Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 16. 5. 2019

30.11.2016 - 31.12.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne. Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.


 

15.12.2016 - 31.12.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Výstava ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď na území mesta pred viac ako 2 000 rokmi  žili Kelti.


 

1.8.2018 - 28.6.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Miznúca krása

Július Értekeš (1910 – 1995), Walerian Kasprzyk (1912-1992)
SNM-Spišské múzeum v spolupráci s Muzeom im. Stanisława Fischera v Bochni pripravilo výstavu dvoch maliarov - súputníkov, ktorý sa nikdy nestretli, no ich tvorbu spája láska ku krajine, mestu a vidieku.


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby.

Martin Benka - prvý dizajnér slovenského národného mýtu
16.4. 2019, 17:00

Prednáša: prof. Ľubomír Longauer


 

1.10.2018 - 30.9.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Českí archeológovia a Slovensko

Výstava bola otvorená pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Prezentačnou formou pripomína bádateľov zo západného brehu Moravy, ktorí už od konca 19. storočia významnou mieru prispievali k poznaniu najstarších dejín Slovenska. 


 

25.10.2018 - 25.8.2019  

Košice - Zrod metropoly.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 2

Košice 1918-1938. Zrod metropoly východného Slovenska

Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Štátnym archívom v Košiciach sa zapojilo do celoslovenských aktivít k storočnici vzniku ČSR, okrem iného, aj spoločnou  výstavou pod  názvom Košice 1918 – 1938. Zrod metropoly východného Slovenska, ktorou vyvrcholí program podujatí Košického samosprávneho kraja pod názvom  „Osmičková jeseň“.

Dvadsaťročie,  ktoré sa autori výstavou podujali zmapovať znamenalo pre Košice obdobie nebývalého rozmachu vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho i spoločenského života, ktorý sa oproti predchádzajúcemu obdobiu značne zdemokratizoval, čiže jeho súčasťou sa mohli stať širšie masy obyvateľstva. Košice sa počas týchto rokov zmenili z provinčného garnizónneho mesta v prirodzenú administratívnu, vojenskú  i kultúrnu metropolu východného Slovenska. Obzvlášť pozoruhodný bol v tomto období architektonický rozvoj Košíc a jeho pamiatky sú v tomto meste dodnes prítomné a zjavné, ba niektoré sú ešte využívané k svojmu pôvodnému účelu (pošta, tzv. stará nemocnica, budova policajného riaditeľstva a iné). Košice sa postupne do roku 1938 menili na moderné a pulzujúce mesto s novou infraštruktúrou, dopravnou sieťou, moderným koncepčným riešením bytovej otázky a nového estetického riešenia verejného mestského priestoru (verejné budovy, pomníky a pamätníky). Mimoriadne rôznorodý a pestrý bol v Košiciach počas medzivojnového obdobia spolkový život, ktorý prerastal každé odvetvie spoločenského života a stal sa akousi módnou záležitosťou, keď v našom meste pôsobilo vyše 170 profesijných, stavovských, športovo-branných, národnostných a záujmových združení a organizácií. Autori výstavou zároveň poukázali aj na špecifickosti vývoja Košíc v rámci republiky vyplývajúce z ich kultúrneho dedičstva ako aj etnickej a kultúrnej rôznorodosti. Výstava dokumentuje taktiež obtiažnosť a nejednoznačnosť procesu vzniku republiky v regióne východného Slovenska i proces zmeny politickej a kultúrnej identity mesta pri jeho prechode od monarchie k demokracii.  Výstava je členená do viacerých tematických okruhov sledujúcich politický vývoj, spoločenský a spolkový život, kultúru a školstvo, pričom autori prihliadali aj na charakteristické spoločenské javy a udalosti v meste a regióne tohto obdobia akými boli športové udalosti (košický maratón, župné spolkové verejné vystúpenia) a pôsobenie miestnych kultúrnospoločenských a osvetových organizácií.

Vstupné: dospelí - 3 € / deti, študenti, dôchodcovia - 1 €

Sprievodné podujatia - prednášky k výstave:

ARCHITEKTÚRA MODERNY A FUNKCIONALIZMU V MEDZIVOJNOVÝCH KOŠICIACH

 

16. mája 2019 o 16:00
prednášajúca: Mgr. Zuzana Labudová, PhD. (Krajský pamiatkový úrad Košice)
vstup: VOĽNÝ

ČESKOSLOVENSKÁ KORUNOVÁ MENA 1918-1938 
RÁDY, VYZNAMENANIA A ODZNAKY V PRVEJ ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKE 1918-1938
28. mája 2019 o 16:00

prednášajúci: Mgr. Patrik Fečo a Mgr. Vojtech Kárpáty, PhD. (VSM)
vstup: VOĽNÝ


 

8.11.2018 - 30.6.2019  

zopar fragmentov navyse.jpg

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Zopár fragmentov navyše

Výstava archeologických pamiatok z výskumov múzea.

 


 

15.11.2018 - 26.5.2019  

cesko_slovensko_pozvanka_.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Česko / Slovensko

Výstava fotografií Libora Sváčka a Tomáša Hulíka a kol., ktoré vyšli v rovnomennej knihe k 100. výročiu vzniku spoločnej republiky.

Posledným z radu výstavných projektov Slovenského národného múzea k oslavám 100. výročia založenia Československej republiky je výstava fotografií dvoch renomovaných fotografov zo Slovenska a Čiech – Tomáša Hulíka a Libora Sváčka. Predstavujú vlastný pohľad na krásu prírody a zaujímavú architektúru oboch krajín. Výstave predchádzala spolupráca autorov na tvorbe rovnomennej publikácie, ktorej krst generálnym riaditeľom SNM Branislavom Panisom bude súčasťou slávnostného otvorenia výstavy.

„Z dôvodu svojich posledných filmársko-fotografických projektov som po Slovensku precestoval takmer 200 000 kilometrov. Je to nádherná krajina, obdarená rozmanitosťou lesov, hôr, riek, lúk, pasienkov, jazier, vysokohorských plies, ale aj hradov, kaštieľov a drevených kostolov, ktoré si do dnešných dní zachovali svoju jedinečnosť. Cez naše územie prešli dejiny a zanechali tu nezmazateľné stopy. Ponuka spolupráce zo strany českého vydavateľstva MCU na knihe k 100. výročiu vzniku Československa ma veľmi potešila. Je pre mňa česť osláviť toto výnimočné jubileum a súčasne prezentovať naše jedinečné kultúrne a prírodné dedičstvo, ktoré sa my, Slováci, zatiaľ len učíme si vážiť. Rovnako prostredníctvom výstavy Česko / Slovensko v Slovenskom národnom múzeu sa spolu s Liborom Sváčkom snažíme ukázať to najkrajšie, čo v obidvoch krajinách máme“, hovorí Tomáš Hulík.

Výstava fotografií v SNM je zasadená do historického rámca udalostí od vzniku spoločnej prvej republiky až do súčasnosti nielen v našich krajinách, ale aj v kontexte najvýznamnejších svetových dejinných medzníkov. Súčasťou projektu je aj sprievodné podujatie Inšpirácie Tomáša Hulíka v nedeľu 25. novembra 2018 o 16.00 h, kde fotograf a dokumentarista predstaví prostredníctvom svojich prác „srdcové“ námety a témy.

Tomáš Hulík  (www.tomashulik.eu) > Slovenský fotograf dokumentarista a prírodovedec, milovník divokej prírody a pôvabov Slovenska. Vyštudoval ekológiu a environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Založil prírodovedeckú organizáciu LENS. Podieľal sa na vedeckej a fotografickej expedícii na ruský Ďaleký východ, ostrov Sachalin, Borneo, do Malajzie v Južnej Kórei, Indonézii, Mongolsku a Keni. Prednášal na svetových zoologických kongresoch, publikoval o živote bobrov a venuje sa životu rysov. Pôsobí ako režisér, kameraman a producent. Natočil niekoľko filmov o bobroch, ktoré vysielali kanály ORF, ZDF, Arte a Discovery Channel. V roku 2007 vytvoril v spolupráci s Pavlom Barabášom pre rakúsky kanál ORF dokument Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase, ktorý získal veľa ocenení. Od roku 2008 pracoval na projekte Návrat rysov pre STV, ORF, NDR a slovenské Ministerstvo životného prostredia. V roku 2011 natočil film Cesty Slovenskom o krásach Slovenska. Roku 2015 dokončil dva nové filmy Zlatý orol a Divoké Slovensko a ako kameraman divočiny sa podieľal na nakrúcaní filmu Expedion into Reed –  Neusiedlersee National Park. 

Libor Sváček   (www.fotosvacek.cz) > Fotograf a rodák z Českého Krumlova vyštudoval anorganickú chémiu na pražskej Vysokej škole chemicko-technologickej, ale rozhodol sa zužitkovať osobnú záľubu vo fotografovaní ako profesiu. Ľuďom túžil sprostredkovať viac než úradné stanoviská, a to poéziu, prírodu, mestá a iné prostredie, ktoré človek často vidí bez toho, aby ich vnímal. Škola mu uľahčila pochopenie fotografickej chémie a zmysel pre techniku ho previedol svetom prístrojov. Vlastné štúdio nazval Expho. Ex ako extrém, pretože ho priťahujú predovšetkým extrémne podmienky a technicky náročné úlohy, ako napríklad práca a svitu mesiaca, blesku či sviečok. Extrémom je aj osobné nasadenie. Priznáva, že je schopný vykopať jamu, aby zo správneho uhla a svetla zaznamenal trblietanie pavučiny. Extrémne je náročný tiež na kvalitu fotografie, kompozíciu a na možnosti vyťažiť maximum zo špičkovej techniky a materiálu. Ako krumlovský patriot vníma svoje krásne mesto ako inšpirujúci a nevyčerpateľný zdroj romantiky objavov a premien vo svetle a nálade. Pre Krumlov je tým, čím sú pre Prahu jej milovaní fotografi. Publikuje v reprezentatívnych tlačiach – knihách sprievodcoch, kalendároch. Je autorom cyklu poetických pohľadníc, zachycujúcich malebné zákutia mesta a okolia, ako aj interiéry pamätihodností. Dokumentuje tiež významné kultúrno-spoločenské udalosti. K jeho najobľúbenejším námetom patrí letecká fotografia. Libor Sváček je jedným z tvorcov projektu Oficiálneho informačného systému regiónu Český Krumlov.


 

27.11.2018 - 31.8.2019  

100 rokov lodiarstva v Československu.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

100 rokov lodiarstva v Československu

Výstava prezentuje storočnicu vývoja lodiarstva v Československu a na Slovensku.

Výstavou 100 rokov lodiarstva v Československu si pripomíname stavby plavidiel na našom území, vysokoškolskej výučby stavby lodí aj dunajskej plavby. Výstava bude prezentovať najmä, ale nie len, stavbu lodí v Lodeniciach Komárno. Počas existencie lodeníc sa postavilo cez 2000 rôznych plavidiel. Pre vývoj, projektovanie aj stavbu lodí bola potrebná technická znalosť, lodných inžinierov, ktorých vychovávala vtedy SVŠT, Strojnícka fakulta Bratislava. Za sto rokov sa veľa zmenilo - napr. technológia plavby zmenila vlečnú remorkáž na tlačnú, čo ovplyvnilo aj konštrukciu a pohon lodí. Aj tieto témy- školstvo a zmeny v čase budú obsahom výstavy. Návštevníci okrem textov, obrazov-fotografií a artefaktov lodí uvidia aj množstvo veľkých modelov lodí. Na výstave je možné vidieť aj modely urobené v Slovenských lodeniciach ako napr. osobnú loď - jednu z najväčších riečnych lodí vôbec OL 400 VALERIJAN KUJBYŠEV, ďalej motorovú osobnú loď MOL 1575 KOMÁRNO, tlačný remorkér TR ARKUS a ďalšie. Stavbu lodí možno vidieť aj na množstve dokumentačných záberov.

23.3.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave
27.4.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave


 

3.12.2018 - 31.1.2020  

Hudobné múzeum SNM, Bratislava - Výstavný pavilón, Žižkova 16, Bratislava

...a nazvali ju Dobro®

Prvú rezofonickú gitaru na svete pod názvom Tricone a neskoršie aj jej slávny drevený model so slo-venským menom Dobro® skonštruovali v 20. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických Ján/John Dopjera/Dopyera (1893 − 1988) s bratom Rudolfom/Rudolphom „Rudym" Dopjerom/Doperom (1885 – 1978. Pomenovaním DOBRO® sa dostalo slovenské slovo dobro do slovníka hudobníkov na celom svete.


 

9.12.2018 - 31.5.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Löcse 1918 – Levoča 1919

Nová republika smelo postavila svoju existenciu na princípoch modernej demokracie. Vo svojom krátkom, len 20-ročnom trvaní museli jej reprezentanti na rôznych miestach prijímať ešte mnoho rozhodnutí, ktoré v tom čase považovali za správne. Československo vzniklo ako štát Čechov a Slovákov na základe iluzórnej ideológie čechoslovakizmu. Tento štát znamenal pre oba národy záchranu pred národným nebytím. Aj keď odlišnosti a problémy budúceho spolužitia boli zložitejšie ako jeho zakladatelia predpokladali, obom národom vštepil národné sebavedomie, vrátil im vlastnú národnú kultúru v stredoeurópskom priestore. To bol však už aj v Levoči iný príbeh ako ten, ktorý rozpráva táto výstava. Bol to príbeh moderného úspešného štátu.
Výstavu k 100. výročiu vzniku Československa pripravili Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum v Levoči, Štátny archív Prešov, špecializované pracovisko Spišský archív v Levoči.


 

11.12.2018 - 30.9.2019  

Čaro detstva.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Čaro detstva

Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove.

Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát  TOP zberateľka Slovenska.

Najpočetnejšiu časť jej  zbierky  tvoria dečky a obrusy, ktorých má  520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera  plesové kabelky  ručne vyšívané korálikmi. Pozoruhodná je aj jej zbierka ručne vyšívaných gobelínových obrazov, ktorých má 135 a certifikát so zápisom do knihy rekordov získala  aj za neveľkú  16 kusovú kolekciu strojovo tkaných tapisérií, okrem toho zbiera aj starožitný porcelán, obrazy čí plesové šaty.

Podtatranské múzeum sa rozhodlo vystaviť, vo svojich priestoroch na ulici Vajanského  72/4, predovšetkým jej zbierku hračiek, ide hlavne o porcelánové bábiky a plyšové medvedíky, nakoľko práve tieto hračky veľmi často robili radosť deťom pod vianočným stromčekom. A keďže sa blíži čas Vianoc, radi by sme pozvali  nielen detských ale aj dospelých návštevníkov na prehliadku výstavy, ktorá ich vráti v čase, do dôb detstva a vyvolá  nostalgické spomienky na ich najobľúbenejšie hračky. Keďže každá hračka zo zbierky pani Tokarčíkovej má svoj vlastný príbeh a mnohé pochádzajú z rôznych krajín celého sveta, uvidíte hračky napr. z Japonska, Činy, Ruska, USA, Nemecka, Rakúska, Talianska, ale aj arabských krajín.

Nakoľko mnohé z vystavených exemplárov sú skutočne unikátne a vzácne a návštevník ich bude môcť obdivovať len vo vitrínach, rozhodli sme sa našu výstavu obohatiť aj o takzvaný detský kútik, kde budú pre deti k dispozícii hračky priamo určené na hranie, takže  o zážitok pohrať sa v múzeu neprídu ani naši najmenší návštevníci.


 

14.12.2018 - 29.9.2019  

SUR.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Nebáť sa moderny! 90. výročie založenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave

Výstava sa bude konať v priestoroch Historického múzea SNM na Bratislavskom hrade. Pripomína 100. výročie založenia Československej republiky a počas budúceho roka bude zaradená do medzinárodných osláv storočnice Bauhausu založeného v roku 2019 v nemeckom Weimare. Organizátorom výstavy je Slovenské centrum dizajnu / Slovenské múzeum dizajnu. Hlavnými partnermi výstavy sú SNM – Historické múzeum a Slovenská národná galéria.

Komentovaná prehliadka výstavy
9.1.2019, 15:00


 

1.2. - 31.5.2019  

Kaštieľ Stropkov

Sila fotografie: každodenný život v „starom Stropkove“.

Výstava prostredníctvom jedinečných fotografií dokumentuje spoločenský, politický, kultúrny i všedný život v Stropkove v 20. storočí.


 

7.2. - 16.6.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Šapo - Šálka a podšálka v premenách času.


 

12.2. - 31.5.2019  

Múzeum mesta Bratislavy

Bratislava 1919 - Pripojenie k Československu

Múzeum otvára významnú výstavu z hľadiska dejín Bratislavy. Vernisáž 12. 2. 2019 o 18:00 začne koncertom a oficiálnymi príhovormi vo Faustovej sieni. Najnovšie výskumy autorky výstavy PhDr. Eleny Kurincovej obohatia tému o pôsobenie a aktivity Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, neskôr legionára. Záštitu nad výstavou prevzal primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo.

Pripojenie Bratislavy k Československu po skončení prvej svetovej vojny a jeho cesta do pozície hlavného mesta Slovenska nebola jednoduchá. Zavážila pre ňu súhra geopolitických, politických ale aj veľa praktických dôvodov. Pričlenenie Bratislavy 1. januára 1919 do Československej republiky bolo súčasťou záverečnej etapy vojenských operácií pri obsadzovaní Slovenska armádnymi legionárskymi zbormi a malo dramatické zvraty. Mesto malo výraznú maďarsko-nemeckú väčšinu obyvateľov, ale podľa otcov zakladateľov (Vavra Šrobára a Samuela Zocha) malo praktické ( sídlo pre nové ministerstvo a úrady ) a geopolitické ( rozhranie troch vznikajúcich štátov a poloha na rieke Dunaj) predpoklady pokračovať v bývalom metropolitnom postavení a rozvíjať československé pozície v novom centre Slovenska Obsahová časť výstavy je členená na 13 tém. Základnou témou je vojenské a politické pripojenie Bratislavy k republike, ďalšími napr. posledná rozlúčka s M. R. Štefánikom v meste a budovanie nového štátneho aparátu. Pri vzniku republiky mali podiel česko-slovenské légie. Samostatnou tému bude pôsobenie a aktivity Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, legionára a úradníka v Bratislave. Výtvarné dotvorenie výstavy uzatvára Galéria štátnosti, ktorá predstaví umelecké zobrazenia zakladateľov Československa: T. G. Masaryka, M. R. Štefánika, E. Beneša. Témy predstavíme prostredníctvom panelov, scénickej časti a autentických predmetov vo vitrínach.


 

14.2. - 31.8.2019  

Okridlení pútnici.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Okrídlení pútnici

Objavte svet vtáčej migrácie, priblížte si krúžkovanie a moderné možnosti sledovania vtákov prostredníctvom zaujímavých preparátov a ornitologických pomôcok, ktoré sa pri výskume vtáčej migrácie bežne využívajú.


 

28.2. - 30.6.2019  

Kempelen.jpg

Slovenské technické múzeum, Košice

Wolfgang von Kempelen

Vernisáž:  27. februára o 16:00

Wolfgang von Kempelen (1734 – 1804)
Polyhistor, technik, vynálezca, výtvarník a dramatik narodený v Bratislave. Patrí k výnimočným osobnostiam histórie hlavného mesta. Kempelen sa okrem technického nadania prejavil aj ako výrazný umelec. Úspech dosiahol ako dramatik. Jeho hry sa uvádzali vo Viedni, v Prahe, Budíne i v Bratislave. Venoval sa výtvarnej tvorbe, bol zručným kresliarom a medirytcom. Do vysokého veku ho bolo vídať s uhlíkom v ruke. Viedenská akadémia umení ho vymenovala za svojho čestného člena. Zachovali sa i dva zväzky jeho básní, tie však nepublikoval.

Výstava Wolfgang von Kempelen predstaví život a dielo bratislavského vynálezcu a polyhistora, obľúbenca Márie Terézie. Prezentované budú modely vynálezov – šachový automat, hovoriaci stroj, reaktívna turbína i ďalšie z oblasti fonetiky, vzdelávania nevidomých, mechanizácie či javiskovej mágie. ,,Kempelenov príbeh je taký fascinujúci a inšpiratívny, že som sa rozhodol oň podeliť. (...) Nechal som zhotoviť modely Kempelenových vynálezov, ku ktorým sa zachovala nejaká dokumentácia alebo ilustrácie. Mojou hlavnou motiváciou bolo vyvrátiť jeho povesť šarlatána a ukázať verejnosti, že išlo o výnimočnú osobnosť osvietenstva svetového významu...“ opisuje autor výstavy, mladý amatérsky nadšenec Andrej Groll, povolaním informatik. Návštevníci STM v Košiciach môžu na výstave vidieť aj modely zostrojené podľa originálov:

Britský patent na reaktívnu parnú turbínu z roku 1784
Išlo o prvý udelený patent na parnú turbínu v histórii. Parné turbíny, hoci nie reaktívne sa využívajú dodnes v tepelných elektrárňach.

Hovoriaci stroj z roku 1791
Prvý úspešný pokus o mechanické napodobenie reči. Stroj napodobňuje anatomický model ľudského rečového aparátu. Jediný originálny dobový exemplár je vystavený v Deutsches Museum v Mníchove.

Šachový automat z roku 1770
Tajomstvo šachového Turka predstavil  na viedenskom dvore pred cisárovnou Máriou Teréziou. Šachový automat mal podobu ľudskej figuríny  spojenej so skriňou veľkosti písacieho stola, na ktorej bola umiestnená šachovnica.  Natiahnutím  kľuky Turek ožil, figúrky  na šachovnici presúval ľavou rukou. Keď pri požiari v roku 1854 Turek zhorel, zdalo sa, že tajomstvo je navždy stratené. V roku 1857 však vyšiel článok, popisujúci proces ako turek fungoval.

