Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

... aktuálne výstavy a podujatia pod fotogalériou ...

Kontaktné údaje

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej SoboteNám. Mihálya Tompu 5, 979 01 Rimavská Sobota
Tel.: +421 47 563 27 41, +421 47 563 27 30
E-mail: office@gmmuzeum.sk
Www: www.gmmuzeum.sk

Otváracie hodiny

január - marec: Po-Pi 8.00 - 16.00
apríl - september: Po-Pi 8.00 - 16.00, So-Ne 9.00 - 17.00
október - december: Po-Pi 8.00 - 16.00

Možnosti vstupu, vstupné

Dospelí: 2 €
Deti, študenti, dôchodcovia: 1 €
Deti do 6 rokov, držitelia ZŤP preukazov a ich sprievodca - zdarma
Prístup pre vozičkárov: NIE

História-popis

Gemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy, pričom prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry.
Od roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne a bola postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša. Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu.

Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.

Expozície

Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr.
Snáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.)
V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčší priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Sobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote.
Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. storočia.

Stála expozícia protifašistického odboja Gemera- Malohontu

Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia,..
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera-Malohontu, je realizovaná je v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

História výtvarného umenia

Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.

Fotogaléria (fotografie poskytlo Gemersko-malohontské múzeum)


 
Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote


 
 
Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote


 

25.9.2018 - 28.2.2019  

banictvo.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte

Vernisáž výstavy – 25. 09. 2018 (utorok) o 15:00
Kurátorky výstavy: Mgr. Ľudmila Pulišová a Mgr. Martina Oštrom Mareková

Výstava predstaví prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Zameria sa nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich i zaniknutých kameňolomoch. Samostatne bude prezentovaná ťažba a spracovanie železnej rudy, mastenca a magnezitu. Návštevník sa zoznámi s minulosťou a súčasnosťou ložiska mastenca a magnezitu Mútnik – Hnúšťa, so zaniknutou baňou Burda – Rovné, s magnezitovým závodom v Hačave s najstaršou rotačnou pecou na pálenie magnezitu na svete, so železiarňami v Likieri – Hnúšťa, ktoré spravovala jedna z najvýznamnejších železiarskych spoločností 19./20. storočia Rimamuránsko-šalgotarjánska železiarska účastinná spoločnosť. Výstava bude doplnená o ukážky železných rúd a nerastných surovín. Pripravené budú rôzne hravé aktivity a komentované prehliadky.


 

6.12.2018 - 29.3.2019  

sandy.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Veže zaliate slnkom. Architektonická tvorba Júliusa Sándyho.

Výstava pri príležitosti 150. výročia narodenia architekta.

Kurátor výstavy: Péter Bodó (Maďarská národná galéria), v rámci štipendia Maďarskej akadémie vied

Dňa 6. decembra 2018 o 15:00 sa uskutoční vernisáž výstavy „Veže zaliate slnkom – Architektonická tvorba Júliusa Sándyho“, ktorou si pripomenieme 150 rokov od narodenia významného architekta Júliusa Sándyho (1868 – 1953). Výstavu  pripravilo Maďarské múzeum architektúry a Dokumentačné centrum pamiatkovej starostlivosti. Výstava, prostredníctvom projektov, dokumentov a fotografií, dokumentuje Sándyho tvorbu a kurátorsky ju pripravil historik umenia Péter Bodó, pracovník Maďarskej národnej galérie, v rámci štipendijného programu Maďarskej akadémie umení. Autorkou fotografií je Krisztina Bélavári, pracovníčka Maďarského múzea architektúry. Svoju premiéru mala výstava v októbri 2018 v Budapešti. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea bude sprístupnená do 29. marca 2019. Výstava je dvojjazyčná (v slovenskom a maďarskom jazyku).

