Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Slovenské národné múzeum, Bratislava

Slovenské národné múzeum, Bratislava

... aktuálne výstavy a podujatia v sídelnej budove ...

Kontaktné údaje

Slovenské národné múzeum, BratislavaVajanského nábr.č. 2, P.O.BOX 13, 810 06 Bratislava 16
Tel.: +421 2 204 69 114
E-mail: sekretariat@snm.sk
Www: www.snm.sk
Informácie o výstavách : tel.: +421 2 20 491 142
E-mail: sekretariat@snm.sk
E-shop SNM: www.snm.sk/?eshop
VIP karta SNM: www.snm.sk/?vip-snm

Otváracie hodiny

utorok - nedeľa: 9.00 - 17.00

História-popis

Slovenské národné múzeum, BratislavaZaloženie Slovenského národného múzea v Turčianskom Sv. Martine je spojené so vznikom Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorá položila základy systematickej zberateľskej a vedeckej činnosti vo všetkých vlastivedných disciplínách. Zásluhou jej predsedu Andreja Kmeťa a drobných príspevkov Slovákov doma a v zahraničí bola postavená prvá účelová budova SNM v rokoch 1906 -1907 v Turčianskom sv. Martine (projektant M. M. Harminc, roku 1994 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). Roku 1908 boli v nej sprístupnené na rozlohe 780 m2 prvé expozície.
Slovenské národné múzeum, BratislavaPo prvej svetovej vojne sa začala presadzovať myšlienka vybudovania celonárodného múzea v hlavnom meste. Preto vzniklo v Bratislave Slovenské vlastivedné múzeum založené v roku 1924 Spoločnosťou Slovenského vlastivedného múzea. V tom istom roku pribudlo v Bratislave aj Zemědělské múzeum - pobočka Československého zemědělského muzea v Prahe.
Slovenské národné múzeum, BratislavaExpozície múzea boli slávnostne otvorené 4. mája 1930 ako výsledok spoločnej práce Zemedelského múzea a Slovenského vlastivedného múzea, ktoré postavili budovu na Vajanského nábreží.
V roku 1940 sa Slovenské vlastivedné múzeum a Zemědělské muzeum zlúčili do Slovenského múzea a v roku 1961 sa Zákonom SNR zlúčili do jedného organizačného celku Slovenské múzeum v Bratislave a Slovenské národné múzeum v Martine - vzniklo jednotné celonárodné Slovenské národné múzeum so sídlom v Bratislave.

Špecializované múzeá a expozície

Slovenské národné múzeum (SNM) je najväčšou múzejnou inštitúciou a rozsahom spravovaného majetku aj najväčšou kultúrnou inštitúciou v Slovenskej republike. V súčasnosti SNM v zbierkovom fonde ochraňuje vyše 3,8 mil. zbierkových predmetov všetkých vedných odborov a spravuje aj niekoľko desiatok národných kultúrnych pamiatok SR. Medzi nimi sú dve múzeá ľudovej architektúry v prírode, päť hradov, viacero kaštieľov a kúrií patriacich k najnavštevovanejším pamiatkam na Slovensku. SNM každoročne zrealizuje takmer dve stovky výstav a podujatí doma i v zahraničí, vykonáva aj poradenskú činnosť pre verejnosť, vydáva dva časopisy s vyše 50-ročnou tradíciou, najstaršie slovenské vedecké zborníky a ďalšie odborné a popularizačné publikácie.

Slovenské národné múzeum tvorí sieť 18 múzeí na celom Slovensku.

Archeologické múzeum, Bratislava

Historické múzeum, Bratislava

Hudobné múzeum, Bratislava

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku, Bratislava

Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Bratislava

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, Bratislava

Múzeum židovskej kultúry, Bratislava

Prírodovedné múzeum, Bratislava

Slovenské národné múzeum v Martine

Múzeum Slovenských národných rád, Myjava

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek - hrad Modrý Kameň

Múzeum Betliar

Múzeum Bojnice

Múzeum Červený Kameň, Častá

Múzeum Ľudovíta Štúra, Modra

Múzeum rusínskej kultúry, Prešov

Múzeum ukrajinskej kultúry, Svidník

Spišské múzeum, Levoča


 

21.3. - 29.9.2019  

Krása pre ženu stvorená.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Krása pre ženu stvorená

Slovenské národné múzeum pozýva vo štvrtok 21. marca 2019 o 17:00 na slávnostné otvorenie výstavy Krása pre ženu stvorená. Súčasťou vernsáže je aj módna prehliadka, kde krásu čepcov ako tradičnej pokrývky ženskej hlavy predvedú členky folklórneho súboru Lysec z obce Belá-Dulice. Pre návštevníkov bude výstava sprístupnená v sídelnej budove SNM na Vajanského nábr. 2 v Bratislave od 22. marca do 29. septembra 2019.