Počas trvania výstavy budú v priestoroch STM v Košiciach prebiehať sprievodné aktivity pre školy a širokú verejnosť. Najmä komentované prehliadky pre žiakov ZŠ a SŠ k vyučovacím témam z dejepisu a techniky. Pribudnú i komentované prehliadky pre verejnosť a organizované skupiny, každú sobotu a nedeľu o 15.00  hodine. Zároveň v spolupráci s 1. Šachovým klubom Košice a košickými šachistami pripravujeme v termínoch  31. 3., 28. 4., 26. 5. a 30. 6. 2019 o 15:00 „Šachovú simultánku“, vždy poslednú nedeľu v mesiaci počas trvania výstavy.


 

1.3. - 2.6.2019  

Kaštieľ Stropkov

V znamení kríža.

Výstava sakrálnych predmetov, plastík, obrazov s tematikou Ukrižovaného Krista.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 1. marca o 16:00.


 

1.3. - 30.6.2019  

Múzeum dopravy v Bratislave

Slovenská stopa vo vesmíre / 20. výročie vesmírnej misie Štefánik

20. februára 2019 uplynulo už 20 rokov od štartu kozmickej rakety SOJUZ TM-29, na palube ktorej sa prvý slovenský kozmonaut plukovník gšt. Ing. Ivan Bella vydal na osemdňovú misiu pod názvom ŠTEFÁNIK, na vesmírnu stanicu MIR. Táto udalosť sa stala významným medzníkom v novodobých dejinách Slovenska.


 

5.3. - 26.5.2019  

Francúzske filmové hviezdy.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Francúzske filmové hviezdy

Východoslovenské múzeum v Košiciach, Francúzska aliancia Košice a Francúzsky inštitút Bratislava vás pozývajú na výstavu Francúzske filmové hviezdy.
Mladá slovenská výtvarníčka Martina Kvašňovská sa predstaví po prvýkrát na východe Slovenska samostatnou výstavou pod názvom „Francúzske filmové hviezdy“ vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.
Autorka sériou 12 portrétov čierno-bielych olejomalieb vzdala hold francúzskym filmovým ikonám v čase ich najväčšej slávy. Martina Kvašňovská preniesla na maliarske plátno a bravúrne vystihla fyziognomické znaky, charakteristický výraz i duševné rozpoloženie a vnútorný svet, Brigitte Bradot, Louisa de Funès, Jean Paul Belmonda… „Táto výstava je vlastne syntézou a manifestáciou mojich lások – maľby a filmu“, vyznáva sa autorka Martina Kvašňovská.

Vernisáž výstavy bude v utorok, 5. marca 2019 o 16:00 v Galérii pri komíne v Historickej účelovej budove VSM na Námestí Maratónu mieru 2 a verejnosť si ju bude môcť pozrieť do 26. mája 2019.

vstupné: dospelí – 2 € / deti, študenti, dôchodcovia - 1 €


 

5.3. - 15.7.2019  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Štvrťstoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus

SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove v spolupráci s Národným archívom Českej republiky – iniciátorom a autorom výstavy, pozývajú na otvorenie výstavy Štvrťsoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus, ktoré sa uskutoční dňa 5. marca 2019 (utorok) o 15:00 h v budove múzea na Masarykovej ulici č. 20 v Prešove.

Podkarpatská Rus bola stáročia súčasťou habsburskej monarchie, ale na konci 1. svetovej vojny sa hľadali možnosti zmeny štátoprávneho postavenia. Počas pobytu Tomáša G. Masaryka v USA v roku 1918 bolo Rusínom zo strany amerického prezidenta doporučené usilovať o autonómiu v rámci jazykovo blízkeho štátu. Jednou z možností bolo včlenenie podkarpatského územia do vznikajúceho Československa. Stalo sa tak na jar v roku 1919. Na parížskej mierovej konferencii po 1. svetovej vojne v septembri 1919 sa Saintgermainskou zmluvou nová republika zaviazala zriadiť na území Rusínov južne od Karpát autonómnu jednotku. Vo februári 1920 bola integrovaná do ústavnej listiny Československej republiky.

Výstava reprezentuje časový úsek spoločných dejín – 25 rokov, ukážku premenlivosti správy územia Podkarpatskej Rusi a jej vplyvu na každodenný život, na pozadí štátotvorných historických udalostí vzniku a existencie prvej Československej republiky. V máji 2019 si pripomíname 100 rokov od hlasovania Centrálnej rusínskej národnej rady v Užhorode za pripojenie územia Podkarpatskej Rusi k Československu.

Archivár Národného archívu ČR, autor výstavy Mgr. David Hubený PhD., (Odd. fondov štátnej správy z rokov 1918 – 1945) o výstave povedal: „ ... panelová výstava približuje okolnosti vzniku myšlienky na pripojenie územia karpatských Rusínov k Československu. Zaoberá sa otázkami spojenými s budovaním štátnej správy a hospodárstva. Približuje vzťahy s maďarskými a poľskými záškodníkmi, boje s maďarskou armádou a ukrajinskými nacionalistami v rokoch 1938 a 1939. Sprostredkúva záujem exilovej vlády v Londýne o dianie na Podkarpatskej Rusi, tiež prípravy a pokusy obnoviť československú správu na časti oslobodenej Podkarpatskej Rusi podľa zmluvy ČSR a ZSSR o spojenectve z konca roku 1943 (platnej 20 rokov). Podľa tejto zmluvy sa mala ČSR obnoviť v jej predmníchovských hraniciach aj s Podkarpatskou Rusou. Avšak 29. júna 1945 bola v Moskve podpísaná zmluva a v nej sa Československo zaviazalo Sovietskemu zväzu odstúpiť územie Podkarpatskej Rusi v jej predmníchovských hraniciach. Posledná časť výstavy približuje medzištátne jednanie o poskytnutí územia ZSSR a snahy o odškodnenie československých občanov... agrárna Podkarpatská Rus sa v rámci Československa úspešne rozvíjala, pamätníci dodnes radi spomínajú na „panovanie Československa“ dodal D. Hubený.

Výstavu doplnia fotoreprodukcie zo života na Podkarpatskej Rusi v 20. a 30. rokoch 20. storočia v mestách Užhorod, Mukačevo, Svajlava, ako aj o dobové dokumenty a knižné diela zachytávajúce historické a dejinné súvislosti obdobia, kedy bola Podakrpatská Rus súčasťou Československa.


 
Pozvánka: Štvrťstoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus Štvrťstoročie spolu Československo a Podkarpatská Rus.pdf Štvrťstoročie spolu Československo a Podkarpatská Rus.pdf (602.1 kB)

5.3. - 24.11.2019  

Tajomstvá pod hladinou.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Tihányiovský kaštieľ

Tajomstvá pod hladinou

Vydajte sa spolu so Stredoslovenským múzeom odhaľovať krásy a tajomstvá, ktoré sa ukrývajú pod vodnou hladinou! Výstava Tajomstvá pod hladinou, ktorá potrvá v Tihányiovskom kaštieli od 5. 3. do 2. 6. 2019, predstaví nádherné slovenské bystriny, jazerá, rieky a ich obyvateľov, ale aj ekologické problémy týkajúce sa našich vôd.

Výstava prezentuje unikátne zbierky predmetov a fotografií, ktoré priblížia magický život v tečúcich i stojatých vodách. Vďaka autentickým preparátom sladkovodných rýb z dielne uznávaného preparátora Milana Žiaka, ktorý vlastní jednu z najväčších súkromných zbierok preparovaných rýb na Slovensku, sa návštevníci ako lusknutím prsta ocitnú pod hladinou (ne)spútaných slovenských riek. Snímky českého fotografa a potápača Viktora Vrbovského, ktoré zachytávajú detaily rýb, obojživelníkov a bezstavovcov v ich prirodzenom prostredí, dotvoria predstavu o jedinečnom spôsobe života vodných obyvateľov.

Na svoje si prídu aj najmenší návštevníci. V rozprávkovom svete pod vodnou hladinou môžu spolu s vodníkom sediacim na starej záchodovej mise rozjímať nad tým, ako ľudia zmenili svojím správaním jeho podvodnú krajinu... A práve to je ďalší rozmer výstavy Tajomstvá pod hladinou, ako aj každodennej práce prírodovedcov z Tihányiovského kaštieľa – poukázať na narastajúce ekologické problémy. Slovenské vodné toky čoraz viac ohrozuje najmä výstavba veľkých a malých vodných elektrární, znečisťovanie vôd tuhým aj kvapalným odpadom, migračné bariéry na tokoch, plytvanie pitnou a úžitkovou vodou či strácanie zásob podzemnej vody.

„V rámci environmentálnej výchovy sa snažíme pôsobiť na deti už od útleho veku, od materských, cez základné až po stredné a vysoké školy. Našou prioritou je vysvetliť mladým ľuďom, že problematika čistej vody v našich riekach a jazerách sa týka každého z nás,“ zdôrazňuje riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici PhDr. Marcel Pecník.

Výstavu obohatí i unikátna zbierka známok Poštového múzea, na ktorých sú vyobrazené živočíchy žijúce vo vodnom prostredí alebo v jeho blízkosti. Všetci milovníci prírody, ktorých zaujíma tajomný svet pod vodnou hladinou, ale aj neúnavní hľadači šťastia nájdu v Tihányiovskom kaštieli množstvo rybích šupiniek až do 2. júna 2019.

Pozývame Vás na komentovanú prehliadku výstavy Tajomstvá pod hladinou so zoologičkou a kurátorkou výstavy Mgr. Katarínou Dvořáčkovou, PhD. vo štvrtok 11. 4. 2019 o 16:00 v Tihányiovskom kaštieli.


 

6.3. - 30.9.2019  

Mláďatá.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Mláďatá

Výstava priblíži rodinný život stavovcov a bezstavovcov a je zameraná na príklady a rozdiely v starostlivosti o potomstvo u vybraných druhov živočíchov.


 

7.3. - 26.5.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Ženy východu v literatúre

Výstava predstaví skupinu prvých žien, ktoré sa na východnom Slovensku snažili cez literatúru národne a morálne povzniesť ľudí v poprevratovom období po roku 1918. Oboznámi s tvorbou a jej špecifikami do konca 2. sv. vojny a presahom po nej. Poukáže na ženské hnutie, potreby vzniku, jeho záujmy a ciele s dopadom v spoločnosti. Zároveň predstaví zbierky Krajského múzea v Prešove.


 

8.3. - 2.6.2019  

A_ako_animator.jpg

Záhorské múzeum v Skalici

A ako animátor

Vernisáž výstavy sa uskutoční 8. marca 2019 o 16:00.
Námet a scenár: Halka Marčeková
Výtvarno-priestorové riešenie: Martin Dubravay
Dramaturgia: Katarína Minichová

Záhorské múzeum v Skalici prináša návštevníkom výstavu z Bibiany – Medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave. Táto interaktívna výstava je netradičným pohľadom na slovenskú animovanú tvorbu - kľúčovými tvorcami v nej nie sú režiséri, ale animátori. Vyzýva deti k tvorivej hre tak, že sa sami stanú animátormi vo výstave ako veľkej tvorivej dielni, kde sa zoznámia s rozmanitými animačnými technológiami. (Tu si môžete pozrieť krátku upútavku a tu informačné video.

Ambíciou tejto výstavy je prostredníctvom hravosti a kreativity nenásilne priblížiť detskému návštevníkovi nielen zaujímavosti zo sveta technického spracovania animovaných filmov, ale zoznámiť sa aj s tými málo známymi, nekonečne trpezlivými ľuďmi – animátormi, ktorí hrdinom z animovaných filmov vdychujú život.

Výstava predstavuje zakladateľa slovenského animovaného filmu Viktora Kubala. Vo veľkom televízore, v ktorom je kúpeľňa jeho známych filmových hrdinov Pufa a Mufa, sa deti stanú účinkujúcimi v tomto filme. V ďalšia časť výstavy predstavuje plôškový film. Návštevníci tu majú možnosť vyskladať si z pripravených plôškových fragmentov postavičky, pozrieť si filmy spracované touto technológiou a dozvedieť sa o konkrétnych animátoroch jednotlivých filmov, napr. o pánovi Františkovi Jurišičovi a pani Monike Trajterovej, animátoroch dielu Stolček zo seriálu Bratislavské rozprávky. V časti venovanej kreslenému filmu si deti môžu nakresliť kúsok vlastného kresleného filmu a na jednoduchom, ale dômyselnom zariadení ho oživiť. Tu si zase pozrú okrem iného diel Vetrík zo seriálu Zvonček a Margarétka. Jeho hrdinov oživili animátori Valéria Takáčová a Jindro Prášil. Bábkový film reprezentuje napr. film zo seriálu Najmenší hrdinovia a jeho animátor Štefan Martauz. Tu je tiež ďalšia aktivita pre deti. Môžu si vyrobiť filmových hrdinov z plastelíny alebo rozhýbať postavičky v diorámoch predstavujúcich rôzne scény z filmov. Výstava predstavuje i digitálny plôškový a kreslený film a 3D animáciu a novú generáciu autorov a animátorov. V ponurom priestore výťahovej šachty, ako v seriáli Websterovci, sa premietajú najznámejšie filmy našej súčasnej animovanej tvorby. Nielen diel Horor v škole z tohto známeho seriálu, ale aj diel Tety z pexesa zo seriálu Mimi a Líza a diel Ihrisko zo seriálu Drobci.


 

18.3. - 28.6.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Šitie a technika

Výstava historických šijacích strojov.


 

19.3. - 1.6.2019  

Ormandík.jpg

Galéria Kolomana Sokola, Liptovský Mikuláš

Marek Ormandík – Kam šiel anjel, tam bol diabol

Výstava s názvom Kam šiel anjel, tam bol diabol v Galérii Kolomana Sokola v L. Mikuláši predstavuje výber diel z tvorby Mareka Ormandíka, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov súčasnej slovenskej výtvarnej scény. Marek Ormandík je výtvarník, ktorý sa vo svojej tvorbe venuje niekoľkým tematickým okruhom. Silne zastúpené sú biblické motívy, zobrazuje postavy ako Ježiš, Panna Mária, rôznych anjelov a démonov, modliace sa či prosiace postavy. Nechýbajú u neho rozprávkové a mytologické motívy – Satyr, Kentaur, Minotaurus. Ormandík často tematicky čerpá z histórie. Historické témy však posúva do súvislostí súčasných a odkazuje tak k problémom dnešnej spoločnosti. V opakovaných námetoch mení zaužívané až archetypálne významy. Marek Ormandík ruší to, čo je v spoločnosti tabu. Robí to však za pomoci istej nadsázky, absurdity, miestami priam až paródie. Nemožno preto odoprieť jeho spôsobu tvorby hravosť. Jeho diela sú preto častokrát trpko-trefným komentárom spoločnosti s nadhľadom.

Vernisáž výstavy: 19.3.2019 o 16:30 v Galérii Kolomana Sokola. Ako hudobní hostia sa na vernisáži predstavia Eva Halčinová (spev) a Peter Pavličko (klávesy).


 

21.3. - 29.9.2019  

Krása pre ženu stvorená.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Krása pre ženu stvorená

Slovenské národné múzeum pozýva vo štvrtok 21. marca 2019 o 17:00 na slávnostné otvorenie výstavy Krása pre ženu stvorená. Súčasťou vernsáže je aj módna prehliadka, kde krásu čepcov ako tradičnej pokrývky ženskej hlavy predvedú členky folklórneho súboru Lysec z obce Belá-Dulice. Pre návštevníkov bude výstava sprístupnená v sídelnej budove SNM na Vajanského nábr. 2 v Bratislave od 22. marca do 29. septembra 2019.

Slovenské národné múzeum – Múzeum v Martine spravuje rozsiahlu zbierku ľudového odevu a textilu. Viac ako desaťtisíc kusov v tomto fonde tvoria ženské čepce a ich torzá, ktoré boli jeho súčasťou. Výstavný projekt autorky a kurátorky zbierok Etnografického múzea v Martine Evy Dudkovej predstavuje čepiec ako symbol svojej nositeľky a fenomén tradičnej ľudovej kultúry z hľadiska rôznorodosti tvaru, výzdoby, príslušnosti k regiónu, prostredia či príležitostí na ktoré sa nosil.

Účes a úprava ženskej hlavy boli počas celého svojho vývoja najkonzervatívnejšími a najarchaickejšími prvkami v ľudovom odeve. Na vývin pokrývky hlavy vydatej ženy – čepiec (kápka či főkötő ) v ľudovom prostredí silne vplývali geografické, hospodársko-sociálne a kultúrne podmienky, ako aj migrácia obyvateľstva, kontakty v obchode, vtedajšia móda, administratívne zákazy a nariadenia. V štruktúre noriem dedinského kolektívu malo nosenie čepca jednoznačný význam. Potvrdzovalo, že žena je vydatá. Obradový rituál položenia čepca na hlavu mladuchy (čepčenie) sa vykonal pred ukončením svadobného obradu. Po obrade už vydatá žena nesmela chodiť prostovlasá. Čepiec nosili aj slobodné dievčatá, ktoré mali dieťa, tzv. prespanky.

Najväčšia variabilnosť úpravy ženskej hlavy je zaznamenaná v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia v čase, keď čepiec ako prvok ľudovej kultúry postupne zanikal. Proces súvisí s ústupom nosenia ľudového odevu a prechodom na mestské formy odievania najskôr v okolí priemyselných centier a oblastí s migráciou obyvateľstva za prácou. Ženy odkladali čepiec najskôr pri pracovných príležitostiach a nahrádzali ho praktickejšou šatkou. Na zmene mal podiel aj tradičný účes s náročnou úpravou vlasov. V 60. rokoch 20. storočia sa od nosenia tradičného odevu na Slovensku upúšťa. Výnimkou ostala len staršia generácia žien. V niektorých lokalitách pretrvávalo nosenie čepca v nedeľu do kostola a pri obradových príležitostiach.

Na výstave v sídelnej budove SNM v Bratislave môžu návštevníci vidieť rôznorodosť a krásu čepcov podľa príslušnosti k regiónom Slovenska, čo súvisí s ich tvarom, strihom, zdobením. Rovnako aj z hľadiska príležitosti, na ktorú sa nosili – čepce sviatočné, pracovné, svadobné, smútočné a mestské alebo ako manifestácia spoločenského statusu nositeľky. Vývoj čepca ako súčasti tradičného odevu možno sledovať na príklade z obce Norovce v topoľčianskom okrese. Pozoruhodné sú aj pokrývky ženskej hlavy, ktoré do zbierok múzea venovali spolky či významné osobnosti – čepce výrobného družstva Lipa, ktorého cieľom bolo ekonomicky podporovať dedinské obyvateľstvo a okrem iného aj organizovať výrobu a predaj tradičných ženských doplnkov, či čepce najstaršieho ženského spolku na Slovensku Živena, ktorý sa prostredníctvom budovania slovenského dievčenského školstva a gazdinských kurzov staral o zachovanie národného duchovného života. Čepce zo zbierok osobností Milana Rastislava Štefánika a Pavla Socháňa, ukazujú ušľachtiľosť záľub, ako aj profesionálneho záujmu svojich pôvodcov.

Sprievodné podujatie k výstave
Slovenské národné múzeum pozýva v nedeľu 7. apríla 2019 o 15:30 na sprievodné podujatie k výstave Krása pre ženu stvorená, ktoré sa bude konať v priestoroch výstavy. Vstupné na podujatie je v cene vstupenky do múzea.
Na prehliadku novootvorenej výstavy aj tvorivé dielne v rámci podujatia Rodinná nedeľa v múzeu, SNM pozýva všetky vekové kategórie návštevníkov, milovníkov folklóru a krásy ľudového odevu. Záujemcov bude výstavou sprevádzať jej autorka a kurátorka etnografických zbierok v SNM – Múzeách v Martine – Mgr. Eva Dudková. Pre deti, ktoré sa chcú inšpirovať krásou zbierkových predmetov sú prichystané tvorivé dielne pod vedením múzejného pedagóga SNM.


 

25.3. - 22.9.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Nastal čas! roky 1848/49 v Prešporku - Itt az idő! 1848/49 Pozsonyban

Výstava prezentuje vecné pamiatky udalostí spred 170 rokov, sprevádza po niekdajších prešporských dejiskách udalostí, predstavuje najvýznamnejšie miestne osobnosti revolúcie a boja za slobodu a ich osobnú históriu, čím stavia pomník prešporským martýrom boja za slobodu. Výstava zároveň prostredníctvom dobových rytín, výtvarných diel, zbraní a iných artefaktov evokuje atmosféru roku 1848 od marcovej eufórie až po tragédiu leta 1849.


 

27.3. - 14.6.2019  

Štyri-ročné-obdobia-v-ľudovom-odeve-na-Liptove-Jar-2019-web.jpg

Národopisné múzeum Liptovský Hrádok

Štyri ročné obdobia v ľudovom odeve na Liptove / Jar /


 

27.3. - 22.9.2019  

Mednyanszky.jpg

Galéria Nedbalka, Bratislava

Ladislav Mednyánszky - K 100. výročiu úmrtia umelca

Kurátorka výstavy: Zsófia Kiss-Szemán
Kurátorsky sprievod výstavou: 18.5.2019 (sobota) o 15:00

Ladislav Mednyánszky bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia. Galéria Nedbalka spravuje vynikajúcu kolekciu jeho diel, ktorú od svojho založenia systematicky obohacuje maľbami významnými z hľadiska celkovej umelcovej tvorby. Pochádzajú tak z raného zrelého tvorivého obdobia, keď sa častejšie zdržiaval v rodnom Beckove a v rodinnom sídle v Strážkach pod Tatrami, ako aj z neskorších období, keď sa tematicky vracal k zážitkom a vizuálnym spomienkam z prírody na miestach svojho detstva a mladosti.

Ladislav Mednyánszky (1852 Beckov – 1919 Viedeň) bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia a rozhodne najznámejším umelcom Barbizonu u nás. Vo svojej dobe bol uznávaný predovšetkým ako krajinár. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho vnútorným svetom a tento typ krajinomaľby v duchu lyrického realizmu, ktorý uprednostňoval zážitok umelca, jeho individuálne pocity a nálady, čoskoro priviedol na majstrovskú úroveň.

