Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 3. 1. 2019

30.11.2016 - 31.12.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne. Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.


 

15.12.2016 - 31.12.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Výstava ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď na území mesta pred viac ako 2 000 rokmi  žili Kelti.


 

9.5.2018 - 15.3.2019  

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

České stopy v Turci

Výstava sa zameriava na stopy, ktoré v Martine a jeho okolí zanechali osobnosti českého pôvodu. Zoznámte sa s okolnosťami a spoznajte architektov, riaditeľov, lekárov či učiteľov, ktorí sa významným spôsobom podpísali na obraze mesta a jeho okolia.


 

10.7.2018 - 24.3.2019  

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Karol Plicka. Obraz a pieseň

Reprezentatívny výber z fotografickej tvorby slovenskej a českej krajiny Karola Plicku prostredníctvom troch ústredných tém: krajina, historická architektúra a človek – nositeľ tradícií. 

Rozsahom a žánrovou pestrosťou tvorby bol Karol Plicka univerzálnou osobnosťou – zberateľ folklóru, fotograf – výtvarník, choreograf, muzikant, zbormajster, hudobný vedec, pedagóg, autor obrazových publikácií, filmový kameraman aj režisér – dokumentarista. Sám svoju činnosť zvykol hodnotiť ako „devätoro remesiel“, jednoducho – hudba a obraz vo všetkých formách ho sprevádzali po celý život. Všetko, čoho sa dotkol, poeticky povyšoval a menil na umelecké dielo. Vytvoril trvalé hodnoty nielen z pohľadu národného, ale aj európskeho a svetového kultúrno-umeleckého diania.

Narodil sa 14. 10. 1894 vo Viedni českým rodičom Františkovi a Márii, rod. Horčičkovej. Nadanie malého chlapca podporil vnímavý otec a popri škole mu sprostredkoval hudobné a výtvarné vzdelávanie. Po skončení meštianskej školy Českej Třebovej a smrti otca, Plickovu kariéru smeroval strýc. Karol odišiel na Učiteľský ústav do Hradca Králové, ale zároveň súkromne študoval husľovú hru v Prahe. Tu sa začiatkom 20. rokov 20. storočia stal zbormajstrom Filharmonického zboru. Od životnej dráhy hudobníka ho odklonila ponuka z Matice slovenskej, kde ako odborník na zberateľskú národopisnú činnosť Plicka strávil nasledujúcich 15 rokov. Zaznamenával piesňovú tvorbu zo Slovenska – výsledný materiál cca 60000 záznamov zachytáva všetky typy ľudovej piesne. Na Plicku ako folkloristu zároveň pôsobil obyčajný človek – interpret s vlastným štýlom obliekania, bývania a obrazom krajiny, v ktorej žil. Tento čarovný svet Plicka postupne zachytával na sklenené svetlocitlivé dosky aparátu a na pásy 35 mm čiernobieleho filmu. Poetické snímky Matica slovenská pohotovo zaradila do svojho pracovného programu a koncom roka 1924 začala vydávať prvé obrazové diela Plicku ako pohľadnicové súbory s národopisnými motívmi.

V tvorbe Karola Plicku dominuje výrazný typ dedinského človeka zakomponovaný do obytného prostredia na priedomie domov, pred bránky, pavlače, podstenia, na lúky, polia, pred kostol. Je to človek v tradičnom ľudovom odeve – v kroji. Osobité miesto v jeho tvorbe majú sugestívne detské portréty. Na mnohé miesta sa umelec vracal a vznikli tak série obrazov jednotlivcov v priebehu niekoľkých desaťročí. Počas 70-ročného putovania po slovenských „horách a dolách“ Plicka zaznamenal zaujímavé životné a kultúrne formy slovenského človeka a vidieka, ktoré dnes patria do zlatého fondu národnej kultúry. Nakrútil niekoľko filmov, z ktorých najznámejšie dielo Zem spieva je považovaný za Plickov vrcholný umelecký počin a klasické dielo slovenskej národnej kinematografie. V roku 1939 Plicka odišiel do Prahy. Jeho návraty „do zeme milovanej, zeme vytúženej“ trvali niekoľko desaťročí, až kým sa do nej nevrátil posledný raz – zomrel 6. mája 1987 a pochovaný je spolu so manželkou na martinskom Národnom cintoríne. Rozsiahly súbor Plickovej pozostalosti dokumentuje jeho zberateľskú, muzikologickú, pedagogickú, fotografickú
a filmovú činnosť, ktorá je celá uložená v SNM-Múzeách v Martine.

Výstava v sídelnej budove SNM v Bratislave predstavuje reprezentatívny výber z Plickovej fotografickej tvorby slovenskej a českej krajiny prostredníctvom troch ústredných tém: krajina, historická architektúra a človek – nositeľ tradícií. Prezentuje jeho fotografické dielo, ktoré je oslavou zeme, úctivým obdivom ducha dejín a vyznaním lásky k človeku. Fotografie návštevníka prevedú cez stvárnenie neporušenej prírody po zem dotknutú prácou človeka až do krajiny s objektmi hradov, architektúry a pamiatok. Téma človeka je dokumentovaná detstvom, mladosťou, dospelosťou vo všedných aj sviatočných chvíľach, až po nádherné portréty starcov s tvárami zbrázdenými vráskami prežitého života. Fotografické diela v priestoroch výstavy dopĺňa premietanie filmov Karola Plicku Zem spieva, Za Slovákmi od New Yorku po Mississipi a Národný umelec prof. Karol Plicka od Martina Slivku. Súčasťou výstavy je pracovňa Karola Plicku s pôvodnými solitérmi nábytku, množstvo osobných fotografií z pracovného aj rodinného prostredia, fototechnika aj Plickova filmová kamera značky Šlechta, ktorou nakrútil film Zem spieva. Medzi majstrovými fotografickými publikáciami dominuje jeho menej známa kniha rozprávok s ilustráciami Albína Brunovského. Výstava je doplnená ľudovými odevmi zo zbierok SNM-Múzeí v Martine, z ktorých mnohé možno nájsť ma fotografických a vo filmových dielach Karola Plicku.

Sprievodné podujatie k výstave Karol Plicka. Obraz a pieseň
14. 10. 2018, 15:30 - S prstom na spúšti. Mágia starého sveta


 

1.8.2018 - 30.4.2019  

Modrotlač.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Výroba modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici


 

1.8.2018 - 28.6.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Miznúca krása

Július Értekeš (1910 – 1995), Walerian Kasprzyk (1912-1992)
SNM-Spišské múzeum v spolupráci s Muzeom im. Stanisława Fischera v Bochni pripravilo výstavu dvoch maliarov - súputníkov, ktorý sa nikdy nestretli, no ich tvorbu spája láska ku krajine, mestu a vidieku.


 

30.8.2018 - 31.3.2019  

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Prejavy ľudovej zbožnosti v keramickom dekóre

Výstava prezentuje keramiku autorov majúcich vzťah k mestu Modra, ktorí v nej žili, alebo pracovali v modranskej keramickej dielni a vo svojich dielach sa venovali náboženskej tematike.
Vernisáž výstavy: 30. 8. 2018 o 18:00


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby.

Komentovaná prehliadka výstavy
16.1.2019, 15:00


 

25.9.2018 - 28.2.2019  

banictvo.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte

Vernisáž výstavy – 25. 09. 2018 (utorok) o 15:00
Kurátorky výstavy: Mgr. Ľudmila Pulišová a Mgr. Martina Oštrom Mareková

Výstava predstaví prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Zameria sa nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich i zaniknutých kameňolomoch. Samostatne bude prezentovaná ťažba a spracovanie železnej rudy, mastenca a magnezitu. Návštevník sa zoznámi s minulosťou a súčasnosťou ložiska mastenca a magnezitu Mútnik – Hnúšťa, so zaniknutou baňou Burda – Rovné, s magnezitovým závodom v Hačave s najstaršou rotačnou pecou na pálenie magnezitu na svete, so železiarňami v Likieri – Hnúšťa, ktoré spravovala jedna z najvýznamnejších železiarskych spoločností 19./20. storočia Rimamuránsko-šalgotarjánska železiarska účastinná spoločnosť. Výstava bude doplnená o ukážky železných rúd a nerastných surovín. Pripravené budú rôzne hravé aktivity a komentované prehliadky.


 

1.10.2018 - 30.9.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Českí archeológovia a Slovensko


 

11.10.2018 - 28.2.2019  

clovek_fotograficky_objektivom_v_case.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Človek fotografický. Košickí fotografi v medzivojnovom období / Objektívom v čase

Obe výstavy slávnostne otvoríme 11. októbra 2018 o 16:00 vo výstavných priestoroch na Námestí Maratónu 2 a pozrieť si ich budete môcť pozrieť do 28. februára 2019.

Výstava Človek fotografický. Košickí fotografi v medzivojnovom období, ktorú sme pripravili v spolupráci so Slovenským technickým múzeom v Košiciach prezentuje činnosť profesionálnych fotografov v Košiciach v rokoch 1918 - 1938, ich tvorbu, techniku, Klub čs. fotografov amatérov a úlohu Východoslovenského múzea pri rozvoji fotoamatérstva. Návštevníci zažijú atmosféru dobového ateliéru, uvidia rôzne druhy fotografických prístrojov a pomôcok, či vybavenie tmavej komory. Medzivojnové Košice, ateliérové portréty, politické a spoločenské udalosti predstavia zväčšené reprodukcie originálnych pozitívov, pohľadníc a historickej tlače.

Výstava Objektívom v čase je autorskou výstavou košického fotografa Gabriela Bodnára a predstaví tvorivé fotomontáže súčasných záberov Košíc so starými sklenenými negatívmi, fotografiami a pohľadnicami v troch časových obdobiach – do roku 1918, obdobia I. ČSR rokov 1918 – 1938 a fotografií Gabriela Bodnára st. z rokov 1957 – 1980. Na fotografiách môžu návštevníci porovnať staré a súčasné Košice, ich každodenný život a architektúru alebo zaujímavé udalosti.