Slovenské národné múzeum – Múzeum v Martine spravuje rozsiahlu zbierku ľudového odevu a textilu. Viac ako desaťtisíc kusov v tomto fonde tvoria ženské čepce a ich torzá, ktoré boli jeho súčasťou. Výstavný projekt autorky a kurátorky zbierok Etnografického múzea v Martine Evy Dudkovej predstavuje čepiec ako symbol svojej nositeľky a fenomén tradičnej ľudovej kultúry z hľadiska rôznorodosti tvaru, výzdoby, príslušnosti k regiónu, prostredia či príležitostí na ktoré sa nosil.

Účes a úprava ženskej hlavy boli počas celého svojho vývoja najkonzervatívnejšími a najarchaickejšími prvkami v ľudovom odeve. Na vývin pokrývky hlavy vydatej ženy – čepiec (kápka či főkötő ) v ľudovom prostredí silne vplývali geografické, hospodársko-sociálne a kultúrne podmienky, ako aj migrácia obyvateľstva, kontakty v obchode, vtedajšia móda, administratívne zákazy a nariadenia. V štruktúre noriem dedinského kolektívu malo nosenie čepca jednoznačný význam. Potvrdzovalo, že žena je vydatá. Obradový rituál položenia čepca na hlavu mladuchy (čepčenie) sa vykonal pred ukončením svadobného obradu. Po obrade už vydatá žena nesmela chodiť prostovlasá. Čepiec nosili aj slobodné dievčatá, ktoré mali dieťa, tzv. prespanky.

Najväčšia variabilnosť úpravy ženskej hlavy je zaznamenaná v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia v čase, keď čepiec ako prvok ľudovej kultúry postupne zanikal. Proces súvisí s ústupom nosenia ľudového odevu a prechodom na mestské formy odievania najskôr v okolí priemyselných centier a oblastí s migráciou obyvateľstva za prácou. Ženy odkladali čepiec najskôr pri pracovných príležitostiach a nahrádzali ho praktickejšou šatkou. Na zmene mal podiel aj tradičný účes s náročnou úpravou vlasov. V 60. rokoch 20. storočia sa od nosenia tradičného odevu na Slovensku upúšťa. Výnimkou ostala len staršia generácia žien. V niektorých lokalitách pretrvávalo nosenie čepca v nedeľu do kostola a pri obradových príležitostiach.

Na výstave v sídelnej budove SNM v Bratislave môžu návštevníci vidieť rôznorodosť a krásu čepcov podľa príslušnosti k regiónom Slovenska, čo súvisí s ich tvarom, strihom, zdobením. Rovnako aj z hľadiska príležitosti, na ktorú sa nosili – čepce sviatočné, pracovné, svadobné, smútočné a mestské alebo ako manifestácia spoločenského statusu nositeľky. Vývoj čepca ako súčasti tradičného odevu možno sledovať na príklade z obce Norovce v topoľčianskom okrese. Pozoruhodné sú aj pokrývky ženskej hlavy, ktoré do zbierok múzea venovali spolky či významné osobnosti – čepce výrobného družstva Lipa, ktorého cieľom bolo ekonomicky podporovať dedinské obyvateľstvo a okrem iného aj organizovať výrobu a predaj tradičných ženských doplnkov, či čepce najstaršieho ženského spolku na Slovensku Živena, ktorý sa prostredníctvom budovania slovenského dievčenského školstva a gazdinských kurzov staral o zachovanie národného duchovného života. Čepce zo zbierok osobností Milana Rastislava Štefánika a Pavla Socháňa, ukazujú ušľachtiľosť záľub, ako aj profesionálneho záujmu svojich pôvodcov.

