Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3
Muzeum.skHľadať
 
 

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

... aktuálne výstavy a podujatia pod fotogalériou ...

Kontaktné údaje

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej SoboteNám. Mihálya Tompu 5, 979 01 Rimavská Sobota
Tel.: +421 47 563 27 41, +421 47 563 27 30
E-mail: office@gmmuzeum.sk
Www: www.gmmuzeum.sk

Otváracie hodiny

január - marec: Po-Pi 8.00 - 16.00
apríl - september: Po-Pi 8.00 - 16.00, So-Ne 9.00 - 17.00
október - december: Po-Pi 8.00 - 16.00

Možnosti vstupu, vstupné

Dospelí: 2 €
Deti, študenti, dôchodcovia: 1 €
Deti do 6 rokov, držitelia ZŤP preukazov a ich sprievodca - zdarma
Prístup pre vozičkárov: NIE

História-popis

Gemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy, pričom prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry.
Od roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne a bola postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša. Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu.

Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.

Expozície

Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr.
Snáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.)
V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčší priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Sobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote.
Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. storočia.

Stála expozícia protifašistického odboja Gemera- Malohontu

Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia,..
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera-Malohontu, je realizovaná je v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

História výtvarného umenia

Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.

Fotogaléria (fotografie poskytlo Gemersko-malohontské múzeum)


 
Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote


 
 
Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote


 

10.4. - 30.6.2018  

krenebo.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Kremíkové nebo. Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RSNET s.r.o.

Vernisáž výstavy:10. apríla 2018 o 15:00

Kurátori výstavy: Radovan Ceglédy a Martin Ďurík
Za GMM zodpovedá: PhDr. Alexander Botoš
Výstava predstavuje historickú výpočtovú techniku zo zbierok spoločnosti RSNET s.r.o. V súčasnosti sa stali počítače, notebooky, tablety a smartfóny každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Ambíciou výstavy je mladšej generácií predstaviť historickú výpočtovú techniku, ktorá svojimi technickými parametrami, výkonmi, rozmermi  vyvoláva úsmev na tvári a zároveň aj počudovanie. Počudovanie a úžas nad obrovským a bezprecedentným technickým pokrokom dosiahnutým v tomto odvetví za relatívne krátke obdobie, za obdobie zodpovedajúce približne len jednej ľudskej generácie.
Prezentovaných je viac ako 30 ks výpočtovej techniky s príslušenstvom používanej predovšetkým na území Československa v období rokov 1982 až 1993 zo zbierok spoločnosti RS NET Rimavská Sobota.  Vystavené sú počítače od výrobcov ako Aple, Atari, Sharp, ako aj  legendárny Commodore 64 z roku 1982, ktorý sa na území bývalého Československa predával za sumu 10 000 Kčs. Práve tento počítač môžeme označiť ako prelomovým modelom z hľadiska informatizácie ľudstva, pretože po celom svete sa ho predalo viac ako 20 miliónov  kusov. Na výstave je prezentovaná aj československá produkcia. Vystavené sú počítače rady PMD 85 (Piešťanský mikropočítač displejový), ktorého kompletizácia prebiehala aj v Rimavskej Sobote, počítače rady Didaktik produkované vo výrobnom družstve Didaktik Skalica alebo počítače radu SMEP Tesla PP 01 a 06.
Pre návštevníkov múzea sa tak ponúka jedinečná možnosť oboznámiť sa s „pravekom“ osobných počítačov a spoznať tak počiatky „digitálneho veku“, ktorý je pre nás už úplne samozrejmý.


 

4.5. - 31.8.2018  

pajer.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu

Vernisáž výstavy: 4. mája o 12:30

Kurátor výstavy: Ing. Miroslav Ondráš (Klub vojenských veteránov ZV SR Trenčín)
Zodpovedná za GMM: PhDr. Oľga Bodorová (riaditeľka GMM)

Výstava je venovaná pamiatke slovenského učiteľa, vojaka a bojovníka FFI, rodáka z Klenovca, Karolovi Pajerovi (1919 – 1944). Karol Pajer po porážke Francúzska nacistickým Nemeckom pomohol zachrániť stovky detí z rôznych častí Európy pred ich deportáciou a padol ako partizán v boji za slobodu Francúzska a Slovenska proti presile vojsk nemeckých okupantov a francúzskej kolaborantskej vlády v priestore Mont-Mouchet pri mestečku Pinols.