Vstupné: dospelí – 2€; deti, študenti a dôchodcovia – 1€


 

18.10.2018 - 31.3.2019  

stredoveke_ladnice_v_kosiciach.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach - Dom remesiel

Stredoveké ľadnice v Košiciach

Výstava Stredové ľadnice v Košiciach prezentuje nálezy a poznatky získané výskumom kamenných ľadníc, odkrytých počas stavebných prác vo dvore a v bránovom prechode meštianskeho domu na Kováčskej 24 a na niektorých ďalších lokalitách skúmaných v historickom jadre mesta. Ľadnice boli skladovacie objekty hlboko zapustené až do štrkového podložia, ktoré sa podobne ako novoveké ľadovne používali na dlhodobejšie uskladnenie ľadom chladených potravín a nápojov. Využívali ich najmä mäsiari na uskladnenie mäsa a tiež majitelia hostincov a krčmári na chladenie vína a piva. V niektorých oblastiach ich používali aj na skladovanie rýb.

Stredoveké ľadnice budovali z nasucho kladených kameňov, spájaných iba hlinou. Dno izolovala vrstva ílu, podlahu tvorili dosky, prekryté pravdepodobne ešte slamou, na ktorú sa kládli bloky ľadu. Ten sa rezal a vkladal do ľadníc v zimných mesiacoch. V zahĺbených priestoroch sa ľad topil veľmi pomaly a vydržal až do ďalšej zimy, čomu napomáhalo aj drevené obloženie stien a uzavretie týchto objektov drevenými príklopmi. Výnimočne sa zachovali aj zvyšky  ich nadzemnej konštrukcie.

Výskum ľadníc poskytol množstvo nálezov, najmä stolovej keramiky, ktorá je pre tieto objekty veľmi charakteristická. Najpočetnejšie sú nálezy pohárov, ktoré slúžili výlučne na pitie nápojov – v stredoveku obľúbeného podomácky vyrobeného vína a piva, ktoré sa šenkovali a čapovali hostincoch a domoch majetnejších obyvateľov.

Najstaršiu ľadnicu na území mesta, pochádzajúcu z prelomu 14/15. storočia objavili v roku 1989 pri stavbe Administratívnej budovy Štátneho divadla. Predpokladá sa, že mala viacero drevených podlaží. Obsahovala bohatý súbor hlineného riadu, najmä gotických pohárov, ktorý pravdepodobne patril do výbavy kupca – majiteľa mestského hostinca. Vďaka „vhodným“ podmienkam sa v zásype ľadnice zachovali aj pamiatky z organických materiálov, najmä kože, paleobotanické a archeozoologické nálezy. Unikátnym nálezom je hlinený pohár s latinským nápisom.

V rokoch 2005 a 2014 realizovalo Východoslovenské múzeum v Košiciach výskum 3 kamenných ľadníc, objavených pod zbúraným južným dvorovým krídlom meštianskeho domu Kováčska 24 – bývalej reštaurácie Malá fajka. Ďalšiu, štvrtú objavila firma Archeologia Zemplín v roku 2017 v mieste bránového prechodu domu. Odkryté ľadnice  patrili pravdepodobne neskorostredovekému hostincu. Vybudovali ich v priebehu 15. storočia a zanikli na začiatku 16. storočia, čo dokladá aj pozoruhodný nález neskorostredovekého zlatého štítkového prsteňa s iniciálou z tejto lokality. V zásype ľadníc sa našli  hlinené dvoj kónické – tzv. košické poháre, ktoré slúžili alebo mohli slúžiť na pitie piva. Je zaujímavé, že poháre mali približne zhodný objem, takmer 0,4 litra, t.j. polovicu 1 holby.

Podobné nálezy priniesol v roku 2012 aj archeologický výskum na nádvorí Východoslovenskej galérie,  bývalého Župného domu, ktorý uskutočňovala firma Acantha Archeology s.r.o. so sídlom v Lučenci. Na ploche pôvodných troch stredovekých  parciel boli tu odkryté viaceré murované a drevené hospodárske stavby z 15 – 18.storočia. Jedna z dvoch preskúmaných neskorostredovekých ľadníc mala zachované zvyšky  nadzemnej drevenej konštrukcie.

Výskum ľadníc je významným príspevkom k poznaniu dvorných častí meštianských domov v stredoveku. Nálezy stolovej a kuchynskej keramiky z ich objektov svedčia o vyspelosti jej remeselnej výroby,  stolovania i životnej úrovni mešťanov, najmä majetnejších vrstiev.

Výstava je inštalovaná v Dome remesiel na Hrnčiarskej 9A. Okrem exponátov návštevníkov zaiste zaujme rekonštrukcia ľadnice – jej dna s bohatými originálnymi nálezmi, prezentovaná v suteréne domu.

PhDr. Dárius Gašaj


 

19.10.2018 - 31.3.2019  

Zlatý vek.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Zlatý vek Peterhofu. Od Petra I. po Katarínu II.

SNM - Historické múzeum v spolupráci so Štátnym múzeom Peterhof prináša na Slovensko unikátnu výstavu. Od 19. 10. je na Bratislavskom hrade otvorená výstava Zlatý vek Peterhofu - od Petra I. po Katarínu II. Výstava predstavuje život na cárskom dvore v Peterhofe, ktorý začal budovať Peter I. a pôsobili na ňom mnohí významní ruskí panovníci. Medzi nimi aj legendárna Katarína II., už za svojho života nazývaná Katarína Veľká.

Na výstave sú originálne odevy panovníkov, porcelán z ďalekého orientu, obrazy a ďalšie osobné predmety vládcov. Unikátom medzi vystavenými predmetmi je trón Petra II., ktorý bol doteraz vystavený mimo Ruska iba v USA. Za pozornosť stojí taktiež soška obľubeného psa Kataríny II. - malého talianského chrtíka, ktorého si dala zvečniť po jeho smrti.

Máloktorí panovníci sa zapísali do dejín Ruska tak ako Peter I. Veľký (1682 – 1725) a Katarína II. Veľká (1762 – 1796). Ruský imperátor Peter I. svojou politikou otvoril Rusko Európe. Jeho najväčším dielom bolo založenie nového hlavného mesta St. Petersburgu, ktoré sa stalo oknom do Európy, živým kotlom miešania ruskej a západoeurópskej kultúry. V okolí nového hlavného mesta vyrástli mnohé paláce a jedným z nich bol aj Peterhof. Na politiku Petra Veľkého nadviazala aj Katarína Veľká – symbolicky to potvrdzuje aj nápis na pomníku Petra I. v St. Petersburgu, ktorý svojmu predchodcovi venovala: Petrovi I. Katarína II.

„Výstava, na vytvorení ktorej sme pracovali viac než rok, pozostáva z mnohých originálnych muzeálnych rarít a multimediálnych programov, ktoré vytvárajú širší obraz Peterhofu – tejto významnej kultúrnej pamiatky Ruska,” dodáva Jelena J. Kaľnickaja, generálna riaditeľka Štátneho múzea Peterhof.

Výstava na Bratislavskom hrade je pre verejnosť sprístupnená od 19. 10. 2018 do 31. 3. 2019. Lístky je možné zakúpiť cez Predpredaj.sk alebo v pokladni múzea.


 

25.10.2018 - 28.2.2019  

100 rokov Ceskoslovenska v postovej znamke.jpg

Slovenské technické múzeum, Košice

100 rokov Československa v poštovej známke

Vernisáž výstavy sa uskutoční 25. októbra o 16:00.

Ambíciou výstavy je na pozadí historického vývoja poštovej známky atraktívnou formou dokumentovať historické, politické, kultúrne a spoločenské súvislosti dejín spoločného štátu Čechov a Slovákov. Poštová známka je nielen nutný  poštový  poplatok, ale je považovaná  za malý, vzácny dokument doby. Počas trvania Československa  sa práve z poštových známok dajú  „vyčítať “ významné a často i prevratné udalosti v dejinách oboch národov. Tieto jedinečné diela nesú na malej ploche vpísaný motív kultúrnej, hospodárskej či technickej úrovne krajiny. Tematické celky vyvážene dokumentujú  historický vývoj  od  rokov 1914 – 1918 pred vznikom ČSR, obdobie spoločného  štátu - československú známkovú tvorbu od roku 1918 do roku 1992, vrátane známok Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava, výber známok Slovenska a Českej republiky po roku 1993. Pozornosť je venovaná  významným osobnostiam, predstaviteľom štátu,  prezidentom, vede, technike, športu, dopravy, či letectva, ktoré si československá pošta v priebehu rokov pripomenula vydaním známok.

Na scenári výstavy pracovala Jana Žakarovská Ďuricová zo Slovenského technického múzea, ktorá považuje poštové známky „ ... za malé ale vzácne grafické umelecké diela. Špičkovú kvalitu československých  známok  dokazujú mnohé popredné umiestnenia  v súťažiach, kde tradične patria k  najlepším na svete. Je zaujímavé, že  zberateľskú hodnotu poštových známok zvyšujú aj tlačové chyby, vďaka ktorým sa známky stávajú raritami a  vlastne táto „chybotlač“  mnohonásobne zvyšuje ich cenu.  Na výstave  prezentujeme  symbolických 1918  zaujímavých a cenných originálov poštových známok v zrkadle histórie .

Dobovú atmosféru dotvárajú exponáty približujúce technickú základňu pošty, vybrané  zo zbierkových fondov  Slovenskej pošty a Slovenského technického múzea.  Sú to  trojrozmerné i plošné zbierkové predmety poštovej prevádzky, frankovacie stroje, poštové váhy, vzácne miniatúrne listové váhy,  historický telefón,  telegraf, diaľnopis, pečiatky, poštárske vrecia, osobná výbava doručovateľov.