V deväťdesiatych rokoch sa jeho tvorba uvoľňovala a oboznámenie sa s impresionizmom viedlo k ešte výraznejšiemu vyjasneniu palety. Často experimentoval na hranici svojich výrazových možností. Toto tvorivé obdobie bolo blízke symbolizmu a dekadencii so secesnými prvkami. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu, budhizmus a teozofiu, ktoré zamýšľal istým spôsobom zapracovať do svojich diel. Časom pribudli expresívne ťahy štetca a energický spôsob maľby a v prvej dekáde 20. storočia aj expresívne poňaté maľby.

Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako frontový maliar a vytvoril celý rad umelecky náročných a strhujúcich výpovedí o zmysle a hodnote ľudského života. Celý život ho priťahovali katastrofy, či už spoločenské alebo prírodné. Na jednej strane ho fascinovala veľkoleposť a sila prírodných živlov, na strane druhej mal hlboký súcit s trpiacimi. Na fronte však nezobrazoval víťazstvá a krvavé boje, chcel ukázať následky vojny, žiaľ a bolesť za bojovými líniami a obyčajné ľudské trápenie. Často sú to zúfalé výrazy bezbranných a zmrzačených, vojaci pri oddychu a bežnej činnosti, mŕtvi splývajúci s prírodou, kde sa ich obeť zdá byť úplne zbytočná, zajatci, dlhé rady poľných vojenských vozov. V tomto období vrcholí aj jeho figurálna tvorba, keď sa rad vydedencov a tulákov premieňa na širokú masu bezbranných a zúfalých ľudí.

Ladislav Mednyánszky patril medzi umelcov, v ktorých tvorbe bola rovnako zastúpená krajinomaľba a figurálna maľba. Spočiatku jednoduché figurálne štúdie, v ktorých sa snažil o zobrazenie typickej, príznačnej vlastnosti človeka, dotiahol k sugestívnemu, expresívnemu výrazu tváre, najmä očí, ktorý vypovedal o celom osude a údele zobrazeného. V neskorších obdobiach zapojil do výrazu celé telo, vďaka čomu dosiahol expresívny až gestický charakter maľby, ktorý objavila a ocenila až mladšia umelecká generácia.

V histórii uhorského maliarstva existuje len málo príkladov, kde umelec tak dôsledne a aj pomocou písomnej sebareflexie – denníkov – vytvára, pretvára a sleduje vývin vlastnej tvorby. Mednyánszky skúmal rôzne možnosti nielen prakticky, ale venoval sa im aj teoreticky. Ustavične si kládol otázky týkajúce sa umenia, maliarstva, jeho zmyslu, vlastnej úlohy v (nielen umeleckom) dianí. Vytváral si vlastnú predstavu o svete a z okolitého sveta prijímal to podstatné, čo do tejto predstavy organicky zapadalo. Jeho denníky sú mimoriadne presvedčivým svedectvom o jeho zmýšľaní, dobe, umení a ľuďoch na prelome 19. a 20. storočia.

Ladislav Mednyánszky – krátky životopis
Narodil sa 23. apríla 1852 v Beckove a bol pokrstený ako Ladislaus Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky. Do roku 1863 vyrastal v Beckove v rodinnej kúrii, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach. V rokoch 1864 – 1865 ho súkromne vyučoval rakúsky maliar Thomas Ender, ktorý mu neskôr posielal aj sadrové modely a iné pomôcky. V rokoch 1872 – 1874 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Alexander Strähuber, prof. Otto Seitz) a v rokoch 1874 – 1875 na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Isidore Pils). Pomerne skoro si však uvedomil, že nechce pokračovať v akademickom štúdiu. V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s Lászlóm Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi. V rokoch 1875 – 1876 žil s väčšími či menšími prestávkami v Paríži a v Barbizone a svoje obrazy vystavoval na Salóne. Na jar 1877 navštívil prvýkrát Szolnok, kde sa stretol s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval aj viaceré študijné cesty do Talianska (1877 – 1878) a Francúzska (1889 – 1892, 1896 – 1897). Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti, vo Viedni a počas svojich pobytov aj v Paríži. Bol ustavične na cestách po celom Uhorsku a Rakúsku a Taliansku. Do konca 19. storočia sa pravidelne vracal domov do Beckova a Strážok. Počas prvej svetovej vojny dobrovoľne pôsobil ako frontový maliar. Zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni.


 

2.4. - 30.6.2019  

Kremen kral mineralov 2019.jpg

Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin

Kremeň – kráľ minerálov

Svet minerálov oplýva takmer neobmedzenou paletou farieb, veľkostí a tvarov kryštálov. K najrozšírenejším patrí kremeň, ktorého rozmanité podoby, farby a odrody prezentuje výstava Kremeň – kráľ minerálov, ktorú v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu Andreja Kmeťa môžu návštevníci vidieť od 2. apríla 2019.

Minerály sú základnými stavebnými časťami všetkých hornín a tvoria základ poznania vedy o Zemi – geológii. Medzi jej odvetvia patrí aj mineralógia, ktorá skúma zloženie, tvar a štruktúru minerálov. Výstava, pripravená v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Východoslovenským múzeom, prezentuje návštevníckej verejnosti rozmanitosť prirodzených tvarov kryštálov najpoužívanejšieho minerálu v oblasti keramického, sklárskeho, elektrotechnického, stavebníckeho priemyslu, optiky a klenotníctva. Kremeň a širokú škálu jeho podôb dopĺňajú okrem trojrozmerných predmetov aj fotografie známeho slovenského fotografa Alberta Russa, ktorý zachytil slovenské i zahraničné odrody tohto kráľa minerálov.

Kremeň, ktorého názov pochádza od českých baníkov (termínom querz označovali nerudný materiál), patrí do skupiny oxidov, ktorá zahŕňa jednoduché zlúčeniny kovov s kyslíkom. Minerály týchto zlúčenín sú veľmi hojne zastúpené v zemskej kôre. Farebnosť kremeňa je veľmi rôznorodá, pretože do kryštálovej mriežky vstupujú pri raste rôzne stopové prvky. Preto poznáme kremene priezračné (krištáľ), žlté (citrín), fialové (ametyst), zelenkavé (prazem), hnedé (záhneda), čierne (morion), ružové (ruženín) a iné. Podobne ako farba, je aj tvar kremeňov veľmi rozmanitý.

Kremeň a jeho odrody majú široké uplatnenie. Využívajú sa v šperkárstve, pri výrobe presnej mechaniky a optických prístrojov, v rádiotechnike, v sklársko-keramickom priemysle, na výrobu karbidu kremíka (brúsny materiál), kompaktné masy (kremence, pieskovce) v stavebníctve. Kremeň sa svojimi vlastnosťami zaradil aj medzi talizmanové či liečivé kamene.

Na Slovensku sa kremeň vyskytuje v okolí Banskej Štiavnice a Kremnice, v minulosti boli významné ložiská opálov na Dubníku. Pre vysoký obsah vzácnych odrôd kremeňa sú známe ložiská Minas Gerais (Brazília), Madagaskar, India a mnohé ďalšie.


 

4.4. - 26.5.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Suiseki / Kamene učencov

Suiseki je umelecká forma prezentácie kameňa, ktorá má pôvod v starej Číne. Ide o kamene nájdené v prírode , ktoré svojím tvarom pripomínajú krajinné scenérie, postavy, zvieratá, mýtické bytosti či rôzne abstraktné útvary. Suiseki vyžaduje schopnosť vnímať kameň ako umelecký objekt. Prešovská výstava je autorskou výstavou členov Slovenskej asociácie suiseki.


 

4.4. - 2.6.2019  

Galéria Jána Koniarka v Trnave - Kopplova vila

Diana Cencer Garafová, Nikola Šušovicová: Jedno bez druhého

Spoločná výstava dvoch maliarok – absolventky doktorandského štúdia na VŠVU v Bratislave a študentky magisterského štúdia na VŠVU
Kurátorka: MgA. Marianna Brinzová

Komentovaná prehliadka a finisáž výstavy sa uskutoční 2. júna o 16:00 (vstup voľný).

„Jedno bez druhého“ je autorská výstava dvoch mladých slovenských výtvarníčok Diany C. Garafovej a Nikoly Šušovicovej. Obe autorky sa vo svojej tvorbe zaoberajú problematikou vnútorného priestoru výtvarného diela, jeho umiestnením vo fyzickom priestore a optickými ilúziami. Ústrednou témou ich tvorby sú spomienky uchovávané v predmetoch a v prostredí, ktoré ich bezprostredne obklopuje a pôsobí na ne. Dôležitým spolučiniteľom ich diel je aj pohľad diváka a jeho (ne)schopnosť pozerať sa a vnímať. Obe autorky pritom vychádzajú z maliarskej pozície, ku ktorej však nepristupujú klasicky, snažia sa hľadať a prekračovať jej hranice. Garafová prostredníctvom rôznych médií presahuje plochu a vstupuje do reálneho priestoru, Šušovicová zase pracuje skôr s fiktívnym priestorom v obraze. Jedna ostáva v ploche maľby, druhá expanduje do priestoru. Názov výstavy „Jedno bez druhého“ nám môže evokovať viacero významových rovín. Odkazuje na nutnú prítomnosť dvoch na seba závislých činiteľov, ktoré medzi sebou komunikujú. Dvomi činiteľmi sú v tomto prípade aj samotné autorky s rozdielnym formálnym prístupom k téme, ale s tendenciou sa vždy vracať k tomu „druhému“. Napriek inklinácii k priestorovým riešeniam sa Garafová stále dotýka aj maľby a Šušovicová, hoci poväčšine ostáva v ploche maľby, intenzívne vníma aj priestorové kvality. Istú ambivalentnosť podporujú aj ich predmetné zobrazenia, ktoré nemôžu existovať bez priestoru, no zároveň ho môžu spätne deformovať, presahovať alebo popierať. Podobne ani spomienky vizualizované v ich dielach nemôžu existovať bez istého druhu nosiča, do ktorého sú ukladané tak, aby boli následne opäť vnímané a redefinované. „Jedno bez druhého“ by tu významovo a fyzicky nemohlo fungovať ani existovať. Jedno s druhým sa vždy vzájomne potrebuje, dopĺňa, ale nie vždy stotožňuje. Môže stáť i v protiklade. Garafová a Šušovicová prostredníctvom výstavy „Jedno bez druhého“ balansujú medzi dvomi rovinami, medzi plochou a priestorom, medzi niečím konkrétnym, predmetným a objektívnym, a čímsi subjektívnym a nejasným. Najsilnejšie prepojenie medzi nimi vzniká prostredníctvom zachytávania spomienok pomocou redukcie, skreslenia alebo deformácie. Garafová pri ich zaznamenávaní a prezentovaní divákovi využíva rôzne optické ilúzie, perspektívy, skreslenie a spochybnenie na rôznych úrovniach. Šušovicová zase zo zaznamenaných spomienok necháva miznúť konkrétne zobrazenia osôb alebo celistvé formy predmetov, čím ich znejasňuje a zároveň na ne upriamuje pozornosť.


 

4.4. - 2.6.2019  

Galéria Jána Koniarka v Trnave - Kopplova vila

Jiří Černický: ObrazoBOREC

Výstava výrazného predstaviteľa českého intermediálneho umenia s preferovaním práce s obrazovým poľom maľby.
Kurátor: PhDr. Vladimír Beskid
Vernisáž: 4. 4. 2019 (Št) o 18:00


 

4.4. - 16.6.2019  

Kočan.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Veľká výstavná sieň

Robo Kočan - Mosty

Kurátorka výstavy: Mgr. Lucia Benická
Vernisáž: 4.4. 2019 o 16:30

Výstava Roba Kočana MOSTY prepája takmer tri dekády unikátnej tvorby fotografa, ktorý nastupuje na scénu začiatkom 90 r. 20. st. ešte počas pôsobenia tzv. „slovenskej novej vlny“. V tomto čase nastupuje nová generácia slovenských fotografov po štúdiách na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave – z ateliéru Ľuba Stacha a Miloty Havránkovej vstupuje na scénu okrem Roba Kočana aj Martin Tiso, Jana Hojstričová, Jaro Žiak, Filip Vančo, Tibor Takáč a Ingrid Patočková. Fotografi zaujali multimediálnym prístupom k fotografii, či novými inscenovanými postupmi. Príkladom obidvoch polôh tvorby sú práce Roba Kočana, ktorého multimediálna a experimentálna tvorba sa vyvíja paralelne s inscenovanou farebnou aj čierno-bielou fotografiou.

Výstava uvádza niekoľko nosných cyklov a tematických celkov autorovej tvorby: je to prierez portrétnej tvorby, vychádzajúcej z experimentu a „hľadania“ identity formou koláží, objektov, projekcií a inštalácií. Ďalší prezentačný celok vychádza zo záujmu autora o zobrazenie krajiny: Kočana od začiatku fascinovala práca so základným princípom média: so svetlom. Pri dlhých expozíciách „kreslí do tmy“, sníma záznamy vlastných fantázií v otvorenej krajine. Rekonštruuje realitu, inscenuje: tvorba je interaktívnym happeningom, pri ktorej má autor kontrolu iba nad prostriedkami „kresby“ – svetelným zdrojom. Finálny obraz je výsledkom tejto interakcie. Imaginárne svety však nezostávajú len vo farebnej polohe – Kočan sa vracia späť k čierno-bielemu materiálu a vznikajú nové fotografické výstupy a experimenty s vrstvením negatívov, domaľovaním, či inscenovaním krajiny. Neúnavné hľadanie inovatívnych výrazových prostriedkov vedie autora za hranice klasického média: neustála kombinácia tradičných a nových techník vytvára „alchymickú“ syntézu médií − inštalácie, hudby, či experimentovanie s výtvarným jazykom maľby a fotografie. Výsledkom sú kolaborácie s hudobníkmi i výtvarníkmi, ako aj hľadanie nových interpretačných možností.

Výber diel na výstave je výberom z doterajšej autorovej tvorby v rôznorodosti cyklov a žánrov. Uvedenie v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne je alternovanou reprízou výstavného projektu v rámci autorovej jubilejnej 50-tky (v roku 2018) v jeho rodnom Poprade a v unikátnom priestore Tatranskej galérie.


 

4.4. - 16.6.2019  

Lajda.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Malá výstavná sieň

Rekonštrukcia Leonardovej Poslednej večere očami Stana Lajdu

Kurátorka: Mgr. Darina Arce
Vernisáž: 4.4. 2019 o 16:30

Oravská galéria v Župnom dome v Dolnom Kubíne pripravila v mesiacoch apríl až jún 2019 originálnu a jedinečnú výstavu venovanú pamiatke osobnosti svetového významu v oblasti umenia i vedy Leonardovi da Vinci, pri príležitosti 500. výročia jeho úmrtia.  

Štúdiom jeho života i diela sa dlhodobo zaoberá žilinský rodák akad. mal. Stanislav Lajda, ktorý sa v tomto roku dožíva okrúhleho výročia (60 rokov). Venuje sa voľnej maľbe, knižnej ilustrácii (približne 40 titulov), reštaurovaniu i pedagogickej činnosti na SSUŠ v Žiline. Okrem iného vytvoril monumentálne maľby v oddelení biodiverzity a paleontológie v stálej expozícii SNM v Bratislave a rekonštrukciu katafalku s telom Žofie Bosniakovej na hrade Strečno. Za svoju tvorbu a činnosť v oblasti kultúry získal doma i v zahraničí viaceré ocenenia.

V Oravskej galérii vystavuje v premiére zmenšenú rekonštrukciu dnes z prevažnej časti zničenej Leonardovej Poslednej večere, na ktorej pracoval vyše desať rokov. Stano Lajda milimeter po milimetri prehodnocoval každý dochovaný fragment originálu a zhromažďoval rôznorodé kópie a verzie tohto diela (okolo 3 000 ks). Za smerodajné pre rekonštrukciu pokladá tie, ktoré vznikli z rúk Leonardových žiakov a následníkov, krátko po dokončení originálu. Hľadal v nich zhody detailov, prepojenia farebných tónov s technikou šerosvitu (sfumata) a výrazným 3D efektom, ktoré následne porovnával so zvyškami Leonardovej maľby. I keď ako vyštudovaný reštaurátor maľby na VŠVU v Bratislave (1979-1985) má bohaté skúsenosti s technikou tvorby i kópiami starých majstrov, predsa len vierohodne doplniť takmer 60% navždy stratenej podoby bolo vo viacerých ohľadoch náročné. Zodpovedný, ba až vedecký prístup však napokon priniesol svoj výsledok. Vyžadoval si dlhodobé skúmanie Leonardových štúdií k dielu i ďalšej jeho tvorby a diel umelcov, ktorí mali vplyv na Leonardovu tvorbu alebo naopak, ktorých ovplyvnil on. I keď  už žiaľ nikdy nebude možné vidieť Leonardov obraz v jeho pôvodnej podobe, žilinský umelec dokázal, že sa k nej dá aspoň významnou mierou priblížiť a vytvoriť  predstavu o jej vekmi narušenej kráse.

Lajda popri Poslednej večeri zrekonštruoval aj na ňu bezprostredne nadväzujúcu päticu luniet s ovenčenou heraldikou objednávateľa diela milánskeho vojvodu Ludovica Sforzu, ako aj pôvodnú výzdobu interiéru refektára (jedálne mníchov) v dominikánskom kláštore Santa Maria delle Grazie v Miláne, v ktorom sa Leonardove kľúčové dielo nachádza. Rozmery originálu (4,60 x 8,80 m) musel S. Lajda z praktických dôvodov zmenšiť dva a pol násobne, čím viaceré detaily nadobudli miniatúrny ráz. Z rovnakých dôvodov sa rozhodol maľbu realizovať na plátno. Výstava je doplnená o artefakty zo súkromnej zbierky autora a Jozefa Práznovského, ktoré návštevníkovi výstavy umožnia pochopiť fenomén Poslednej večere v kontexte dejín svetového umenia.

Súčasne s prácou na rekonštrukcii napísal S. Lajda aj knihu rozoberajúcu život a dielo Leonarda s dôrazom na vznik Poslednej večere, jej strastiplný osud a podrobný ikonografický rozbor. Stano Lajda v nej prezentuje svoje novátorské, prekvapujúce teórie, ktoré vznikali, dozrievali a utvrdzovali sa zhromažďovaním dôkazových materiálov po niekoľko rokov. Populárno-vedecká kniha je určená širokej verejnosti a je prvým titulom venovaným osobnosti majstra z Vinci od slovenského autora. Jej uvedenie do života sa bude konať v priebehu vernisáže výstavy. Výstava bude reprízovaná v Rosenfeldovom paláci v Žiline.


 

4.4. - 30.6.2019  

Noční lovci - sovy.jpg

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Zem, miesto pre život – Noční lovci, sovy

Sovy, veľmi zaujímavé druhy vtákov sú aktívne hlavne za šera a v noci. Ich zvláštny spôsob života bol odpradávna spájaný s mnohými poverami. V minulosti im naši predkovia často pripisovali magické schopnosti a mnohé negatívne vlastnosti...

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši Vás pozýva na výstavu Zem, miesto pre život – Noční lovci, sovy, ktorá bude prístupná verejnosti od 4. apríla 2019 do 30. júna 2019 v priestoroch múzea na Ul. Školskej 4. Vernisáž výstavy sa bude konať dňa 4. apríla 2019 o 14.00 hod. Výstava je určená pre materské školy, základné a stredné školy, rodiny s deťmi a širokú verejnosť.

Výstava približuje základné charakteristiky sov, ich prispôsobenie sa špecifickému spôsobu života. Predstavuje jednotlivé druhy sov, ktoré sa prirodzene vyskytujú na našom území, zaujímavosti z ich života, rozšírenie, nároky na prostredie ako aj ich ochranu a význam pre ekosystém. Informačné panely s textami, obrázkami a fotografiami sú doplnené interaktívnym stromom. Pre školské skupiny sú pripravené tvorivé dielne a ekohry zamerané na tematiku sov.  

Tvorba výstavy a katalógu k výstave bola realizovaná s finančnou podporou Ministerstva životného prostredia SR.


 

5.4. - 31.5.2019  

Malý princ.jpg

Galéria SPP, Bratislava

Andrej Augustín: 55 – Pokiaľ mi telo nepovie dosť budem tancovať

Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 4. apríla o 18:00.

Galéria SPP od piatka 5. apríla 2019 ponúka milovníkom umenia najnovšiu tvorbu maliara, grafika a keramika Andreja Augustína. Výnimočná výstava pod názvom 55 – Pokiaľ mi telo nepovie dosť budem tancovať, potrvá do 31. mája 2019.
Diela Andreja Augustína na jeho súčasnej výstave prezrádzajú jeho aktívne pôsobenie a dozrievanie vo svete umenia. Výstava zahŕňa najnovšiu tvorbu obrazov, grafiky a maľbu na porcelán. Diela ukrývajú čarovné príbehy maľované farbou, svetlom a silnými emóciami nadobudnutými počas umeleckého pôsobenia. Pri pohľade na Andrejove obrazy sa cítim ako pri prelete nad čarovnou krajinou, v ktorej sa môže stať všetko. Nadnáša ju totiž nekonečná fantázia Andreja Augustína. Výtvarníka, ktorý bude žiť a mi(a)lovať dovtedy, dokedy bude môcť. Určite bude pritom tancovať, pokiaľ mu telo nepovie dosť“, opísal kurátor výstavy.

