Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Slovenské národné múzeum, Bratislava

Slovenské národné múzeum, Bratislava

... aktuálne výstavy a podujatia v sídelnej budove ...

Kontaktné údaje

Slovenské národné múzeum, BratislavaVajanského nábr.č. 2, P.O.BOX 13, 810 06 Bratislava 16
Tel.: +421 2 204 69 114
E-mail: sekretariat@snm.sk
Www: www.snm.sk
Informácie o výstavách : tel.: +421 2 20 491 142
E-mail: sekretariat@snm.sk
E-shop SNM: www.snm.sk/?eshop
VIP karta SNM: www.snm.sk/?vip-snm

Otváracie hodiny

utorok - nedeľa: 9.00 - 17.00

História-popis

Slovenské národné múzeum, BratislavaZaloženie Slovenského národného múzea v Turčianskom Sv. Martine je spojené so vznikom Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorá položila základy systematickej zberateľskej a vedeckej činnosti vo všetkých vlastivedných disciplínách. Zásluhou jej predsedu Andreja Kmeťa a drobných príspevkov Slovákov doma a v zahraničí bola postavená prvá účelová budova SNM v rokoch 1906 -1907 v Turčianskom sv. Martine (projektant M. M. Harminc, roku 1994 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). Roku 1908 boli v nej sprístupnené na rozlohe 780 m2 prvé expozície.
Slovenské národné múzeum, BratislavaPo prvej svetovej vojne sa začala presadzovať myšlienka vybudovania celonárodného múzea v hlavnom meste. Preto vzniklo v Bratislave Slovenské vlastivedné múzeum založené v roku 1924 Spoločnosťou Slovenského vlastivedného múzea. V tom istom roku pribudlo v Bratislave aj Zemědělské múzeum - pobočka Československého zemědělského muzea v Prahe.
Slovenské národné múzeum, BratislavaExpozície múzea boli slávnostne otvorené 4. mája 1930 ako výsledok spoločnej práce Zemedelského múzea a Slovenského vlastivedného múzea, ktoré postavili budovu na Vajanského nábreží.
V roku 1940 sa Slovenské vlastivedné múzeum a Zemědělské muzeum zlúčili do Slovenského múzea a v roku 1961 sa Zákonom SNR zlúčili do jedného organizačného celku Slovenské múzeum v Bratislave a Slovenské národné múzeum v Martine - vzniklo jednotné celonárodné Slovenské národné múzeum so sídlom v Bratislave.

Špecializované múzeá a expozície

Slovenské národné múzeum (SNM) je najväčšou múzejnou inštitúciou a rozsahom spravovaného majetku aj najväčšou kultúrnou inštitúciou v Slovenskej republike. V súčasnosti SNM v zbierkovom fonde ochraňuje vyše 3,8 mil. zbierkových predmetov všetkých vedných odborov a spravuje aj niekoľko desiatok národných kultúrnych pamiatok SR. Medzi nimi sú dve múzeá ľudovej architektúry v prírode, päť hradov, viacero kaštieľov a kúrií patriacich k najnavštevovanejším pamiatkam na Slovensku. SNM každoročne zrealizuje takmer dve stovky výstav a podujatí doma i v zahraničí, vykonáva aj poradenskú činnosť pre verejnosť, vydáva dva časopisy s vyše 50-ročnou tradíciou, najstaršie slovenské vedecké zborníky a ďalšie odborné a popularizačné publikácie.

Slovenské národné múzeum tvorí sieť 18 múzeí na celom Slovensku.

Archeologické múzeum, Bratislava

Historické múzeum, Bratislava

Hudobné múzeum, Bratislava

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku, Bratislava

Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Bratislava

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, Bratislava

Múzeum židovskej kultúry, Bratislava

Prírodovedné múzeum, Bratislava

Slovenské národné múzeum v Martine

Múzeum Slovenských národných rád, Myjava

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek - hrad Modrý Kameň

Múzeum Betliar

Múzeum Bojnice

Múzeum Červený Kameň, Častá

Múzeum Ľudovíta Štúra, Modra

Múzeum rusínskej kultúry, Prešov

Múzeum ukrajinskej kultúry, Svidník

Spišské múzeum, Levoča


 

21.3. - 29.9.2019  

Krása pre ženu stvorená.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Krása pre ženu stvorená

Slovenské národné múzeum pozýva vo štvrtok 21. marca 2019 o 17:00 na slávnostné otvorenie výstavy Krása pre ženu stvorená. Súčasťou vernsáže je aj módna prehliadka, kde krásu čepcov ako tradičnej pokrývky ženskej hlavy predvedú členky folklórneho súboru Lysec z obce Belá-Dulice.