V rámci Dní Českej kultúry výstavu usporiadali  STM, Klub filatelistov 54-01 Košice a Český spolok v Košiciach. Výstavu podporilo OO CR VISIT Košice.

Autormi výstavy sú  Mgr. Jana Žakarovská Ďuricová, Ing. Ján Marenčík, PhDr. Tichomír Kotek.


 

25.10.2018 - 25.8.2019  

Košice - Zrod metropoly.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 2

Košice 1918-1938. Zrod metropoly východného Slovenska

Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Štátnym archívom v Košiciach sa zapojilo do celoslovenských aktivít k storočnici vzniku ČSR, okrem iného, aj spoločnou  výstavou pod  názvom Košice 1918 – 1938. Zrod metropoly východného Slovenska, ktorou vyvrcholí program podujatí Košického samosprávneho kraja pod názvom  „Osmičková jeseň“.

Dvadsaťročie,  ktoré sa autori výstavou podujali zmapovať znamenalo pre Košice obdobie nebývalého rozmachu vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho i spoločenského života, ktorý sa oproti predchádzajúcemu obdobiu značne zdemokratizoval, čiže jeho súčasťou sa mohli stať širšie masy obyvateľstva. Košice sa počas týchto rokov zmenili z provinčného garnizónneho mesta v prirodzenú administratívnu, vojenskú  i kultúrnu metropolu východného Slovenska. Obzvlášť pozoruhodný bol v tomto období architektonický rozvoj Košíc a jeho pamiatky sú v tomto meste dodnes prítomné a zjavné, ba niektoré sú ešte využívané k svojmu pôvodnému účelu (pošta, tzv. stará nemocnica, budova policajného riaditeľstva a iné). Košice sa postupne do roku 1938 menili na moderné a pulzujúce mesto s novou infraštruktúrou, dopravnou sieťou, moderným koncepčným riešením bytovej otázky a nového estetického riešenia verejného mestského priestoru (verejné budovy, pomníky a pamätníky). Mimoriadne rôznorodý a pestrý bol v Košiciach počas medzivojnového obdobia spolkový život, ktorý prerastal každé odvetvie spoločenského života a stal sa akousi módnou záležitosťou, keď v našom meste pôsobilo vyše 170 profesijných, stavovských, športovo-branných, národnostných a záujmových združení a organizácií. Autori výstavou zároveň poukázali aj na špecifickosti vývoja Košíc v rámci republiky vyplývajúce z ich kultúrneho dedičstva ako aj etnickej a kultúrnej rôznorodosti. Výstava dokumentuje taktiež obtiažnosť a nejednoznačnosť procesu vzniku republiky v regióne východného Slovenska i proces zmeny politickej a kultúrnej identity mesta pri jeho prechode od monarchie k demokracii.  Výstava je členená do viacerých tematických okruhov sledujúcich politický vývoj, spoločenský a spolkový život, kultúru a školstvo, pričom autori prihliadali aj na charakteristické spoločenské javy a udalosti v meste a regióne tohto obdobia akými boli športové udalosti (košický maratón, župné spolkové verejné vystúpenia) a pôsobenie miestnych kultúrnospoločenských a osvetových organizácií.

Vstupné: dospelí - 3 € / deti, študenti, dôchodcovia - 1 €

Sprievodné podujatia k výstave:

21.2. a 22.2. SO ŠTEFÁNIKOM V OBLAKOCH II.
od 13:00 do 17:00 v priestoroch výstavy 
pozývame na kreatívny workshop pre malých i veľkých, na ktorom si postavíme model lietadla Caproni, na ktorom Štefánik absolvoval svoj posledný let 
zahráme sa na detektívov a odkryjeme tajomstvá našej výstavy
vstupné: dospelí - 3 €, deti - 2 €

21.2. o 16:00 NÁRODNOSTNÉ ALTERNATÍVY, VEĽMOCENSKÉ ROZHODNUTIA O STREDNEJ EURÓPE NA JAR ROKU 1919
prednáška Doc. Lászlóa Szarku, CSc. (Historický ústav Maďarskej akadémie vied v Budapešti, Univerzita J. Seleyho v Komárne)
v slovenskom jazyku, vstup VOĽNÝ

28.2. o 16:00 ROK 1938 A KOŚICE
prednáška Doc. Mgr. Pavla Matulu, PhD. (Katedra histórie PF UK v Bratislave)
vstup VOĽNÝ


 

1.11.2018 - 15.3.2019  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Sandra Salamonová – Spomienky

Výstava fotografií


 

8.11.2018 - 30.6.2019  

zopar fragmentov navyse.jpg

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Zopár fragmentov navyše

Výstava archeologických pamiatok z výskumov múzea.

 


 

15.11.2018 - 24.2.2019  

ČokoládaPivo.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach - Dóboovský kaštieľ

Od chmeľa k pivu

Výstavu pripravilo Tríbečské múzeum v Topoľčanoch


 

15.11.2018 - 14.4.2019  

Etnografické múzeum SNM, Martin

... čo sme dali Slovenskému národnému múzeu, dali sme národu slovenskému.

V rámci osláv 100. výročia vzniku Československej republiky si pripomíname i dôležité medzníky v histórii Slovenského národného múzea. Aktuálna výstava prináša novým spôsobom rekonštrukciu prvých inštalácií a predstavuje „osmičkovú“ históriu SNM.


 

15.11.2018 - 15.4.2019  

farebná_krása.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Farebná krása prírody

Výstava netradičným spôsobom priblíži vzťahy a prepojenia živej a neživej prírody. Prostredníctvom prírodovedných exponátov z celého sveta ukáže návštevníkovi pestrú paletu farieb, tvarov a štruktúr, u živých tvorov a nerastov, ktoré majú v prírode svoje opodstatnenie a význam. Napríklad mimikry, maskovanie u zvierat, výstražné sfarbenie alebo napodobňovanie a imitácia.
Zaujímavé sú aj paralely medzi tvarmi a farbami neživej prírody a jej podobnosťou zo živými organizmami. Vystavené vzorky minerálov, kryštálov, drahých kameňov a hornín s ich štruktúrnymi a textúrnymi znakmi priradíme k farebným druhom motýľov, chrobákov a rôzneho hmyzu. Prostredníctvom banerov pútavým spôsobom prináša poznatky a vysvetlenie o javoch a zákonitostiach v prírode.
Výstava je určená pre širokú verejnosť, predovšetkým pre žiakov základných a študentov stredných škôl, ktoré ju využijú pre edukačné účely.

Autori výstavy: RNDr. Peter Krišovský, Bc. Stanislav Levendovský
Vstupné: dospelí: 1€; zľavnené 0,50 €


 

15.11.2018 - 26.5.2019  

cesko_slovensko_pozvanka_.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Česko / Slovensko

Výstava fotografií Libora Sváčka a Tomáša Hulíka a kol., ktoré vyšli v rovnomennej knihe k 100. výročiu vzniku spoločnej republiky.

Posledným z radu výstavných projektov Slovenského národného múzea k oslavám 100. výročia založenia Československej republiky je výstava fotografií dvoch renomovaných fotografov zo Slovenska a Čiech – Tomáša Hulíka a Libora Sváčka. Predstavujú vlastný pohľad na krásu prírody a zaujímavú architektúru oboch krajín. Výstave predchádzala spolupráca autorov na tvorbe rovnomennej publikácie, ktorej krst generálnym riaditeľom SNM Branislavom Panisom bude súčasťou slávnostného otvorenia výstavy.

„Z dôvodu svojich posledných filmársko-fotografických projektov som po Slovensku precestoval takmer 200 000 kilometrov. Je to nádherná krajina, obdarená rozmanitosťou lesov, hôr, riek, lúk, pasienkov, jazier, vysokohorských plies, ale aj hradov, kaštieľov a drevených kostolov, ktoré si do dnešných dní zachovali svoju jedinečnosť. Cez naše územie prešli dejiny a zanechali tu nezmazateľné stopy. Ponuka spolupráce zo strany českého vydavateľstva MCU na knihe k 100. výročiu vzniku Československa ma veľmi potešila. Je pre mňa česť osláviť toto výnimočné jubileum a súčasne prezentovať naše jedinečné kultúrne a prírodné dedičstvo, ktoré sa my, Slováci, zatiaľ len učíme si vážiť. Rovnako prostredníctvom výstavy Česko / Slovensko v Slovenskom národnom múzeu sa spolu s Liborom Sváčkom snažíme ukázať to najkrajšie, čo v obidvoch krajinách máme“, hovorí Tomáš Hulík.

Výstava fotografií v SNM je zasadená do historického rámca udalostí od vzniku spoločnej prvej republiky až do súčasnosti nielen v našich krajinách, ale aj v kontexte najvýznamnejších svetových dejinných medzníkov. Súčasťou projektu je aj sprievodné podujatie Inšpirácie Tomáša Hulíka v nedeľu 25. novembra 2018 o 16.00 h, kde fotograf a dokumentarista predstaví prostredníctvom svojich prác „srdcové“ námety a témy.

