Muzeum.SK - múzeum, hrad, zámok a galéria na Slovensku

Viete, kde máme v Banskej Bystrici lokality pravekého sídelného mikroregiónu? Osídlenie pod Panským dielom máme doložené od neskorej doby kamennej, cez mladšiu dobu bronzovú, dobu laténsku, mladšiu dobu rímsku až po stredovek. Predovšetkým v mladšej a neskorej dobe bronzovej tento priestor obýva ľud lužickej kultúry. Práve tu sa utvára typická regionálna sídlisková štruktúra tvorená nížinným trvale osídleným sídliskom a k nemu prislúchajúcim pohrebiskom v priestore Starej Sásovej. Vyberte sa za bádaním svojho okolia s archeológom Martinom Kvietkom.

Stredoslovenské  múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v nadväznosti na novootvorenú výstavu Život v dobe kamennej pripravilo terénnu exkurziu po fascinujúcej trase, ktorá návštevníkov zavedie do hlbokej minulosti, do čias praveku, keď oblasť pod Panským dielom tvorila jeden rozsiahly sídliskový mikroregión. Na celodennú vlastivednú vychádzku sa pripravte 19. októbra 2025, odštartuje o 8:30 h z východiskového bodu pri starej zvonici v Sásovej.

„Na sídliskovú štruktúru nadväzuje výšinné opevnenie na Hrádku kontrolujúce prístupovú komunikáciu k zdrojom medenej rudy na Španej Doline. Na najvyššom bode mikroregiónu na Hornom diely je situované obranné refúgium resp. akási pozorovateľňa s výhľadom na široké okolie. Osobitné postavenie majú jaskyne Netopierska a Kaplnka, ktoré mali funkciu obytného provizória v neskorej dobe kamennej resp. kultového miesta v neskorších obdobiach“, hovorí o lokalite archeológ Martin Kvietok.

Bohatá lokalita na nálezy

V Starej Sásovej bol už v roku 1957 Gejzom Balašom pri stavbe rodinného domu nájdený žiarový hrob z mladšej doby bronzovej. V 2. polovici 70. rokov bola v polohe Studničky v intraviláne obce zistená archeologičkou Martou Mácelovou kultúrna vrstva s výrazným obsahom keramiky, mazanice a uhlíkov. Vrstva bola datovaná do mladšej doby bronzovej. Neďaleko odtiaľ na Stránskej ulici zistila ďalšie sídliskové nálezy zo staršej doby železnej v podobe keramiky a fragmentu ihlice.  Posledný výskum v roku 2022 na Sásovskej ceste č.36 opäť potvrdzuje intenzívne osídlenie v mladšej dobe bronzovej, dobe rímskej a vrcholnom stredoveku.

Lokalite hrádok sa archeológovia až do roku 2012 venovali iba okrajovo. Na vrcholovej plošine Hrádku boli realizované iba menšie zberové akcie. V rokoch 2012 a 2013 tu zrealizovalo Stredoslovenské múzeum prostredníctvom Martina Kvietka menší zisťovací výskum s cieľom zistiť základnú chronológiu osídlenia lokality.

„Okrem sporadických nálezov z doby laténskej a vrcholného stredoveku predstavuje najväčší objem nálezov keramika so záveru doby bronzovej a začiatku staršej doby železnej. Podľa nálezov na Hrádku dochádza k prvým sídelným aktivitám niekedy okolo r.1000 p.n.l.. Zrejme z dôvodu nepokojných pomerov bolo na lokalite niekedy v samotnom závere doby bronzovej (800 p.n.l.) resp. na začiatku staršej doby železnej (750 p.n.l.) postavené kamenno – hlinité opevnenie s drevenou palisádou. To zaniká intenzívnym požiarom“, vysvetľuje Martin Kvietok.

Svoje bohatstvo v podobe kolekcie keramiky lužickej kultúry odkryl v roku 2001 aj Horný diel. Na neskorších LIDAR-ových snímkach je zjavné opevnenie práve tejto lokality na jej južnej strane. Najvýraznejšia pozornosť archeológov sa však venovala priestoru jaskýň Kaplnka a Netopierska. Už v rokoch 1924 a 1926 robil výskum v obidvoch jaskyniach zberateľ Jozef Miklósi. Okrem iných nálezov spomína aj formy na odlievanie kovových predmetov. Významným zistením bolo doloženie rituálno - náboženských praktík spojených s kanibalizmom.

„V 80. rokoch bola v jaskyni Netopierska nájdená aj bronzová sekerka s tuľajkou, ako aj tmavosivý črpák lužickej kultúry s výzdobou vnútorných stien datovaný do neskorej doby bronzovej. Najväčší výskum prebehol v 90. rokoch 20.stor. V tomto období bolo zistené výrazné osídlenie z neskorej doby kamennej. Nebudem však všetko prezrádzať a teším sa na spoločné spoznávanie nášho okolia s návštevníkmi, určite budeme mať o čom hovoriť,“ pozýva na exkurziu Martin Kvietok.

Výstavu Život v dobe kamennej a jeho sprievodné podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.