Sprievodné podujatie k výstave
Slovenské národné múzeum pozýva v nedeľu 7. apríla 2019 o 15:30 na sprievodné podujatie k výstave Krása pre ženu stvorená, ktoré sa bude konať v priestoroch výstavy. Vstupné na podujatie je v cene vstupenky do múzea.
Na prehliadku novootvorenej výstavy aj tvorivé dielne v rámci podujatia Rodinná nedeľa v múzeu, SNM pozýva všetky vekové kategórie návštevníkov, milovníkov folklóru a krásy ľudového odevu. Záujemcov bude výstavou sprevádzať jej autorka a kurátorka etnografických zbierok v SNM – Múzeách v Martine – Mgr. Eva Dudková. Pre deti, ktoré sa chcú inšpirovať krásou zbierkových predmetov sú prichystané tvorivé dielne pod vedením múzejného pedagóga SNM.


 

17.4. - 1.9.2019  

Sandalo_vystava_ pozvanka.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Vízie modernosti. Rudolf Sandalo

Slovenské národné múzeum a Muzeum města Brna pozývajú dňa 17. apríla 2019 o 17:00
na slávnostné otvorenie výstavy Vízie modernosti. Rudolf Sandalo (1899 – 1980). Výstava
prezentuje modernú architektúru prvorepublikového Československa na originálnych fotografiách Rudolfa Sandala mladšieho na Slovensku po prvý krát. Dielo tohto svetoznámeho brnenského fotografa, ktorý fotografoval nielen vilu Tugendhat ale aj ďalšie unikátne stavby architektonickej avantgardy vo vtedajšom Československu, bolo vystavené okrem iného aj v New Yorku. Pre návštevníkov je výstava sprístupnená od 18. apríla do 1. septembra 2019 v sídelnej budove SNM v Bratislave na Vajanského nábreží 2 .

Tvorba Rudolfa Sandala mladšieho patrí k najcennejším a najpočetnejším konvolútom v architektonickej zbierke Múzea města Brna. Jeho snímky sú považované za jedinečné doklady medzivojnovej československej architektúry a zároveň aj za ukážky vynikajúcej úrovne vtedajšej fotografickej dokumentácie. Súčasťou diela Rudolfa Sandala je aj približne osemdesiat fotografií ikonickej stavby svetovej klasickej moderny – brnenskej vily Tugendhat, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou zhotovil na zákazku architekta stavby Ludwiga Miese van der Rohe. Záber zo záhradnej terasy s presklenou stenou a pohľadom do hlavného obytného priestoru vily sa objavil aj na titulnej strane katalógu k výstave The International Style, ktorá sa konala v roku 1932 v Múzeu moderného umenia v New Yorku. „Sandalove fotografie sú charakteristické ako príklad práce autora so svetlom a tieňom, dokonale stvárňujú podstatu modernej architektúry. Autor správne porozumel zámerom a víziám vtedajších architektov a zachytil ducha modernosti realizovaných stavieb. Vždy vystihol optimálne svetelné podmienky a dôsledne a starostlivo retušovaním upravoval sklenené negatívy“, hovorí Jindřich Chatrný, spoluautor výstavy a vedúci Oddelenia dejín architektúry Muzea města Brna.
Ateliér de Sandalo, ktorý Rudolf ml. prevzal v Brne po svojom otcovi v 30. rokoch 20. storočia, sa pod jeho vedením špecializoval už výhradne na fotografovanie architektúry. Dostával zákazky od architektov všetkých národností – Čechov, Slovákov, Nemcov i Židov na území celého Československa, pracoval pre osobnosti zvučných mien ako – Ernst Wiesner, Jindřich Kumpošt, Jaroslav Grunt, Mojmír Kyselka st. a ďalší. V Brne bol Rudolf Sandalo ml. takmer „dvorným“ fotografom Bohumíra Čermáka a Bohuslava Fuchsa. Od polovice tridsiatych rokov Sandalo pôsobil v Prahe a v Nemecku. V roku 1938 začal spoluprácu s nemeckými spravodajskými službami (ako agent Abwehru pre Prahu a Krakov) a podľa povojnových svedectiev obchodoval so židovským majetkom, najmä s umením a starožitnosťami. V roku 1942 odišiel definitívne z Prahy do Berlína a najneskôr začiatkom päťdesiatych rokov žil vo Frankfurte nad Mohanom, kde pracoval ako fotograf a obchodník s umením a 30. decembra 1980 tu aj zomrel. Napriek problematickým postojom Rudolfa Sandala ml. počas okupácie, bola jeho tvorba unikátna. Špecializáciou na fotografiu modernej architektúry, ako aj jej vynikajúcou kvalitou, sa dnes radí k výnimočným tvorcom nielen v kontexte československej, ale aj európskej fotografie.