Tomáš Hulík  (www.tomashulik.eu) > Slovenský fotograf dokumentarista a prírodovedec, milovník divokej prírody a pôvabov Slovenska. Vyštudoval ekológiu a environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Založil prírodovedeckú organizáciu LENS. Podieľal sa na vedeckej a fotografickej expedícii na ruský Ďaleký východ, ostrov Sachalin, Borneo, do Malajzie v Južnej Kórei, Indonézii, Mongolsku a Keni. Prednášal na svetových zoologických kongresoch, publikoval o živote bobrov a venuje sa životu rysov. Pôsobí ako režisér, kameraman a producent. Natočil niekoľko filmov o bobroch, ktoré vysielali kanály ORF, ZDF, Arte a Discovery Channel. V roku 2007 vytvoril v spolupráci s Pavlom Barabášom pre rakúsky kanál ORF dokument Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase, ktorý získal veľa ocenení. Od roku 2008 pracoval na projekte Návrat rysov pre STV, ORF, NDR a slovenské Ministerstvo životného prostredia. V roku 2011 natočil film Cesty Slovenskom o krásach Slovenska. Roku 2015 dokončil dva nové filmy Zlatý orol a Divoké Slovensko a ako kameraman divočiny sa podieľal na nakrúcaní filmu Expedion into Reed –  Neusiedlersee National Park. 

Libor Sváček   (www.fotosvacek.cz) > Fotograf a rodák z Českého Krumlova vyštudoval anorganickú chémiu na pražskej Vysokej škole chemicko-technologickej, ale rozhodol sa zužitkovať osobnú záľubu vo fotografovaní ako profesiu. Ľuďom túžil sprostredkovať viac než úradné stanoviská, a to poéziu, prírodu, mestá a iné prostredie, ktoré človek často vidí bez toho, aby ich vnímal. Škola mu uľahčila pochopenie fotografickej chémie a zmysel pre techniku ho previedol svetom prístrojov. Vlastné štúdio nazval Expho. Ex ako extrém, pretože ho priťahujú predovšetkým extrémne podmienky a technicky náročné úlohy, ako napríklad práca a svitu mesiaca, blesku či sviečok. Extrémom je aj osobné nasadenie. Priznáva, že je schopný vykopať jamu, aby zo správneho uhla a svetla zaznamenal trblietanie pavučiny. Extrémne je náročný tiež na kvalitu fotografie, kompozíciu a na možnosti vyťažiť maximum zo špičkovej techniky a materiálu. Ako krumlovský patriot vníma svoje krásne mesto ako inšpirujúci a nevyčerpateľný zdroj romantiky objavov a premien vo svetle a nálade. Pre Krumlov je tým, čím sú pre Prahu jej milovaní fotografi. Publikuje v reprezentatívnych tlačiach – knihách sprievodcoch, kalendároch. Je autorom cyklu poetických pohľadníc, zachycujúcich malebné zákutia mesta a okolia, ako aj interiéry pamätihodností. Dokumentuje tiež významné kultúrno-spoločenské udalosti. K jeho najobľúbenejším námetom patrí letecká fotografia. Libor Sváček je jedným z tvorcov projektu Oficiálneho informačného systému regiónu Český Krumlov.


 

27.11.2018 - 24.2.2019  

Dotyky nekonečna-výstava.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach - Galéria Bašta

Dotyky nekonečna

Výstava pod názvom Dotyky nekonečna predstavuje prierez tvorby košického výtvarníka Szilárda Fecsóa. Vystavené akrylové maľby, koláže a asambláže sú svedectvom  neustálej premeny ľudskej duše. Pokušenia tunajšieho sveta nachádzajú svoj výraz v grotesknosti, pre hľadanie správnej cesty a vyjadrenie pocitov, sprevádzajúcich toto hľadanie, autor zvolil abstraktné zobrazenie.

Kurátorom výstavy je akad. mal. Peter Kocák, PhD.


 

27.11.2018 - 31.8.2019  

100 rokov lodiarstva v Československu.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

100 rokov lodiarstva v Československu

Výstava prezentuje storočnicu vývoja lodiarstva v Československu a na Slovensku.

Výstavou 100 rokov lodiarstva v Československu si pripomíname stavby plavidiel na našom území, vysokoškolskej výučby stavby lodí aj dunajskej plavby. Výstava bude prezentovať najmä, ale nie len, stavbu lodí v Lodeniciach Komárno. Počas existencie lodeníc sa postavilo cez 2000 rôznych plavidiel. Pre vývoj, projektovanie aj stavbu lodí bola potrebná technická znalosť, lodných inžinierov, ktorých vychovávala vtedy SVŠT, Strojnícka fakulta Bratislava. Za sto rokov sa veľa zmenilo - napr. technológia plavby zmenila vlečnú remorkáž na tlačnú, čo ovplyvnilo aj konštrukciu a pohon lodí. Aj tieto témy- školstvo a zmeny v čase budú obsahom výstavy. Návštevníci okrem textov, obrazov-fotografií a artefaktov lodí uvidia aj množstvo veľkých modelov lodí. Na výstave je možné vidieť aj modely urobené v Slovenských lodeniciach ako napr. osobnú loď - jednu z najväčších riečnych lodí vôbec OL 400 VALERIJAN KUJBYŠEV, ďalej motorovú osobnú loď MOL 1575 KOMÁRNO, tlačný remorkér TR ARKUS a ďalšie. Stavbu lodí možno vidieť aj na množstve dokumentačných záberov.

23.3.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave


 

30.11.2018 - 28.2.2019  

c_fragmenty_krajiny.png

Spišské múzeum SNM, Levoča

12 m2. Fragmenty krajiny

SNM-Spišské múzeum pozýva na novú výstavu Imricha Pleidla 12 m2. Fragmenty krajiny.


 

3.12.2018 - 31.1.2020  

Hudobné múzeum SNM, Bratislava - Výstavný pavilón, Žižkova 16, Bratislava

...a nazvali ju Dobro®

Prvú rezofonickú gitaru na svete pod názvom Tricone a neskoršie aj jej slávny drevený model so slo-venským menom Dobro® skonštruovali v 20. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických Ján/John Dopjera/Dopyera (1893 − 1988) s bratom Rudolfom/Rudolphom „Rudym" Dopjerom/Doperom (1885 – 1978. Pomenovaním DOBRO® sa dostalo slovenské slovo dobro do slovníka hudobníkov na celom svete.


 

4.12.2018 - 30.4.2019  

Grófka bez kaštieľa.jpg

Múzeum Betliar, SNM

Grófka bez kaštieľa (Elizabeth Olgyay Andrássy a jej pozostalosť)

Výstava bude slávnostne otvorená 4. decembra o 17. hodine a otvorí ju sesternica Elizabeth, Birgitta Westenberg zo Švédska.
Životný príbeh Elizabeth Olgyay Andrássy (1924−2017), grófky bez kaštieľa, je jedným z mnohých príkladov smutných osudov, ktoré v období od rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie až po pád komunistického režimu v roku 1989 postihli tisícky rodín. Vďaka veľkorysému daru jej dcéry Joy Olgyay prinášame v kaštieli Andrássyovcov v Betliari výstavu, ktorá chce oponovať nezmyselným nostalgiám za diktatúrou socialistov, byť kritická k sympatiám s fašistami a ktorá chtiac-nechtiac kladie vedľa seba slobodu Spojených štátov amerických a obmedzenia v kadarovskom Maďarsku či v Československu. Elizabeth Olgyay Andrássy ako veľmi mladá spoznala nezmyselnosť rozdeľovania ľudí podľa pôvodu či národnosti. Ako dvadsaťtriročná prišla takmer o všetko hmotné, no predovšetkým o svoj domov a so svojou rodinou začala život v cudzine.
Elizabeth ešte patrila k tej generácii, ktorá zažila „rozprávkový“ svet grófov a princezien, život v okázalých palácoch a dokonca aj to, aká je jej rodina potrebná. Elizabeth pochádzala zo staršej betliarskej vetvy Andrássyovcov, ktorá gazdovala na panstvách v Gemeri, Above, Šariši či na Zemplíne. Jej prastarý otec gróf Aladár (1827−1903) bol najmladším spomedzi mimoriadne úspešných bratov, prostredného Júliusa I. (1823−1890) a najstaršieho Emanuela I. (1821−1891), synov grófa Karola III. (1792−1845) a grófky Adelheid (Etelky) Szapáryovej (1798−1876).
Elizabethin otec gróf Imrich, vnuk grófa Aladára, sa narodil v roku 1891 vo Veľatoch na Zemplíne ako najstarší syn Alexandra Andrássyho a Marietty Esterházyovej. Počas pôsobenia vo funkcii vojenského veľvyslanca Rakúsko-Uhorska vo Švédsku sa zoznámil s iba 16-ročnou gymnazistkou a so svojou neskoršou druhou manželkou
a matkou Elizabeth Stellou Kuylenstiernou (1902−1998). Stella bola mimoriadne inteligentná a krásna mladá dáma s vyberanými spôsobmi a dobrou výchovou. Jej kniha spomienok s názvom Horí Pusta, vydaná v roku 1948 a ktorá sa stala bestsellerom, je vynikajúcim svedectvom o drsných udalostiach a o živote jej rodiny.
Elizabeth, ktorú familiárne volali aj Bonzo – podľa obľúbenej britskej kreslenej postavičky psíka Bonza sa narodila na Vianoce 26. decembra 1924 v Budapešti, vyrastala v Maďarsku a prázdninovala u starých rodičov vo Švédsku, ale aj vo Veľatoch na Zemplíne. Mladá, iba 20-ročná Elizabeth prežila so svojou najbližšou rodinou strastiplnú cestu naprieč vojnou ničenou Európou do Švédska. Zo Švédska sa spolu s matkou a bratom Imrichom presťahovala do USA a Kanady. Odišli len s najnutnejšími osobnými vecami a len niekoľkými drobnosťami, ktoré sa im zmestili do kufrov. Prišli však o všetko. Rodina nakoniec našla útočisko v Spojených štátoch amerických, v krajine založenej na slobode s kapitálom budovaným na otvorenosti k imigrantom. Elizabeth sa počas štúdia na vysokej škole v Indiane zoznámila s maďarským architektom Aladárom Olgyayom, čestným občanom mesta New York, za ktorého sa v roku 1950 vydala. Elizabeth dala život dvom deťom – synovi Royovi a dcére Joy. Rodina sa usadila v Princetone, v štáte New Yersey, kde sa jej manžel, vtedy už profesor architektúry, preslávil projektovaním stavieb na báze solárnej energie.
V domácnosti Elizabeth sa nachádzalo len zopár predmetov odkazujúcich na bohatú minulosť jej rodu, ktoré si návštevníci výstavy budú môcť pozrieť: obraz zázračnej Krásnohorskej Madony, patrónky Andrássyovcov, niekoľko starých výšiviek, zopár fotografií a reprodukcia Benczúrovho obrazu mileniálneho prijatia uhorských magnátov cisárom a cisárovnou, na ktorom maliar zachytil niekoľkých členov rodu Andrássy – okrem iných aj Elizabethiných prastarých rodičov, ktorí zastávali vysoké dvorské funkcie. Elizabeth so záujmom sledovala osudy svojich rovesníkov i príbuzných vďaka čomu sa v jej pozostalosti zachoval pomerne rozsiahly archív, ktorý je vzácnym prameňom genealógie rodu a ktorý na výstave prezentujeme.
19. septembra 1970 Elizabeth prijala správu o úmrtí iba 18 ročného syna Roya, ktorý zahynul po štvormesačnej vojenskej službe vo vietnamskej vojne, v bojoch o Kambodžu. Predmety pripomínajúce tragédiu jej syna patrili k tým najcennejším, ktoré mala. Medzi úlomkami spomienok na domov s kráľovskou minulosťou tak nájdeme americkú zástavu z rakvy syna – hrdinu i čiapku a odznak organizácie Matka zlatej hviezdy (Gold Star Mother), v ktorej sa Elizabeth aktívne angažovala. Od malička bola vedená k pomoci iným a tak sa na 27 rokov stala aktívnou členkou Červeného kríža a pomáhala ľuďom postihnutým živelnými pohromami.
Elizabeth po zmene režimu viackrát navštívila Maďarsko, aj Slovensko. Pri príležitosti svojej návštevy na hrade Krásna Hôrka v roku 2010 vyjadrila želanie byť pochovaná v tunajšej rodovej hrobke vedľa svojho prastarého otca. Posledné roky svojho života prežila u dcéry Joy na farme v štáte Oregon. Zomrela 24. januára 2017 vo veku 93 rokov. Jej telesné pozostatky boli podľa jej priania uložené na večný odpočinok 20. augusta 2017 na hrade Krásna Hôrka. Elizabeth je jedinou z Andrássyovcov, žijúcich v Amerike, ktorá sa napokon, aj keď po smrti, predsa len vrátila domov...


