Archeológia pod vodou:Objavovanie tajomstiev rieky Hron

Rieky predstavujú nielen významné krajinné prvky, ale z pohľadu minulých populácii aj prvky, ktoré do výraznej miery ovplyvňovali ich komunikačné, sídlené stratégie či náboženské praktiky. Dokladmi týchto udalostí sú predovšetkým stopy ľudských aktivít priamo v riečnom toku alebo jeho bezprostrednom okolí. Ich štúdium je doménou riečnej archeológie. Pozornosť slovenských bádateľov sa zameriava predovšetkým na Dunaj, Váh ale aj Hron.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pozýva na cyklus prednášok Stretnutia s minulosťou aj v mesiaci október. K aktuálnej otvorenej výstave Život v dobe kamennej v Thurzovom dome pripravila prednášku archeológa Martina Kvietka so zaujímavou témou, ktorá sa venuje archeológii pod vodou. Objavovanie tajomstiev rieky Hron si budete môcť vypočuť v stredu 29.10.2025 o 17:00 h v Thurzovom dome.

Archeológia pod vodou resp. riečna archeológia predstavuje na Slovensku v porovnaní s krajinami ako Nemecko, Poľsko či Slovinsko novo utvárané odvetvie. Pozornosť slovenských bádateľov sa zameriava výhradne na štúdium riek. V súčasnosti sa pracuje okrem utvárania slovenského tímu pre podvodnú archeológiu aj na vytvorení metodického základu pre archeologický výskum riek na Slovensku.

„V rámci prednášky bude predstavený výskum zameraný na rieku Hron. Je to významný tok, o ktorom sa dozvedáme už z antických prameňov, kde vystupuje pod pojmom Granua. Rieka Hron najmä na dolnom úseku svojho toku preteká oblasťami v minulosti intenzívne osídlenými. Taktiež prechádza morfologicky odlišnými celkami, čo umožňuje sledovať jeho využitie vo vzťahu k odlišnému prírodnému prostrediu. Problémom však je, že koryto Hrona je dnes výrazne umelo upravené. Výskum sa preto nezameriava len na vodnú plochu ale územie inundačného pásma resp. územie kadiaľ v minulosti prebiehal tok rieky (riečne prostredie). V rámci tohto prostredia totiž aktivity realizované človekom boli v priamej interakcii s riekou. Na prednáške sa pozrieme aj na to, čomu musí archeológ pri takomto výskume venovať viacej pozornosti“, uvádza do problematiky archeológ Martin Kvietok.

Cieľom práce vodného archeológa je identifikovať dôvod výskytu predmetov v riekach a ich vzťah k riečnemu prostrediu, v ktorom boli nájdené. Predovšetkým sa jedná o ojedinelé nálezy, v menšej miere hromadné nálezy hnuteľných predmetov (keramika, súčasti kroja, nástroje zbrane, mince a pod). Osobitnou kategóriou hnuteľných nálezov sú plavidlá. Okrem hnuteľných nálezov treba počítať aj s prítomnosťou prvkov kultúrnej krajiny ako sú brody, mosty, kompy, vodné mlyny, úpravne rúd a pod.

„Svoju pozornosť musí archeológ venovať aj prírodným vlastnostiam rieky, hydrodynamickým procesom a distribúcii materiálu v riekach. Osobitným prameňom štúdia sú riečne sedimenty. Sedimenty riek sú nositeľom informácii ohľadom rekonštrukcie prírodného prostredia. Na základe interpretácie sedimentov vieme rekonštruovať aj ľudské aktivity v riečnom prostredí akou je ťažba dreva, opustené areály či spracovanie rúd,“ konštatuje Martin Kvietok.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať oblasti ochrany a konzervácie nálezov získaných vo vodnom prostredí. Ide totiž o nálezy vyzdvihnuté z prostredia so špecifickými podmienkami. Ich vyzdvihnutím nastáva okamžitý proces ich rozpadu. A tomu je nutné predísť. V súčasnosti totiž na Slovensku nejestvuje možnosť, ako takéto predmety dočasne uložiť do doby ich reštaurovania a konzervácie. Ako jedna z ciest sa ukazuje vytvorenie podvodného depozitu s konštantnými hodnotami prostredia.

Novembrové pokračovanie si do svojich rúk vezme takisto archeológ Ján Beljak, s témou Aktuálne výsledky výskumov Pustého hradu vo Zvolene a kostola Zjavenia Pána v Ostrej Lúke, 26.11.2025 o 17:00 h v Thurzovom dome.