O autorovi:
Andrej Augustín sa narodil v roku 1964 v Bratislave a už od detstva vyrastal v umeleckej rodine. Študoval Vysokú školu umeleckého priemyslu v ateliéri plagátu a grafického dizajnu v Prahe. Počas svojho pôsobenia spolupracoval s printovými aj knižnými vydavateľstvami, ilustroval knihy pre deti a dospelých a otvoril v Prahe rodinnú galériu Eniky Beniky. V roku 2001 sa vrátil do rodnej Bratislavy, kde v súčasnosti žije a tvorí. Venuje sa maľbe, pastelu, voľnej grafike a maľbe na porcelán, ktorú prezentuje doma aj v zahraničí. Od roku 2006 organizuje medzinárodné textilné podujatie Textile Art of Today. V roku 2013 vydal knihu Priznávam farbu, ktorá mapuje jeho 30-ročnú tvorbu.


 

9.4. - 31.5.2019  

Múzeum ukrajinskej kultúry SNM, Svidník

Kraslice 2019


 

9.4. - 31.8.2019  

Múzeum cez foto-objektív.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

Múzeum cez fotoobjektív

Kurátor: Ernest Huska
Fotografie: Fotoklub pri JDS LamačSeniori z Fotoklubu Jednoty dôchodcov Slovenska v Lamači sú mimoriadne aktívni. Spojili svoje sily s rodinným centrom Obláčik a veľmi spontánne začali organizovať amatérsku súťaž v digitálnej fotografii Lamačský fotomaratón (od r. 2016 už tri ročníky!). Toto viac generačné prepojenie sa ukázalo ako veľmi prospešné: podarilo sa vytvoriť silný pocit komunitnej spolupatričnosti a utužiť vzťahy.
Zároveň vznikol priestor na rozvoj originálnych aktivít. Jednou z nich je aj prezentovaná výstava Múzeum cez foto - objektív. Deti, mládež, dospelí a seniori vo veku od 7 do 77 rokov v nej ponúkajú svoju vizualizáciu Múzea dopravy v Bratislave. Každý originálne, s ohľadom na svoje zručnosti a skúsenosti. Ambíciou výstavy je sprostredkovať ďalší rozmer múzejných exponátov - v prístupe tvorivý a v detailoch objavný.


 

10.4. - 30.6.2019  

Galéria rómskych osobností.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Galéria rómskych osobností

Každý národ má  vynikajúce osobnosti, pôsobiace v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Hrdo sa k nim hlási a pripomína si ich úspechy a zásluhy. Výstava Galéria rómskych osobností je pripomienkou 25 výnimočných ľudí, ktorí sa radia k elite rómskeho spoločenstva na Slovensku a ich úspechy sú hodné nasledovania. Osudy týchto osobností môžu návštevníci spoznať v Etnografickom múzeu od 11. apríla 2019.

Pôvodný koncept rovnomennej výstavy Múzea kultúry Rómov na Slovensku z roku 2011 sa rozrástol o štyri nové medailóny a Galéria rómskych osobností dnes predstavuje 25 významných Rómov. Viaceré z prezentovaných osobností aktívne pôsobili či pôsobia v oblasti skvalitňovania života rómskych komunít na Slovensku, boji proti predsudkom, prejavom xenofóbie a rasizmu. Ide o ľudí, ktorí prispeli k uchovaniu a rozvoju kultúrneho dedičstva Rómov, ale zapísali sa aj do dejín a kultúrneho života Slovenska. Výstavný projekt, ktorý bude v budúcnosti obohatený o ďalšie výrazné osobnosti, pozitívne buduje etnické povedomie Rómov a prispieva k poznaniu života a osudov týchto, na Slovensku málo poznaných osobností.

Život a profesionálnu kariéru sestry Atanázie, právničky a političky Ireny Bihariovej, lekára Petra Ráca, konštruktéra Rastislava Baláža a ďalších 21 významných rómskych osobností predstaví Slovenské národné múzeum v Martine – Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v stredu 10. apríla 2019 o 16:00 v sídelnej budove na Malej hore 2. Výstava, otvorená pri príležitosti oslavy Svetového dňa Rómov (8. apríla), bude prístupná do 30. júna 2019.


 

10.4. - 14.7.2019  

Baba z lesa.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Lena Jakubčáková: Baba z lesa

Kurátorka: Mgr. Lucia Benická

Fotografická výstava a sprievodné projekcie známej košickej fotografky zobrazujú neobyčajný život poslednej obyvateľky dnes už neexistujúcej dediny na východe Slovenska, ktorá je od r. 1966 ponorená pod hladinou priehrady Ružín. „Baba z lesa“ je zároveň prezývka, ktorou sa starenka predstavovala. Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu PROFILY.
Baba z lesa je dlhodobý dokumentárny projekt, ktorá vychádza z 20-ročného autorského archívu (1998 – 2017) fotografky Leny Jakubčákovej. Je sondou do života Kataríny Kiovskej (†2017), poslednej a zároveň veľmi svojráznej obyvateľky zaplavenej dediny na východe Slovenska (Košické Hámre), ktorá sa rozhodla neopustiť toto miesto ani po potopení dediny do vodnej priehrady Ružín (okolo 1960). Okrem výstavných fotografických obrazov je príbeh Baby z lesa realizovaný v autorskej knihe Leny Jakubčákovej (200 strán, grafický dizajn: Katarína Rybnická) a jej krátkeho filmu (12 minút, strih: Boris Vaitovič). Fragmenty tohto projektu boli prezentované už v roku 2014, ale až v roku 2017 bol rozšírený o prácu s celým archívom a dokončený iba pár dní pred smrťou „baby z lesa“.
Kurátorka výstavy Mgr. Lucia Benická objasňuje: „Výstava uvádza ojedinelú výpoveď vo forme subjektívneho dokumentu, ktorý má podobu zátiší, referujúce na „vanitas“ ako aj iné klasické kategórie maliarskeho zátišia. Tie vystihujú nielen povahu „baby z lesa“, jej prístup k životu a spôsob prežívania, ale aj zradnosť zdanlivej (alebo zdanlivo prevládajúcej) temnoty a nenápadnú krásu a čistotu nepovšimnutého života „malej veľkej“ ženy. Tento silný fotografický príbeh sa zároveň snaží poukazovať na pominuteľnosť, na harmonický nesúlad tela a duše, rozpadajúceho sa fyzického sveta a svetla, ktoré môže priniesť prijímanie zániku ako ďalšej cesty“.
Fotografie sú reflexiou o jedinečnom prežívaní viery, samote a vzdore stareny, ktorá žije bez strachu, vyrovnaná s nepriazňou, pripravená kedykoľvek zomrieť. Na druhej strane sú obrazy z prostredia „baby z lesa“ výzvou, ako môžu dokumentárne zátišia vystihnúť príbeh duše a posunúť hranice žánrového vnímania nad rámec klasickej definície „nature morte“.

Lena Jakubčáková (* 1980, Košice) pracuje na Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Vyštudovala francúzsku filológiu (2004) a literárnu vedu (2008) na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, ako aj fotografiu na Institute tvůrčí fotografie Slezské univerzity v Opavě (2010, 2014). Spolupracovala na medzinárodných fotografických projektoch ako napr. Second Cities (Košice – Marseille), Panel Story, Umelecké vzdelávanie vo väznici, In Living Memory, Pamäť na skle (Béla Petrik) či na projekte Antoine D’Agatu Odysseia na Slovensku a Ukrajine. Je členkou združenia PhotoART Centrum v Košiciach. V r. 2016 vydala knihu z prostredia slovenskej väznice pod názvom Spis 44, ktorá sa v r. 2018 dostala medzi finalistov súťaže J Book Show pre festival v írskom Corku, na Bienále grafického dizajnu v Brne a získala Národnú cenu za dizajn (grafická úprava Samuela Čarnokého). V r. 2017 dokončila dlhoročný projekt Baba z lesa, vrátane knihy (zatiaľ v podobe makety) a krátkeho filmu. Jej práce boli vystavené na Slovensku, v Česku, Číne, Slovinsku, Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Lotyšsku a Írsku.


 

10.4. - 14.7.2019  

Bahama.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Bahama: Really? / Abstrakcia a metafora

Pavol BREIER • Peter HORVÁTH • Radislav MATUŠTÍK

Kurátorka: Mgr. Lucia Gregorová Stachová, PhD.

Výstava mapuje tvorbu trojice autorov, ktorí vytvorili zoskupenie BAHAMA v 70. rokoch 20. storočia: fotograf Pavol Breier (*1952), výtvarník Peter Horváth (*1949) a historik umenia Radislav Matuštík (*1929 – †2006). Projekt inovatívne prehodnocuje pôsobenie skupiny v kontexte slovenskej výtvarnej scény. Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu TÉMA.
Skupina BAHAMA nemala striktne vymedzený program a ich spoločná tvorba situačne reagovala na prostredie, politickú a kultúrnu klímu obdobia normalizácie. Aktivita skupiny kulminovala na konci 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia. Popri samostatných tvorivých výstupoch jednotlivých členov skupina verejne prezentovala svoju tvorbu len príležitostne. Radislav Matuštík bol navyše aktívny ako kritik a spoluorganizátor neoficiálnej scény na Slovensku. Pavol Breier vystupoval v dvojakej role organizátora/účastníka akcií a profesionálneho fotografa – dokumentaristu.
Podnetom pre skupinovú tvorbu bola hlavne účasť na kolektívnych akciách neoficiálnej scény. Breier je tiež tvorcom viacerých autorských kníh, ako aj dokumentácií skupinových projektov. Obľúbeným námetom skupiny BAHAMA sú “pseudovedecké mystifikácie” (Aurel Hrabušický). Vytvorené na princípe fotomontáže, spájajú úryvky zo skutočných kultúrno-politických dokumentov a reálneho života s prvkami fiktívnych akcií (Psychostereotaxia, 1979 a i.). Spoločným menovateľom skupinových akcií je subjektívne parodovanie rétoriky ideológie a pracovnou metódou spojenie reality s fikciou.
Koncept výstavy pod kuratelou Mgr. Lucie Gregorovej Stach, PhD. je založený na prezentácii dokumentov z akcií: sú to fotografie kombinované s textom na princípe fotomontáže. Kurátorka uvádza: „Akcie a pseudo-akcie boli kritikou post-normalizačného status quo – verejnej lži a „vysmiatej blbosti“, na ktorej všetci participovali napriek tomu, že jej už nikto neveril. Propaganda využívala silu fotografie v jej jednoduchom význame byť „tieňom“ reality a pravdy, dôkazom, že sa niečo stalo. Dôležité je aj poukázať na skutočnosť, že skupina vznikla rok po zrode Charty 77, hnutia odporu voči socialistickému režimu v Československu, ktoré v novembri 1989 vyvrcholilo tzv. Nežnou revolúciou. Viacerí konceptuálni a akční umelci koncom 70. rokov 20. storočia intuitívne súzneli s obratom k fotografii ako k nosnej obrazotvornej zložke umeleckého diela a po analytickom konceptualizme sa tak aj na Slovensku vrátila do progresívneho vizuálneho umenia sila (aj) fotografického obrazu.“


 

10.4. - 14.7.2019  

Križovatky nápadov.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Križovatky nápadov / Before Brexit

Catriona Grant (Edinburgh) ↔ Tomáš AGAT Błonski (Košice)
Nigel Davidson (Sunderland) ↔ Silvia Saparová & Martin Varholík (Bratislava)
Lisa Davis (Glamorgan) ↔ Robo Kočan (Poprad)

Kurátorka: Mgr. Lucia Benická

Medzinárodný projekt, realizovaný Domom fotografie (Poprad) v rámci unifikácie Európy v r. 2004, konfrontuje tri regióny Slovenska s troma regiónmi vo Veľkej Británii (Anglicko, Škótsko, Wales) formou fotografických výstupov z umeleckých stáží. Alternovaný podtitul Before Brexit responduje aktuálne politické dianie, keď synergiu krajín onedlho nahradí nové delenie. Vystavené diela sú z archívu Domu fotografie a spolu s autorskými profilmi sú spracované v rovnomennom katalógu (vyd. Dom fotografie, Poprad, 2004). Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu TÉMA.
Komunikácia − tak by sa mohol nazvať tvorivý dialóg dvoch kultúr a výstupy, ktoré spájajú tri slovenské a tri britské regióny: Británia očami Slovákov a Slovensko očami Britov. Na Križovatky za výmenou tvorivých nápadov nastúpili tri dvojice mladých fotografov: Silvia Saparová & Martin Varholík (Bratislava) do Sunderlandu v severnom Anglicku a Nigel Davison (Sunderland Univeristy) do Bratislavy, Robo Kočan (Poprad) do Glamorganu vo Walese a Lisa Davis (Glamorgan University) do Popradu, Tomáš AGAT Błonski (Košice) do Edinburghu v Škótsku a Catriona Grant (Edinburgh College of Art) do Košíc. Projekt cielene mapoval vybrané lokality na základe vopred pripravených autorských konceptov − záznamy Križovatiek sú individuálnymi denníkmi z krátkodobej tvorivej stáže. Vystavené diela tvoria nadčasový vizuálny záznam, kde výtvarné fotografie stierajú hranice svetov, v ktorých vznikli.
Autorka a kurátorka výmenného projektu Mgr. Lucia Benická uvádza koncové výstupy vybraných fotografov: “Robo Kočan, inšpirovaný prostredím Walesu, vytvoril čierno-biely cyklus Bytosti starého Glamorganu, ožívajúci bizarnými tvarmi nevideného sveta prírody. Skrytú “dušu” sídlisk v Poprade zobrazuje Lisa Davis v nočných príbehoch panelákových kociek pod názvom Životy v klietke. Tomáš AGAT Błonski sekvencuje: vytvára farebnú konceptuálnu hru o banálnej každodennosti v Škótsku, zaznamenanú autorským fotoaparátom v sérii AGAT – Scotland. Catriona Grant počas pobytu na košickom internáte volí čisté, formálne dokonalé tvary zátiší: v projekte Bez slov sa stáva outsiderom bez prítomnosti ľudí pri zachytávaní skutočnosti. Autorská dvojica Silvia Saparová a Martin Varholík tvorí fotografickú výpoveď zo života mladých ľudí na severnom Anglicku formou farebných diptychov: v cykle Bez Slov definujú prienik človeka a priestoru, či “vnútra a vonkajška” mestských chlapcov. Nigel Davison v sérii Časy sa menia zobrazuje Bratislavu a jej premeny: statické zábery architektúry, budovaných a demolovaných objektov, sú záznamom dynamických zmien. Realizmus záberov dopĺňa časť fotografickej inštalácie, založenej na kontraste vybraných miest starého Prešporku a nového európskeho mesta.”


 

11.4. - 26.5.2019  

ŠuňaWood.jpg

Galéria Jána Koniarka v Trnave - Synagóga – Centrum súčasného umenia

Jozef Pilát: ŠuňaWood

Výstava vizuálneho umelca Jozefa Piláta je prierezom jeho tvorby posledných rokov. Prezentuje maľby, kresby, priestorové objekty, inštalácie a videoinštalácie.
Kurátorka: Dominika Chrzanová

Komentovaná prehliadka: 30.4.2019 (Ut) o 18:00

Výstava mladého výtvarníka Jozefa Piláta je prierezom jeho umeleckej tvorby. Prezentuje maľby, kresby, priestorové objekty, inštalácie a videoinštalácie, ktoré vznikli počas obdobia štúdia na Akadémii výtvarných umení vo Varšave. Námetmi a spájajúcimi prvkami celej výstavy je drevo, les, príroda a vidiek, ktoré majú v Pilátovej tvorbe najväčšie zastúpenie.
Tému dreva a lesov možno vnímať aj priamo v názve výstavy, ktorý je kombináciou dvoch slov. Ten v sebe nesie náznak pomenovania umelcovej rodnej obce – Šuňava, ktorá leží v okrese Poprad a kde vznikli všetky prezentované práce. Druhým slovom je anglické Wood, v preklade drevo, alebo aj les, hora či háj.
Kľúčovými dielami výstavy ŠuňaWood sú dva priestorové objekty s názvom Mimézis, ktoré sú umiestnené v hlavnej lodi Synagógy. Vznikli ako priama reakcia na nelegálny výrub smrekového hája, ktorý na svojom pozemku kedysi zasadil umelcov pradedo. Po niekoľkých súdnych procesoch sa rodine podarilo drevo získať späť, avšak už len v podobe narezaných dosiek. Tie sa stali inšpiračným zdrojom a materiálom, s ktorým sa autor rozhodol pracovať. Za pomoci drevorytu postupne odtláčal štruktúru vlákien dreva na netkanú látku. Päťdesiatštyri desať metrových kusov odtlačkov bolo uložených do radiálneho tvaru, čím vznikol valcovitý objekt zavesený tesne pod stropom Synagógy a ktorý v konečnom dôsledku imituje jeden z vyrúbaných stromov. Druhý objekt, polovičnej veľkosti vznikol rovnakým spôsobom, no koncept jeho inštalácie priamo komentuje chladnú strojovosť a mechanickosť s akou bol les vyťatý. Mimézis diagonálne naklonený je poháňaný elektromotorom čím vzniká rotačný pohyb píly.
Okrem hlavných objektov sú súčasťou výstavy maľby a kresby, ktoré vznikli počas procesu výroby Mimézis. Výstava prezentuje tiež iné maľby a video zachytávajúce landartové dielo Domino, ktoré rovnako vzniklo v obci Šuňava.
Práce možno chápať aj ako priamu kritiku nelegálnych výrubov a klčovania lesov, ktorým v súčasnosti Slovensko čelí. Výstava je pripomienkou nezastaviteľného cyklu v prírode a nášho zasahovania doň.

Jozef Pilát (*1992, Poprad)
V rokoch 2013-2018 študoval na Akadémii výtvarných umení vo Varšave na Fakulte maľby, kde navštevoval ateliér pod vedením prof. Wojciecha Zubalu. V poslednom ročníku sa rozhodol zmeniť svoju špecializáciu na Umenie vo verejnom priestore pod vedením prof. Miroslava Duchowskeho. A v roku 2018 získal titul Mgr. art. Počas štúdiu absolvoval výmenný študijný pobyt n Univerzite umení v Berlíne, kde navštevoval Fakultu maľby v ateliéri prof. Valeria Favré. V rokoch 2015/2016 získal grant Talentov novej Európy a v 2016 čestné uznanie v Celopoľskej študentskej súťaži – Ulica Themersonów. O rok na to v 2017 si odniesol Štipendium ministra kultúry a kultúrneho dedičstva v Poľsku.


 

11.4. - 2.6.2019  

pozvanka_vozarova-w.png

Banícke múzeum v Rožňave

Monika Vozárová: Od srdca maľované

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás srdečne pozýva na výstavu Moniky Vozárovej OD SRDCA MAĽOVANÉ, ktorá bude doplnená veľkonočnými kraslicami z dielne Danky Lackovej. Vernisáž výstavy sa uskutoční 11.04.2019 (vo štvrtok) o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.


 

11.4. - 9.6.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Hasičské hobby

Výstava modelov hasičských áut a hasičských nášiviek zo zbierky Jozefa Malíka z Turzovky.


 

11.4. - 30.6.2019  

Temporary Paradises.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Bunker

Marika Volfová: Temporary Paradises

Kurátor: Václav Magid (CZ)
Vernisáž: 11. 4. 2019 o 18:00
Po vernisáži sa uskutoční prednáška novinára a aktivistu Radka Kubalu o nutnosti ukončenia ťažby a spaľovania uhlia.

Zdá se mi, že ústředním problémem, kolem kterého se točí umělecké, ale také osobní a politické (respektive osobní = politické) uvažování Mariky Volfové, je problém autenticity. Výstava Temporary Paradises ho tematizuje na průsečíku tří základních vztahů: pomoc a privilegium, Druhý a my, čin a eskapismus.
Ve způsobu uchopení těchto témat čerpá z vlastních dlouholetých zkušeností, která nasbírala nejen na studijních pobytech v zahraničí, ale také z aktivistické praxe a osobního kontaktu s různými komunitami usilujícími o alternativní způsob života.

Výstava zahrnuje tři formálně jasně odlišené části. Dvoukanálová videoprojekce nás přivádí k jádru věci prostřednictvím metaforického zjednodušení: sestoupení do studny působí jako symbol cesty ke zdroji života (ústřední motiv vody se objevuje i v dalších částech) i jako výraz eskapismu – snahy uniknout z pokroucených podmínek života současné společnosti; k reflexivnímu uchopení této snahy odkazuje dvojice pohledů, dovnitř a ven; zvuk dominující instalací rezonuje jako jakýsi výraz primordiálního spojení člověka se Zemí. V druhé části Marika ukazuje svůj nezaměnitelný malířský rukopis, postavený na konfrontaci velkých barevných ploch na hraně mezi symbolem a abstrakcí, popisnějších tušových kreseb a řad znaků evokující zprávu v neznámém písmu. V třetí části se setkáme se třemi videi spíše dokumentárního rázu. Ani tady se sice nejedná o dokument v doslovném smyslu slova, v kontrastu k předchozím částem se ale přesouváme z imaginativního a symbolického rámce do roviny faktografických záznamů. Na videích jsou záběry spojené s prostředím konkrétních komunit či jedinců, usilujících o alternativní způsob života stranou společnosti pozdního kapitalismu, konfrontovány s výpověďmi shrnujícími jejich ideová východiska.


 

12.4. - 30.6.2019  

košíky.jpg

Múzeum Čierny orol Liptovský Mikuláš

Koše, košíky


 

16.4. - 31.5.2019  

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Ženy v národno-emancipačnom hnutí 19. storočia a štúrovci

Panelová výstava s bohatým textom je doplnená o dvoj a trojrozmerné autentické historické predmety. Približuje vzťahy Ľudovíta Štúra k ženám - aj členkám rodiny (matka Anna Štúrová, rod. Michalcová, sestra Karolína), platonickým láskam a priateľkám. Výstava rozvíja tiež tému žien v česko-slovenskom kontexte (láska Ľ. Štúra – Mária Pospíšilová, priateľstvo s Boženou Nemcovou, Bohuslavou Rajskou a i.) s ohľadom na česko-slovenské vzťahy v 19. storočí. Predstavuje manželky a dcéry blízkych priateľov Ľ. Štúra: Aničku Jurkovičovú, Ľudmilu Hurbanovú-Fejovú či Marínu Hodžovú.