Július Sándy sa narodil v roku 1868 v Prešove, ako syn maliara Júliusa Sándyho st. (1827 – 1894). Už počas štúdia na Technickej univerzite v Budapešti pracoval po boku Imre Steindla v projekčnom ateliéri pre stavbu Parlamentu. Po skončení štúdia pracoval u Samu Pecza a podieľal sa na stavbe Centrálneho trhoviska a Reformovaného kostola na námestí Szilágyi Dezső v Budapešti. Popri tejto práci navrhoval budovu Reformovaného gymnázia v Hódmezővásárhely, ktorú neskôr nasledovalo ďalších päť stavieb v tomto meste. Od roku 1899 bol riadnym pedagógom Vyššej priemyselnej školy stavebnej a v roku 1914 ho vymenovali za profesora Technickej univerzity v Budapešti. Počas svojej praxe často spolupracoval so svojím priateľom Ernestom Foerkom.
Prostredníctvom rodiny mal Sándy úzke väzby s Rimavskou Sobotou. Medzi jeho príbuzných z matkinej strany patril aj známy sochár István Ferenczy. Jednou z Sándyho prvých architektonických realizácii bola prestavba hospodárskej budovy na obytné účely, ktorá patrila jeho starej mame Zuzane Jánosdeák, na vtedajšej Koháryho ulici 10 v Rimavskej Sobote. Sándy je tiež autorom prestavby veže miestneho reformovaného kostola a autorom návrhu Ferenczyho krypty z roku 1909 na bočnej strane tohto kostola. 
Sándy sa zúčastňoval mnohých medzinárodných architektonických súťaží, v rámci ktorých zožal úspechy najmä návrhom Hypotekárnej a úverovej banky v Záhrebe, Paláca národov v Ženeve alebo Paláca mieru v Haagu. Pri svojich stavbách s obľubou používal - podľa nemeckého vzoru - neomietnutú tehlu a kameň, ale pod vplyvom ľudového staviteľstva často aplikoval aj dekoratívne vyrezávané drevené prvky.
Sándy pripravil plány takmer 50-tich evanjelických kostolov, z ktorých sa napokon postavilo 27. Jeho stavby môžeme vidieť na mnohých miestach dnešného Slovenska, medzi nimi v Rimavskej Sobote, Brezne alebo Košiciach. Sándy navrhol aj prvú secesnú stavbu v Marosvásárhely v Sedmohradsku. Spomedzi budapeštianskych realizácií je známa najmä skladová hala firmy Heinrich na Máraiho ulici, alebo ikonický Poštový palác v miestnej časti Újpest.


 

14.3. - 9.5.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine

V roku 2019 oslávi Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina 30. výročie vyhlásenia. Výstava pripravená pri tejto príležitosti predstaví prostredníctvom fotografií, textov a dermoplastických preparátov rastlinstvo, živočíšstvo a neživú prírodu Cerovej vrchoviny. Návštevníci tak budú môcť bližšie spoznať známe aj menej známe organizmy obývajúce toto územie, oboznámiť sa s anorganickými javmi a spoznať krajinu tohto jedinečného regiónu Slovenska.


 

17.4. - 10.9.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí

Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera od konca 18. storočia až do začiatku 20. storočia. Výstava približuje tému z kultúrnohistorického hľadiska, prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje (Hajnáčka, Hodejov, Leváre, Revúca, Rožňava, Jelšava a Dobšiná), ale takisto upriami pozornosť na jediný dodnes fungujúci liečebný komplex – kúpele Číž. Výstava vzniká v spolupráci s viacerými domácimi i zahraničnými inštitúciami, ako aj so súkromnými zberateľmi.


 

18.5.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Noc múzeí a galérií 2019


 

18.5. - 16.6.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi.

Výstava je venovaná jedinečným róbam a kostýmom, ktoré nosila rakúska cisárovná a uhorská kráľovná Sisi. Ide o unikátnu výstavu zo súkromnej zbierky Móniky Czédly z Gödöllő, ktorá sa venuje profesionálne krajčírstvu a vyhotovila verné repliky 14 šiat Sisi. Popularitu a úspešnosť výstavy dokladuje jej putovanie po celej Európe.


 

18.5. - 20.9.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

25 rokov Maduaru

Výstava je venovaná rimavskosobotskej hudobnej skupine MADUAR pri príležitosti 25. výročia vydania ich 1. albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá výstavu, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkovcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod.


