muzeum.SK

Vlk bol v minulosti rozšírený na celom území Slovenska. Obýval celú severnú pologuľu, vrátane Mexika či Arabského polostrova. Žiadny pozemský cicavec nemal také rozšírenie. V predkresťanskom období dokonca ľudia verili, že má moc ochrániť ich pred démonmi. Čo sa stalo, že sa pohľad človeka na vlka zmenil? Vo svojom odbornom a pútavom rozprávaní nás do tejto problematiky zasvätí uznávaný odborník na veľké šelmy Jerguš Tesák.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila v rámci výstavy Čuvač – Živé dedičstvo predkov odborno-popularizačnú prednášku s uznávaným odborníkom na veľké šelmy Jergušom Tesákom. Prednáška s názvom O vlkoch a psoch priblíži návštevníkom 30. júla o 17:00 h v Tihányiovskom kaštieli často diskutovanú tému o pastierskych psoch a ich využití pri ochrane veľkých šeliem na Slovensku.

S valašskou kolonizáciou v 14.storočí sa nároky človeka na krajinu niekoľkonásobne zvýšili. Postupným narastaním populácie ľudí, rozvíjaním poľnohospodárstva sa rozrastali aj mestá. Vlk, ktorý žil kedysi v ďalekých neprístupných lesoch sa viac dostával do kontaktu s človekom a s hospodárskymi zvieratami, ktoré človek choval. Tu začína snaha ľudí eliminovať vlka.

Chránený vlk

Vlk je plachá šelma, človeku sa vyhýba. Je dosť inteligentný na to, aby vyhodnotil situáciu a stretnutiu s človekom dokázal predísť. Iné je to, samozrejme, v čase, keď sa vlky rozhodnú zaútočiť na stádo oviec. Vlk bol rozšírený v celej severnej, strednej i západnej Európe, no takmer všade bol prenasledovaný až vyhubený, preto má jeho ochrana význam. V Čechách je vlk  celoročne chránený. V Maďarsku je niekoľko desiatok jedincov a je celoročne chránený, v Poľsku je populácia niekoľko stoviek jedincov a je rovnako celoročne chránený. Dnes máme po 3 rokoch celoročnej ochrany opäť určené obdobie lovu a kvótu na počet ulovených vlkov. Ročne sa to pohybuje v desiatkach kusov (2024/2025 - 74 ks) podľa určenia komisie za dodržania nastavených podmienok napr. že vlk sa nesmie strieľať v územiach dôležitých pre migráciu do susedných krajín.

„Nevidím dôvod, prečo by sa mal dnes u nás loviť, keď všetci hlásia rekordné stavy jelenej či diviačej zveri. Jelenia, srnčia a danielia zver spôsobujú škody v poľnohospodárstve a lesníctve, hrozí nám šírenie afrického moru ošípaných a štúdie ukazujú, že šírenie klasického moru udržiaval na uzde práve vlk, ktorý lovil predovšetkým choré diviaky. Myslím, že dôvodom lovu je i to, že uloviť vlka je prestíž,“ uvádza do problematiky odborník Jerguš Tesák.

Pes na reťaz nepatrí

Jedna z príčin zlého "pohľadu" na vlka je práve konflikt s hospodárskymi zvieratami. Príklady dobrej praxe vo vzťahu k hospodárskym zvieratám a šelmám sú najmä tri.

 „V prvom rade sú to strážne psy, ktoré sú vychovávané pri ovciach tak, aby sa zžili so stádom. Ich „svorkou“ sa tak stane ovčie stádo, nie človek. Dobré salašnícke psy sa dajú vychovať tak, že síce chránia pred šelmami, no neohrozujú ľudí, takže nie sú hrozbou pre turistov, ktorí prichádzajú na salaše. Druhý príklad sú elektrické ohradníky, ktoré musia byť osadené tak, aby nielen bránili ovciam či kravám v úteku z ohrady, kde sa majú pásť, ale najmä aby bránili vniknutiu šeliem. A tretia vec sú ľudské zdroje. Potrebujeme pastierov, ktorí sú spoľahliví a majú k tejto práci vzťah. Cestou je motivovať ľudí, ktorí k tomu majú blízko vhodne nastavenými pracovnými podmienkami aj za použitia finančných zdrojov z EÚ. Stáda by mali byť zabezpečené strážnymi psami, ktoré sú pustené na voľno, nie na reťazi.  Psy, ktoré len brešú z reťaze, skúsenejšieho vlka neodradia. Ak sú pustené, sformujú obrannú psiu svorku. Hoci je ich menej a nie sú také silné ako vlky, psychologický efekt to má. Vlky sa tak nedokážu koncentrovať na lov oviec. Škody môžu nastať pretože nič nefunguje na 100%, ale je rozdiel, či vlk vezme za sezónu dve-tri ovce alebo ich roztrhá dvadsať či viac,“ dopĺňa Jerguš Tesák.