 

6.12.2018 - 28.2.2019  

Umenie drôtom šité.jpg

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku SNM, Bratislava

Umenie drôtom šité

Výstava prezentuje výrobky slovenských umeleckých drotárov z dielne Galéria drôtu, ktorá drotárstvo predstavuje v tradičnom aj súčasnom modernom duchu. Okrem dekorácí a vianočných ozdôb sú vystavený aj „drôtovaní“ zástupcovia ríše zvierat. Umeleckým  stvárnením predmety pútajú pozornosť a ulahodia oku návštevníkov, či už milovníkov
tohto ľudového remesla, alebo nie. Výstava je vhodná pre každú vekovú kategóriu.


 

6.12.2018 - 24.3.2019  

Krajské múzeum v Prešove

80 rokov lietania v Prešove

História lietania v Prešove od roku 1938.


 

6.12.2018 - 29.3.2019  

sandy.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Veže zaliate slnkom. Architektonická tvorba Júliusa Sándyho.

Výstava pri príležitosti 150. výročia narodenia architekta.

Kurátor výstavy: Péter Bodó (Maďarská národná galéria), v rámci štipendia Maďarskej akadémie vied

Dňa 6. decembra 2018 o 15:00 sa uskutoční vernisáž výstavy „Veže zaliate slnkom – Architektonická tvorba Júliusa Sándyho“, ktorou si pripomenieme 150 rokov od narodenia významného architekta Júliusa Sándyho (1868 – 1953). Výstavu  pripravilo Maďarské múzeum architektúry a Dokumentačné centrum pamiatkovej starostlivosti. Výstava, prostredníctvom projektov, dokumentov a fotografií, dokumentuje Sándyho tvorbu a kurátorsky ju pripravil historik umenia Péter Bodó, pracovník Maďarskej národnej galérie, v rámci štipendijného programu Maďarskej akadémie umení. Autorkou fotografií je Krisztina Bélavári, pracovníčka Maďarského múzea architektúry. Svoju premiéru mala výstava v októbri 2018 v Budapešti. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea bude sprístupnená do 29. marca 2019. Výstava je dvojjazyčná (v slovenskom a maďarskom jazyku).

Július Sándy sa narodil v roku 1868 v Prešove, ako syn maliara Júliusa Sándyho st. (1827 – 1894). Už počas štúdia na Technickej univerzite v Budapešti pracoval po boku Imre Steindla v projekčnom ateliéri pre stavbu Parlamentu. Po skončení štúdia pracoval u Samu Pecza a podieľal sa na stavbe Centrálneho trhoviska a Reformovaného kostola na námestí Szilágyi Dezső v Budapešti. Popri tejto práci navrhoval budovu Reformovaného gymnázia v Hódmezővásárhely, ktorú neskôr nasledovalo ďalších päť stavieb v tomto meste. Od roku 1899 bol riadnym pedagógom Vyššej priemyselnej školy stavebnej a v roku 1914 ho vymenovali za profesora Technickej univerzity v Budapešti. Počas svojej praxe často spolupracoval so svojím priateľom Ernestom Foerkom.
Prostredníctvom rodiny mal Sándy úzke väzby s Rimavskou Sobotou. Medzi jeho príbuzných z matkinej strany patril aj známy sochár István Ferenczy. Jednou z Sándyho prvých architektonických realizácii bola prestavba hospodárskej budovy na obytné účely, ktorá patrila jeho starej mame Zuzane Jánosdeák, na vtedajšej Koháryho ulici 10 v Rimavskej Sobote. Sándy je tiež autorom prestavby veže miestneho reformovaného kostola a autorom návrhu Ferenczyho krypty z roku 1909 na bočnej strane tohto kostola. 
Sándy sa zúčastňoval mnohých medzinárodných architektonických súťaží, v rámci ktorých zožal úspechy najmä návrhom Hypotekárnej a úverovej banky v Záhrebe, Paláca národov v Ženeve alebo Paláca mieru v Haagu. Pri svojich stavbách s obľubou používal - podľa nemeckého vzoru - neomietnutú tehlu a kameň, ale pod vplyvom ľudového staviteľstva často aplikoval aj dekoratívne vyrezávané drevené prvky.
Sándy pripravil plány takmer 50-tich evanjelických kostolov, z ktorých sa napokon postavilo 27. Jeho stavby môžeme vidieť na mnohých miestach dnešného Slovenska, medzi nimi v Rimavskej Sobote, Brezne alebo Košiciach. Sándy navrhol aj prvú secesnú stavbu v Marosvásárhely v Sedmohradsku. Spomedzi budapeštianskych realizácií je známa najmä skladová hala firmy Heinrich na Máraiho ulici, alebo ikonický Poštový palác v miestnej časti Újpest.


 

7.12.2018 - 15.3.2019  

Alica_Pastorova_Flachova_web.png

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

Tanečná kozmopolitka Alica Pastorová – Flachová

Výstava o primabaleríne zachytáva jej životnú púť od začiatkov štúdia v baletnej škole, cez tragické obdobie 2. svetovej vojny, návrat na baletné scény, pôsobenie na pozícii dramaturgičky, až po jej pedagogické aktivity. Výstavu pripravilo múzeum v spolupráci s Divadelným ústavom v Bratislave.


 

9.12.2018 - 31.5.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Löcse 1918 – Levoča 1919

Nová republika smelo postavila svoju existenciu na princípoch modernej demokracie. Vo svojom krátkom, len 20-ročnom trvaní museli jej reprezentanti na rôznych miestach prijímať ešte mnoho rozhodnutí, ktoré v tom čase považovali za správne. Československo vzniklo ako štát Čechov a Slovákov na základe iluzórnej ideológie čechoslovakizmu. Tento štát znamenal pre oba národy záchranu pred národným nebytím. Aj keď odlišnosti a problémy budúceho spolužitia boli zložitejšie ako jeho zakladatelia predpokladali, obom národom vštepil národné sebavedomie, vrátil im vlastnú národnú kultúru v stredoeurópskom priestore. To bol však už aj v Levoči iný príbeh ako ten, ktorý rozpráva táto výstava. Bol to príbeh moderného úspešného štátu.
Výstavu k 100. výročiu vzniku Československa pripravili Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum v Levoči, Štátny archív Prešov, špecializované pracovisko Spišský archív v Levoči.


 

11.12.2018 - 30.9.2019  

Čaro detstva.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Čaro detstva

Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove.

Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát  TOP zberateľka Slovenska.

Najpočetnejšiu časť jej  zbierky  tvoria dečky a obrusy, ktorých má  520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera  plesové kabelky  ručne vyšívané korálikmi. Pozoruhodná je aj jej zbierka ručne vyšívaných gobelínových obrazov, ktorých má 135 a certifikát so zápisom do knihy rekordov získala  aj za neveľkú  16 kusovú kolekciu strojovo tkaných tapisérií, okrem toho zbiera aj starožitný porcelán, obrazy čí plesové šaty.