Výstava je sprístupnená pri príležitosti Dní mesta Rimavská Sobota. Vznikla v spolupráci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rimavskej Sobote, Klubom priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline, Židovskou náboženskou obcou v Rimavskej Sobote, Klubom vojenských veteránov v Trenčíne a mestom Rimavská Sobota.


 

15.5. - 2.9.2018  

spomienkamk.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Spomienka muránskej kameniny

Vernisáž výstavy: 15. máj o 15:00

Kurátorka výstavy: Mgr. Sylvia Holečková (historička Baníckeho múzea v Rožňave)
Zodpovedná za GMM – PhDr. Éva Kerényi, PhD. (historička)

Výstava je výsledkom výskumnej úlohy historičky Baníckeho múzea v Rožňave – Mgr. Sylvii Holečkovej a prezentuje výrobky významnej manufaktúry na výrobu kameniny v Muráni, ktorú v roku 1823 založili Koháryovci - jeden z popredných šľachtických rodov v Uhorsku, a ktorej majiteľmi sa neskôr stali Coburgovci.
Manufaktúra vyrábala v prvých rokoch v réžii panstva, v rokoch 1826 – 1840 dávali majitelia manufaktúru do prenájmu. V rokoch 1841 – 1859 viedli podnik vo vlastnej réžii Coburgovci. V roku 1860 bol opäť obnovený systém prenájmu manufaktúry. Po roku 1890 prevzala manufaktúru Prvá uhorská účastinárska spoločnosť spojených sklární so sídlom v Budapešti. Jedným z posledných nájomcov manufaktúry bol v rokoch 1895 – 1903 Jozef Mayer. Po roku 1903 sa činnosť manufaktúry spája s menom Alexandra Totisa  a od roku 1907 s menom Juliusa Ignatha. Svoju činnosť manufaktúra ukončila pravdepodobne v roku 1910.
Na výstave sú prezentované vzácne výrobky z Muráňa z ranného obdobia výroby – výrobky s rodovým erbom Koháry, výrobky s modrým viedenským motívom, taniere s  prelamovaným okrajom, ako aj s obľúbeným motívom viničových listov v zelenom a modrom prevedení. Pozornosť si určite zaslúžia vázy s vrchnákom, datované rokom 1874, ktorých výnimočnosť spočíva v strete čínskeho a krajinného motívu, ako aj pestrá škála výrobkov s motívom vtáčika a kohútika. V neposlednom rade svojou krásou a rozmanitosťou určite zaujmú výrobky zdobené kvetinovým motívom, maľované voľnou rukou i cez šablónu.
Vystavené sú zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Múzea Muráň, Múzea vo Svätom Antone, Východoslovenského múzea v Košiciach a predmety súkromných osôb.


 

6.6. - 15.9.2018  

pozvanka ZOO.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

ZOO – Preťažená Noemova archa

Autor výstavy: Csaba Tóth (Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici)
Vernisáž výstavy:  6. jún 2018 o 15:00
Autor tlačovej správy:    Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici    

Výstava, ktorú pripravilo Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, predstaví návštevníkom viac zo života zoologických záhrad doma aj vo svete, ich význame pri záchrane ohrozených živočíšnych druhov a spoznajú ich históriu, či skryté zákulisie. Výstava potrvá do 15. septembra 2018. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Zoologická záhrada patrí v súčasnosti k najpopulárnejším kultúrnym inštitúciám na svete. Aj napriek tomu, že sa postoj ľudí k jej existencii počas stáročí neustále menil, i dnes sa ozývajú hlasy, ktoré vnímajú mreže skôr ako symbol väzenia a utrpenia, než ako jediné možné útočisko mnohých jej obyvateľov pred úplným vyhynutím. Viac ako 700 miliónov návštevníkov, ktoré prejdú bránami tisícky zoologických záhrad vo svete dokazuje, že tieto miesta nie sú len centrami vedy, či záchrany, ale predovšetkým priestorom pre neformálne vzdelávanie a relax. Tak ako v minulosti aj dnes úroveň zoologických záhrad odráža stav kultúrneho myslenia daného národa. Chovy pôvodne divo žijúcich zvierat vznikali v spoločnostiach s rozvinutou kultúrou už pred tisíckami rokov. Nájdeme ich  už  v starovekom Egypte, Číne či Indii a postupne sa tento trend rozšíril do celého sveta. 
Do konca 19. storočia vzniklo vo veľkých mestách západnej Európy viac ako 50 zoologických záhrad. Pre porovnanie, v strednej Európe v tom čase existovali len dve, a to vo Viedni a v Budapešti. 
Na Slovensku prišli prvé plány s výstavbou zoo až po 2. svetovej vojne. Zložitý vývoj budovania zoologických záhrad na Slovensku zapríčinila najmä komplikovaná spoločensko-hospodárska situácia, ale aj spoločenské vnímanie týchto ustanovizní, ktoré u nás pôvodne neboli považované za vedecké a ani kultúrne inštitúcie. 
Záchrana ohrozených druhov je do značnej miery ovplyvnená úrovňou poznania o spôsobe života zvierat. Mnohé živočíšne druhy žijú v nedostupných oblastiach Zeme, spôsobom života, ktorý by bol dodnes zahalený rúškom tajomstva nebyť zoo, napríklad aj etológia ako vedný odbor skúmajúci správanie zvierat by nevznikol bez ich chovu v ľudskej starostlivosti a na základe pozorovania chovancov zoologických záhrad.