 

17.4. - 1.9.2019  

Sandalo_vystava_ pozvanka.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Vízie modernosti. Rudolf Sandalo

Slovenské národné múzeum a Muzeum města Brna pozývajú dňa 17. apríla 2019 o 17:00
na slávnostné otvorenie výstavy Vízie modernosti. Rudolf Sandalo (1899 – 1980). Výstava
prezentuje modernú architektúru prvorepublikového Československa na originálnych fotografiách Rudolfa Sandala mladšieho na Slovensku po prvý krát. Dielo tohto svetoznámeho brnenského fotografa, ktorý fotografoval nielen vilu Tugendhat ale aj ďalšie unikátne stavby architektonickej avantgardy vo vtedajšom Československu, bolo vystavené okrem iného aj v New Yorku. Pre návštevníkov je výstava sprístupnená od 18. apríla do 1. septembra 2019 v sídelnej budove SNM v Bratislave na Vajanského nábreží 2 .

Tvorba Rudolfa Sandala mladšieho patrí k najcennejším a najpočetnejším konvolútom v architektonickej zbierke Múzea města Brna. Jeho snímky sú považované za jedinečné doklady medzivojnovej československej architektúry a zároveň aj za ukážky vynikajúcej úrovne vtedajšej fotografickej dokumentácie. Súčasťou diela Rudolfa Sandala je aj približne osemdesiat fotografií ikonickej stavby svetovej klasickej moderny – brnenskej vily Tugendhat, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou zhotovil na zákazku architekta stavby Ludwiga Miese van der Rohe. Záber zo záhradnej terasy s presklenou stenou a pohľadom do hlavného obytného priestoru vily sa objavil aj na titulnej strane katalógu k výstave The International Style, ktorá sa konala v roku 1932 v Múzeu moderného umenia v New Yorku. „Sandalove fotografie sú charakteristické ako príklad práce autora so svetlom a tieňom, dokonale stvárňujú podstatu modernej architektúry. Autor správne porozumel zámerom a víziám vtedajších architektov a zachytil ducha modernosti realizovaných stavieb. Vždy vystihol optimálne svetelné podmienky a dôsledne a starostlivo retušovaním upravoval sklenené negatívy“, hovorí Jindřich Chatrný, spoluautor výstavy a vedúci Oddelenia dejín architektúry Muzea města Brna.
Ateliér de Sandalo, ktorý Rudolf ml. prevzal v Brne po svojom otcovi v 30. rokoch 20. storočia, sa pod jeho vedením špecializoval už výhradne na fotografovanie architektúry. Dostával zákazky od architektov všetkých národností – Čechov, Slovákov, Nemcov i Židov na území celého Československa, pracoval pre osobnosti zvučných mien ako – Ernst Wiesner, Jindřich Kumpošt, Jaroslav Grunt, Mojmír Kyselka st. a ďalší. V Brne bol Rudolf Sandalo ml. takmer „dvorným“ fotografom Bohumíra Čermáka a Bohuslava Fuchsa. Od polovice tridsiatych rokov Sandalo pôsobil v Prahe a v Nemecku. V roku 1938 začal spoluprácu s nemeckými spravodajskými službami (ako agent Abwehru pre Prahu a Krakov) a podľa povojnových svedectiev obchodoval so židovským majetkom, najmä s umením a starožitnosťami. V roku 1942 odišiel definitívne z Prahy do Berlína a najneskôr začiatkom päťdesiatych rokov žil vo Frankfurte nad Mohanom, kde pracoval ako fotograf a obchodník s umením a 30. decembra 1980 tu aj zomrel. Napriek problematickým postojom Rudolfa Sandala ml. počas okupácie, bola jeho tvorba unikátna. Špecializáciou na fotografiu modernej architektúry, ako aj jej vynikajúcou kvalitou, sa dnes radí k výnimočným tvorcom nielen v kontexte československej, ale aj európskej fotografie.

Súbor štyridsiatich dvoch originálnych Sandalových fotografií vily Tugendhat získalo Muzeum města Brna v roku 2012. Približne dvadsať z nich prezentuje aj výstava v Slovenskom národnom múzeu, ktorá predstavuje dve stovky originálnych snímok prevažne z pozostalosti architektov a staviteľských spoločností. Návštevníci uvidia napríklad fotografie Moravskej banky, hotelu Avion, kaviarne Savoy, zotavovne Morava a kúpaliska Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach, ako aj iných moderných stavieb v Bratislave, Nitre a v Košiciach. Okrem fotografií je vystavená dobová literatúra, české aj zahraničné časopisy, ktoré publikovali Sandalove snímky. Niektoré z fotografií je možné vidieť aj vo videoprojekcii. Výstavu doplňuje pôvodná koláž Bohuslava Fuchsa so Sandalovými snímkami Fuchsových Mestských kúpeľov na Kopečnej ulici v Brne a niekoľko modelov známych realizácií medzivojnovej architektúry na území Čiech aj Slovenska.

Autorský sprievod výstavou Rudolf Sandalo
20.6.2019, 17:00


 

17.4. - 30.9.2019  

kupelnictvo_pozvanka.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí

Kurátorka výstavy: historička GMM PhDr. Éva Kerényi PhD.
Výstava je v slovenskom a maďarskom jazyku.

Územie dnešného Slovenska je jedným z najbohatších oblastí historického Uhorska z hľadiska kúpeľov. Vybudované kúpeľné mestá okolo termálnych vôd Horného Uhorska dosiahli svoj vrchol popularity v poslednej tretine 19. storočia, ktorá sa právom nazýva aj zlatou érou kúpeľníctva. Bardejov, Sliač, Piešťany, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Sklené Teplice, Rajecké Teplice, Korytnica, Vyhne, Herľany, Štós a v neposlednom rade oddychové, turistické a kúpeľné rezorty Vysokých Tatier prilákali ročne tisíce návštevníkov z rôznych kútov Monarchie. V 19. storočí pod pojmom kúpania rozumeli nielen regeneráciu a liečenie, ale aj relaxáciu a príjemné strávenie voľného času, v dnešnom slova zmysle „dovolenku.“ Kult pravidelného navštevovania kúpeľov bol v sledovanom období považovaný za spoločensky očakávanú formu správania v kruhoch aristokracie a meštianstva. Gemer sa mohol takisto pýšiť  množstvom studených kyseliek a termálnych prameňov, v ktorých bola vďaka chemickým analýzam preukázaná mimoriadna liečivá sila, ako i jeho kúpele patrili ku kľúčovým dejiskám kultúrnej histórie regiónu.

Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Výstava z kultúrnohistorického hľadiska prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje (Dobšiná, Hajnáčka, Hodejov, Jelšava, Leváre, Revúca, Rožňava), ale takisto upriami pozornosť na jediný dodnes fungujúci liečebný komplex – kúpele Číž. Kúpeľné upomienkové predmety, ktoré môžu návštevníci vidieť, sa zachovali pre budúce generácie, zdokumentujúc tým bohatstvo miestneho kúpeľného života a kultúrnej histórie kraja vôbec. Všetky výtlačky a predmety verne dokumentujú kedy, kde a kam v minulosti chodievali naši predkovia za oddychom a na rekreáciu. Výstava vzniká v spolupráci s viacerými domácimi i zahraničnými inštitúciami, ako aj so súkromnými zberateľmi.


 

18.4. - 30.6.2019  

Ľudia a poklady lužickej kultúry.jpg

Slovenské národné múzeum v Martine

Ľudia a poklady lužickej kultúry /Severozápadné Slovensko na rozmedzí doby bronzu a železa/

Pre časy, v ktorých ľudia ešte nezaznamenávali dôležité udalosti v písme, sú oporou pre ich rekonštrukciu len hmotné nálezy. Nájdené doklady pomohli zrekonštruovať aj spôsob života jednej z najvýraznejších kultúr slovenských pravekých dejín. Pred viac ako 3000 rokmi sa aj na území dnešného Slovenska usídlili príslušníci lužickej kultúry. Spôsob života, vyrozprávaný prostredníctvom predmetov, ktoré používali a pokladov, ktorými sa obklopovali, ponúkne nová výstava v Slovenskom národnom múzeu v Martine s názvom Ľudia a poklady lužickej kultúry.
Výstavný projekt pripravilo Slovenské národné múzeum v Martine v spolupráci s Oravským múzeom P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, Považským múzeom v Žiline a archeologičkou Dominikou Andreánskou ako putovnú archeologickú výstavu. Prostredníctvom nej oboznámia návštevníkov s ľuďmi, ktorí pred viac ako troma tisícročiami obývali širokú oblasť zaberajúcu takmer celé dnešné Poľsko, východné Nemecko, severné Čechy, Moravu a časť Slovenska. Výstava Ľudia a poklady lužickej kultúry na základe početných archeologických nálezov rekonštruuje spôsob života (osídlenie, odievanie, remeslá), obrany a pohrebné zvyklosti tejto pravekej kultúry.
Už v polovici strednej doby bronzovej zaznamenávame na území hornatého Slovenska prítomnosť obyvateľstva, ktoré označujeme ako lužická kultúra. Názov dostalo v 19. storočí od nemeckého lekára a amatérskeho archeológa Rudolfa Virchowa na základe nálezov z historického územia Lužice, ktoré sa rozprestiera na hraniciach Česka, Poľska a Nemecka. Za veľmi krátke obdobie dostali pod kontrolu takmer celé územie západného, stredného a severného Slovenska. Príslušníci lužickej kultúry žili v jednoduchej spoločnosti s rodovo-kmeňovou štruktúrou a venovali sa predovšetkým poľnohospodárstvu, no dôležité pre nich bolo aj spracovanie kovových rúd.
Najkvalitnejšou surovinou bola zliatina medi a cínu – bronz. Bronzové výrobky dominovali vo všetkých oblastiach života, či už išlo o pracovné nástroje, náradie, nádoby, výzbroj a výstroj bojovníka či šperky a ozdoby. Práve bronzové súčasti odevov a šperky, zbrane, fragmenty pracovných nástrojov či milodary sú najvzácnejšími exponátmi výstavy. Zaujímavé pre návštevníkov budú aj repliky odevu lužického obyvateľstva, modely opevnenia, sídliska, hradiska, obytného domu, mohyly či rekonštrukcie žiarových hrobov a pohrebnej hranice.


 

24.4. - 29.9.2019  

Doba ľadová.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Doba ľadová

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja

v spolupráci s Maďarským prírodovedným múzeom v Budapešti predstaví  od 24. apríla do 29. septembra širokej verejnosti putovnú viacjazyčnú výstavu maďarského múzea pod názvom Doba ľadová. Verejnosti  bude sprístupnená v priestoroch Historickej účelovej budovy múzea na Námestí Maratónu mieru 2. Výstava svojim obsahom reaguje na dnes aktuálnu tému globálnych klimatických zmien.

„Výstava poukazuje na zmeny životného prostredia, ktoré sa udiali v sériách rýchlych klimatických zmien za posledných dva a pol milióna rokov. Vysvetľuje prečo a ako vznikali ľadové a medziľadové doby (glaciály a interglaciály) a poukazuje na rastlinné a živočíšne druhy, ktoré sa prispôsobili  drsným podmienkam,“ hovorí RNDr. Eva Sitášová, PhD. z Prírodovedného odboru VSM. Najznámejším zvieraťom veľkej ľadovej doby je mamut. Počas glaciálov boli mamuty rozšírené na celej severnej pologuli a ich kostrové zvyšky dnes nachádzame od najsevernejších oblastí Sibíri až po Južnú Európu. Okrem mamutov darilo aj iným veľkým zvieratám napr. srstnatým nosorožcom, veľkým jeleňom, jaskynným levom a jaskynným medveďom.

Pred 12 tisíc rokmi, keď skončila posledná ľadová doba, kontinentálny ľadovec postupne vymizol takmer z celej severnej pologule. So zmenou podnebia sa zmenil aj ráz krajiny. Mnoho živočíchov prispôsobených na chladné podnebie sa nedokázalo adaptovať novým podmienkam. Vyhynuli mamuty, srstnaté nosorožce a rovnako tak aj mnohé iné veľké zvieratá a rastlinné druhy.

„Výstavu sme doplnili aj zbierkami fondu Východoslovenského múzea a na zatraktívnení výstavy sa podieľa aj občianske združenie Haliganda v Košiciach zaujímavou inštaláciou skamenelín,“ dopĺňa Sitášová.

Výstava Doba ľadová je určená pre každú vekovú kategóriu a prezentovaná je ako výskumná cesta, počas ktorej sa návštevník dozvie zaujímavé informácie. Zaujímavosťou výstavy sú kostry a verné rekonštrukcie pravekých zvierat, s ktorými sa už aj pračlovek denne stretával.

Informácie o vstupnom, otváracích hodinách a pripravovaných sprievodných podujatiach k výstave  nájdete na webe múzea – http://www.vsmuzeum.sk/vystavy/doba-ladova a na sociálnych sieťach múzea – facebooku a instagrame.


 

24.4. - 31.10.2019  

pozvanka_historia_nie_je_otrava.jpg

Hrad Devín

História nie je otrava. Hovoria Dunaj i Morava.

Nová interaktívna výstava na hrade Devín, ktorá priblíži 7000 rokov histórie v kocke.

Vernisáž sa uskutoční 24. apríla o 16:00 v priestoroch renesančného paláca na hrade Devín.

Múzeum mesta Bratislavy / NKP Hrad Devín otvára výstavu s názvom História nie je otrava. Hovoria Dunaj i Morava, ktorá návštevníkom predstaví významné historické míľniky tohto výnimočného miesta. Ponúka komplexný obraz na dejiny hradu bez dlhých textov a nudných panelov. Na návštevníkov čakajú originálne spracované témy, ktoré zapoja deti aj dospelých. Okrem iného sa budú môcť zapojiť do stredovekej bitky alebo sa odfotiť s Ľudovítom Štúrom.
Hrad Devín je významná archeologická lokalita osídlená takmer 7000 rokov. Toto dlhé obdobie sa zmestilo na niekoľko metrov štvorcových výstavnej plochy, aby si ho každý návštevník mohol prežiť za pár minút.


 

25.4. - 2.6.2019  

Miko Severa.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach - Galéria bašta

Miko Severa: Fotografia v modrom šate

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva na výstavu fotografií Mika Severu. Verejnosti bude sprístupnená 25. apríla o 17:00 v Galérii bašta na Hrnčiarskej ulici 7.

Unikátnym spojením viacerých fotografických a kreatívnych techník akými sú napríklad kyanotypia, mokrý kolodiový proces, analógová fotografia, polaroidy, polaroidný transfer,  skeny, digitálna fotografia sa zrodila výstava fotografií v modrom šate. Spleť týchto techník a prelínaní je na fotografiách priznaný. Vrstva po vrstve, myšlienka po myšlienke je vo finálnom štádiu vyvolaná na akvarelový papier jednou z najstarších fotografických technik- kyanotypiou, ktorú v roku 1842 vynašiel sir John Herschel,“ hovorí Miko Severa. Kyanotypia využíva foto-citlivosť železitých solí, čím vytvára výrazne modré fotografie. Tie sa následne dajú spracovávať, tónovaním a bielením, je možné vytvoriť od jasných modrých až po tmavohnedé až čiernobiele kyanotypie.

Autor sa touto výstavou snaží presvedčiť diváka o tom, že pre neho proces umeleckej tvorby nie je len jemným a čistým znázorňovaním poctivo pripravených námetov. Nie je to ani bohémske a bezstarostné zhmotňovanie umelcových myšlienok, ako si to väčšinou divák predstavuje. Výstava odráža vnútorný boj, neistotu, tvrdú prácu umelca, kedy sa na svet rodia umelecké diela, ako samostatne žijúce predmety. Proces tvorby je pre neho paradoxne deštruktívnym postupom, kedy rozoberá svoje myšlienky na menšie kusy a následne sa ich snaží spájať do jednotlivých celkov.

Miko Severa  je fotograf kombinujúci viaceré fotografické techniky, od tých moderných, až po tie najstaršie. Fotografia je pre neho oknom do drobného príbehu, ktorý by mal divákovi, nielen niečo odkázať, ale celého ho uchopiť a vtiahnuť do deja,“ dodáva Lenka Kostrovčík.

Kto je Miko Severa?
Michal Kostovčík
– (košický umelecký fotograf, ktorý vystupuje a tvorí pod pseudonymom Miko Severa), sa zaoberá umeleckou, scénickou fotografiou v ateliéri a v kontraste s ňou aj  dokumentárnou fotografiou, pri ktorej autor minimálne zasahuje do snímanej scény. Práca tohto fotografa je poznačená kontrastom nielen obsahom fotografických námetov, ale aj vizuálnym prevedením. V dobe všadeprítomnej digitálnej fotografie pracuje  s alternatívnymi fotografickými technikami ako sú: kyanotypia (modrotlač), mokrý kolodiový proces na plech a sklo, ktorých vznik sa datuje do druhej polovice 19. storočia. Autor ďalej pracuje s kontaktmi, ktoré vytvára z negatívov veľkého, stredného aj malého formátu.


 

25.4. - 31.7.2019  

Ako sa mapovalo v baníctve.jpg

Banícke múzeum v Rožňave

Ako sa mapovalo v baníctve

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Slovenským banským archívom, prichystalo unikátnu výstavu pod názvom Ako sa mapovalo v baníctve.

Prezentovaná problematika postupne odkrýva čo mapa je, aké mapy využíva baníctvo, historické mapovania a pomôcky, ktoré banský merač používal. Svoje miesto majú na výstave témy - kompas, vytýčenie Bratislavského poludníka, smerové ružice, čo na mape nájdeme – mierka, historické dĺžkové miery, alchýmia na mapách... Úroveň banských máp ovplyvnil vznik banských škôl a vyučovanie banského meračstva. Preto je vývoj mapovania sprostredkovaný cez výnimočné osobnosti,  ktoré mapy nielen tvorili, ale aj o nich vzdelávali budúcich banských meračov. Na textoch sú prezentovaní: S. Mikovíni, T. Brinn, M. Zipser, Lang von Hanstad, Schweitzer, Cséti, Péch. Samostatný tematický celok je venovaný pôsobeniu Meračského úradu na Vindšachte, časti dnešných Štiavnických Baní.

„Podklady, zápisky, ktoré si merači zaznamenávali a na základe ktorých vytvorili mapy, spolu s rôznymi typmi plánov – objektov, lesov, častí banských prevádzok či strojov, sú z rovnomenného fondu - Meračský úrad na Vindšachte, Slovenského banského archívu. Výnimočnú historickú hodnotu predstavujú vystavené exponáty Slovenského banského múzea z fondu banskej techniky.“ uviedla kurátorka výstavy, M. Szombathyová, zo Slovenského banského múzea.

Výstavu, ktorá potrvá do 31. júla 2019, ako aj vernisáž, ktorá sa uskutoční dňa 25. apríla o 15:30 hod., si budete môcť vychutnať v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25. Projekt je realizovaný s finančnou podporou Environmentálneho fondu.


 

25.4. - 24.9.2019  

Typo-grafika.jpg

Poštové múzeum, Banská Bystrica

Tangram Rostoka − Typo:grafik_a poštová známka

Slovenská pošta, a. s., Pofis a Poštové múzeum v spolupráci s BIBIANOU − Medzinárodným domom umenia pre deti Vás srdečne pozýva na výstavu pod názvom
TANGRAM ROSTOKA −  Typo:grafik_a poštová známka.
Výstava je sprístupnená od 25. apríla 2019 do 27. septembra 2019 vo výstavných priestoroch Poštového múzea, v budove Slovenskej pošty, a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica.

Akademický maliar Vladislav Rostoka (*18.5.1948) je v súčasnosti jedným z najlepších slovenských tvorcov poštových známok s osobitým výtvarným prejavom spájajúcim do jedného celku typografiu a grafický dizajn, z čoho vyplýva termín TYPO:GRAFIKA, ktorý možno považovať za „leitmotív“ tejto výstavy. 
Návštevníci Poštového múzea sa zoznámia s výberom jeho diel z oblasti známkovej tvorby. Vladislav Rostoka doteraz graficky finalizoval najviac emisií poštových známok venovaných Vianociam, Vianočnej pošte a Veľkej noci, v rámci ktorých sa posledné roky kladie dôraz najmä na prezentáciu rôznych umeleckých žánrov z prostredia detského alebo ľudového umenia. 
Výstavu dopĺňajú aj ukážky jeho grafickej realizácie kníh, katalógov a plagátov. 
V priestoroch Detskej pošty je autor predstavený predovšetkým ako „dvorný dizajnér“ emisie zameranej na propagáciu súťaže ilustrácií detských kníh Bienále ilustrácií Bratislava, ktorá je organizovaná BIBIANOU. Taktiež sú tu prezentované grafické spracovania poštových známok s detskou tematikou. Svoju dizajnérsku predstavivosť a fantáziu si môžu návštevníci otestovať na skladaní hlavolamu TANGRAM.  
Viaceré poštové známky, ktorých autorom grafického dizajnu je Vladislav Rostoka, získali prestížne domáce i zahraničné ocenenia. V roku 2016 za redizajn emisie Umenie reprezentovanou emisiou Umenie: Maria Bartuszová, generálny riaditeľ Slovenskej pošty, a. s., udelil ocenenie „Krištáľovej známky“. Spolu s F. Horniakom sa v roku 2017 podieľal aj na vytvorení najväčšej rytej poštovej známky na svete, vydanej v emisnom rade „Umenie: Oltár sv. Jakuba v Levoči“. Hárček tejto poštovej známky bol v roku 2018 ocenený na viacerých súťažiach o najkrajšie známky sveta, napr. v Paríži na výstave „Government Postage Stamp Printersʼ Association“, kde sa umiestnil na 2. mieste v súťaži najlepší známkový hárček alebo v Madride v súťaži „NexoFil World’s Best Stamp 2018“, kde získal 2. miesto v kategórii najkrajší hárček sveta. Za pomyslený vrchol Rostokovej známkovej tvorby možno označiť rok 2018, pretože práve v tomto jubilejnom roku svojich 70 narodenín získal rekordný počet ocenení. Za emisiu „Deň poštovej známky: Alfons Mucha – Hradčany“ získal od ministra dopravy a výstavby SR ocenenie za najkrajší výtvarný návrh poštovej známky, za emisiu „Umenie: Ikona Krásnobrodskej Bohorodičky“ dostal spolu s rytcom F. Horniakom cenu ministra za najkrajšiu známku roka a nakoniec za emisiu „Umenie: Ladislav Bielik: Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom“, na ktorej návrhu participoval v spolupráci s Rudolfom Cigánikom, „Krištáľovú známku“ generálneho riaditeľa SP, a. s.


