Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

... aktuálne výstavy a podujatia pod fotogalériou ...

Kontaktné údaje

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej SoboteNám. Mihálya Tompu 5, 979 01 Rimavská Sobota
Tel.: +421 47 563 27 41, +421 47 563 27 30
E-mail: office@gmmuzeum.sk
Www: www.gmmuzeum.sk

Otváracie hodiny

január - marec: Po-Pi 8.00 - 16.00
apríl - september: Po-Pi 8.00 - 16.00, So-Ne 9.00 - 17.00
október - december: Po-Pi 8.00 - 16.00

Možnosti vstupu, vstupné

Dospelí: 2 €
Deti, študenti, dôchodcovia: 1 €
Deti do 6 rokov, držitelia ZŤP preukazov a ich sprievodca - zdarma
Prístup pre vozičkárov: NIE

História-popis

Gemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy, pričom prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry.
Od roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne a bola postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša. Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu.

Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.

Expozície

Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr.
Snáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.)
V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčší priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Sobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote.
Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. storočia.

Stála expozícia protifašistického odboja Gemera- Malohontu

Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia,..
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera-Malohontu, je realizovaná je v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

História výtvarného umenia

Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.

Fotogaléria (fotografie poskytlo Gemersko-malohontské múzeum)


 
Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote


 
 
Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote


 

17.4. - 30.9.2019  

kupelnictvo_pozvanka.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí

Kurátorka výstavy: historička GMM PhDr. Éva Kerényi PhD.
Výstava je v slovenskom a maďarskom jazyku.

Územie dnešného Slovenska je jedným z najbohatších oblastí historického Uhorska z hľadiska kúpeľov. Vybudované kúpeľné mestá okolo termálnych vôd Horného Uhorska dosiahli svoj vrchol popularity v poslednej tretine 19. storočia, ktorá sa právom nazýva aj zlatou érou kúpeľníctva. Bardejov, Sliač, Piešťany, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Sklené Teplice, Rajecké Teplice, Korytnica, Vyhne, Herľany, Štós a v neposlednom rade oddychové, turistické a kúpeľné rezorty Vysokých Tatier prilákali ročne tisíce návštevníkov z rôznych kútov Monarchie. V 19. storočí pod pojmom kúpania rozumeli nielen regeneráciu a liečenie, ale aj relaxáciu a príjemné strávenie voľného času, v dnešnom slova zmysle „dovolenku.“ Kult pravidelného navštevovania kúpeľov bol v sledovanom období považovaný za spoločensky očakávanú formu správania v kruhoch aristokracie a meštianstva. Gemer sa mohol takisto pýšiť  množstvom studených kyseliek a termálnych prameňov, v ktorých bola vďaka chemickým analýzam preukázaná mimoriadna liečivá sila, ako i jeho kúpele patrili ku kľúčovým dejiskám kultúrnej histórie regiónu.

Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Výstava z kultúrnohistorického hľadiska prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje (Dobšiná, Hajnáčka, Hodejov, Jelšava, Leváre, Revúca, Rožňava), ale takisto upriami pozornosť na jediný dodnes fungujúci liečebný komplex – kúpele Číž. Kúpeľné upomienkové predmety, ktoré môžu návštevníci vidieť, sa zachovali pre budúce generácie, zdokumentujúc tým bohatstvo miestneho kúpeľného života a kultúrnej histórie kraja vôbec. Všetky výtlačky a predmety verne dokumentujú kedy, kde a kam v minulosti chodievali naši predkovia za oddychom a na rekreáciu. Výstava vzniká v spolupráci s viacerými domácimi i zahraničnými inštitúciami, ako aj so súkromnými zberateľmi.


 

18.5. - 15.9.2019  

maduar.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

25 rokov Maduaru

Kurátor výstavy: Juraj Matyinkó

Výstava je venovaná rimavskosobotskej hudobnej skupine MADUAR pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá  výstava, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkovcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie,  vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod.

Skupinu Maduar založili Juraj a Ladislav Matyinkovci a Ladislav Dulovič v auguste 1986. Skupina sa najprv volala Hurikán, Atlantic a Adept, až v roku 1987 po prijatí Erika Arestu vznikol názov Maduar. Skupina naštartovala v prvej polovici 90. rokov na Slovensku a v Čechách dancefloorovú vlnu. Absolvovali množstvo koncertov a vystúpení na Slovensku a v zahraničí. Majú na konte deväť albumov a množstvo úspešných singlov a videoklipov. Medzi najznámejšie piesne patrí I Feel Good, Do It, Love Me, Anjel, Hafanana, Ramaya, One Way Ticket alebo Náš čas. V roku 2016 začali spoluprácu s víťazkou Hlasu Česko Slovenska Ivannou Bagovou, s ktorou vydali aj nový singel Can U Feel It.  V roku 2017 vydali ďalšie tri nové single, jeden z nich v spolupráci s českou formáciou Holki, a pre fanúšikov pripravili špeciálne 2-CD s najväčšími hitmi skupiny, ktoré doplnili o osem nových, ešte nevydaných, skladieb.