Súbor štyridsiatich dvoch originálnych Sandalových fotografií vily Tugendhat získalo Muzeum města Brna v roku 2012. Približne dvadsať z nich prezentuje aj výstava v Slovenskom národnom múzeu, ktorá predstavuje dve stovky originálnych snímok prevažne z pozostalosti architektov a staviteľských spoločností. Návštevníci uvidia napríklad fotografie Moravskej banky, hotelu Avion, kaviarne Savoy, zotavovne Morava a kúpaliska Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach, ako aj iných moderných stavieb v Bratislave, Nitre a v Košiciach. Okrem fotografií je vystavená dobová literatúra, české aj zahraničné časopisy, ktoré publikovali Sandalove snímky. Niektoré z fotografií je možné vidieť aj vo videoprojekcii. Výstavu doplňuje pôvodná koláž Bohuslava Fuchsa so Sandalovými snímkami Fuchsových Mestských kúpeľov na Kopečnej ulici v Brne a niekoľko modelov známych realizácií medzivojnovej architektúry na území Čiech aj Slovenska.

Autorský sprievod výstavou Rudolf Sandalo
20.6.2019, 17:00
Autori Jindřich Chatrný, vedúci oddelenia dejín architektúry a Dagmar Černoušková, kurátorka oddelenia dejín architektúry Muzea města Brna, priblížia  pozoruhodné dielo a kontroverznú osobnosť Rudolfa Sandala na pozadí zložitých dejinných udalostí 20. storočia. Okrem Sandalových fotografií vynikajúcich stavieb medzivojnovej éry z Brna, Zlína a ďalších moravských a českých miest, je možné si na výstave aj originálne pozitívy predvojnových stavieb v Bratislave, Trenčianskych Tepliciach, Košiciach a vo Vysokých Tatrách.


 

5.6. - 15.9.2019  

c_dolce_vitaj.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

V ústrety ku kráse. Talianska krajina vo fotografiách

Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave v spolupráci s Centrom pre výskum a archiváciu fotografií (CRAF) v talianskom Spilimbergu a Nadáciou Archivio 3M v Miláne pripravil výstavu, ktorá zachytáva vývoj talianskej krajiny od päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia po súčasnosť. 
Výber diel najvýznamnejších predstaviteľov talianskej fotografie vypovedá o vývoji Talianska na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia, jeho premenách, vzťahu medzi človekom a prírodou, prírodným a mestským prostredím. Fotografie, sú zároveň svedectvom o napĺňaní základnej zásady talianskej ústavy: „Štát [...] chráni krajinu a historické a umelecké dedičstvo národa" (čl. 9). 
Pojem krajina zahŕňa nielen prírodné krásy (hory, moria, lesy, rieky), ale aj kultúrne dedičstvo (staroveké pamiatky, kostoly, kláštory, hrady, historické centrá, poľnohospodárske oblasti či prírodné územia meniace sa zásahmi človeka). Jeho súčasťou je aj súhrn tradícií a ľudových zvykov, celá sieť obcí a miest. Z tejto úvahy pramení poznanie, že územie Apeninského poloostrova, tak ako aj jeho spletité a mnohovrstevné scenérie, odráža výnimočné osudy samotného Talianska. 
Na vystavené diela sa musíme "pozerať" ako na diela veľkých majstrov krajinomalieb minulých storočí. Treba ich vnímať s vedomím, že krása krajiny, je podľa významného talianskeho filozofa, humanistu a historika Benedetta Croceho, základnou a najvyššou hodnotou. Na pochopenie krajiny nestačí len zrak, je potrebné sa preniesť do vnútorného sveta, ovládaného zmyslami a predstavivosťou.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 22.7.2019

meniny má: Magdaléna

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

7787285

22.7.2019
ÚvodÚvodná stránka