 

28.5. - 1.9.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Romano Dživipen. Rómsky život. XII. ročník

Pripravovaná výstava, ktorá je zároveň aj súťažnou prehliadkou, predstaví výtvarné práce detí zo základných škôl v okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Poltár. Námetom výtvarných prác sú prejavy rómskej kultúry v rôznych podobách prezentované prostredníctvom rozmanitých výtvarných techník, ktoré pred otvorením výstavy vyhodnotí odborná porota.


 

21.6. - 1.9.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Miroslav Janšto. Príbeh reštaurovania.

Výstava je prezentáciou reštaurátorskej tvorby miestneho reštaurátora Miroslava Janšta z Vidinej, ktorý sa počas svojej viac ako 20 ročnej praxe podieľal na záchrane a obnove významných hnuteľných a nehnuteľných pamiatok na Slovensku, najmä v regiónoch Novohrad a Gemer-Malohont. Miroslav Janšto (*4. 3. 1967) študoval na Škole umelecko-priemyselnej v Kremnici odbor reštaurovanie štukovej výzdoby (1981 – 1985). Následne krátke obdobie v rokoch 1985 - 1986 pracoval ako konzervátor v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor reštaurovanie maľby (1987 – 1993). V roku 1992 absolvoval študijný pobyt v Ríme. V súčasnosti pôsobí ako reštaurátor v slobodnom povolaní, je členom Komory reštaurátorov a špecializuje sa na reštaurovanie nástennej maľby, historickej omietky a muriva v interiéroch a exteriéroch historickej architektúry a na reštaurovanie závesného obrazu na plátne alebo inom nosiči. Je dvojnásobným držiteľom Ceny Fénix - Kultúrna pamiatka roka: v roku 2012 za reštaurovanie stredovekých nástenných malieb v presbytériu kostola v Rimavskom Brezove a v roku 2015 za reštaurovanie neologickej synagógy v Lučenci. Výstava Príbeh reštaurovania je koncipovaná ako prehliadka najvýznamnejších reštaurátorských realizácií Miroslava Janšta.


 

10.9. - 31.12.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Havrany a ich príbuzní (krkavcovité vtáky)

Krkavcovité vtáky sú v súčasnosti vnímané verejnosťou skôr negatívne z mnohých dôvodov, napríklad kvôli problémom s havraními kolóniami v mestách a kvôli predsudkom. Cieľom tejto výstavy je zmeniť vnímanie tejto skupiny vtákov verejnosťou tým, že predstaví jednotlivé na Slovensku hniezdiace druhy taxónu, spôsob ich života, hniezdenie, upriami pozornosť na ich inteligenciu a miesto v prírode, symbolike, ľudovej slovesnosti. Súčasťou výstavy budú modely hniezd vybraných druhov v nadživotnej veľkosti, ktoré si budú môcť návštevníci vyskúšať, a interaktívne hry, pomocou ktorých si budú môcť overiť nové vedomosti. Výstava a sprievodné prezentačné aktivity sú výsledkom vedeckovýskumnej úlohy múzea a bude prezentovať aj poznatky o rozšírení a živote druhov v regióne Gemera-Malohontu.


 

17.9. - 30.9.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Biblia a reformácia


 

25.9.2019 - 31.1.2020  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Polyhistor István Hatvani (1718 – 1786)

Výstava je venovaná všestrannému rimavskosobotskému polyhistorovi Istvánovi Hatvanimu. Ide o európsky známeho uhorského vedca 18. storočia, ktorého osoba je žiaľ vo svojom rodisku menej známa. Cieľom výstavy je prezentovať informácie o živote, všestrannej činnosti a pozostalosti vedca Istvána Hatvaniho, ktoré v takejto zjednotenej podobe doposiaľ neboli prezentované v domácich múzeách. Návštevník sa môže zoznámiť s jeho súkromnými predmetmi, korešpondenciou, jeho školskými pracovnými pomôcky z hodiny fyziky, životnou tvorbou ale aj činnosťou samotného reformovaného kolégia v Debrecíne, kde dlhé roky pôsobil ako profesor. Výstava vzniká v spolupráci s maďarskými múzeami, a bude doplnená aj dvojjazyčným slovensko-maďarským katalógom.