Slovenské národné múzeum – Múzeum v Martine spravuje rozsiahlu zbierku ľudového odevu a textilu. Viac ako desaťtisíc kusov v tomto fonde tvoria ženské čepce a ich torzá, ktoré boli jeho súčasťou. Výstavný projekt autorky a kurátorky zbierok Etnografického múzea v Martine Evy Dudkovej predstavuje čepiec ako symbol svojej nositeľky a fenomén tradičnej ľudovej kultúry z hľadiska rôznorodosti tvaru, výzdoby, príslušnosti k regiónu, prostredia či príležitostí na ktoré sa nosil.

Účes a úprava ženskej hlavy boli počas celého svojho vývoja najkonzervatívnejšími a najarchaickejšími prvkami v ľudovom odeve. Na vývin pokrývky hlavy vydatej ženy – čepiec (kápka či főkötő ) v ľudovom prostredí silne vplývali geografické, hospodársko-sociálne a kultúrne podmienky, ako aj migrácia obyvateľstva, kontakty v obchode, vtedajšia móda, administratívne zákazy a nariadenia. V štruktúre noriem dedinského kolektívu malo nosenie čepca jednoznačný význam. Potvrdzovalo, že žena je vydatá. Obradový rituál položenia čepca na hlavu mladuchy (čepčenie) sa vykonal pred ukončením svadobného obradu. Po obrade už vydatá žena nesmela chodiť prostovlasá. Čepiec nosili aj slobodné dievčatá, ktoré mali dieťa, tzv. prespanky.

Najväčšia variabilnosť úpravy ženskej hlavy je zaznamenaná v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia v čase, keď čepiec ako prvok ľudovej kultúry postupne zanikal. Proces súvisí s ústupom nosenia ľudového odevu a prechodom na mestské formy odievania najskôr v okolí priemyselných centier a oblastí s migráciou obyvateľstva za prácou. Ženy odkladali čepiec najskôr pri pracovných príležitostiach a nahrádzali ho praktickejšou šatkou. Na zmene mal podiel aj tradičný účes s náročnou úpravou vlasov. V 60. rokoch 20. storočia sa od nosenia tradičného odevu na Slovensku upúšťa. Výnimkou ostala len staršia generácia žien. V niektorých lokalitách pretrvávalo nosenie čepca v nedeľu do kostola a pri obradových príležitostiach.

Na výstave v sídelnej budove SNM v Bratislave môžu návštevníci vidieť rôznorodosť a krásu čepcov podľa príslušnosti k regiónom Slovenska, čo súvisí s ich tvarom, strihom, zdobením. Rovnako aj z hľadiska príležitosti, na ktorú sa nosili – čepce sviatočné, pracovné, svadobné, smútočné a mestské alebo ako manifestácia spoločenského statusu nositeľky. Vývoj čepca ako súčasti tradičného odevu možno sledovať na príklade z obce Norovce v topoľčianskom okrese. Pozoruhodné sú aj pokrývky ženskej hlavy, ktoré do zbierok múzea venovali spolky či významné osobnosti – čepce výrobného družstva Lipa, ktorého cieľom bolo ekonomicky podporovať dedinské obyvateľstvo a okrem iného aj organizovať výrobu a predaj tradičných ženských doplnkov, či čepce najstaršieho ženského spolku na Slovensku Živena, ktorý sa prostredníctvom budovania slovenského dievčenského školstva a gazdinských kurzov staral o zachovanie národného duchovného života. Čepce zo zbierok osobností Milana Rastislava Štefánika a Pavla Socháňa, ukazujú ušľachtiľosť záľub, ako aj profesionálneho záujmu svojich pôvodcov.