 

25.4. - 6.10.2019  

Ernest Zmeták.jpg

Galéria Márie Medveckej, Tvrdošín

Ernest Zmeták

Kurátorka: PhDr. Eva Ľuptáková
Vernisáž výstavy a slávnostné otvorenie 40. sezóny GMM: 25. apríla 2019 o 16:30
Výstava,  pripravená pri príležitosti 100. výročia narodenia Ernesta Zmetáka (* 12. januára 1919, Nové Zámky - + 13. mája 2004, Bratislava).

Ernest Zmeták patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenského výtvarného života, bol maliar, grafik a ilustrátor.

Výstava  je  spomienkou, zároveň pripomienkou významného jubilea, zameranou  na zmapovanie autorovej umeleckej tvorby, ktorá má v zbierkach Oravskej galérie početné zastúpenie – spolu 124 zbierkových predmetov. V zbierke sa nachádza mnoho skvelých príkladov Zmetákovho maliarskeho, grafického, ilustrátorského a kresliarskeho majstrovstva. Diela sú prezentované aj v stálej expozícii Slovenského výtvarného umenia 20. storočia v Župnom dome v Dolnom Kubíne.

Ernesta Zmetáka spájalo s Oravou, dôležitým inšpiračným zdrojom aj dlhoročné priateľstvo s manželmi, maliarmi Ctiborom Belanom (riaditeľ OG v rokoch 1977 až 1984) a Máriou Medveckou. V roku 1952 odišiel z VŠVU na vlastnú žiadosť spolu s Ľudovítom Fullom kvôli obvineniu, že nemá vzťah k realistickému maliarstvu, slúži formalizmu a ideovo je neuvedomelý. Od vtedy pôsobil ako slobodný umelec. V rokoch 1952 – 1953 žil na Orave, v Rabči, kde realizoval mozaiku pre miestny kostol. Pomáhal mu bývalý študent Andrej Barčík, navštevoval ich Miloš A. Bazovský. Na Oravu sa krátkodobo vrátil aj v rokoch 1974, 1977 a 1983.


 

26.4. - 23.6.2019  

Zlatá éra motocyklistiky.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Zlatá éra motocyklistiky

Výstava „Zlatá éra motocyklistiky – historické motocykle zo zbierok Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici“ prezentuje užší výber jednostopových motorových vozidiel (JMV) vyrábaných v Považských strojárňach v Považskej Bystrici v rokoch 1947-2005.

Považské strojárne boli podnik vysokej technickej úrovne, ktorý bol schopný v dobrej kvalite vyrábať rozmanité výrobky od ihly po letecký prúdový motor. Technickú invenciu pracovníkov Považských strojární vieme dostatočne uznať až dnes. Stratégia plánovania podniku v povojnových rokoch bola v znamení hľadania nového výrobného programu. Popri zabehnutých prevádzkach zlievarne, valcovne, lisovne a drôtovne sa vyrábali aj rôzne nestrojárenské výrobky. Prvým skutočne strojárskym výrobkom sa stal motocykel MANET vyrábaný od roku 1947.

Z kompletnej zbierky 57 kusov cestných a terénnych motocyklov, výstavu tvorí 13 kusov JMV (TATRAN, MANET M90, JAWA 50 typ 20, 550, 555, JAWA 50 typ 23 Mustang, Babetta 207, či moped Korádo) predstavujúcich tzv. zlatú éru motocyklistiky nielen na Považí. Motocyklová obec, ale aj široká verejnosť si môže časť motocyklovej zbierky, vrátane dvoch súťažných terénnych motocyklov zn. ČZ 125 ccm3 Motocross a Enduro pozrieť v kaštieli v Bohuniciach (pri Pruskom). Súťažné TATRANY s kubatúrami 50 ccm3, 75 ccm3, 100 ccm3 a 125 ccm3, ako aj  ďalšie cestné motocykle (Manet M 90 v zelenom a červenom prevedení, Skúter Manet UR 50, Tatran 125ccm3 Skúter, Babetta typ 226, 207, 210/192, 210/400, Babetta M 228, Jawa 50 Mustang Golden Sport, motocykle Lambada, Stella, Puch a ďalšie), vrátane prototypov (elektromoped Elstar, Babetta Sting, Babetta Hooper, VM 50 – prototyp Mistral, moped Chooper, Babetta s motorom Manet (r.1997), Babetta s kotúčovou brzdou (r.1998), detský plochodrážny motocykel, Delta3)  sa nachádzajú v sídle Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici. Vzhľadom na chýbajúce expozičné priestory múzea sú tieto vystavované priebežne na rôznych externých príležitostných výstavách. (MRV Vsetín 2016, Tekovské múzeum Levice 2017, Motocykel Boat Schow 2017 a 2019 Incheba v Bratislave a i.). Okrem JMV výstavu dopĺňajú trofeje továrenských jazdcov Jána Hrehora a Jána Kociana z Považskej Bystrice, športový odev súťažných jazdcov, plakety, medaile, tiež i tablo s poštovými známkami z inaugurácie známok z r. 2014, katalógy z rôznych športových súťaží a iné zaujímavé predmety z motocyklistiky.


 

26.4. - 26.6.2019  

Hrad Strečno

Zrod života z ohňa a železa

Výstava Zrod života z ohňa a železa zachytáva tvorivú činnosť žiakov a pedagógov odboru Umelecko – remeselné spracúvanie kovov zo Strednej odbornej školy strojníckej z Kysuckého Nového Mesta. Návštevník dostane možnosť oboznámiť sa s celým procesom tvorby na úrovniach jednotlivých ročníkov od cvičných po záverečné maturitné práce, ako aj s tvorbou ich pedagógov.


 

29.4. - 14.6.2019  

Nie je drevo ako drevo.jpg

Horehronské múzeum v Brezne

Nie je drevo ako drevo

Kurátorka: Mgr. art., Mgr. Vanda Golianová

Spracovanie dreva do akejkoľvek podoby bolo od nepamäti doménou mužov. Len čo zavŕšili okrem iného i každodennú robotu okolo hospodárstva, utiahli sa do svojho kúta v izbe. Tam už na nich netrpezlivo čakal malý stolček s nožíkom a majstrovstvo  mohlo začať. Vynaliezavosť nemala konca kraja. Keďže nie je drevo ako drevo, museli ľudia v minulosti dobre poznať nielen druhy drevín, ale aj samotné vlastnosti dreva. V rukách predovšetkým starších mužov sa tak zrodilo neopísateľné množstvo úžitkových a umeleckých predmetov, ktoré v súčasnosti tvoria dominantnú časť viacerých zbierok Horehronského múzea.
Výber tých najzaujímavejších zbierkových predmetov z dreva tvorí výstavu Nie je drevo ako drevo, súčasťou ktorej sú aj tvorivé dielne nie len pre malých.


 

30.4. - 22.6.2019  

Dizajn.jpg

Liptovská galéria P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Dizajn

Kolektívna výstava 19 slovenských dizajnérov, ktorí sa venujú tvorbe úžitkového umenia. Hlavnou myšlienkou výstavy je odkaz k slovenským tradíciám, nesie sa v témach ako je ľudovosť, remeslo, folklór, no v modernom ponímaní a s vplyvmi so súčasnosti. Na výstave sú prezentované diela od šperku, textilného dizajnu až po úžitkové predmety, doplnky a nábytok. Zastúpené sú rôznorodé materiály, spôsoby spracovania a techniky (rezbárstvo, modrotlač, modranská keramika, výšivka, šperkárstvo, ale i odkazy k drotárstvu). Spájajú sa v témach a vo svojom posolstve – zachovať naše kultúrne dedičstvo.

Vernisáž výstavy: 30.4.2019 o 16:30 v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa. Ako hudobný hosť sa na vernisáži predstaví Ján Svetlan Majerčík a s umeleckým prednesom vystúpi Kvetoslava Staroňová.


 

30.4. - 22.6.2019  

Martinček.jpg

Liptovská galéria P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Martin Martinček – Chvála svetla

Výstava významného slovenského fotografa Martina Martinčeka, rodáka z Liptova (1913 Liptovský Peter – 2004 Liptovský Mikuláš). Venoval sa predovšetkým fotografovaniu prírody a ľudí Liptova. Výsledky svojej tvorivej práce publikoval v niekoľkých knihách fotografií. Za svoju prácu bol ocenený doma aj v zahraničí. Získal čestný titul Excelencia FIAP Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie v Berne, cenu Martina Benku či štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Na výstave sú prezentované cykly farebných fotografií prírody, čierno-bielych fotografií Liptova ako aj fotografie z výstavby vodného diela Liptovská Mara.

Vernisáž výstavy: 30.4.2019 o 16:30 v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa. Ako hudobný hosť sa na vernisáži predstaví Ján Svetlan Majerčík a s umeleckým prednesom vystúpi Kvetoslava Staroňová.


 

30.4. - 30.6.2019  

90 rokov hokeja.jpg

Slovenské technické múzeum, Košice

90 rokov slovenského hokeja

Vernisáž sa uskutoční 30. apríla o 16:00.

Výstava sa koná pri príležitosti konania Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2019 a oslavách 90. výročia organizovanej formy ľadového hokeja na Slovensku.
Jedinečnú výstavu pripravilo SOŠV – Slovenské olympijské a športové múzeum v spolupráci so Slovenským zväzom ľadového hokeja. Na deviatich pop-up stenách pripomenie „deväť“ míľnikov, ktoré sprevádzali formovanie a rozvoj ľadového hokeja na Slovensku. Autor textu je renomovaný historik ľadového hokeja Ján Holko. Okrem textovej časti však výstava návštevníkom ponúkne rad špičkových predmetov dokumentujúcich rozvoj a najvýznamnejšie úspechy slovenského hokeja.
"Nebudú chýbať olympijské medaily, medaily z majstrovstiev sveta, významné trofeje z domácich i medzinárodných súťaží, športový výstroj a športová výzbroj osobností ľadového hokeja od najstarších čias po súčasnosť," uviedla riaditeľka SOŠV PhDr. Zdenka Letenayová.
Predmety pochádzajú zo zbierky SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea, ale časť je zapožičaná aj zo súkromných zbierok. Značná časť predmetov bude v takejto forme v Košiciach prezentovaná po prvýkrát. Výstava má putovný charakter, po Košiciach sa predstaví aj v ďalších slovenských mestách napr. Poprade, Nitre, Topoľčanoch, Liptovskom Mikuláši, Brezne, či Galante.


 

30.4. - 31.10.2019  

Vaclavik 2019.jpg

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

Etnograf Antonín Václavík

Čo dnes vieme o českom etnografovi Antonínovi Václavíkovi a jeho pôsobení v prospech slovenského múzejníctva? Už len niekoľkí odborníci vedia, že práve on bol autorom národopisnej expozície Slovenského národného múzea v Martine sprístupnenej v roku 1938.

Skutočnosť, že stopy jeho činnosti nesú mnohé múzeá na Slovensku, je príležitosťou pripomenúť si túto osobnosť výstavou Etnograf Antonín Václavík, ktorá bude dňa 30. apríla o 16. hodine sprístupnená v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku.

Antonín Václavík sa narodil 12. júla 1891 v Pozloviciach pri Luhačoviciach. Už ako študent gymnázia pomáhal staršiemu bratovi Františkovi zbierať predmety ľudovej kultúry, z ktorých v rodnom dome nainštalovali starú sedliacku izbu. Keď ho v roku 1916 vojenská správa poslala na doliečenie do Luhačovíc, zozbieral a roztriedil zbierky miestneho múzea a vytvoril z nich prvú stálu expozíciu.

V decembri 1919 sa stal ministerským úradníkom na Slovensku. Aby si doplnil vytúžené vzdelanie, bol od roku 1921 mimoriadnym študentom Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň pracoval a vykonával terénne etnografické, ktoré spracoval do monografie Podunajská dedina v Československu (1925). O rok neskôr doktorátom uzavrel štúdium etnografie a začal výskum rodného Zálesia, neskôr publikovaný v monografii Luhačovské Zálesí (1930). V roku 1933 sa habilitoval za docenta národopisu na Masarykovej univerzite v Brne, kde pedagogicky pôsobil.

V rokoch 1924 – 1939 A. Václavík pracoval ako kustód Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, pre ktoré získal a spracoval bohaté etnografické zbierky – základ jeho prvej stálej národopisnej expozície (1930). Roztriedil, spracoval, prípadne reinštaloval etnografické zbierky početných múzeí na Slovensku, pričom najvýznamnejšie bolo jeho autorstvo novej expozície Slovenského národného múzea v Martine, na ktorej pracoval v rokoch 1936 – 1938.

Vo februári 1939 spolu s rodinou nútene opustil Slovensko a zamestnal sa v Slováckom múzeu v Uherskom Hradišti. Od roku 1945 ako profesor československého národopisu na Masarykovej univerzite v Brne vychovával novú generáciu etnografov. Zomrel predčasne v roku 1959 po dlhoročnej práci na diele Výroční obyčeje a lidové umění, ktoré vyšlo až po jeho smrti.

Výstavu Etnograf Antonín Václavík pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku. V martinskom Múzeu kultúry Čechov na Slovensku bude sprístupnená do 30. októbra 2019.


 

1.5. - 30.5.2019  

Výstava ručných prác mojej mamy z Gemera-pozvánka.jpg

Dom ľudového bývania v Šali

Zoltán Miko – výstava ručných prác mojej mamy z Gemera

Nádherné motívy, precíznu techniku výzdoby a farebný súlad výšiviek z obdobia 60-tych až 80-tych rokov minulého storočia predstaví výstava Zoltán Mikó - Výstava ručných prác mojej mamy z Gemera, ktorá bude otvorená od 1.5. - 30.5.2019 v priestoroch Domu ľudového bývania v Šali.

V minulosti bolo vyšívanie jednou zo základných požiadaviek, ktoré musela ovládať každá žena bez ohľadu na postavenie v spoločnosti. Tvary a farby ornamentálnych kompozícií dotvárali textílie a zároveň sa stali určujúce pre danú lokalitu. V súčasnosti výšivky podliehajú módnym trendom, avšak výšivky z ľudového prostredia sú nesmierne vzácnou súčasťou našej kultúry. Nájde sa veľa ľudí, ktorí si ich uchovávajú ako spomienku na starých rodičov, či prarodičov. Jedným z nich je aj Zoltán Mikó zo Šale, ktorý dodnes uchováva množstvo bytových textílií, ktoré urobila jeho mamička pre vnučku do výbavy. Margita Mikóová z Gemera sa venovala vyšívaniu popri práci. V jej tvorbe sa vyskytujú nielen tradičné vzory gemerskej výšivky, ale i vlastné vzory, ktoré vznikali počas vyšívania. Na výstave budú z jej tvorby prezentované vyšívané obrusy, obrúsky a textílie i háčkované dečky z obdobia 60-tych až 80-tych rokov minulého storočia. Ak radi vyšívate, možno práve táto výstava ručných prác bude pre Vás novou inšpiráciou.


 

1.5. - 31.5.2019  

LHM - máj 2019.jpg

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Máj v múzeu plný bábok a ponocovania

ŠVK – Literárne a hudobné múzeum pozýva všetkých milovníkov a milovníčky kultúry do svojich priestorov na Lazovnej 9 – v mesiaci máj pripravuje bohatý program.

13. mája (pondelok) o 15.00 h si v rámci Literárnych a hudobných večerov pripomenieme osobnosť spisovateľa Mikuláša Kováča, ktorý v Banskej Bystrici strávil väčšinu svojho života a pripomínal jej krásy aj vo svojich dielach.

O deň neskôr, v utorok 14. mája o 16.00 h, si pre Vás pripravil komentovanú prehliadku výstavky kurátor Imrich Šimig. Dozvedieť sa viac o hudobnom skladateľovi a vedúcom redaktorovi vydavateľstva Supraphon a Opus Alfrédovi Zemanovskom môžete na druhom poschodí budovy Štátnej vedeckej knižnice.

Najväčší sviatok múzeí, galérií a ich pracovníkov však príde v sobotu 18. mája. Brány múzea sa otvoria už o 15.30 a program Noci múzeí a galérií odštartuje divadelné predstavenie Ako išlo vajce do sveta od divadla Harry Theater. Kompletný program zverejníme čoskoro!

Počas celého mesiaca sa okrem toho môžete dozvedieť viac aj počas prehliadky venovanej fujarám s názvom Tváre fujary a významné obdobie slovenských dejín, ako aj dejín slovenskej literatúry, si môžete pripomenúť s prehliadkovým programom Štúrovci, ako ich nepoznáte.


 

1.5. - 30.6.2019  

Považské múzeum v Žiline

4 krajiny

Výstava 4 krajiny je projekt Martina Tomášku, na ktorom predstavuje fotografie 4 tvorcov: Juraja Reka, Mariána Závackého, Vladimíra Vidru a Miroslava Broza. Každý z nich fotografuje krajinu iným spôsobom: Jurajovi Rekovi sú blízke zábery, v ktorých poníma krajinu komplexne, vrátane zásahov človeka; Marián Závacký vidí krajinu abstraktne, v inotajoch odrazov v bežnom prostredí; Vladimír Vidra experimentuje s rôznymi fotografickými technikami a s výraznejšou počítačovou manipuláciou a Miroslav Broz preferuje krásu krajiny v okamihu, keď sa deň mení na noc a opačne. Kurátorom výstavy je významný žilinský „underwater“ fotograf Eduard Hladký. V kaplnke Budatínskeho hradu bude sprístupnené, vzhľadom na intímnosť priestoru, pootvorenie výstavy, pričom celá bude vystavená začiatkom júla v Makovického dome v Žiline.


 

2.5. - 26.5.2019  

medaile.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Medaily Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2019

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja vystaví počas Košickej noci múzeí a galérií (18.5.) medaily Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2019.
Medaily majú tradičný okrúhly tvar a sú vyrobené zo zliatiny medi a zinku s finálnou úpravou zlátením, niklovaním a patinovaním pre jednotlivé stupne. V prvej emisii ich bolo vyrobených v Mincovni Kremnica 33 kusov z každého druhu. Medaila váži približne 350 gramov. Hlavným motívom je korčuľujúci a strieľajúci hokejista zobrazený en face, za ktorým sú symbolicky a netradične výrezom zobrazené tri tatranské štíty – Gerlachovský, Lomnický a Kriváň. Medailu lemuje kruhopis v anglickom jazyku. Stuha medaily je biela s ľavým tenkým postranným bielomodro-červeným trikolórovým lemovaním. Autorom ideového a grafického návrhu je Mgr. Art. Peter Packaň a jeho reklamná agentúra PACKY ADVERTISING. Autorom výsledného medailérskeho modelu je kremnický výtvarník a medailér Branislav Ronai.

Mgr. art. Peter Packaň
Študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach – odbor propagačná grafika. Neskôr pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave so zameraním na grafický dizajn. Na základe skúseností z viacerých nadnárodných reklamných agentúr, kde pôsobil na pozícií senior art director, založil vlastnú reklamnú agentúru PACKY ADVERTISING. Spolupracoval pri propagácii významných výročí Východoslovenského múzea v Košiciach.
Medaily budú vystavené vo vestibule Historickej účelovej budovy múzea na Námestí Maratónu mieru 2. do 26. mája.


 

2.5. - 30.6.2019  

Sto rokov bez Štefánika.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Sto rokov bez Štefánika

Výstava sa venuje životu, práci, poslaniu a smrti, ako aj rodine Milana Rastislava Štefánika - významného slovenského a československého vedca a politika.
Vstupné 1 €


 

2.5. - 27.10.2019  

plagat_DLK 2019.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Dotyky s ľudovou kultúrou: Vlákno

Ľudová kultúra očami mladých – to je hlavný motív výstavného projektu Dotyky s ľudovou kultúrou. Na jeho štvrtý ročník Vás pozývame do Slovenského národného múzea v Martine vo štvrtok 2. mája 2019 o 16.00 hod. Študenti umeleckých škôl z Trenčína a Ružomberka spolu so svojimi partnerskými školami z Maďarska a Poľska Vám v Slovenskom národnom múzeu v Martine ukážu, čo si predstavia, keď sa povie vlákno. Otvorenie výstavy študentských prác bude spojené s módnou prehliadkou.
Štvrtý ročník výstavy Dotyky s ľudovou kultúrou s podtitulom Vlákno predstaví práce študentov Školy úžitkového výtvarníctva Ružomberok, Strednej umeleckej školy v Trenčíne, Zespół Szkół Plastycznych im. Antoniego Kenara v Zakopanom a Békéscsabai Szakképzési Centrum Szent-Györgyi Albert Szakgimnáziuma és Kollégiuma. Mladí umelci sa pri svojej tvorbe inšpirovali zbierkovými predmetmi Slovenského národného múzea v Martine.
Vlákno sa ako niť preplieta celou ľudovou kultúrou. Téma, na prvý pohľad upozorňujúca na textil, má však širšie uplatnenie. Študenti mali možnosť inšpirovať sa nielen textilom ako materiálom, ale aj štruktúrou, ktorá ho vytvára. Mohli sledovať líniu výšivky, paličkovanej čipky či akejkoľvek inej techniky. Inšpiráciu mohli nájsť aj v pozorovaní vlákna v dreve či prútí, pričom pojem vlákno mohli uplatniť aj pri vnímaní iných materiálov, napríklad drôtu. Na základe návštevy múzea a bližšieho pohľadu na muzeálne predmety vytvorili vlastné práce, ktoré spracovali do podoby dekoratívnych predmetov, produktového dizajnu, textilných prác, kostýmov alebo napríklad fotografie a grafiky.
Projekt Dotyky s ľudovou kultúrou vznikol v roku 2007. Slovenské národné múzeum v Martine oslovilo po predošlých úspešných spoluprácach umelecké školy z Ružomberka a Trenčína. Študenti sa vtedy mohli v múzeu bližšie zoznámiť so zbierkovými predmetmi a svoju inšpiráciu detailom alebo motívom pretavili cez svoj pohľad do textilnej tvorby, grafiky alebo napríklad animácie. Prvý ročník projektu, ktorý sa realizoval v roku 2009, sa odvíjal od témy ľudového odevu, pre druhý ročník v roku 2012 vybralo múzeum zo svojich depozitárov pre študentov ľudové hračky a v roku 2015 boli témou symbol a ornament.