 

1.10. - 29.11.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Kálmán Tichy (1888 – 1968)

Výstavu pripravilo Banícke múzeum v Rožňave v roku 2018, ktorý bol vyhlásený za rok Kálmána Tichyho v Rožňave. Autori výstavy sa snažili túto výnimočnú osobnosť predstaviť ako erudovaného výtvarníka, maliara rožňavských zákutí a vynikajúceho grafika. Kálmán Tichy sa narodil 31. 10. 1888 v Rožňave a zomrel 22. 10. 1968 v Budapešti. V roku 1906 študoval maliarstvo na súkromnej škole Š. Hollósyho v Mníchove, a 1907 - 1911 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Po skončení štúdií sa usadil v Rožňave. Od roku 1930 viedol rožňavské miestne múzeum, zbieral predmety gemerského ľudového umenia. V rokoch 1923 - 1927 pôsobil ako dopisovateľ pražských novín Prágai Magyar Hírlap a bratislavských novín Magyar Néplap. V roku 1927 publikoval vedecko-fantastický román "A négy évszak" a na pokračovanie román "Cinege úr végzetes tavaszta" (1937 v časopise Magyar Minerva). Vydal monografiu o histórii Plešivca (1936). V 1910 - 1945 bol členom spolku KÉVE. Od roku 1948 žil v Budapešti a do svojej smrti sa venoval už len výtvarnej tvorbe. V rámci projektu, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, bol zároveň vydaný aj katalóg k výstave, ktorý zachytáva výber najvýznamnejších výtvarných diel umelca.


 

14.11.2019 - 28.2.2020  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Rimavská Sobota v socializme

Spoločenský systém založený na princípe teórie socializmu, bol v druhej polovici 20. storočia intenzívne využívaný v politických režimoch niektorých štátoch strednej a východnej Európy. V súčasných postsocialistických krajinách panuje veľká názorová rôznorodosť najmä v súvislosti s oblasťou každodenného života ľudí spred roku 1989. Dôsledky tohto názorového rozkolu sú výrazné najmä u generácie ľudí ktorí zažili obdobie socializmu a generáciou narodenou v novom demokratickom systéme. Jednostranné vnímanie obdobia socializmu sa v súčasnosti odráža aj v negatívnom vzťahu k hmotným pamiatkami tejto doby. Koncept výstavy je vytvorený na princípe historiografickej disciplíny dejín každodennosti. Vymedzené obdobie bude prezentované pomocou vybraných artefaktov a mentefaktov zasadených do príbehov ich majiteľov. Prioritne budú vystavené vybrané muzeálie poskytnuté obyvateľmi Rimavskej Soboty, ktoré by boli doplnené zbierkovými predmetmi z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Cieľom výstavy bude sprístupniť širokej verejnosti dodnes kontroverzné obdobie socializmu z jeho „ľudskej“ stránky a prispieť tak k objektívnejšiemu vnímaniu dôležitého obdobia 20. storočia.


 

10.12. - 31.3.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Nieto majstra nad kováča... Vývoj kováčskeho remesla v Gemeri – Malohonte.

Počiatky kováčskeho remesla v Gemeri – Malohonte môžeme hľadať už v závere doby bronzovej, keď sa na tomto území objavujú prvé železné výrobky, produkty pravekých kováčov. Zručnými kováčskymi remeselníkmi boli aj Kelti, výrobky ktorých budú vystavené na pripravovanej výstave. Pomerne výrazný rozvoj kováčstva nastáva v období vrcholného a neskorého stredoveku, ktorý bude na výstave prezentovaný prostredníctvom súdobých militárií (ako napr. meče, nože a pod). Pripravovaná výstava predstaví prostredníctvom fotografií, trojrozmerných artefaktov a sprievodných textov tradíciu tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti. Zameria sa na prezentáciu kováčskeho náradia, technológií, prácu vo vyhni, no i sociálne a spoločenské postavenie kováča v dedinskom, či mestskom spoločenstve, pričom časť výstavy bude venovaná i práci rómskych kováčov.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 23.2.2019

meniny má: Roman, Romana

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

4303569

23.2.2019
ÚvodÚvodná stránka