Muzeum.SK

V rámci jesenného cyklu sprievodných podujatí medzinárodného organového festivalu Vivat Vox Organi budú pripravené aj štyri nedeľné popoludnia európskej hudobnej a literárnej klasiky v priestore Zelenej siene v Thurzovom dome. Hlavnou ideou tohto spoločného projektu je multižánrové prepojenie klasického umenia a jeho umiestnenie do historicky významných priestorov v Banskej Bystrici. Ide aj o to, aby stará hudba, popri ďalšom umení, znela aj vonku, mimo sakrálnych budov, kde organový festival Vivat Vox Organi prebieha zvyčajne.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s medzinárodným festivalom Vivat Vox Organi prichádzajú s projektom starej hudby v renesančnej Zelenej sieni v Thurzovom dome. Po úspešnom pilotnom projekte v rámci Noci múzeí 2025 pôjde o originálne spojenie starej hudby a hodnotného literárneho umenia v architektonicky, umelecky a historicky významnom priestore. V rámci úvodného predstavenia, v nedeľu, 7. septembra 2025 o 16:00 h predstaví svoju tvorbu súčasný spisovateľ Anton Lauček z Černovej.

 „V jeho dvadsiatich knihách so zastrešujúcim názvom IBA TAK ide o beletrizované žánre publicistického štýlu, z ktorých vanie autorov sympaticky láskavý zmysel pre humor, vkusne a nezameniteľne pokropený jemným espritom. V jeho diele vyčnieva hrejivý ľudský rozmer, ale nadovšetko dominuje láskyplnosť k človeku ako k svojmu blížnemu. Každý z jeho krátkych prozaických útvarov napísaný kultivovaným a vycibreným jazykom má výrazný morálny akcent a dáva si za úlohu budiť človeka z letargie ducha, do ktorej upadá v konzumnej ére zameranej na lacnú zábavu“, ozrejmuje Matúš Kucbel, organizátor festivalu Vivat Vox Organi.

V nedeľu, 12. októbra 2025, o 16:00 h, bude jesenný cyklus starej hudby a literatúry pokračovať výberom kazateľa a všestranného umelca Daniela Pastirčáka.

„Daniel vezme poslucháčov do hĺbky tvorby dvoch výnimočných spisovateľov minulého storočia, na ktorých stojí aj jeho vlastná spirituálna inšpirácia. Pastirčák z diel Eliota a Lewisa vyberá diela, ktoré sám uvedie a predstaví v krátkych reflexiách a zamysleniach. Daniel je často vyhľadávaným predstaviteľom duchovnej oblasti prežívania našej spoločnosti, ktorý vo svojom uvažovaní prepletá myšlienky spirituality kresťanstva s filozofiou, psychológiou, umením a vytvára intelektuálne hodnotný amalgám, ktorý vpisuje do svojich kázní, zamyslení, meditácií a ktorý nejde po povrchu žitia, ale núti poslucháča zastať a pobudnúť v sebe a so sebou. Tak ako v septembri, aj v tomto cykle sa budú môcť návštevníci započúvať do zvukov čembala“, pokračuje Matúš Kucbel.

V novembrovom podujatí sa do Zelenej siene v Thurzovom dome vráti opäť Daniel Pastirčák s výberom z jeho vlastnej tvorby. Výber bude inšpirovaný témou Nežnej revolúcie. Čítačka s koncertom sa uskutoční v predvečer Nežnej, v nedeľu 16. novembra 2025, o 16:00 h. Špeciálnym hosťom koncertu bude Vít Bébar z Českej republiky. Zaujímavosťou je, že Bébar bude interpretovať starú hudbu na kópii ranobarokového čembala talianskeho typu z jeho vlastnej výroby.

„Spoluprácou s festivalom Vivat Vox Organi otvárame dvere Zelenej siene nielen hudbe a literatúre, ale aj príbehom, ktoré v nej po stáročia zneli. Starú hudbu vnímame ako živé dedičstvo, ktoré dokáže rovnako osloviť dnešného poslucháča, ako kedysi mešťanov Banskej Bystrice. Je pre nás cťou, že môžeme byť súčasťou projektu, ktorý spája historický priestor, hudbu a ľudí. Už Noc múzeí nám ukázala, že návštevníci majú záujem aj o takýto druh umenia, verím, že budú nadšení“, konštatuje Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.

Jesenný cyklus sa ukončí v nedeľu, 14. decembra 2025, o 16.00 h kedy sa účastníci podujatia budú môcť započúvať do životopisu Jána Francisciho, banskobystrického umelca prelomu 17. a 18. storočia, organistu, čembalistu, priateľa Mateja Bela. Životopis je plný unikátnych informácií o reáliách z vtedajšieho života na našom území. Do umeleckého prednesu Francisciho kurikula v podaní herca Doda Šamaja zaznie aj Francisciho hudba na organovom pozitíve a čembale. Životopis Jána Francisciho z nemeckého originálu preložil Andrej Šuba.

Podujatie podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj a mesto Banská Bystrica.