Počas trvania výstavy je v predaji CD Hafanana - The Best of Maduar, Vol. 2  a tričko skupiny Maduar.


 

28.5. - 1.9.2019  

romano.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Romano Dživipen. Rómsky život. XII. ročník

Vernisáž výstavy: 28. 05. 2019 o 13:00

Výstava Romano dživipen – Rómsky život, XII. ročník je súťažnou prehliadkou detských výtvarných prác. Jej cieľom je podporiť rozvoj fantázie a tvorivosti u detí a súčasne prehĺbiť ich záujem o hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. Z toho dôvodu je námetom detských kresieb rómska kultúra, život Rómov v minulosti a v súčasnosti, motívy ľudového bývania, kočovania, odievania, vzťah Rómov k hudbe, k remeslám, predstavy o nadprirodzených a rozprávkových bytostiach, teda všetko, čo charakterizuje rómske etnikum.

Tento rok sa do súťaže zapojilo 20 škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár, ktoré poslali spolu 161 výkresov. Tie boli rozdelené do dvoch kategórií - I. kategória (1. - 4. ročník) a II. kategória (5. - 9. ročník). Zaslané práce hodnotila odborná porota v zložení: Mgr. Daniela Páneková, ktorá vyučuje výtvarnú výchovu v ZUŠ v Rimavskej Sobote, PhDr. Oľga Bodorová - riaditeľka Gemersko-malohontského múzea, Mgr. Angelika Kolár – historička umenia múzea, Alžbeta Nagyová – konzervátorka, výtvarníčka múzea a Mgr. Ľudmila Pulišová – etnografka múzea. V každej kategórii bolo udelené prvé, druhé, tretie miesto a čestné uznania. V tomto ročníku súťažnej prehliadky detskej výtvarnej tvorby sa porota, na rozdiel od minulých ročníkov, rozhodla udeliť i cenu riaditeľky Gemersko-malohontského múzea a cenu útechy.

Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa rozhodlo o špecializácii Gemersko-malohontského múzea na hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy.


 

21.6. - 1.9.2019  

jansto.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Miroslav Janšto. Príbeh reštaurovania.

Vernisáž výstavy: 12. 06. 2019 o 15:00
Kurátorka výstavy: Mgr. Angelika Kolár

Výstava je prezentáciou reštaurátorskej tvorby Mgr. art. Miroslava Janšta z Vidinej pri Lučenci, ktorý sa počas svojej viac ako 20-ročnej praxe podieľal na záchrane a obnove významných hnuteľných a nehnuteľných pamiatok na Slovensku, najmä v regiónoch Novohrad a Gemer-Malohont.

Miroslav Janšto (*4. 3. 1967) študoval na Škole umelecko-priemyselnej v Kremnici odbor reštaurovanie štukovej výzdoby (1981 – 1985). Následne krátke obdobie v rokoch 1985 - 1986 pracoval ako konzervátor v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor reštaurovanie maľby (1987 – 1993). V roku 1992 absolvoval študijný pobyt v Ríme. V súčasnosti pôsobí ako reštaurátor v slobodnom povolaní, je členom Komory reštaurátorov a špecializuje sa na reštaurovanie nástennej maľby, historickej omietky a muriva v interiéroch a exteriéroch historickej architektúry a na reštaurovanie závesného obrazu na plátne alebo inom nosiči. Je dvojnásobným držiteľom Ceny Fénix - Kultúrna pamiatka roka: v roku 2012 za reštaurovanie stredovekých nástenných malieb v presbytériu kostola v Rimavskom Brezove a v roku 2015 za reštaurovanie neologickej synagógy v Lučenci.

Výstava je koncipovaná ako prehliadka najvýznamnejších reštaurátorských realizácií Miroslava Janšta, ako napríklad reštaurovanie stredovekých nástenných malieb evanjelického kostola v Rimavskom Brezove, oltárnych komplexov v Dolnej Strehovej, Hrachove, Ľuboreči, reštaurovanie interiéru a exteriéru  Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule, ale taktiež oltárneho obrazu Michala archanjela z hradnej kaplnky v Starej Ľubovni. Osobitnou súčasťou výstavy sú zreštaurované zbierkové predmety – závesné a oltárne obrazy zo zbierok Novohradského múzea a galérie v Lučenci a Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Okrem vystavených prezentácií je to rad ďalších realizácií v stredovekých kostoloch v Ľuboreči, Dobšinej, alebo reštaurovanie oltárneho obrazu Narodenia Krista v rímskokatolíckom kostole v Bôrke.  Cieľom výstavy je sprostredkovať širokej verejnosti náhľad do zákulisia problematiky reštaurovania a priblížiť tak náročnú a často nedocenenú prácu reštaurátora, ktorá musí spĺňať prísne estetické, vedecké a legislatívne  kritériá. Výstava prezentuje nielen diela samotné, ale prostredníctvom dokumentácie aj množstvo práce, ktorá sa skrýva za každou zreštaurovanou pamiatkou.