Podtatranské múzeum sa rozhodlo vystaviť, vo svojich priestoroch na ulici Vajanského  72/4, predovšetkým jej zbierku hračiek, ide hlavne o porcelánové bábiky a plyšové medvedíky, nakoľko práve tieto hračky veľmi často robili radosť deťom pod vianočným stromčekom. A keďže sa blíži čas Vianoc, radi by sme pozvali  nielen detských ale aj dospelých návštevníkov na prehliadku výstavy, ktorá ich vráti v čase, do dôb detstva a vyvolá  nostalgické spomienky na ich najobľúbenejšie hračky. Keďže každá hračka zo zbierky pani Tokarčíkovej má svoj vlastný príbeh a mnohé pochádzajú z rôznych krajín celého sveta, uvidíte hračky napr. z Japonska, Činy, Ruska, USA, Nemecka, Rakúska, Talianska, ale aj arabských krajín.

Nakoľko mnohé z vystavených exemplárov sú skutočne unikátne a vzácne a návštevník ich bude môcť obdivovať len vo vitrínach, rozhodli sme sa našu výstavu obohatiť aj o takzvaný detský kútik, kde budú pre deti k dispozícii hračky priamo určené na hranie, takže  o zážitok pohrať sa v múzeu neprídu ani naši najmenší návštevníci.


 

12.12.2018 - 31.3.2019  

Makovický.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Emil Makovický v kresbe

Vernisáž výstavy: streda, 12. 12. 2018 o 17:00

Kurátorka projektu:       Mgr. Mária Šabľová – GUS

Výstava venovaná kresbám Emila Makovického (*12. 2. 1908  25. 12. 1996) je rozdelená do dvoch celkov. Prvý sa zameriava na reštaurované diela na papieri, ktoré boli ošetrené v počte 276 diel a to vďaka podpore grantového programu „Odborné ošetrenie zbierkových predmetov“ Fondu na podporu umenia. Druhá časť výstavy uvádza autorove ilustrácie, pripravované v 40. rokoch 20. storočia pre časopis Slniečko a iné knižné ilustrácie vydávané v tomto období.
Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu ZO ZBIERKY GALÉRIE a sprevádza ju edukačný sprievodca, venovaný kresbe.

Odborné ošetrenie diel tzv. suchou cestou (povrchové čistenie kresieb špeciálnym jemným práškom na reverznej strane diel a v miestach na okrajoch mimo samotnú farebnú vrstvu – kresbu)bolo realizované z dôvodu rôznych poškodení na dielach. Najvýraznejším poškodením bolo vloženie diel do nevhodnej pasparty, prichytenie podložky ku kartónu nevhodnými glejovými páskami, zanesenie kresby, zalomenie a pokrčenie podložky s trhlinami na okrajoch a i. Umelecká hodnota diel sa tak znižovala v dôsledku ich poškodenia, to bolo prvotným impulzom prečo sa pristúpilo k ich odbornému ošetreniu. Cieľom ošetrenia bolo predísť úplnému zničeniu diel a zabrániť ich ďalšej degradácii. Táto časť výstavy uvádza vybrané ošetrené diela na papieri a zároveň dokumentuje spôsob ich reštaurovania prostredníctvom tabletov.

Detským ilustráciám je venovaná druhá časť výstavy. Makovický sa ilustráciám venoval od r. 1942, kedy sa stal ilustrátorom časopisu Slniečko a následne knižným grafikom Matice slovenskej, kde pripravoval hlavičky kapitol, knižné väzby, razidlá na obálky, návrhy značiek pre knižné edície a celkový knižný dizajn. Vytvoril takmer sedemdesiat návrhov na papierové prebaly detských kníh.  Zobrazil viacerých zvieracích hrdinov – medveďa (Turul, kráľ karpatského pralesa), slona (Vodca stáda), zajaca (Mucko, alpský zajac), Tri húsky a i. V r. 1944 – 1957, kedy ilustrácie tvorili podstatnú časť Makovického tvorby, bolo vydaných 26 knižných titulov, na ktorých sa ilustračne podieľal.

Emil Makovický má svoje nezastupiteľné miesto v zbierkovom fonde galérie, kde sa nachádza spolu 397 autorových diel. Jeho kresby sú výsledkom majstrovského zvládnutia tejto techniky. Precíznosť jednotlivých ťahov a presná interpretácia detailov sú charakteristickými znakmi tvorby autora.


 

12.12.2018 - 31.3.2019  

A-Z dizajn.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

A-Z dizajn digitálneho písma na Slovensku

Vernisáž výstavy: streda, 12. 12. 2018 o 17:00

Autor a kurátor, grafický dizajn: Mgr. art. Samuel Čarnoký, ArtD.
Odborná spolupráca: Mgr. Lucia Benická – GUS, Mgr. art. Eva Tkáčiková

Premiérová výstava s názvom A-Z dizajn digitálneho písma na Slovensku predstavuje 26 digitálnych písiem od 23 tvorcov. Tento výber je selekciou písiem prezentovaných v publikácii Fonts SK (autor Samuel Čarnoký), ktorá mapuje tvorbu digitálneho písma na Slovensku a zameriava sa na reflexiu písmarskej tvorby vytvorenej v lokálnom kontexte, ako aj tvorbu domácich autorov tvoriacich v zahraničí. Popisuje časový záber od pionierskych začiatkov v deväťdesiatych rokoch minulého storočia až po súčasnosť. Výstava je realizovaná v rámci projektu TÉMA / cyklus tematických výstav Galérie umelcov Spiša v r. 2018. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Cieľom výstavného projektu je prezentovať rozmanitosť písmových foriem a autorských prístupov. Vedľa seba sa tak ocitajú textové — výborne čitateľné písma, písma odkazujúce na historický kontext alebo inšpirované lokálnymi konotáciami, ako aj experimentálne realizácie nezaťažené konvenciami. Nájdeme tu písmarske práce od etablovaných tvorcov, písma vytvorené v akademickom prostredí a tvorbu mladej generácie talentovaných autorov. Jednotlivé písma sú prezentované v priestorovej site‑specific inštalácii prostredníctvom obojstranných tlačí, ktoré sú zoradené v chronologickom slede od starších až k súčasným realizáciám. Prednú stranu posterov tvoria rozmerovo exponované strany z publikácie Fonts SK, ktoré detailne popisujú vybrané písma. Na zadnej strane je zobrazené jediné písmeno. 26 printov tak symbolicky odkazuje k 26 písmenám latinskej abecedy. Vytvorená inštalácia je tak nielen ukážkou rozmanitosti písmových foriem, ale zároveň poukazuje na ucelený systém znakov, ktoré nám slúžia ako prostriedok komunikácie. 

Súčasťou výstavného projektu je tlačený sprievodca pre rodiny s detským návštevníkom, ktorý koncepčne pripravila Eva Tkáčiková v spolupráci s kurátorom výstavy a publikácia Fonts SK, ktorú autorsky pripravil Samuel Čarnoký v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu.


 

12.12.2018 - 31.3.2019  

Utopus.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Utopus ČSR + Čas pre nové utópie (?)

TIME FOR NEW UTOPIA (?)

Bob BICKNELL-KNIGHT (GB), Jiří ČERNICKÝ (CZ), Katarína HLÁDEKOVÁ (SK), Oto HUDEC (SK), Martin KOCHAN (SK), Lucie MIČÍKOVÁ (CZ), Jan PFEIFFER (CZ), Eva TKÁČIKOVÁ (SK), Vlad YURASHKO (UA)

Vernisáž výstavy: streda, 12. 12. 2018 o 17:00

Autorka a kurátorka:        Mgr. art. Katarína Balúnová
Odborná spolupráca:        Mgr. Lenka Králová – GUS

Medzinárodný premiérový výstavný projekt Galérie umelcov Spiša pod názvom Utopus ČSR + Čas pre nové utópie (?) reaguje na 100. výročie vzniku Československa. Reflektuje našu spoločnú minulosť a zároveň otvára otázky týkajúce sa budúcnosti v globálnom merítku. Koncept sa zaoberá témou utópie – utopického mesta nedávnej socialistickej minulosti v konfrontácii s novými ideami a otázkami o potrebe nových utópií. Výstava je realizovaná v rámci projektu TÉMA / cyklus tematických výstav Galérie umelcov Spiša v r. 2018. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Výstava predstavuje tvorbu deviatich umelcov mladej a strednej generácie zo Slovenska, Česka, Veľkej Británie a Ukrajiny. Prostredníctvom maľby, sochy, inštalácie a videa sa utópia prezentuje ako impulz, kriticky prehodnotený koncept alebo ako viac či menej konkrétna vízia. Výber českých a slovenských umelcov, z ktorých mnohí aktívne pôsobia v oboch krajinách, odkazuje na našu spoločnú minulosť previazanú so socialistickými utópiami. Dôležitou súčasťou výstavy je účasť ukrajinského a anglického umelca nezaťaženého bývalým režimom čo otvára priestor na medzinárodný dialóg premietajúci sa v diferentných konceptov a ideách.