 

3.5. - 2.6.2019  

Iné činnosti VI.-pozvánka.jpg

Ponitrianske múzeum v Nitre

Iné činnosti VI.

Výtvarné stvárnenie migrácie z pohľadu rôznych generácií študentov SZUŠ Ateliéru Médea predstaví výstava Iné činnosti VI., ktorá bude slávnostne otvorená 3.5.2019 o 17:00 v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre.

Ponitrianske múzeum v Nitre pripravilo v spolupráci so Súkromnou základnou umeleckou školou Ateliér Médea vo svojich priestoroch VI. ročník výstavy Iné činnosti. V minulom roku predstavili žiaci školy v priestoroch múzea práce stvárňujúce Nitru a Osijek ako súčasné mesto a život v ňom na pozadí minulosti. Tohtoročnou témou je migrácia, ktorá sa považuje za jednu z hlavných civilizačných výziev 21. storočia, pretože má závažné ekonomické, sociálne, populačné, kultúrne, politické, bezpečnostné, environmentálne a iné dopady, hoci ju mnohí odborníci vnímajú ako pozitívny a z mnohých hľadísk užitočný fenomén. Každá generácia sa však na tento spoločenský problém pozerá z iného uhla pohľadu. Ako vidia a vnímajú migráciu študenti Ateliéru Médea od predškolského veku až po dospelých predstaví výstava Iné činnosti VI., ktorá bude slávnostne otvorená 3.5.2019 o 17.00 hod v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre. Výtvarné námety tejto témy stvárnené rôznymi generáciami budú prezentované na viac ako 250 plátnach.


 

3.5. - 29.9.2019  

2019_Vyhliadkové plavby na Slanický ostrov umenia.jpg

Slanický ostrov umenia

46. sezóna na Slanickom ostrove umenia uprostred Oravskej priehrady

Oravská galéria v Dolnom Kubíne otvorí v piatok 3. mája 2019 už 46. sezónnu na Slanickom ostrove umenia  uprostred Oravskej priehrady.
Pozývame Vás na okružnú vyhliadkovú plavbu po Oravskej priehrade spojenú s prehliadkou expozícií tradičného ľudového umenia na Slanickom ostrove umenia.
Z prístavu č. 2 zo Slanickej Osady Vás tam prevezie loď OG SLANICA, aj tento rok za bezkonkurenčne najnižšiu cenu, v cene lodného lístka je aj prehliadka expozícií na ostrove.

Ostrov opradený príbehmi a zaujímavosťami otvára svoje expozície.
Súčasťou okružnej vyhliadkovej plavby po Oravskej priehrade s pôsobivou panorámou okolitých hôr, ktorým dominuje Babia Hora a oravská časť Západných Tatier – Roháčov. Na ostrove je naplánovaná 30 minútová zastávka, spojená s prehliadkou expozícií zo zbierok Oravskej galérie.
Dom kultúry v Námestove organizuje na ostrove začiatkom leta koncerty vážnej hudby v rámci Hudobného leta.
Tešíme sa na stretnutie aj tento rok v plavebnej sezóne 2019.


 

4.5. - 30.6.2019  

Pamätníky M. R. Štefánika na Slovensku-pozvánka.jpg

Ponitrianske múzeum v Nitre

Pamätníky M. R. Štefánika na Slovensku / Fotografie a pohľadnice M. R. Štefánika

Výstava Pamätníky M. R. Štefánika zo zbierky Ing. Jána Maniačeka bude slávnostne otvorená 4.5.2019 o 14:00 v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia v rámci mestského podujatia Štefánik(ova) žije!

Výstava predstaví fotografie sôch, búst, pomníkov a pamätných tabúľ generála M. R. Štefánika na Slovensku, ktoré boli postavené počas prvej Československej republiky, v čase Slovenskej republiky, po skončení druhej svetovej vojny až dodnes. Budovanie pamätníkov v minulosti podliehalo vplyvu dobového režimu. Väčšina sôch bola pod vplyvom politických zmien premiestňovaná, alebo úplne odstránená. Niektoré sa podarilo priaznivcom Štefánika uschovať a po vytvorení pozitívnych politických podmienok opäť postaviť.


 

5.5. - 21.9.2019  

Hrad Devín

Vedecké chodníčky

5. 5. 2019
Vtáctvo hradu Devín, prehliadka hradu s Mgr. Katarínou Tureckou + ukážky dravcov Minizoo Devín 

26. 5. 2019
Rastlinné bohatstvo hradu Devín, prehliadka hradu s RNDr. Helgou Kothajovou + aktivita 

23. 6. 2019
Objav minulosť s archeológmi, prehliadka hradu s Mgr. Alexandrou Číkovou a Mgr. Andrejom Sabovom + aktivita 

8. 9. 2019
Obyvatelia hradu z ríše zvierat, prehliadka hradu s členmi združenia BROZ + aktivita 

21. 9. 2019
Kameň v službách človeka, prehliadka hradu s Assoc. Prof. RNDr. Daniel Pivko, PhD. + aktivita

Začiatok prednášky vždy o 16:00 pri pokladni. Prednáška v rámci vstupenky na hrad Devín.


 

9.5. - 30.8.2019  

Premeny dreva.jpg

Múzeum špeciálneho školstva v Levoči

Premeny dreva

Výstava v levočskom múzeu poodhalí svet tretej dimenzie, ale aj vône lipy a dláta

Učarovala mu vôňa dreva, nemenej však svet modernej vizuálnej tvorby končiaci možno až niekde v tretej dimenzii. Aj taká je originálna tvorba Mária Furčáka, nepočujúceho umelca, ktorého sa chystá priblížiť levočské Múzeum špeciálneho školstva.

Mário Furčák študoval grafiku a experimentálnu tvorbu na Technickej univerzite v Košiciach. Aktuálne je etablovaným umelcom, ktorému sluchový handicap neprekáža v tvorbe, so sebe vlastným „podpisom.“ Spoznať ho bude možné na výstave PREMENY DREVA.  

„Výstava je prierezom jeho doterajšej tvorby. Autor sa predstavuje ukážkou farebných digitálnych fotografií, z cyklov Night isolation a Imarinary Night. Sú vytvorené princípom luminografie – snímania záberov prostredníctvom dlhšieho času expozície zo svetelných zdrojov. Na predstavených fotografiách, kontrastom výrazných farieb a svetla,  podporuje tému fikcie, sna a reality. Obyčajné predmety sú vyfarbené farebnými svetlami. Ich rozsvietené obrysy zachovávajú kúzlo a napätie pôvodného zátišia,“ približuje Štefánia Petreková, vedúca Múzea špeciálneho školstva v Levoči.   

Svetlo dominuje aj v grafickom cykle Despotizmus. Furčák sa tu na problematiku totalitných a autoritatívnych režimov „pozerá“ cez fluorescenčné svetlo. Ako poznamenáva umelcov učiteľ, Rudolf Sikora, významný slovenský výtvarník a pedagóg, Furčák grafiky predstavuje scénografickým spôsobom a umiestňuje ich do tmavej miestnosti, u diváka tak vytvára dojem akoby sledoval diela   na LCD obrazovke.    

Dušu turistu, poľovníka a milovníka prírody prenáša Furčák do svojich umeleckých drevorezov. Drevorezom sa venuje Mário aktívne a často ide o spontánne vytvorené diela. Ako sa mení orechové či lipové drevo pod jeho rukami priblíži práve výstava PREMENY DREVA.

„Pre mňa je premena dreva osobnou terapiou. Hľadám sny a túžbu pochopiť ľudský život. Práve vďaka tejto tvorbe som sa začal dívať na veci a svet okolo cez voňavú lipu a dláto,“ autenticky uzatvára Furčák.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 9. mája 2019 o 16. hodine v priestoroch Múzea špeciálneho školstva v Levoči. Do  30. augusta 2019 tu na návštevníkov čaká takmer 30 grafík, 15 luminografií a 15 drevorezieb.


 

9.5. - 24.11.2019  

130 rokov interpretácií histórie.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Thurzov dom

130 rokov interpretácií histórie

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici oslavuje v roku 2019 viacero výročí. Najvýznamnejšie, 130. výročie založenia podčiarkne výnimočnou výstavou, oslavou všetkých osobností a ľudí, ktorí sa zaslúžili o jeho vznik a zachovanie vzácnych zbierok pre ďalšie generácie. Spoznajte 130 rokov interpretácií histórie v Thurzovom domedo 24. novembra 2019.

„Vzdajme hold minulému a súčasnému. Mostom v čase nech sú vzácne zbierkové predmety z fondu Stredoslovenského múzea.“ Tak vyjadril posolstvo a myšlienku výstavy jej autor a kurátor PhDr. Filip Glocko. Stredoslovenské múzeum odomklo trezory svojich depozitov a návštevníci môžu obdivovať predmety, ktoré doposiaľ nemali možnosť vidieť. Postupne odhalia zaujímavú cestu zbierkových predmetov zo zabudnutia, spod nánosov prachu, až pod reflektory výstavných siení.

Prví kustódi a ich pozoruhodné metódy získavania predmetov
Žiadosť o vznik mestského múzea predložil Dr. Štefan Holesch, hlavný notár mesta Banská Bystrica a neúnavný propagátor myšlienok múzejníctva. Za najvhodnejšiu budovu mesto vybralo Matejov dom. Vystavená je aj pôvodná zakladacia listina vtedajšieho Mestského múzea z 12. júla 1889. Prvá múzejná expozícia v Matejovom dome bola napokon slávnostne otvorená 17. októbra 1909. Prvými kustódmi, ktorí položili základy múzejnej tradície v meste, boli Jozef Schweng, Dr. Samuel Bothár a Dr. Štefan Holesch. Výstava približuje život a osudy viacerých osobností, ktorým vďačíme za vznik a rozkvet dnešného Stredoslovenského múzea.

Kustódi kedysi vymýšľali najrôznejšie spôsoby, ako pre múzeum získať vzácne predmety. Kuriózny príbeh sa spája s cínovou krstiteľnicou z roku 1726, ktorá je takisto súčasťou výstavy: „Cínová krstiteľnica z kostola v Hronseku je jedným z najväčších lupov, ktoré sa podarilo dostať Kornelovi Divaldovi, autorovi prvej expozície, do Mestského múzea. Hronseckému farárovi vtedy navrhol, či by nechcel vymeniť starú cínovú krstiteľnicu, ktorá už „dosluhovala“, za novú, krajšiu, drevenú, vyrezávanú v modernom štýle. Ten dal Divaldovi za pravdu a múzeum tak získalo vzácnu starožitnosť, ktorá je dnes priamym dokladom remeselného majstrovstva našich cinárov,“ prezrádza autor výstavy.

Indiánske vojnové trofeje či najstaršia modrotlač na jednom mieste
V Thurzovom dome sú vystavené mnohé výnimočné zbierkové predmety, ktoré neboli veľmi dlho alebo vôbec prezentované verejnosti. 100. výročie úmrtia M. R. Štefánika pripomína pamiatka na jeho ekvádorskú výpravu zo začiatku 20. storočia – tzv. tsantsa – trofej poľovníkov hláv kmeňa Šuárov. Ide o zmenšenú ľudskú hlavu, ktorú si Indiáni vyrábali počas návratu z vojnovej výpravy.

Bohatosť a rôznorodosť zbierkového fondu Stredoslovenského múzea dokazuje aj najstaršia modrotlač na Slovensku z roku 1783. Neoceniteľnú a mimoriadne rozmanitú prácu reštaurátorov a konzervátorov odhalia vzácne zreštaurované mortuáriá, obrazy, nábytok či kroje.

„Stredoslovenské múzeum je najstaršou muzeálnou inštitúciou v Banskej Bystrici a druhou najstaršou v kraji. V jubilejnom roku 2019 chceme vzdať hold tým, vďaka ktorým vzniklo, ale aj všetkým odborným pracovníkom múzea, vďaka ktorým sa zachováva história a tradície stredného Slovenska pre ďalšie generácie. Na výstave predstavíme najstaršie a najvzácnejšie zbierkové predmety z každého múzejného fondu i reštaurátorov, ktorí sa podieľali na záchrane našich vzácnych zbierok,“ prezrádza PhDr. Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.


 

10.5. - 2.6.2019  

DFLV2019.png

Tekovské múzeum v Leviciach - Kapitánska budova

Zuzana Pustaiová / SR - Dni fotografie v Leviciach 2019

Regionálne osvetové stredisko v Leviciach


 

10.5. - 2.6.2019  

DFLV2019.png

Tekovské múzeum v Leviciach - Dóboovský kaštieľ

Arkadiusz Gola a Pawel Sokolowski / PL - Dni fotografie v Leviciach 2019

Regionálne osvetové stredisko v Leviciach


 

10.5. - 2.6.2019  

DFLV2019.png

Tekovské múzeum v Leviciach - Galéria Jozefa Nécseyho

Szamódy Zsolt Olaf / HU - Dni fotografie v Leviciach 2019

Regionálne osvetové stredisko v Leviciach, Fotogravity o. z. Levice


 

10.5. - 15.6.2019  

Karol Felix.jpg

Mestské múzeum Sereď

Karol Felix - Lapač svetla

Vernisáž výstavy: v piatok 10. mája 2019 o 17:00.

Kurátori výstavy:
Erik Ondrejička, úspešný slovenský spisovateľ,
Mária Diková, vedúca Mestského múzea v Seredi

 

Dom kultúry - Mestské múzeum v Seredi pripravilo v spolupráci s autorom Karolom Felixom, slovenským umelcom, výstavu výtvarných diel pod názvom „Karol Felix, lapač svetla“. V Seredi už bol. Otvoril v bastióne seredského kaštieľa, ako kurátor, dve výtvarné sympóziá tvorby mladých umelcov nazvané Bludné prúdy, ktoré organizovalo Mestské múzeum v Seredi v spolupráci s umelcami a mestom Sereď.

Karol Felix sa narodil v roku 1961 v Košiciach. Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave – odboru voľnej grafiky a knižnej tvorby u profesora Albína Brunovského (1981- 1987). Jeho výtvarnú angažovanosť ovplyvnilo aj pôsobenie v Armádnom výtvarnom štúdiu v Prahe v rokoch 1987 – 1988 a získanie Fullovho štipendia. V rokoch 1990 -1993 bol členom realizačnej komisie známkovej tvorby Ministerstva dopravy ČSR. 

Karol Felix patrí v oblasti grafiky a známky k medzinárodne uznávaným autorom. Umelca a jeho diela poznajú v mnohých krajinách Európy, Ameriky, Afriky i ostrovné krajiny. Výstava v Seredi predstavuje zlomok z bohatej tvorby autora, výnimočná je jeho malá grafika, ex libris, známková tvorba, voľná grafická tvorba hĺbková i digitálna. Jeho tvorba ponúka svet pocitov a vnemov, svetlo a tmu prechádzajúcimi farbami. Autor rád spoznáva všetko, čo malo v dejinách zmysel. Veľa z toho sa skrýva v symboloch, ktoré môžeme vidieť v obrazoch, sú výtvarne stvárnené v nových grafických variáciách.  

Výstavu v Seredi uvedie úspešný slovenský spisovateľ Erik Ondrejička, známy básnickou tvorbou, majster rýmu i satiry. Patrí k tým ozajstným priateľom autora, ktorý sa rád zhostí kurátorského slova v Seredi a pridá i zopár svojich veršov pri otvorení výstavy.


 

10.5. - 16.6.2019  

Hammel.jpg

Múzeum mincí a medailí, Kremnica - Galéria

Pavol Hammel - Melódia farieb

NBS – Múzeum mincí a medailí Kremnica pripravilo výstavu obrazov významného slovenského hudobníka, skladateľa, producenta a výtvarníka Pavla Hammela, na ktorej predstaví 40 originálnych diel umelca známeho celému Slovensku.
Pavol Hammel je síce známy predovšetkým ako vynikajúci profesionálny spevák, hudobník a skladateľ, ale už niekoľko rokov pôsobí aj v oblasti výtvarného umenia. Bol to rok 2005, kedy Pavel Hammel prvýkrát predstavil verejnosti svoje umelecké výpovede na výstavách. Venuje sa najmä abstraktnému umeniu, no každý obraz má svoj hlboký obsah, význam, čo napokon odrážajú aj názvy jeho diel. Každý jeho obraz má dušu a príbeh. Inšpiráciu čerpá v textoch svojich piesní, ale sú i dielom náhody a intuície. Sú veselé, plné farieb, vyžaruje z nich optimizmus. Väčšinu motívov skladá z geometrických tvarov, či z ich úlomkov a názvy im dáva podľa toho, čo mu pripomínajú. Výtvarníkove diela na prvý pohľad upútajú nezvyčajne intenzívnymi farbami. Umocňuje ich kombinácia kontrastu - červená, modrá, žltá a tyrkysová, všetky vo veľmi sýtych valéroch.
Pavol Hammel je síce známy predovšetkým ako vynikajúci profesionálny spevák, hudobník a skladateľ, ale už niekoľko rokov pôsobí aj v oblasti výtvarného umenia. Bol to rok 2005, kedy Pavel Hammel prvýkrát predstavil verejnosti svoje umelecké výpovede na výstavách. Venuje sa najmä abstraktnému umeniu, no každý obraz má svoj hlboký obsah, význam, čo napokon odrážajú aj názvy jeho diel. Každý jeho obraz má dušu a príbeh. Inšpiráciu čerpá v textoch svojich piesní, ale sú i dielom náhody a intuície. Sú veselé, plné farieb, vyžaruje z nich optimizmus. Väčšinu motívov skladá z geometrických tvarov, či z ich úlomkov a názvy im dáva podľa toho, čo mu pripomínajú. Výtvarníkove diela na prvý pohľad upútajú nezvyčajne intenzívnymi farbami. Umocňuje ich kombinácia kontrastu - červená, modrá, žltá a tyrkysová, všetky vo veľmi sýtych valéroch.

Hammelove obrazy mohli milovníci umenia obdivovať v mnohých galériách na Slovensku, ale i v zahraničí. V roku 2010 sa Pavol Hammel zúčastnil prestížnej výstavy XII. Internationale D´arte San Crispinoltalia, kde vystavoval spolu s profesionálnymi slovenskými a talianskymi výtvarníkmi a odniesol si cenu poroty za osobité tvorivé majstrovstvo „Premio Speciale della Critica.“ Na medzinárodnom festivale výtvarného umenia „Perla Adrie“ v talianskom prímorskom mesta Grottammare, dostal mimoriadnu cenu za vystavované výtvarné dielo.

Na vernisáži dňa 10. mája 2019 o 15:00 vystúpi s hudobným programom sám umelec – Pavol Hammel.

Jednotné vstupné na výstavu: 0,50 €
Pri zakúpení vstupenky minimálne do dvoch expozícií Múzea mincí a medailí je návšteva výstavy grátis.


 

10.5. - 28.7.2019  

Kaštieľ Stropkov

Panna Mária – Matka všetkých detí

Výstava detských prác k 350. výročiu Škapuliarskeho bratstva v Stropkove. V  spolupráci s CZŠ sv. Petra a Pavla v Stropkove.


 

10.5. - 25.8.2019  

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku SNM, Bratislava

Barvy chorvatské Moravy

Výstava prezentujúca dejiny a kultúru Chorvátov v Českej republike, ktorí na toto územie prišli rovnako ako Chorváti na Slovensko v 16.storočí a žijú tam dodnes.


 

10.5. - 29.9.2019  

feld-web-pl.png

Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí

Ľudovít Feld

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja vás pozýva na vernisáž výstavy Ľudovít Feld, ktorá sa uskutoční dňa 9.5.2019 o 16:00 Andrássyho obrazárni na Lipovej 122 v Krásnohorskom Podhradí. Výstavu budete môcť vychutnať počas celej letnej sezóny až do 29.9.2019.

Výstava prezentuje výber diel jedného z najsvojráznejších predstaviteľov skupiny autorov obdobia Košická moderna. Ľudovít Feld bol počas svojho života známy svojou vľúdnou priateľskou povahou a nadšením dôkladne kresliť, portrétovať a zaznamenávať košické zákutia, vidiecke scenérie východného Slovenska, ale rovnako je dodnes známy ako pamätník holokaustu a často označovaný ako Mengeleho maliar.“ Povedal o výstave jej kurátor Michal Štofa z Východoslovenskej galérie.

Vystavené diela, pochádzajúce zo zbierkových fondov Východoslovenskej galérie a Baníckeho múzea v Rožňave, tvoria neveľkú no obsiahlu kolekciu, zostavenú z realizácií reflektujúcich hlavné tematické okruhy Feldovej tvorby. Najrozsiahlejšou skupinou sú krajinné scenérie, ktoré kreslil a lavíroval v plenéri regiónov ako Gemer, Spiš alebo Abov. Značnú pozornosť venoval dominantám v krajine, skalám v Zádieli, či hradom a zrúcaninám. V prírode nachádzal vždy útechu a pokoj, naopak mesto preňho predstavovalo zdroj spomienok na minulosť nenávratne stratenú v čase. Feld v meste vyrastal, žil v ňom s rodinou a priateľmi až do vojny, v ktorej stratil takmer všetkých a všetko. Mesto sa zmenilo a zmeny neustávali. Rástlo na perifériách, ktoré sa stali novými mestskými centrami. Život v starom meste už existoval iba v pamäti. Mnohé z Feldových kresieb z rokov po vojne zachytávajú mestské zákutia a dominanty značne poznačené časom, no život okolo nich zachytil plynúci ďalej bezo zmien.