V súčasnosti na Slovensku nájdeme zoologické záhrady bez špecializácie, pričom každá z nich si volí vlastnú cestu.  Práve to robí naše zoo aj na tak malom území akým je naša krajina - výnimočné. 
Najstaršou z nich je zoologická záhrada v Bojniciach. Myšlienka jej vzniku sa zrodila pred 60. rokmi, kedy boli v hradnej priekope Bojnického zámku chované niektoré druhy živočíchov. Dnes tu žije viac ako 450 druhov zvierat, medzi inými aj na Slovensku ojedinelý slon africký či zebra Hartmannova. Zoologická záhrada v Bojniciach sa stará aj o niekoľko ohrozených druhov, ktoré sú vzácne v celoeurópskom meradle - vzácny leopard obláčkový, daniel mezopotámsky či takin zlatý. 
Košická zoologická záhrada s rozlohou 288 hektárov je najväčšou nielen na Slovensku, ale  patrí k najväčším v celej Európe. Popri levoch a tigroch, k najobľúbenejším a najvyhľadávanejším jej obyvateľom patria tulene obyčajné a tučniaky jednopáse, ktoré môžu návštevníci zoologických záhrad na Slovensku obdivovať len v Košiciach. 
V našom hlavnom meste v Bratislave nájdeme našu najzápadnejšie položenú zoo, v ktorej len nedávno dokončili priestranný prírodný výbeh pre vlka, ktorý patrí v Európe medzi tie najkvalitnejšie umelo vytvorené priestory. Medzi exkluzívnych obyvateľov tejto zoologickej záhrady patria nosorožce tuponosé, šimpanzy učenlivé, orangutany sumatrianske či pandy červené.
Najmladšiu a zároveň aj najmenšiu zoo nájdeme na severovýchode Slovenska – v Spišskej Novej Vsi, ktorá vznikla v roku 1989. Medzi najväčšie úspechy tejto zoo patrí opakovaný odchov kengúr červenokrkých, surikát vlnkavých a lám alpaka.


 

11.9.2018 - 31.1.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Minerály pod lupou

Komisár: Východoslovenské múzeum Košice
Zodpovedná za GMM: RNDr. Monika Gálffyová
Cieľom výstavy je predstaviť a priblížiť rozmanitosť neživej prírody v celej svojej prirodzenej kráse. Prostredníctvom banerov podáva poznatky o vzniku, výskyte, základných tvaroch a vlastnostiach minerálov, farebnej variabilite, rozšírení v prírode, lokalitách výskytu a využití. Rovnako prináša poznatky a vysvetlenie, prečo sú minerály také rozmanité a symetrické.


 

19.9. - 30.11.2018  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Umelecké remeslo od praveku po súčasnosť

Komisár: Súkromná stredná umelecká škola Hodruša – Hámre, Archeologické múzeum SNM Bratislava
Zodpovedný za GMM: PhDr. Alexander Botoš
Na výstave sú prezentované diela študentov Súkromnej strednej umeleckej školy Hodruša – Hámre, inšpirované archeologickými nálezmi od doby bronzovej po stredovek. Artefakty boli vyhotovené pod vedením pedagógov školy pôvodnými technológiami. Pri zhotovovaní šperkov, zbraní a ďalších unikátnych artefaktov neboli však archeologické nálezy schematicky kopírované, ale kreatívne realizované. Študenti sa pravekými artefaktmi nechali inšpirovať, pričom dodržiavali pôvodné technologické postupy, dnes už takmer zabudnuté. Súčasťou výstavy sú aj reálne archeologické nálezy zo zbierok múzea. Návštevník má výnimočnú príležitosť porovnať originálne artefakty s dielami študentov školy a „objaviť" pôvodnú aj rekonštruovanú krásu archeologických nálezov.