 

10.9. - 31.12.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Havrany a ich príbuzní (krkavcovité vtáky)

Krkavcovité vtáky sú v súčasnosti vnímané verejnosťou skôr negatívne z mnohých dôvodov, napríklad kvôli problémom s havraními kolóniami v mestách a kvôli predsudkom. Cieľom tejto výstavy je zmeniť vnímanie tejto skupiny vtákov verejnosťou tým, že predstaví jednotlivé na Slovensku hniezdiace druhy taxónu, spôsob ich života, hniezdenie, upriami pozornosť na ich inteligenciu a miesto v prírode, symbolike, ľudovej slovesnosti. Súčasťou výstavy budú modely hniezd vybraných druhov v nadživotnej veľkosti, ktoré si budú môcť návštevníci vyskúšať, a interaktívne hry, pomocou ktorých si budú môcť overiť nové vedomosti. Výstava a sprievodné prezentačné aktivity sú výsledkom vedeckovýskumnej úlohy múzea a bude prezentovať aj poznatky o rozšírení a živote druhov v regióne Gemera-Malohontu.


 

17.9. - 30.9.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Biblia a reformácia


 

25.9.2019 - 31.1.2020  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Polyhistor István Hatvani (1718 – 1786)

Výstava je venovaná všestrannému rimavskosobotskému polyhistorovi Istvánovi Hatvanimu. Ide o európsky známeho uhorského vedca 18. storočia, ktorého osoba je žiaľ vo svojom rodisku menej známa. Cieľom výstavy je prezentovať informácie o živote, všestrannej činnosti a pozostalosti vedca Istvána Hatvaniho, ktoré v takejto zjednotenej podobe doposiaľ neboli prezentované v domácich múzeách. Návštevník sa môže zoznámiť s jeho súkromnými predmetmi, korešpondenciou, jeho školskými pracovnými pomôcky z hodiny fyziky, životnou tvorbou ale aj činnosťou samotného reformovaného kolégia v Debrecíne, kde dlhé roky pôsobil ako profesor. Výstava vzniká v spolupráci s maďarskými múzeami, a bude doplnená aj dvojjazyčným slovensko-maďarským katalógom.


 

1.10. - 29.11.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Kálmán Tichy (1888 – 1968)

Výstavu pripravilo Banícke múzeum v Rožňave v roku 2018, ktorý bol vyhlásený za rok Kálmána Tichyho v Rožňave. Autori výstavy sa snažili túto výnimočnú osobnosť predstaviť ako erudovaného výtvarníka, maliara rožňavských zákutí a vynikajúceho grafika. Kálmán Tichy sa narodil 31. 10. 1888 v Rožňave a zomrel 22. 10. 1968 v Budapešti. V roku 1906 študoval maliarstvo na súkromnej škole Š. Hollósyho v Mníchove, a 1907 - 1911 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Po skončení štúdií sa usadil v Rožňave. Od roku 1930 viedol rožňavské miestne múzeum, zbieral predmety gemerského ľudového umenia. V rokoch 1923 - 1927 pôsobil ako dopisovateľ pražských novín Prágai Magyar Hírlap a bratislavských novín Magyar Néplap. V roku 1927 publikoval vedecko-fantastický román "A négy évszak" a na pokračovanie román "Cinege úr végzetes tavaszta" (1937 v časopise Magyar Minerva). Vydal monografiu o histórii Plešivca (1936). V 1910 - 1945 bol členom spolku KÉVE. Od roku 1948 žil v Budapešti a do svojej smrti sa venoval už len výtvarnej tvorbe. V rámci projektu, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, bol zároveň vydaný aj katalóg k výstave, ktorý zachytáva výber najvýznamnejších výtvarných diel umelca.


 

14.11.2019 - 28.2.2020  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Rimavská Sobota v socializme

Spoločenský systém založený na princípe teórie socializmu, bol v druhej polovici 20. storočia intenzívne využívaný v politických režimoch niektorých štátoch strednej a východnej Európy. V súčasných postsocialistických krajinách panuje veľká názorová rôznorodosť najmä v súvislosti s oblasťou každodenného života ľudí spred roku 1989. Dôsledky tohto názorového rozkolu sú výrazné najmä u generácie ľudí ktorí zažili obdobie socializmu a generáciou narodenou v novom demokratickom systéme. Jednostranné vnímanie obdobia socializmu sa v súčasnosti odráža aj v negatívnom vzťahu k hmotným pamiatkami tejto doby. Koncept výstavy je vytvorený na princípe historiografickej disciplíny dejín každodennosti. Vymedzené obdobie bude prezentované pomocou vybraných artefaktov a mentefaktov zasadených do príbehov ich majiteľov. Prioritne budú vystavené vybrané muzeálie poskytnuté obyvateľmi Rimavskej Soboty, ktoré by boli doplnené zbierkovými predmetmi z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Cieľom výstavy bude sprístupniť širokej verejnosti dodnes kontroverzné obdobie socializmu z jeho „ľudskej“ stránky a prispieť tak k objektívnejšiemu vnímaniu dôležitého obdobia 20. storočia.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 15.7.2019

meniny má: Henrich

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

7703439

15.7.2019
ÚvodÚvodná stránka