RSSGemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Vydajte sa na objavnú cestu do minulosti regiónu Gemer-Malohont! V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote vás čaká fascinujúca zbierka exponátov, ktoré rozprávajú príbeh tohto bohatého a pestrého regiónu. Od praveku až po súčasnosť sa dozviete o živote a zvykoch našich predkov, o významných osobnostiach a udalostiach, ktoré formovali tento kraj.
Kaganov jazdec
Gemersko-malohontské múzeum v termíne od 17. mája do 31. augusta 2025 sprístupní vo svojich výstavných priestoroch výnimočnú výstavu s názvom Kaganov jazdec. Kurátormi výstavy sú Hága Tamara Katalin a Dani János z Déri múzea v Debrecíne. Výstavu si mohli návštevníci prezrieť v Déri múzeu Debrecíne a v Múzeu kráľa svätého Štefana v Stoličnom Belehrade (Szent István Király Múzeum Székesfehérvár). Časť nálezov bola vystavená v Schallaburgu (Rakúsko) na výstave „Reiternomaden in Europa” a v Halle (Nemecko) na výstave „Rider Nomads in Europe”.
Na jar v roku 2017 počas archeologického výskumu pred výstavbou diaľnice M35, bolo pri juhozápadnom chotári obce Derecske (župa Hajdu – Bihar) objavené avarské pohrebisko. V rámci pohrebiska bol objavený mimoriadny hrob avarského bojovníka z polovice 7. storočia.
V hrobe bol uložený muž, ktorý zomrel vo veku 30 až 35 rokov. Pochovaný bol s úplnou výzbrojou (železný meč zdobený zlátením a striebornými kovaniami, luk obložený parohovými doštičkami, tulec s vyrezávanými parohovými a kostenými doštičkami, obsahujúci železné hroty šípov, železná kopija a lamelový pancier), ako aj s pozláteným strieborným bojovníckym opaskom. Pochovaný bol do truhly zhotovenej z dubových dosiek. Vedľa neho bol pochovaný aj jeho kôň s výstrojom, so železným zubadlom v ústach, sedlom ozdobeným parožím, s párom železných strmeňov, uzdou, s poprsným a zádržným remeňom zdobenými pozlátenými striebornými lisovanými kovaniami.
Odkrytý hrob má mimoriadny význam vďaka nálezu lamelového panciera nájdeného pod kostrou jazdca. Je to prvý takýto úplný lamelový pancier z avarského obdobia, ktorý odkryli archeológovia v neporušenom stave a bol vyzdvihnutý z pôvodného miesta uloženia (in situ).
Na základe dátumu objavenia hrobu bol pochovaný jazdec pomenovaný ako „Kerény“ (staré maďarské krstné meno).
Pochovaný jazdec patril k elite avarskej spoločnosti zo 7. storočia a bol členom malej zložky ťažkého jazdectva avarského vojska.
Autorský tím Kerény-a oživil prostredníctvom hyperrealistickej rekonštrukcie – avarského bojovníka – jazdca v životnej veľkosti, sediaceho na cválajúcom koni s rekonštrukciou zbraní odkrytých v hrobe, ako aj s rekonštrukciou lamelového panciera.
Návštevníci výstavy majú jedinečnú príležitosť oboznámiť sa s elitným členom obávaného avarského jazdectva, ako aj s príslušníkom avarskej spoločnosti, ktorá sa stala vojenským a mocensko-politickým hegemónom v priestore Karpatskej kotliny, počas doby, takmer dva a pol storočia.
Kontaktné údaje
Nám. Mihálya Tompu 14/5, 979 01 Rimavská Sobota
Tel.: +421 47 563 27 41
E-mail: office@gmmuzeum.sk
Www: www.gmmuzeum.sk
Otváracie hodiny
Letná sezóna (jún – september)
pondelok: zatvorené
utorok – piatok: 10.00 – 18:00
sobota – nedeľa: 10:00 – 18:00
Zimná sezóna (október – máj)
pondelok – zatvorené
utorok – piatok 9:00 – 17:00
sobota – nedeľa 9:00 – 17:00
Možnosti vstupu, vstupné
Dospelí: 4€
ZŤP dospelí: 2€
Deti, študenti, dôchodcovia: 2€
ZŤP deti: 1€
Deti do 6 rokov, sprievod ZŤP: zdarma
História-popis
Gemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy, pričom prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry.
Od roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne a bola postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša. Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu.
Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.
Expozície
Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr.
Snáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.)
V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčší priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Sobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote.
Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. storočia.
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera- Malohontu
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia,..
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera-Malohontu, je realizovaná je v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.
História výtvarného umenia
Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.