 

25.9.2018 - 31.1.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte

Komisárky: Mgr. Ľudmila Pulišová, Mgr. Martina Oštrom Mareková
Pripravovaná výstava predstaví prostredníctvom fotografií a trojrozmerných artefaktov bohatú tradíciu baníckeho a železiarskeho priemyslu v regióne Gemer - Malohont, pričom sa zameria nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich, no i zaniknutých kameňolomoch. Pripravovaná výstava bude vhodným doplnok k vyučovacím hodinám dejepisu a regionálnej výchovy (história baníctva v Gemeri-Malohonte), prípadne biológie (časť geológia – ťažba v kameňolomoch).


 

25.9.2018 - 31.1.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Dezider Fertő. Rómsky rezbár.

Komisárky: PhDr. Oľga Bodorová, Mgr. Ľudmila Pulišová
Pripravovaná výstava predstaví život a dielo výnimočného rómskeho rezbára Dezidera Fertőa (1921 – 1996). Narodil sa v obci Gemerská Ves, počas svojho života pôsobil ako pedagóg na strednej poľnohospodárskej škole v Lučenci, Jesenskom a Košiciach. Po návrate do rodnej obce pracoval ako agronóm. Práci s drevom sa začal venovať v roku 1980, po smrti manželky. Zhotovoval reliéfy a plastiky najmä z lipového a orechového dreva, pričom využíval svetské i náboženské motívy. Čerpal z každodenného života v rodnej obci, no vo svojej tvorbe zachytával tiež spôsob života a kultúru Rómov. Dezider Fertő svojím dielom presiahol regionálny rozmer - okrem Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote ho možno nájsť v SNM – Múzeu kultúry Rómov na Slovensku v Martine, v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu v Nitre, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, no i v súkromných zbierkach v Kanade a vo Švajčiarsku.


 

7.11. - 30.11.2018  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Najkrajšie kŕmidlo IX. ročník

Komisár: RNDr. Monika Gálffyová
Výstava kŕmidiel pre vtáky je prezentáciou prác, ktoré zhotovili žiaci II. stupňa základných škôl a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií v rámci rovnomennej súťaže. Počas predchádzajúcich ročníkov súťaže a výstavy zhotovili súťažiaci funkčné kŕmidlá z najrôznejších materiálov, ako prírodných, napríklad dreva, kokosových orechov, šúpolia, tak aj umelých, napríklad z plastových fliaš.


 

6.12.2018 - 31.3.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Architekt Július Sándy (1868 – 1953). Pri príležitosti 150. výročia narodenia architekta.

Zodpovedná za GMM: Mgr. Angelika Kolár
Repríza výstavy, ktorú usporiada Maďarská národná galéria a Múzeum architektúry v Budapešti, pri príležitosti 150. výročia narodenia významnej osobnosti uhorského staviteľstva a architektúry Júliusa Sándyho ml. Narodil sa v roku 1868 v Prešove ako syn maliara Júliusa Sándyho st. (1827 – 1894). Architektúru študoval v Budapešti pod vedením Jánosa Schnédára, Imre Steindla a Samu Pecza. Od roku 1895 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg až do svojho penzionovania v roku 1938. Patril medzi najvýznamnejších architektov konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Jeho predkovia z matkinej strany pochádzali z Rimavskej Soboty. Patrili medzi nich napr. sochár István Ferenczy, reformovaný kňaz József Ferenczy, prvý mešťanosta Rimavskej Soboty József Káposztás, básnik Mihály Tompa a iní. Je autorom prestavby reformovaného kostola v Rimavskej Sobote a autorom návrhu Ferenczyho mauzólea na bočnej strane tohto kostola. V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa nachádza jeho projekt stavby veže kostola v Brezne. Múzeum tiež vlastní dva jeho portréty v detskom veku, ktorých autorom je Július Sándy st.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 23.6.2018

meniny má: Sidónia

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

1365176

23.6.2018
ÚvodÚvodná stránka