Maľby na skle

Maľby na skle, obrázky na skle, ľudové maliarstvo na sklo, ľudové obrazy maľované na sklo, Hinterglasmalerei, podmaľby, sklomaľby a ďalšie spisovné i menej spisovné (hoci hojne používané) výrazy označujú svojrázne výtvory ľudového výtvarného umenia na Slovensku, technologicky pochádzajúce zo starovekého Egypta. V ľudovom prostredí - roľnícke a remeselnícke interiéry a sakrálne priestory - začali sa objavovať koncom 18. storočia. Obrázky na skle prirodzene vznikali pri sklárskych hutách, ktoré sa vyskytovali aj na hornom Ponitrí (v osade Gápel, časť obce Valaská Belá, a v obci Jalovec).

Maľby na skle bývali vo vidieckych domácnostiach umiestnené v kultovom kúte izby a spolu so svätými obrazmi, púťovou tlačou, soškami svätých tvorili najdôležitejšie miesto v dome. Naši predkovia verili, že dokážu ochrániť príbytok, jeho obyvateľov i zvieratá od všetkého zlého. Estetická funkcia v minulosti nebola až tak podstatná.

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi spravuje pomerne bohatú zbierku malieb na skle - 184 dokladov svojrázneho ľudového umenia i profesionálnej tvorby. Spomedzi anonymných ľudových tvorcov vystupujú aj známi autori - Zuzana Vaňousová, Ján Papco, Ľubica Maliariková, ktorých diela budú tiež súčasťou výstavy Maľby na skle.

Prezentované múzejné zbierky sú zhotovené technikou maľby "za studena" na rubovej strane sklenej tabule (odtiaľ označenie "podmaľba na skle"). Maľby vznikali zväčša predkreslením grafickej predlohy - motívu, často pozmeneného a doplneného autorovým cítením a zručnosťou. Slovenské maľby na skle sa rozdeľujú podľa určitých vizuálnych znakov do troch základných skupín: západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské. Najpočetnejšie zastúpenie v zbierkovom fonde Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi majú maľby stredoslovenského typu, prevažne s náboženskou tematikou.