IDA - dievča z Galanty, dáma v Paríži

Aktuálna výstava vo Vlastivednom múzeu v Galante predstaví rodáčku z Galanty, Idu Michnay.

Ida Michnay, dcéra okresného sudcu sa narodila v roku 1882 v Galante, vydala sa za francúzskeho inžiniera, usadili sa v Paríži, a zomrela v roku 1983 vo veku 101 rokov. Doteraz sme o nej vedeli veľmi málo aj napriek tomu, že sa stala legendou.

Ženích bol synom Georgesa Clemensauea - neskoršieho predsedu vlády Francúzska, ktorý koordinoval rokovania o vyznačení nových hraníc v Európe po prvej svetovej vojne. Desaťročia pretrvávala legenda, podľa ktorej politik nemal rád svoju maďarskú nevestu a kvôli neúspechu synovho manželstva mal negatívny prístup k maďarskej mierovej delegácii. Idu obviňovali z toho, že nevyužila svoje rodinné väzby na to, aby sa zastala záujmov Maďarska.

Zatiaľ vieme, že Ida sa ešte dvakrát spomína v memoároch.

Prvý zdroj je maďarský maliar Lajos Kunffy, ktorý sa s Idou stretol u Munkácsyho vdovy, kde sa spriatelili a následne sa navštevovali v Paríži a na panstve Kunffyovcov. Lajos Kunffy namaľoval v roku 1910 nádherný pastelový obraz Idy, ktorý dostal významné miesto na tejto výstave. Aj týmto by sme sa chceli poďakovať Múzeu Rippl-Rónai v Kaposváre za jeho sprístupnenie.

Ďalším zdrojom je Gyula Michnay, Idin synovec, ktorý ju spomína vo svojom životopise Mint Mohamed koporsója. Bol jediným väzňom, ktorému sa podarilo utiecť na Západ začiatkom 50-tych rokov z pracovného tábora v Recsku. Keď prekročil maďarsko-rakúsku hranicu, považovali ho za špióna a až po niekoľkých dňoch mu dovolili zavolať svojej tete Ide v Paríži, ktorá potvrdila jeho totožnosť.

Nevesta Georgesa Clemenceau, priateľka Lajosa Kunffyho, teta Gyulu Michnay. V každom prípade, je niekomu niekto. Ale doteraz sme o tom, kým skutočne bola, vedeli len málo. Cieľ tejto výstavy je neskutočne jednoduchý: spoznať a oboznámiť s osobou, ktorá sa skrýva za legendou. Mojím oporným bodom bol Idin vek: ak zomrela vo veku 101 rokov, jej potomkovia si ju ešte musia pamätať. Podarilo sa mi spojiť s Idiným pravnukom, Ericom, ktorý bol v čase jej smrti dvadsaťročným mladým mužom. Ukázalo sa, že Idina krása očarila nielen pánov z Galanty, ale aj z Paríža. Bola vždy elegantná, často nosila perlový náhrdelník, ktorý jej daroval syn, a že si vždy nechávala k čaju nosiť croissanty a makrónky z jej obľúbenej cukrárne. Jej parfum voňal po margarétkach, ale rovnako milovala všetky jarné kvety. Bola otvorená technickým inováciám 20. storočia. Väčšinu času trávila vyšívaním servítok a v lete sa rada prechádzala po rodinnom panstve. Zostala verná svojej maďarskej identite až do konca svojho života. Idine osobné veci, ktoré nám rodina Clemenseau sprístupnila, nám ešte viac pomáhajú vykresliť obraz dievčaťa z Galanty, ktoré sa stalo parížskou dámou.

Najdôležitejšia zo všetkého je láska k Ide, ktorá bola cítiť v každom jednom telefonickom rozhovore a v každom liste, v jednom sa jej pravnuk Eric vyjadril nasledovne „Ida bola úžasná matka, babka a prababka.“

Judit Pukkai, kurátor

Vo Vlastivednom múzeu v Galante organizujú komentovanú prehliadku aktuálnej výstavy IDA – dievča z Galanty, dáma v Paríži, ktorá sa uskutoční 12. júna 2025, vo štvrtok o 18:00 hodine. Návštevníkov bude sprevádzať Eva Sudová.