Kurátorka výstavy Mgr. Katarína Balúnová upresňuje: „Utópia, kontroverzný koncept, plynúci od ideálnej spoločnosti cez architektúru dokonalého mesta až po dystópiu všeobecného úpadku, vychádza z idey „nejestvujúceho miesta“. Vo svojej podstate vyjadruje nespokojnosť s aktuálnym stavom a predkladá nový model fungovania spoločnosti, ostávajúci spravidla v teoretickej rovine. Skúsenosť s jeho uvedením do praxe dokazuje slabú, časovo úzko vymedzenú životaschopnosť, nakoľko nezohľadňuje množstvo aspektov reálneho života, avšak má svoj význam v experimente ako takom. Dvadsiate storočie ponúklo niekoľko negatívnych príkladov realizácie utopických myšlienok totalitnými zriadeniami. Tieto extremizované predstavy, ktoré sa vo svojom uskutočnení ukázali ako programy nešťastia, by však nemali byť dôvodom na rezignáciu smerom k utópii, ale korektúrou jej rozpoznateľnej chyby, totalizácie partikulárneho.“


 

13.12.2018 - 28.2.2019  

Cesta kremnickej čipky.jpg

Múzeum mincí a medailí, Kremnica

Cesta kremnickej čipky

Vernisáž výstavy: 13. 12. 2018 o 16:00
Sprievodný program: prezentácia knihy „Kremnické čipkárske školy 1888 – 1953“ o 14:00

V novembri 2018 uplynulo 130 rokov od začiatku štátnej výučby paličkovania v kremnickej oblasti, kedy vďaka iniciatíve učiteľa kreslenia Vojtecha Angyala a jeho sestry Emy Angyalovej, sa domácke paličkovanie rozšírené v okolitých obciach už od 17. storočia posunulo na vyššiu úroveň vznikom kremnickej čipkárskej školy. Centrom výroby čipiek, ktoré za Rakúsko-Uhorska získavali tie najvyššie ocenenia na medzinárodných výstavách v Bruseli, Paríži, Miláne, či Londýne sa stali Kremnické Bane a postupne vznikli pobočky v Starých Horách, Lúčkach, Kremnici, Kunešove a Krahuliach.
Uvažovalo sa aj o založení pobočiek v Dolnom Turčeku a Hodruši, hoci putovná čipkárska školská dielňa v Hodruši existovala už v rokoch 1886 – 1888, kde vyučovala paličkovanie Ema Angyalová. Stála Štátna čipkárska škola v Hodruši pracovala v rokoch 1929 až 1951. Jej jediná učiteľka Kremničanka Adela Lacková používala vzorkovnice kremnickej čipkárskej školy. Absolventka hodrušskej školy sa zas stala učiteľkou paličkovania v Španej Doline na jeseň roku 1942. Jednotlivé školy prežili vojny i viaceré štátne režimy, ktoré ovplyvnili ich produkciu, vzory či motívy.
Na výstave sa návštevník dozvie nielen niečo z histórie kremnických čipkárskych škôl, ale bude si môcť pozrieť najstaršiu čipku zo 17. storočia pochádzajúcu z jednej z hrobiek z Kostola sv. Kataríny, staršie práce žiačok bývalej Štátnej čipkárskej školy v Kremnických Baniach, ktoré pochádzajú zo súkromných zbierok, ale i súčasné práce členiek Klubu paličkovanej čipky v Kremnici. Vedúca klubu a zároveň odborná pracovníčka Múzea mincí a medailí Eleonóra Vašková je autorkou scenára výstavy.
Hodrušskú čipku predstavia na výstave členky žiarskeho klubu paličkovania pri Pohronskom osvetovom stredisku. Špaňodolinské čipky zapožičala pre výstavu Soňa Bezuchová, pomôcky na paličkovanie Milan Vigaš a niekoľko prác i predseda OZ Banícke bratstvo Herrengrund – Špania Dolina MUDr. Andrej Sitár.
V deň vernisáže sa o 14.00 hodine bude konať i prezentácia knihy Kremnické čipkárske školy 1888 – 1953, ktorú autorka knihy a zároveň odborná pracovníčka Múzea mincí a medailí a spoluatorka scenára výstavy Lucia Krchnáková napísala na základe vlastného výskumu dobových dokumentov v slovenských archívoch. Knihu doplnenú bohatým fotografickým materiálom zo zbierok múzea i od súkromných majiteľov bude možné zakúpiť v deň vernisáže, alebo potom neskôr priamo v múzeu.
V mesiacoch január a február 2019 môžu záujemcovia absolvovať prehliadku výstavy aj s komentárom autorky spomínanej knihy (prosíme vopred nahlásiť na č. tel. +421 45 6780328 alebo emailom na adrese lucia.krchnakova@nbs.sk).


 

13.12.2018 - 31.3.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Z histórie futbalu v Prešove

Výstava predstavuje významnú udalosť v športovom dianí mesta Prešov, počiatky futbalu a jeho následný masový rozvoj.

Finisáž výstavy venovanej 120 rokov trvajúcej tradície futbalu v Prešove sa uskutoční 27. marca o 17:00.


 

14.12.2018 - 31.3.2019  

Fetiše súčasnosti.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Reprezentačné sály

Fetiše súčasnosti

Kurátori: Ľudmila Kasaj Poláčková a Omar Mirza
Vernisáž: štvrtok, 13. decembra 2018 o 18:30

Vystavujúci autori: Michal Babinčák (SK), Petra Čížková (CZ), Anna Daučíková (SK), Lucia Dovičáková (SK), Richard Fajnor (SK), Jakub Geltner (CZ), Martin Gerboc (SK), Anetta Mona Chişa (RO/SK), Patrik Illo (SK), Peter Jakubík (SK), Eva Jaroňová (CZ), Sylvia Jokelová (SK), Peter Kalmus (SK), Dorota Kenderová (SK), Peter Krištúfek (SK), Otis Laubert (SK), Matúš Lányi (SK), Anna Marešová (CZ), Maroš Rovňák (SK), Igor Ondruš (SK), Marek Schovánek (CZ), Adam Štech (CZ), Jan Švankmajer (CZ), Tibor Uhrín (SK), Matúš Zajac (SK), Jana Želibská (SK)

Dominantná kurátorka a skrotený kurátor stvorili exkluzívnu expozíciu v deviatich dejstvách, ktorá je (seba)ironickou prezentáciou ľudských slabostí a úchyliek. Výstava predstavuje diela slovenských a českých výtvarníkov, dizajnérov, spisovateľov a filmárov reagujúcich na rôzne témy a podoby fetišov, fetišizmu a fetišizácie v súčasnej spoločnosti.
Návštevník postupne v jednotlivých miestnostiach objaví, uvidí, ucíti a vychutná si rôzne kategórie fetišov: kultové a magické predmety minulosti a súčasnosti; fetiše tela, erotiky a módy; dizajn ako fetiš; fetiš voyeurizmu; fetišizáciu ľudských potrieb; fetiše zberateľské, náboženské či fetiš vône.
Ako zvedaví kurátori sa pýtame – miestami vážne, inokedy hravo či s humorom –, kým naozaj sme? Sme tými, ktorými sa javíme? Sú ľudia navonok takí ako vnútri? Ako sa prezentujeme, prejavujeme a vymedzujeme voči ostatným? Ako si budujeme vzťahy k sebe samým, k našim ľudským potrebám a k svetu naokolo?
Snahou kurátorov je cez vybrané kapitoly o fetišoch vizuálne pátrať po neškodných „úchylkách“ v našom správaní, ktoré nás na jednej strane od ostatných odlišujú, no na druhej strane mnohých ľudí nečakane a nevedomky spájajú. Výstava je ponukou našej vlastnej interpretácie týchto fenoménov, s ktorou sa návštevníci môžu, no nemusia stotožniť.
Počas trvania výstavy vyjde katalóg, ktorý bude okrem kurátorských textov a reprodukcií diel obsahovať aj príspevky od Ladislava Čarného, Petra Krištúfka, Tomáša Sedláčka, Dany Šedivej a Jana Švankmajera, ktorí sa na problematiku fetišov pozreli z rôznych uhlov pohľadu: teologického, literárneho, ekonomického, sexuologického a umeleckého.
Rada na záver: oko Veľkého Voyeura je všadeprítomné, a preto pozor – ľudia nie sú tými, ktorými sa zdajú...!


 
Fetiše súčasnosti - tlačová správa Fetise_ts.pdf Fetise_ts.pdf (103.5 kB)

14.12.2018 - 29.9.2019  

SUR.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Nebáť sa moderny! 90. výročie založenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave

Výstava sa bude konať v priestoroch Historického múzea SNM na Bratislavskom hrade. Pripomína 100. výročie založenia Československej republiky a počas budúceho roka bude zaradená do medzinárodných osláv storočnice Bauhausu založeného v roku 2019 v nemeckom Weimare. Organizátorom výstavy je Slovenské centrum dizajnu / Slovenské múzeum dizajnu. Hlavnými partnermi výstavy sú SNM – Historické múzeum a Slovenská národná galéria.

Komentovaná prehliadka výstavy
9.1.2019, 15:00


 

1.1. - 28.2.2019  

Považské múzeum v Žiline

Keď draka bolí hlava

Výstava je venovaná rozprávke, ktorá sa natáčala na Budatínskom hrade. Priebeh filmovania je zdokumentovaný na fotografiách. Súčasťou výstavy sú kostýmy, ktoré boli použité pri natáčaní.
Výstava sa nachádza v infopulte Budatínskeho hradu a časť je umiestnená v jedálni hradu (možné vidieť počas prehliadky hradu).


 

1.1. - 17.3.2019  

Etnografické múzeum SNM, Martin

(Nielen múzejný) Fotograf Ján Dérer

Majster dokumentárnej, múzejnej a krajinárskej fotografie patrí do galérie nezabudnuteľnej skupiny fotografov Turca, ktorého zákutia i vrcholy dokumentoval s rovnakou vášňou, s akou sa venoval svojej práci – múzejnej fotografii.


 

1.1. - 17.3.2019  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Stopy českých záhradných architektov na Slovensku

Putovná výstava sa zameriava na známych či neprávom zabudnutých architektov – troch Josefov – Vaňka, Minibergera a Kumpána. Prostredníctvom ich návrhov a pohľadov návštevníci môžu nahliadnuť do záhrad súkromných víl, parkov, verejných aj oddychovo-športových priestranstiev v rôznych kútoch Slovenska. Nie všetky boli realizované, no mnohé z nich sú dodnes príkladom modernosti funkcionalistickej záhradnej architektúry.


 

11.9.2018 - 22.2.2019  

Minerály pod lupou.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Minerály pod lupou

Komisár: Východoslovenské múzeum Košice
Zodpovedná za GMM: RNDr. Monika Gálffyová
Cieľom výstavy je predstaviť a priblížiť rozmanitosť neživej prírody v celej svojej prirodzenej kráse. Prostredníctvom banerov podáva poznatky o vzniku, výskyte, základných tvaroch a vlastnostiach minerálov, farebnej variabilite, rozšírení v prírode, lokalitách výskytu a využití. Rovnako prináša poznatky a vysvetlenie, prečo sú minerály také rozmanité a symetrické.