Sprievodné podujatie k výstave
Slovenské národné múzeum pozýva v nedeľu 7. apríla 2019 o 15:30 na sprievodné podujatie k výstave Krása pre ženu stvorená, ktoré sa bude konať v priestoroch výstavy. Vstupné na podujatie je v cene vstupenky do múzea.
Na prehliadku novootvorenej výstavy aj tvorivé dielne v rámci podujatia Rodinná nedeľa v múzeu, SNM pozýva všetky vekové kategórie návštevníkov, milovníkov folklóru a krásy ľudového odevu. Záujemcov bude výstavou sprevádzať jej autorka a kurátorka etnografických zbierok v SNM – Múzeách v Martine – Mgr. Eva Dudková. Pre deti, ktoré sa chcú inšpirovať krásou zbierkových predmetov sú prichystané tvorivé dielne pod vedením múzejného pedagóga SNM.

Derniéra výstavy Krása pre ženu stvorená, nedeľa 29. 9. 2019 o 15:00
Slávnostné ukončenie výstavy spojené s autorským sprievodom.


 

26.9.2019 - 3.2.2020  

Boje o Slovensko v roku 1919.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Boje o Slovensko v roku 1919 a Francúzska vojenská misia

Slovenské národné múzeum v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, Ministerstvom vnútra SR – Štátnym archívom v Košiciach, Katedrou histórie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vojenským historickým ústavom Bratislava a Štátnou vedeckou knižnicou pripravili výstavný projekt Boje o Slovensko v roku 1919 a Francúzska vojenská misia. Výstava bude slávnostne otvorená dňa 25. septembra 2019 o 17. hodine v sídelnej budove Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží 2 v Bratislave a pre návštevníkov sprístupnená od 26. 9. 2019 do 2. 2. 2020.

28. októbra 1918 bolo na slovenskom území rakúsko-uhorské monarchistické štátne zriadenie nahradené republikou s prívlastkom Československá. Štát Slovákov a Čechov však potreboval získať kontrolu nad územím krajiny. Problematické v tomto ohľade bolo Slovensko, ktoré nemalo stanovené hranice a vlády oboch nových maďarských republík sa ho nemienili vzdať. Pôsobenie ministra s plnou mocou pre správu Slovenska V. Šrobára sprevádzali problémy a Slovenská národná rada – najvyšší domáci politický orgán a druhé mocenské centrum – mala obmedzený vplyv. Územie Slovenska bolo preto potrebné najprv vojensky dobyť. Po stabilizácii spoločensko-politických pomerov v lete 1919 určila definitívnu (česko)slovensko-maďarskú hranicu až Trianonská mierová zmluva zo 4. júna 1920.

Ovládnutie územia nového štátu a konsolidácia pomerov po skončení prvej svetovej vojny neboli v silách nastupujúcej politickej reprezentácie. Významnú pomoc v tomto procese poskytlo Francúzsko. Disponovalo vojenskou silou, autoritou víťaznej mocnosti, ako aj ambíciou stať sa hegemónom v geopolitickom priestore strednej Európy. Na základe zmlúv zo začiatku roka 1919 začala v Československu pôsobiť Francúzska vojenská misia. Bola rozhodujúcim vojenským činiteľom v čase začleňovania územia Slovenska do nového štátu. Mala tiež leví podiel na kreovaní podoby ozbrojených síl a ministerstva národnej obrany.

Výstavný projekt Boje o Slovensko v roku 1919 a Francúzska vojenská misia vznikol pri príležitosti 100. výročia začlenenia územia Slovenska do štátu, v ktorom sa Slováci prvýkrát angažovali v pozícii štátotvorného národa. Predstavuje neľahký zápas o spoločný štát i dnes prehliadaný podiel Francúzskej vojenskej misie na úspešnom priebehu nastolenia česko-slovenskej štátnej moci na území Slovenska. Projekt osobitne sleduje významných aktérov doby a mesto Košice s okolím. Výstava prezentuje zbierkové predmety zapožičané z Východoslovenského múzea v Košiciach, Vojenského historického múzea – Múzejného oddelenia Svidník a Piešťany, archívne dokumenty Štátneho archívu v Košiciach, Slovenského národného archívu a z ďalších kultúrnych inštitúcií. Pozoruhodné sú aj autentické predmety historických osobností – hlavných aktérov Francúzskej vojenskej misie, ktoré darovali vnuk generála Fouchera a vnučka generála Pellého.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 21.9.2019

meniny má: Matúš

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

8604548

21.9.2019
ÚvodÚvodná stránka