Tretím z okruhov sú pracovné, žánrové motívy, v ktorých často spája nadanie portrétistu a krajinára. V nich zaznamenal každodennú prácu poľnohospodárov, trhovníkov, remeselníkov, na priedomí ich mestských či vidieckych príbytkov ale aj hutníkov lejúcich železo vo východoslovenských železiarňach.

Pre mnohých je Feld známy predovšetkým ako portrétista, ktorý si vždy pri svojich krajinárskych výpravách po regiónoch nachádzal čas portrétovať miestnych obyvateľov. Jeho zručnosť rýchlo a verne zachytiť podobu portrétovaného bola využitá počas jeho väznenia v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, kde na príkaz doktora Mengeleho zachytával jeho pokusy ľuďoch. Tieto kresby sa však nezachovali a tie, ktoré Feld vytvoril na základe svojich spomienok, po rokoch vyrovnávania sa so zažitými hrôzami, sú dnes veľmi cennými artiklami v súkromných zbierkach. Niektoré z nich boli vystavené na výstave Ľudovíta Felda vo Východoslovenskej galérii v roku 2016.      

Feld svojou neúnavnou činnosťou, chuťou a potrebou vzdelávať sa i tvoriť, spopularizoval médium kresby či grafické techniky a povýšil ich na úroveň maľby, v ktorej tak vynikali jeho známi súčasníci.

Vyše 50 prác, kresieb, grafík a akvarelov zachytáva premeny jeho autorského rukopisu, od uvoľneného, no predsa len akademicky popisného, až po strohejší, no zároveň viac oduševnený. Celé jeho dielo je poznačené akýmsi tvorivým zápalom a vyrovnávaním sa s celoživotným telesným postihom – nízkym vzrastom a takmer detským vzhľadom. Možno práve tento hendikep ho viedol k sústredenému pozorovaniu prostredia starého košického centra mesta s jeho pokojnými uličkami a malými remeselníckymi domami. Podobný záujem je možné nájsť aj v prácach s vidieckym alebo prírodným námetom alebo portrétnej tvorbe, ktorej sa venoval rovnako intenzívne.


 

13.5. - 14.6.2019  

Last Folio.jpg

Múzeum v Kežmarku - Výstavná sieň múzea

Yuri Dojč - Last Folio

Vernisáž 13. mája o 15:00.


 

13.5. - 11.11.2019  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Hubárska poradňa

(v spolupráci so Slovenskou mykologickou spoločnosťou)
15:00 – 17:00 (každý pondelok)


 

14.5. - 1.9.2019  

sklicka dotykov.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Sklíčka dotykov... S dobou dávno minulou

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva na výstavu Sklíčka dotykov… s dobou nedávno minulou.
Výstava predstavuje prierez tvorbou keramiky a výroby skla a porcelánu v období druhej polovice 20. storočia v Československu s prihliadnutím a akcentom na východné Slovensko. Socialistický dizajn v oblasti úžitkového a dekoračného skla, keramiky a porcelánu predstavuje bohatú mozaiku tvarov a pestrú paletu farebnej škály. Prvým tematickým okruhom je úžitková sklárska produkcia a výroba
porcelánu, ktorá mala v Československu bohatú stáročnú tradíciu. Okrem fúkaného skla sa od 60-tych rokov uplatňovali nové tvarové inovácie a čoraz odvážnejšie farebné experimenty. Samostatnou kapitolou je produkcia krištáľu, ktorý patril medzi mimoriadne žiadané komodity československého exportu. Osobitnú časť predstavujú ukážky socialistickej angažovanej tvorby (darčekové predmety zo skla, porcelánu a keramiky s ideologickými motívmi a štátnou, straníckou, vojenskou a spolkovou symbolikou). Posledná časť výstavy bude venovaná ukážkam sklárskej a keramickej umeleckej tvorby 60. až 80. rokov minulého storočia.
Výstavu slávnostne otvoríme v utorok, 14. mája o 16:00 vo výstavných priestoroch v Historickej účelovej budove múzea na Námestí Maratónu mieru 2 a potrvá do 1. septembra 2019.


 

16.5. - 7.6.2019  

Výtvarné spektrum 2019.jpg

Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede

Výtvarné spektrum 2019

Vernisáž výstavy sa uskutoční 16. mája o 17:00.


 

16.5. - 22.6.2019  

Mudroch.jpg

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Marián Mudroch

Kurátor: Juraj Mojžiš
Galéria vo svojom výstavnom programe venuje zvláštnu pozornosť členom skupiny A – R, ktorých predstavila na samostatných výstavách (M. Bočkay, K. Bočkayová, L. Čarný, V. Kordoš, O. Laubert, M. Meško, I. Minárik, Monogramista T. D.), alebo v rámci tematických projektov (Za Malevičom, Koány, Varianty na mail art, Poct Kassákovi3). Marián Mudroch (1945), patrí k umelcom, o tvorbu ktorého sa intenzívne zaujíma. Súbor jeho prác pod názvom Potichu smerom do vnútra, mal premiéru v galérii v roku 2004.
Aktuálna výstava glosuje kľúčové momenty jeho tvorby. Načrtáva metaforický oblúk od raných prác z čias štúdií na Vysokej škole výtvarných umení (1965 – 1971) – po nedávne diela. Pripomenie si akčno-konceptuálne experimenty raného obdobia (Farbenie ovzdušia II., 1970), materiálové a tvarové štúdie (Nehybnosť pohybu, 1970), interpretácie z dejín umenia (Ilúzia ilúzie, 1998), sústreďuje sa na originálne narábanie so svetlom a (post)konceptuálne úvahy o tvorbe. Fenomén svetla je nosným prvkom Mariána Mudrocha, prekračuje rolu bežného výrazového prostriedku, nadobudol meditatívny a transcendentálny rozmer. Autor zviditeľňuje neviditeľné, efemérne a neuchopiteľné, prekračuje hranice rôznych médií, skúma hranice umenia ako formy znásobenej ilúzie, „krásneho klamu“, vizuálneho paradoxu a nástroja poznania. Podnázov výstavy – „Zrkadlenie tmy“ – odkazuje na rolu dvoch nerozlučných protikladov: svetla a tmy – ktorých vzájomné prelínanie, súperenie a hry sa tiahnu dejinami umenia i tvorbou autora.


 

16.5. - 12.7.2019  

Čaro bábok.jpg

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Čarovný svet bábok a bábkového divadla

Táto výstava vznikla pri príležitosti 50. výročia založenia múzea a prezentuje to najlepšie zo zbierkového fondu s tematikou bábkarstva – predovšetkým divadelné bábky, rodinné bábkové divadlá, výtvarné návrhy bábok, scenáre a plagáty s doplňujúcimi informáciami o bábkarstve.
Návštevníkom predstavíme krásu bábok tradičného kočovného bábkarstva, ako aj pohľad na súčasné bábkové umenie na Slovensku. Výstavu sme už úspešne prezentovali v roku 2018 v Moskve, konkrétne v Ruskej štátnej detskej knižnici a v Slovenskom inštitúte.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 16. mája 2019 o 17:00 v priestoroch Galérie v podkroví.


 

16.5. - 18.8.2019  

žatva.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Reprezentačné sály

Žatva – Poľnohospodárske motívy v zbierke Nitrianskej galérie

Kurátorka výstavy: Mária Janušová
Dizajn a architektúra výstavy: Peter Liška
Vernisáž: štvrtok, 16. máj 2019, 18:00
Výstava s názvom Žatva predstavuje diela s poľnohospodárskou tematikou, ktoré výhradne pochádzajú zo zbierky Nitrianskej galérie. Tieto diela tvoria výraznú časť galerijnej zbierky, do ktorej sa prioritne nadobúdali v rokoch 1965 – 1989, teda od vzniku inštitúcie po pád komunistického režimu. Totalitná moc z Nitry postupne vybudovala centrum slovenského poľnohospodárskeho života, čo sa odrážalo nielen v rozsiahlej rastlinnej a živočíšnej výrobe, ale taktiež aj vo vede a umení - zakladali sa stredné odborné školy a učilištia s agrárnym zameraním, Slovenská poľnohospodárska univerzita či výstavisko Agrokomplex. Orientácia regiónu na agropriemysel sa obyvateľom každodenne pripomínala aj vizuálnou formou, a to v rámci umeleckých realizácií vo verejnom priestore a v interiéroch inštitúcií, kde plastiky, reliéfy, mozaiky alebo nástenné maľby zobrazovali výjavy z poľnohospodárstva.
Praktiky mocenskej ideológie sa rovnako prejavili aj v Nitrianskej galérii a jej zbierkotvornej činnosti, do ktorej sa prednostne kupovali diela s poľnohospodárskymi motívmi. Dôkazom vyhranenej akvizičnej politiky galérie je až enormné zastúpenie takýchto diel v zbierke, pričom sa skôr uprednostňovalo kritérium kvantity ako kvality. Veľakrát išlo o takmer totožné zobrazenia, získavali sa viacnásobné autorské variácie zachyteného výjavu, ako aj prípravné skice či odliatky.
Ťažisko v tejto špecifickej sekcii zbierky predstavuje tvorba v rámci dobovej oficiálnej umeleckej doktríny - socialistického realizmu, v ktorom práve poľnohospodárstvo a jednoduchý roľnícky život patrili k ústredným tematickým okruhom. Umenie socialistického realizmu však nemalo jednotvárny charakter. Keďže smer nebol jasne zadefinovaný najmä v našich podmienkach – západnejšie od Moskvy – prinášal viaceré špecifiká a odlišnosti. Tie si je možné uvedomiť na príklade predstavenej galerijnej zbierky, ktorá súbežne prezentuje jednak výrazne ideologické, agitačné diela, priemerné, ako aj invenčné prístupy s originálnym rukopisom. Ukazuje sa tu problematickosť čiernobieleho rozdelenia umeleckej scény na oficiálnu a alternatívnu, a to predovšetkým pri významných menách slovenského dejepisu umenia, pre ktorých občasná tvorba ideologicky vyhovujúcich diel bola „chlebodarná“, keďže poskytovala možnosť rýchleho zárobku. Zbierka poľnohospodárskych motívov sa zároveň súvisle rozrastala aj o diela slovenského modernizmu prvej polovice 20. storočia. Na výstave sú preto zastúpení aj autori ako Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský, Ján Hála, Jozef Theodor Mousson či Maximilián Schurmann.
Výstava v Nitrianskej galérii je koncipovaná ako archív, čo znázorňuje konštrukčné členenie na ústrednej chodbe. Touto symbolikou galerijného depozitu s veľkým množstvom exponátov sa poukazuje na až obsesívne plnenie akvizičnej politiky galérie. Zatiaľ čo chodba využíva zhustený, preplnený spôsob inštalácie, v jednotlivých výstavných miestnostiach sa, naopak, uplatňuje intímnejšia atmosféra, pomocou ktorej sa vyzdvihuje originalita alebo špecifické črty vybraných diel. Predstavené zbierkové predmety sú rozdelené do viacerých skupín podľa zobrazených motívov. V každom zoskupení si je tak možné uvedomiť rozdiely medzi autorskými prístupmi k danému zachytenému výjavu.
Výstavný projekt sa zameriava na prácu s vlastnou zbierkou regionálnej galérie a nájdenie spôsobu, ako sa s ňou v súčasnosti vysporiadať. I keď od skončenia totalitného režimu ubehlo už 30 rokov, s pozostatkami a dedičstvom doby sa spoločnosť stále veľmi nedokáže vyrovnať. Výstava „Žatva“ je preto v tomto zmysle aj určitým pokusom inštitúcie o sebakritiku a reflexiu jednej z jej kľúčových úloh - zbierkotvornej činnosti.


 

27.2. - 19.5.2019  

tvorivost.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Farebné cesty tvorivosti

Výstava prác žiakov umeleckého odboru ZUŠ Nová Baňa

Základná umelecká škola v Novej Bani už tradične organizuje výstavu žiackych prác výtvarného odboru.  Prvý ročník v školskom roku 2014/2015 bol zameraný na fotografiu. V ďalšom školskom roku to bola grafika, nasledovala maľba na plátno a minulý rok to bolo z každého rožku trošku.
Aj tento rok sú práce žiakov realizované v rôznych technikách, ako sú  kresba,  grafika (linoryt, tlač z kartónu),  maľba (akrylom, temperou, olejovým pastelom,...),  fotografia,  keramika a  kombinovaná technika (kolorovaná kresba, ...).
Témy si žiaci vyberali sami alebo boli zadané pedagógom. Väčšinou sú to fantazijné témy, zátišia, portréty, krajiny, reprodukcie, či práce inšpirované konkrétnymi umeleckými dielami.
Výtvarné práce žiakov  sú výsledkom tvorivého procesu, sú prostriedkom vyjadrenia ich myšlienok, sú odrazom subjektívneho pohľadu na svet, ktorý ich obklopuje, ale i odrazom ich vnútorného sveta. Sú plné farieb, fantázie, radosti z hry a z objavovania. Nechajme, nech nás povedú svojimi „Farebnými cestami tvorivosti“.
Hlavnou myšlienkou a cieľom výstavy je, aby mal každý žiak možnosť vystaviť  svoje dielo v priestoroch Pohronského múzea a tiež  prezentovať výtvarnú činnosť žiakov Základnej umeleckej školy širokej verejnosti prostredníctvom ich prác.
Na tohtoročnej výstave sa predstaví 109 žiakov výtvarného odboru od šesť do šestnásť rokov,  ktorí tvorili pod  vedením pani učiteľky   Mgr. Ľubici Kormaňákovej,   Mgr. Žanety Oklápekovej  a Mgr. Michaly Lenčovej.

 


 

7.3. - 19.5.2019  

Črepiny svetla a Skvostné znamenia.jpg

Hradné múzeum vo Fiľakove

Črepiny svetla a Skvostné znamenia

V Mestskom vlastivednom múzeu vo Fiľakove sprístupníme putovnú výstavu s názvom „Črepiny svetla a Skvostné znamenia” prezentujúcu kolekciu oslnivých sklenených mozaík a ručne vyrobených šperkov. Autorom zbierky sklenených mozaík je výtvarníčka z juhozápadného Slovenska, Rozália Molnár, ktorá pôvodne pracovala ako učiteľka výtvarnej a hudobnej výchovy. Časť jej diel, hýriaca hravými farbami, stelesňuje subjektívne vnímanie rozprávkového sveta. Druhú skupinu tvoria pomenej farebné obrazy so špecifickou symbolikou, z ktorých sa odráža neoblomné vierovyznanie veriaceho človeka a jej dôverná spätosť s Bohom. Jej obrazy hlásajú najšľachetnejšie ľudské cnosti – lásku, úctu a ochotu pomáhať. Pomerne často sa objavujúcim motívom je strom, pevne zakorenený v zemi, ktorý svojou korunou siahajúcou k oblakom symbolizuje spojenie rajského neba a pozemského sveta. Prostredníctvom sklenených mozaík vyjadruje navonok svoj vlastný vnútorný svet, ktorý napĺňajú každodenné modlitby a rozjímanie.

Názov „Skvostné znamenia“ sa vzťahuje na tematicky trochu odlišnú časť zbierky, ktorú tvoria remeselné šperky Olgy Valacsay. Vlastným povolaním vychovávateľka na základnej škole, pochádzajúca zo Žitného ostrova, sa k šperkárstvu dostala postupne. Vyskúšala a aplikovala rôzne techniky, ktoré odovzdávala deťom počas remeselníckych dielní v letných táboroch a na rozličných podujatiach. Výstava predstaví farebne aj tvarovo bohaté, skvostné doplnky, zdobené prevažne leštenými sklenenými korálikmi. Autorka ich často navrhuje na mieru, pre konkrétneho človeka alebo jeho odev, zvýrazňujúc tým prirodzenú krásu danej osoby.

Na vernisáži, ktorá sa začína o 16:30, odznie básnický prednes divadelnej umelkyne Xénie Molnár, ako aj úryvok prozaického diela v podaní syna Rozálie Molnár, Hunora.


 

29.3. - 24.5.2019  

Vedem.png

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

VEDEM - časopis chlapcov terezínskeho geta

Dokumentárna výstava s použitými umeleckými dielami izraelskej maliarky Chavy Pressburger, sestry Petra Ginza, zakladateľa a redaktora VEDEM – ilegálneho časopisu terezínskych chlapcov.

V Terezíne v dobe geta, na zaprášených povalách, v pivniciach, v ubytovniach mládeže, ale aj v malom priestore jednotlivých priční nezanikla tvorivá práca. Boli to pokusy, ale aj náročná tvorba literárna, skladateľská, divadelná, kabaretná, výtvarná. Uskutočnili sa tu stovky prednášok. Aj pre starých ľudí, ktorí nemali nádej na prežitie. Študovali sa recitačné pásma, spevácke súbory, opery. Bol to duchovný azyl, jediná scéna, na ktorej skúšky boli rovnako dôležité ako „premiéry".


 

3.4. - 21.5.2019  

Ilúzia krajiny.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach - Galéria Jozefa Nécseyho

Ilúzia krajiny

Monika Boldišová


 

9.4. - 24.5.2019  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Biblie z knižnice SNM – MŽK

V knižnici Slovenského národného múzea – Múzea židovskej kultúry v Bratislave, menovite v jej historickom fonde, je bohato zastúpená náboženská literatúra judaizmu a v jej rámci hlavne hebrejská Biblia – Tanach, ale nachádza sa tu aj kresťanská Biblia.
Popri svojej základnej náboženskej funkcii bola Biblia rovnako dôležitým východiskom aj pri formovaní európskej kultúry založenej na židovsko-kresťanskej tradícii. Bola preložená približne do 1800 jazykov a dialektov a je najrozšírenejšou knihou na svete. Jej šíreniu významne pomohlo vynájdenie kníhtlače. Vydania (edície) Biblie sú predmetom záujmu aj ako typografické produkty a celkovo ako artefakty knižnej kultúry.

Načrtnuté kontexty podnietili zámer predstaviť na samostatnej výstave výber z rôznych vydaní Biblie. Výstava prezentuje vyše sto edícií Biblie a literatúru o nej. Najstaršími tlačami sú konkordančný hebrejsko-latinský slovník k Biblii (Thesaurus Linguae Sanctae) vytlačený v roku 1680 v Londýne a Biblia Hebraica vytlačená vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1716. Väčšinu vystavených kníh tvoria tlače z 19. – 21. storočia pochádzajúce z európskych krajín, Spojených štátov amerických a Izraela. Výstava je zameraná predovšetkým na predstavenie hebrejskej Biblie – súborne a po častiach (Tóra, Naviim – Proroci, Ketuvim – Spisy), ale prezentuje aj vydania kresťanskej Biblie a literatúru o Biblii.


 

11.4. - 20.5.2019  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Veľká noc u Rusínov

Výstava približuje tradície Rusínov na Slovensku počas Veľkej noci počnúc prípravou jedál, stolovaním a pokračujúc zvykmi, náboženskými obradmi súvisiacimi s Veľkou nocou a priblížením celkovej atmosféry prežívania Veľkej noci „Paschy" na rusínskom vidieku a v rusínskych rodinách (príprava veľkonočného košíka, maľovanie kraslíc, veľkonočná oblievačka spojená s ďalšími tradíciami, atď). Výstavu dopĺňajú aj maľované kraslice – pisanky.


 

29.4. - 20.5.2019  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Tvorca národnej slobody

K storočnici úmrtia Milana Rastislava Štefánika. Faktografické údaje o živote a práci jedného z tvorcov spoločného štátu Slovákov a Čechov.


 

6.5. - 24.5.2019  

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku SNM, Bratislava

Tri v jednom – drevo, keramika, maľba

Výstava z tvorby miestneho amatérskeho umelca Norberta Kovačiča.


 

14.5. - 19.5.2019  

TNG_program.jpg

Nitrianska galéria, Nitra

Týždeň Nitrianskej galérie


 

16.5. - 19.5.2019  

plagat_festival_maly.jpg

Múzeum Bojnice /Bojnický zámok/, SNM

Festival zámockých príbehov

Festival zámockých príbehov je nový formát, ktorý pre návštevníkov Bojnického zámku pripravuje Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice.

Festival vychádza z vizionárskej architektonickej predstavy grófa Jána Františka Pálfiho o romantickom Bojnickom zámku. Pozornosť zameriava hlavne na krásu minulosti, poetiku príbehov, čaro umenia a silu miesta dýchajúceho históriou. Jeho prvý ročník nesie názov Romantický sen.

Romantický sen rozpráva príbeh premeny zanedbaného hradu na romantický zámok. Architektom tejto veľkolepej prestavby bol Jozef Hubert. V skutočnosti bol ale iba vykonávateľom príkazov bohatého zákazníka s vysoko vycibreným umeleckým vkusom, grófa Pálfiho, ktorý kreslil, navrhoval, korigoval a riadil všetky práce. Ako vzor pre prestavbu použil francúzske gotické hrady, pápežský palác v Avignone i ranú renesančnú taliánsku architektúru. Prestavba trvala 22 rokov a pôvodný barokový komplex zmenila na architektonicky zladený celok.

Romantický sen ale nie je len o prestavbe, inšpiráciách a architektúre. Predovšetkým je to príbeh o nenaplnenej láske, vizionárskych predstavách, veľkých snoch aj ťažkých rohodnutiach.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 25.5.2019

meniny má: Urban

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

5985341

25.5.2019
ÚvodÚvodná stránka