 

1.10.2018 - 20.2.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Archeologické čriepky

Najvýznamnejšie archeologické nálezy z rokov 2013-2017.


 

25.10.2018 - 20.2.2019  

ferto.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Dezider Fertő. Rómsky rezbár.

Kurátorky výstavy: PhDr. Oľga Bodorová a Mgr. Ľudmila Pulišová

Výstava prostredníctvom zbierkových predmetov z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Muzea romské kultury v Brne a Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre predstaví tvorbu tohto dodnes výnimočného výtvarníka – rezbára, ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov rómskej neprofesionálnej výtvarnej tvorby. 
Za relatívne krátke obdobie stihol Dezider Fertő (1921 – 1996) vytvoriť pomerne rozsiahli súbor takmer 200 drevených plastík a reliéfov. Pracoval technikou vyrezávania do drevených soklíkov a reliéfov z lipového, alebo orechového dreva. Pri svojej tvorbe využíval námety z tradičného a súčasného života Rómov a Nerómov i cirkevné motívy. Najviac mu však učarili námety z obyčajného života Rómov – hudobníkov, ktoré zvečnil do figúrok rómskych muzikantov pri hre v krčme, na zábavách, na svadbách. Zachytil aj kočovných Rómov, rómske osady, pohreby a rozprávkové motívy. Vo svojej tvorbe sa venoval nielen histórii Rómov, ale zaznamenal aj prostredie v ktorom žil, a to v podobách susedov, rozsievača obilia, pastiera  kráv, či oráča za pluhom. Zobrazil tiež atmosféru krčiem s rómskou kapelou, dožinky, hrnčiara za hrnčiarskym kruhom z neďalekých Držkoviec, alebo podobu sediaceho Budhu. V najrôznejších modifikáciách sa venoval aj tematike žien v rozličných životných situáciách: madona s dieťaťom, rómska muzikantka - huslistka, krčmárka, družka, žena s deťmi, či žena pri miesení cesta, žena s košíkom, žena s pecňom chleba, alebo žena tkáčka.


 

8.12.2018 - 22.2.2019  

100rokovTJSokol.jpg

Záhorské múzeum v Skalici

100 rokov TJ Sokol Skalica

Kurátorka výstavy: PhDr. Viera Drahošová
Otvorenie výstavy 8. decembra o 15:00

Výstava je realizovaná pri príležitosti 100. výročia založenia Telovýchovnej jednoty Sokol, ktorá vznikla niekoľko dní po vzniku Československej republiky – 10. novembra 1918 –  ako prvá na Slovensku. Záhorské múzeum v Skalici výstavu pripravilo spolu s TJ Sokol Skalica. Jej zámerom je priblížiť princípy sokolskej myšlienky, ale predovšetkým históriu a pôsobenie TJ Sokol v Skalici. V roku 1922 si členská základňa Sokola svojpomocne vybudovala sokolovňu (prvú na Slovensku) prestavbou bývalej mliekarne a slávnostne ju otvorila 10. septembra 1922. Sústredil sa v nej popri športe a cvičení široký okruh aktivít kultúrno-spoločenského života mesta. Po zrušení spolku a jeho činnosti v roku 1938 prišlo ku krátkemu obnoveniu po skončení druhej svetovej vojny v roku 1946, no od roku 1948 bol na dlhé obdobie opäť zakázaný. So zmenou politicko-spoločenských pomerov TJ Sokol v Skalici 31. januára 1991 obnovila svoju činnosť a patrila opäť k prvým na Slovensku, ktoré sa snažili pozdvihnúť sokolský život. Už v roku 1994 organizovala v Skalici oblastný zlet a svoju životaschopnosť dokázala najmä úspešne zvládnutými 2. sokolskými telovýchovnými slávnosťami v roku 2004. Tvorí hlavnú posilu pri zletových skladbách, ktorými sa na všesokolských zletoch prezentuje slovenské sokolské hnutie. Poskytuje možnosti pre športové vyžitie všetkým vekovým kategóriám.

Výstava prináša množstvo zaujímavých informácií o histórii i súčasnosti TJ Sokol a tvoria ju panely s textami a fotografiami, ktoré doplnia trojrozmerné exponáty súvisiace s činnosťou TJ Sokol v Skalici; sokolská zástava z roku 1938, sokolské uniformy, cvičebné oblečenia, odznaky, propagačné predmety sokolskej myšlienky, sokolských zletov, množstvo fotografií, plagátov a dokumentácie. Ďakujeme spolu s výborom TJ Sokol za spoluprácu pri jej tvorbe všetkým, ktorí sa na našu výzvu prihlásili s dokumentmi a predmetmi z rodinných archívov. Výstava bude otvorená v rámci Osláv 100. výročia TJ Sokol Skalica, súčasťou ktorých bude po otvorení výstavy športová akadémia v Dome kultúry v Skalici so stretnutím priaznivcov Sokola a jeho členov zo slovenských i moravských sokolských žúp.


 

11.12.2018 - 22.2.2019  

Izmy a Izby.jpg

Galéria Kolomana Sokola, Liptovský Mikuláš

Izmy a Izby

Najpriamejšou cestou ako si obľúbiť umenie je pochopiť ho. Najjednoduchšou cestou ako pochopiť  umenie je zažiť ho. Toto je cieľom výstavy Izmy a izby, ktorá je prehľadom hlavných  výtvarných smerov konca 19. a začiatku 20. storočia, kde  jednotlivé miestnosti - „izby“ sú venované niektorému „izmu“  ako impresionizmus, expresionizmus a kubizmus. Pre dieťa a mladého človeka sa izba stáva prvým vlastným priestorom, v ktorom dokáže aktívne prejavovať svoje pocity. Prezentácia etáp z dejín umenia formou hravej výtvarnej inštalácie s použitím interiérových prvkov (posteľ, skriňa, stôl) je teda zrozumiteľným a zapamätateľným spôsobom.

V miestnosti, kde je predstavený impresionizmus sú interaktívne prvky - stôl ako na pikniku a posteľ-lodička ako z Monetových obrazov, skriňa ako Degasove baletné štúdio. Expresionizmus predstavuje pochmúrna miestnosť so železnou posteľou, je tu stôl pod ktorým si deti môžu robiť skrýšu a skriňa ako dom hrôzy s nasvietenými obrazmi E. Muncha. Deti si tu môžu napríklad urobiť portrét pomocou farebných fólií podľa O. Kokoschku alebo sa postarať o opusteného plyšového psíka. Kubizmus predstavuje  posteľ – puzzle  a rozbité zrkadlo, ktoré vytvára kubistický portrét. Podľa obrazov P. Picassa, J. Grisa a G. Braquea  si môžu deti aranžovať vlastné zátišie. Surrealizmus je najatraktívnejšia miestnosť, kde sa nachádza posteľ ako vzducholoď ťahaná bocianmi, skriňa v ktorej si deti môžu vyskladať kulisy z prvkov podľa Brunovského ilustrácií, stôl s ľudskými nohami vo farebných pančuchách podľa S. Daliho a tapeta steny vytvorená podľa obrazu R. Magrittea.

Postaviť sa proti pravidlám, hľadať niečo nové, originálne je príznačné pre mladých ľudí, preto sú na výstave predstavené štyri izmy, ktoré hľadajú nové témy a spôsoby zobrazovania.


 

12.12.2018 - 17.2.2019  

Obnovené dedičstvo-na net.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach - Galéria Jozefa Nécseyho

Obnovené dedičstvo

Reštaurované umelecké diela zo zbierky rodiny Nécsey


 

13.12.2018 - 17.2.2019  

Žilík.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Salón

Marián Žilík: „Všetko je inak“

Umelecká participácia: Anabela Sládek a Jana Mináriková
Koncepcia výstavy a kurátorka: Eva Kapsová
Vernisáž: streda, 12. decembra 2018, 18:00

Výstava s názvom Marián Žilík: „Všetko je inak“ sa uskutočňuje pri príležitosti autorových nedožitých 70. narodenín. Výstava približuje vývin autorovej tvorby s dôrazom na maľbu. Výberovo sú prezentované ukážky z fotografickej tvorby a tiež tvorba vo verejnom priestore, a to prostredníctvom autorskej participácie – videofilmu Jany Minárikovej.
Tvorba akademického maliara Mariána Žilíka (1948 – 2017) je najviac známa obyvateľom a návštevníkom Nitry, ktorí sa prechádzajú po pešej zóne mesta alebo smerujú ďalej na Nitriansky hrad. Na týchto miestach sú osadené sochárske diela, ktoré autor postupne realizoval od deväťdesiatych rokov 20. storočia a ktoré sa i vďaka celkovému architektonickému stvárneniu podieľajú na novodobom kolorite mesta (poklopy, Meč Fontána, Otcova studňa, 1996). V roku 2000 vytvoril Pamätník milénia (Stolec) na Hradnom námestí s veršami Proglasu, je spoluautorom obnovy historickej studne na Vŕšku, kde realizoval Mrežu Európy (2006). Podieľal sa tiež na výtvarnom stvárnení Námestia M. R. Štefánika v Topoľčanoch. Za viaceré diela vo verejnom priestore získal významné ocenenia (Cena Dušana Jurkoviča, 1996; CE.ZA.AR, 2009 a i.).


 
Marián Žilík: „Všetko je inak“ - tlačová správa Zilik_ts.pdf Zilik_ts.pdf (702.4 kB)

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 23.2.2019

meniny má: Roman, Romana

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

4303530

23.2.2019
ÚvodÚvodná stránka